Myrta obyčajná (Myrtus communis): Vždyzelený ker so stredomorskou dušou
Myrta obyčajná, latinsky Myrtus communis, je pôvabný vždyzelený ker pochádzajúci zo Stredomoria. Vytvára hustý, jemne vetvený habitus s kožovitými, lesklými, tmavozelenými listami dlhými zhruba 1 - 3 cm, ktoré sú silne aromatické vďaka siliciam. Tento ker je symbolom lásky a nesmrteľnosti, jeho názov v preklade znamená balzam. Staroveké Grécko ju prisúdilo bohyni Afrodite ako symbol krásy a mladosti. Rímania ju považovali za symbol nevinnosti. Myrta má dlhú históriu využitia siahajúcu až do antického Grécka, kde bola používaná ako vyznamenanie a symbol cti. V gréckej mytológii bola myrta zasvätená bohyni Afrodite a Demeter. Bola symbolom lásky a nesmrteľnosti. Posvätnou rastlinou bola aj v židovskej kultúre a kresťania ju spájajú s Pannou Máriou. Okrem iného je zaužívanou ozdobou svadobných kytíc v celej Európe, symbol panenskej nevinnosti.
Myrta obyčajná je stálozelená drevina z čeľade myrtovitých. V našich podmienkach sa najlepšie uplatňuje ako prenosná vždyzelená drevina pestovaná v nádobe. Vyhovuje jej plné slnko, znesie aj ľahký polotieň, dôležité je závetrie a teplá mikroklíma pri južnej či západnej stene, kde rýchlejšie vyzrieva drevo. Substrát má byť ľahší, priepustný a výživný, na dne nádoby je zásadná drenážna vrstva, odporúčané pH približne 6,0 - 7,5. Zálievka sa udržiava pravidelná, koreňový bal medzi zálievkami mierne presychá, trvalé premokrenie často vedie k hnilobám koreňov. Od apríla do augusta sa prihnojuje striedmo vyrovnaným hnojivom, v lete prospeje aj tenká vrstva kompostu na povrchu ako mulč, ktorý brzdí výkyvy vlhkosti. Rez sa vykonáva na jar alebo po hlavnej vlne kvitnutia, myrta dobre znáša tvarovanie a zahusťovanie koruny. Výsadba do nádoby býva najvhodnejšia v období apríl - september, letnenie vonku zvyčajne máj - október.
Botanický opis a rozšírenie
Myrtus communis je husto rozkonárený ker vysoký 1-5 m. Konáriky za mlada žliazkato páperisté. Listy neopadavé, protistojné, jednoduché, vajcovito kopijovité, 2-3(-5) cm dlhé a asi 1 cm široké, celistvokrajové, končisté, kožovité, bodkované, pri rozotretí voňavé. Kvety jednotlivé, pazušné, veľké (až 3 cm v priemere), biele, na dlhej, tenkej stopke s 2 malými, opadavými listencami, lupienky okrúhlo vajcovité. Plod je takmer guľatá, 7-10 × 6-8 mm veľká, čiernomodrá bobuľa.
Myrta obyčajná je mediteránny druh, pôvodný areál od Španielska cez juh Francúzska, Taliansko, štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko a Grécko. Zaberá tiež niektoré ostrovy (Korzika, Sardínia, Sicília a iné). Vyskytuje sa na výslnných, skalnatých svahoch, pasienkoch, lesných okrajoch, je súčasťou krovitých formácií stredomorskej vegetácie. Kvitne v júli až auguste. V našich podmienkach je pestovaná ako vedierková rastlina. V ČR je pestovaná ako kbelíková rastlina.
Využitie Myrtus communis
Listy aj plody sa tradične používajú ako korenie a aromatická prísada, napríklad do marinád alebo na ochutenie mäsitých pokrmov, sušené listy môžu pripomínať bobkový list. Silice z myrty sa uplatňujú v kozmetike a parfumérii, v ľudovom bylinkárstve sa využívajú pre arómu a ako súčasť bylinných zmesí. Myrta sa používa v aromaterapii, likérnictve a parfumérii na ovonenie mydiel, mastí a šampónov. V oblasti svojho pôvodu sa vďaka svojim vonným listom používa na dochucovanie pokrmov, buď sa používajú čerstvé, alebo aj sušené, pred podávaním sa odstránia. Kvetné puky a plody sa tiež niekedy používajú na dochucovanie. Myrtové drevo, prípadne sušené listy sa pridávajú do ohňa pri pečení, alebo grilovaní mäsa a dodáva mäsu pikantnú aromatickú chuť.
Z myrty sa na lekárske účely využívajú listy a plody. Z myrty sa uvoľňuje éterický olej myrtol, ktorý je skvelým prostriedkom na prečistenie dýchacích ciest. Čaj z výťažkov myrty sa odporúča užívať pri zápaloch ďasien, zápaloch dutín a kašli. Myrtu možno použiť aj ako kloktadlo. Myrtová tinktúra sa využíva pri urologických problémoch a pri zápaloch močových ciest, má totiž silné dezinfekčné účinky. Drvené listy liečia odreniny, škrabance a rany. Niekedy sa používajú aj pri liečbe lupienky. Myrta má silné antibakteriálne účinky, čistí pokožku a využíva sa aj v aromaterapii. Parfémy z myrty vyrábali ľudia už v dobe bronzovej. Myrtové víno bolo považované za elixír mladosti.
V likérnictve sa myrta využíva na výrobu likérov, napríklad tradičný taliansky likér Mirto - liquore di mirto. Tento likér sa často podáva po večeri alebo ako uvítací prípitok. Je to nielen osviežujúci nápoj, ale aj nositeľ tradície a histórie.
VAJEČNÝ LIKÉR Z RUMU 🥚🥃 - RÝCHLY RECEPT NA RUMOVÝ VAJEČŇÁK (prevarený)
Pestovanie a starostlivosť
Myrta obyčajná nie je mrazuvzdorná. Krátkodobo môžu rastliny zniesť teploty okolo 0 °C, poškodenie sa často objavuje pod −5 °C, preto sa odporúča prezimovanie vo svetlej miestnosti pri približne 5 - 10 °C s výrazne obmedzenou zálievkou. Pre začiatočníkov je najspoľahlivejšia väčšia nádoba s drenážou a zimovisko s dostatkom svetla, inak hrozí opad listov. Po zakorenení vykazuje určitú odolnosť voči suchu, pri dlhšom prísušku však zhadzuje listy a púčiky.
Zo škodcov sa v zimovisku objavujú roztočce a štítničky, vonku vošky, z chorôb predovšetkým koreňové hniloby pri premokrení. Pri pestovaní v nádobách myslite na dobrú drenáž a v zime obmedzujte zálievku. Listy myrty sú drobné, lesklé, tmavo zelené a voňajú nádherne po dotyku vďaka éterickým olejom. V lete sa rastlina obsype množstvom drobných bielych kvietkov s výraznými tyčinkami, ktoré šíria medovú vôňu a priťahujú opeľovače.
tags: #myrta #obycajna #latinsky