Muchovník a príčiny vysychania a žltnutia jeho listov

Muchovník (Amelanchier) je rastlina z čeľade ružovitých (Rosaceae), známa aj pod názvom „Indiánska čučoriedka“. Pochádza prevažne zo Severnej Ameriky, Európy a Ázie a postupne sa rozšíril do ostatných častí sveta. Tento ovocný ker je nenáročný na pestovanie, odolný a zároveň produkuje lahodné ovocie. Muchovník je odolný voči mrazu a môže rásť aj v menej úrodných pôdach. Na jar kvitne bielymi až ružovkastými kvetmi, ktoré krásne zdobia záhradu. Plodom je červene až fialovo sfarbená malvica obsahujúca polyfenolické zlúčeniny, minerálne látky (Ca, K, Mg, Fe, Mn, N, P), vitamíny (A, C a E a skupiny B), vlákninu a pektín, organické kyseliny, karotenoidy a aromatické látky. Plody muchovníka majú liečivé antioxidačné, protirakovinné, antidiabetické a protizápalové účinky, podporujú imunitu a pôsobia preventívne proti ochoreniu žalúdka. Muchovník produkuje malé, tmavomodré až čierne plody, ktoré sú chuťovo podobné čučoriedkam. Plody muchovníka sú univerzálne použiteľné. Môžete ich konzumovať čerstvé, pridať do ovocných šalátov, smoothies alebo jogurtov. Sú výborné na prípravu džemov, želé a sirupov. Plody muchovníka sú bohaté na vitamíny A a C, železo, vápnik a antioxidanty.

Pestovanie muchovníka je pomerne jednoduché. Preferuje slnečné až polotienisté stanovisko. Ker sa najlepšie vysádza na jar alebo na jeseň. Po vysadení je dôležité muchovník pravidelne zalievať, najmä počas prvého roka, kým sa dobre zakorení. Muchovník nie je náročný na hnojenie, avšak dodanie potrebných živín podporí jeho rast a plodnosť. Najlepšie je použiť organické hnojivá, ako kompost alebo vyzretý hnoj, ktorý si dnes už viete kúpiť aj v praktickej tekutej forme. Môžete tiež použiť komplexné minerálne hnojivá, ktoré zabezpečia dostatok dusíka, fosforu a draslíka. Dôležité je dbať na správne dávkovanie, aby ste predišli prehnojeniu, ktoré by mohlo rastline uškodiť. Strih muchovníka je najlepšie vykonávať na jar pred tým, ako začnú pučať nové listy, alebo po skončení vegetačného obdobia na jeseň. Pri strihaní je dôležité odstrániť všetky poškodené alebo suché konáre, ako aj tie, ktoré rastú do vnútra koruny a bránia prúdeniu vzduchu. Cieľom je zabezpečiť otvorenú a vzdušnú korunu, čo pomáha predchádzať chorobám a podporuje lepšie dozrievanie plodov.

Muchovník je skutočne skrytým pokladom v záhrade, ktorý ponúka kombináciu estetickej krásy, nenáročnej starostlivosti a chutných, zdravých plodov. Muchovník je odolná rastlina, ale môže byť náchylný na niektoré choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť jeho zdravie a úrodu. Pravidelná kontrola rastliny a správna starostlivosť vám pomôžu predchádzať problémom.

Prečo listy muchovníka žltnú alebo vysychajú?

Žltnutie a hnednutie listov na rastlinách je bežným problémom, ktorý môže mať množstvo rôznych príčin. Tento jav môže byť signálom, že vaša rastlina je v strese alebo že jej niečo chýba. Žltnutie listov vonkajších rastlín súvisí s chlorózou, príznakom spôsobeným nedostatkom chlorofylu. Tento pigment nielenže dáva listom zelenú farbu, ale je nevyhnutný pre fotosyntézu. Existuje niekoľko dôvodov, prečo dochádza k chloróze - na vine môžu byť aj choroby a škodcovia. Žlté listy bývajú tiež znakom normálneho procesu starnutia rastliny.

Choroby a škodcovia

K najčastejším chorobám muchovníka patrí padlí muchovníka (Phyllactinia mali, Podosphaera amelanchieris), ktoré býva väčšinou zaznamenané až v druhej polovici vegetácie. Patogén prezimuje mycéliom v púčikoch a na jar porastá novo sa vyvíjajúce pletivá belavým múčnatým povlakom. Padlí sa rýchlo šíri vo fáze intenzívneho rastu, najmä za teplého počasia a vyššej alebo striedavej vlhkosti vzduchu. Pri silnom napadnutí môže dochádzať k zasychaniu listov i letorastov a celkovému oslabeniu dreviny. V závere leta sa za priaznivých podmienok môžu vytvárať tmavé, guľaté chasmothecia s vreckami a vreckosporami, ale pre šírenie a prezimovanie padlí nemajú veľký význam, pretože huba infikuje púčiky hostiteľa už koncom júna a v júli. Múčnatka (Podosphaera spp.) spôsobuje biely povlak na listoch a stonkách, ktorý oslabuje rastlinu. Najčastejšie sa objavuje pri vlhkom počasí a hustej výsadbe.

Len ojedinele sa vyskytuje pôvodca škvrnitosti listov muchovníka, huba Diplocarpon mespili, ktorá je naopak častým patogénom dulí (Cydonia) a hlohu (Crataegus). Obvykle až na jeseň sa na listoch tvoria čierne, bodkovité škvrny so žltým lemom, v ich strede sa tvoria orgány nepohlavného štádia, tzv. acervuli, z ktorých sa po ovlhčení uvoľňujú konídie, ktoré vyvolávajú nové infekcie. Infikované môžu byť aj plody a vetvičky. K vyvolaniu infekcie je nevyhnutné dlhodobé ovlhčenie listov a teploty 10-20 °C. Pri silnom napadnutí môže dochádzať k predčasnému opadu listov. Huba prezimuje v opadaných listoch a v léziách na vetvičkách, prípadne opadaných plodoch.

Hrdza (Gymnosporangium spp.) - Táto choroba sa prejavuje oranžovými až hnedými škvrnami na listoch a stonkách. Aby ste predišli šíreniu, odstráňte infikované časti rastliny a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastlín. Pravdepodobne ide o hrdzu, hubové ochorenie spôsobené zlým prúdením vzduchu a vlhkosťou.

Muchovník je tiež hostiteľom baktérie Erwinia amylovora spôsobujúcej bakteriálnu spálu. K infekcii dochádza predovšetkým za teplého a vlhkého počasia, najmä v dobe kvitnutia, a infikované sú častejšie neskôr kvitnúce druhy. Symptómy napadnutia sú značne variabilné, od zasychánia kvetov a koncových častí výhonov až po nekrózy na vetvičkách a možno ich ľahko zameniť za napadnutie hubovými patogénmi. V prípade podozrenia na napadnutie baktériami E. amylovora je vhodné napadnuté časti odstrániť, dostatočne hlboko až do zdravej časti výhonu, a následne rastlinu ošetriť meďnatým prípravkom.

Na odumretom dreve muchovníka sa môžu objaviť okrúhle stromata huby káčovky lemovanej (Biscogniauxia marginata), ktorá napadá oslabené a stresované dreviny, najmä ak po suchých rokoch nasleduje dlhšie obdobie s vysokou vlhkosťou. Huba preniká do pletív obvykle cez poranenia a následkom sú odumierajúce či zasychajúce vrcholky výhonov. Na výhonoch sú viditeľné tmavé, podlhovasté lézie a po odstránení kôry tiež červenohnedé sfarbenie belového dreva. Kôra na napadnutých častiach neskôr praská, niekedy sa aj zvíja, a pod kôrou sú viditeľné drobné plodničky pripomínajúce hlavičky klincov.

Mladé, bujne rastúce sadenice sú náchylné na napadnutie pidikrískami, najmä pidikrískom zemiakovým (Empoasca pteridis) a pidikrískom zeleným (Empoasca flavescens). Okraje posatých listov žltnú a hnednú, čepele sa deformujú, prípadne dochádza k potlačeniam rastu listov a terminálu. Prítomnosť pidikrísk niekedy prezradia biele zvlečky na rube listov.

V posledných rokoch sa na muchovníku vyskytovala sieťnatka Corythucha cydoniae. Následkom sania sa na líci listov objavujú najprv belavé bodkovité škvrnky, neskôr listy žltnú a hnednú, silne posaté výhony môžu zasychať. Larvy aj dospelci (cca 3 mm) s charakteristickými sieťovitými krídlami sajú na rubovej strane listov a znečisťujú ju hnedočiernymi výkalmi.

Poškodenie viacerými druhmi hmyzu, ako sú vošky (Aphididae), ktoré napádajú mladé výhonky a listy, alebo húsenice (Lepidoptera), ktoré môžu poškodzovať listy, spôsobuje žltnutie listov, najmä na zelenine. Roztočce (Tetranychidae) spôsobujú žltnutie a vysychanie listov. Nie sú najčastejším škodcom, ale pri suchom a teplom počasí sa môžu premnožiť.

Nesprávne zalievanie

Jednou z najčastejších príčin žltnutia listov je nadmerné zalievanie. V prípade nadmernej zálievky sú listy jasne žlté a mäkké. Ak je pôda príliš mokrá, korene rastliny nemajú prístup k dostatočnému množstvu kyslíka, čo vedie k ich duseniu a následne k hnilobe. Hniloba koreňov (Phytophthora spp.) - Vyskytuje sa v premočenej pôde, kde korene začnú hniť. Rastlina začne vädnúť a spomaľuje rast. Na žltnutie listov netreba, aby rastlina trpela suchom dlhý čas, neraz stačí niekoľko horúcich dní. Aj nadmerné zalievanie môže mať rovnaký výsledok.

Pôdy so slabou drenážou, napríklad hlinité pôdy, sa po daždi môžu premáčať a upchať. V takomto prostredí korene rastlín nedokážu dýchať, môžu sa poškodiť. Nevysádzajte rastliny na miesta so slabým odtokom, prípadne pred výsadbou upravte pôdu. Pri rastlinách v kvetináčoch je potrebné zabezpečiť otvory na odtok prebytočnej vody, inak vyschnú.

Ak zalievate svoje rastliny vodou z vodovodu, možno by ste mali zvážiť, či je pre ne ideálna. Niekedy sa totiž stáva, že pestované plodiny alebo izbové kvety bývajú citlivé na minerály a chemikálie nachádzajúce sa vo vode z vodovodu, ako je napríklad chlór a fluorid. Ak si myslíte, že by to mohlo spôsobiť žltnutie listov vašej rastliny, jednoducho nechajte vodu odstáť. Tak sa minerály odparia. Ďalšou možnosťou je zavlažovanie destilovanou vodou.

Nedostatok alebo nadbytok živín a svetla

Pokiaľ ide o žltnutie listov, nedostatok živín je tiež častým vinníkom. Tou živinou je zvyčajne dusík. Jeho nedostatok sa prejavuje tak, že listy začínajú najčastejšie žltnúť navrchu rastliny. Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, čo je už znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.

Žltnutie listov môže spôsobiť aj pôda, ktorá je pre rastlinu príliš zásaditá. Alkalická pôda priamo súvisí s nedostatkom živín. V pôde s pH nad 7 je železo menej rozpustné, a preto pre rastliny horšie dostupné. Opäť je najlepším pomocníkom test - tentoraz zameraný na pH pôdy. Ak listy pôsobia na pohľad ako spálené, najčastejšie to znamená, že ste použili priveľa hnojiva. K poškodeniu môže dôjsť dvoma spôsobmi: keď rozpustné soli v hnojive odvádzajú vlhkosť z koreňov alebo vtedy, keď na listy vylejeme granule hnojiva či tekuté hnojivo. Aby ste tomu zabránili, pri použití granulovaných hnojív nezabudnite rastliny okamžite zaliať, nech sa na listoch nehromadia žiadne granule.

Pre fotosyntézu je rozhodujúce svetlo. Ak rastlina nemá dostatok slnečného svetla, jej listy vyblednú. Skontrolujte, aké má vaša chorá rastlina svetelné požiadavky, aby ste zistili, či nie je nevhodne umiestnená. Pri rastlinách v kvetináčoch je náprava jednoduchá, stačí ich premiestniť tak, aby im podmienky plne vyhovovali. Pri rastlinách zasadených v zemi je to náročnejšie. Všímajte si tiež či rastlinu, ktorá potrebuje veľa slnka, netieni neďaleký strom alebo ker - potom je ho potrebné orezať. Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách.

Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli. Ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime.

Ostatné príčiny

V mnohých prípadoch má rastlina žlté listy len preto, že sa ešte nestihla aklimatizovať na nové podmienky pri presádzaní. Aj keď je dobré tieto listy sledovať, nepodliehajte hneď panike. Ďalším častým problémom súvisiacim so žltnutím je aj to, že korene rastliny nemajú dostatok miesta a priestoru na svoj rast. To spôsobuje mnohokrát spomínané žltnutie listov.

Listy, ktoré žltnú a následne opadnú - najmä staršie listy v spodnej časti rastliny - sú zvyčajne bežnou prirodzenou súčasťou procesu starnutia. Všetko závisí od frekvencie a počtu listov, ktoré sa takto menia.Ranná pleseň začína škvrnami, ktoré majú žltú farbu, neskôr sa zlúčia. Aby ste sa vyhli týmto chorobám, vyberajte si odolné odrody a dodržiavajte správnu hygienu záhrady.

Pri vážnejšom napadnutí chorobami alebo škodcami zvážte použitie špeciálnych prípravkov na ochranu rastlín alebo konzultáciu s odborníkom.

tags: #muchovnik #vysychanie #listov

Populárne príspevky:

• Sprievodca pre úspešné pestovanie citrusov
• tajomstvá úspešného pestovania orchideí
• ako pestovať zeleninu bez chémie
• Harmónia a premena v prírode
• Všetko o obľúbených fialkách