Kompletný sprievodca pestovaním marihuany: Na čo si dávať pozor
Pestovanie marihuany vôbec nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Na to, aby pestovateľ vypestoval marihuanu, ktorá bude silná, voňavá a žiadaná na komerčnom trhu, musí zvládnuť niekoľko rôznych oblastí, ako je samotné pestovanie, hnojenie, ale aj skladovanie či správne načasovanie zberu. Každý pestovateľ - od úplného začiatočníka až po veterána - nakoniec zistí, že dobrá úroda nie je náhoda.
Konope sú všeobecne známe ako veľmi odolné rastliny, ktoré dokážu rásť a prežiť takmer v akýchkoľvek podmienkach. Tráva, ako sa inak marihuana nazýva, sa jednoducho dokáže prispôsobiť každému klimatickému pásmu a podnebiu na našej planéte. Kvety konopí z týchto oblastí však ani zďaleka nepripomínajú dnes legálne dostupné konope, či už na lekárske alebo rekreačné účely.

Legislatíva a povolenia
Pred začatím pestovania marihuany je kľúčové oboznámiť sa s aktuálnou legislatívou. Pestovanie v Slovenskej republike je legálne za určitých podmienok, ktoré sa líšia podľa obsahu THC v rastlinách a ich počtu. Od 1. mája 2021 je legálne pestovať konope s obsahom THC do 1 % bez obmedzenia počtu rastlín, ak je určené na technické účely.
Pre pestovanie konope s obsahom THC nad 1 % platia prísnejšie pravidlá. Držba sušiny je na Slovensku taktiež regulovaná: doma je legálne držať až 100 g sušeného konope, na verejnosti až 25 g. Pred začatím je vhodné oboznámiť sa s aktuálnou legislatívou a prípadne konzultovať svoje zámery s právnym odborníkom.
Pestovanie konope je na Slovensku taktiež podmienené konkrétnou odrodou. Katalóg povolených odrôd, respektíve zoznam odrôd, ktoré možno pestovať na účely získania priamych platieb, (aktualizovaný v marci 2021) nájdete na stránke ministerstva poľnohospodárstva. Medzi literatúru, ktorú by mal zvážiť záujemca o pestovanie konope s obsahom CBD na Slovensku, patrí aj Nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. Toto nariadenie stanovuje podmienky pre poskytovanie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. V jednotlivých paragrafoch tohto nariadenia sú uvedené dôležité informácie, ktoré by mal budúci producent konope poznať.

Komunikácia s úradmi a pomoc
Komunikácia s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou je pre záujemcu o pestovanie konope nevyhnutná. Záujemca musí napríklad nahlásiť kvitnutie samčích rastlín do určitého termínu. Ďalším krokom by malo byť kontaktovanie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva (ÚKSÚP), ktorý môže prísť odobrať vzorky na kontrolu obsahu THC.
Ak záujemca potrebuje pomoc pri pestovaní konope, môže sa obrátiť na Slovenskú konopársku asociáciu (HEMPSKA). Toto občianske združenie má zakladajúcich členov, ktorí sú lídrami v oblasti konopného priemyslu na Slovensku, a ponúka pomoc, organizuje vzdelávacie semináre a poskytuje praktické informácie. Konzultácie ohľadne pestovania konope poskytuje aj Peter Vodal z rodinnej farmy HempBona, ktorý má viac ako šesťročné skúsenosti s pestovaním technického konope a ponúka agroslužby spojené so žatvou, sušením a separáciou konope.
Výber semien a klíčenie
Úspech začína správnym výberom semien. Genetika je niečo ako „softvér“ rastliny. Určuje, aká vysoká bude, aký tvar bude mať, aké terpény a kanabinoidy môže vytvárať a ako citlivo bude reagovať na chyby pestovateľa. Kľúčové je, aby boli semená čerstvé, dobre uskladnené a pochádzali z overených seedbaniek. Lacná zmes semien od pouličného priekupníka neveští nič dobré, pretože inak sa správajú regulárne či automaticky kvitnúce konopné semená, koncentrácia účinných látok v konope z neznámych semien je takisto sporná a rovnako môže byť poškodená aj genetika rastliny.
Typy semien
- Autoflower semená: automaticky prechádzajú do kvitnutia bez ohľadu na dĺžku svetelného cyklu. Sú ideálne pre tých, ktorí chcú rýchle a menej náročné pestovanie.
- Feminizované (fotoperiodické) semená: rastliny reagujú na dĺžku dňa a noci. Umožňujú väčšiu kontrolu nad vegetatívnou fázou a často aj vyšší potenciál výnosu. Odporúčame feminizované semienka, ktoré majú až 99 % pravdepodobnosť, že vzíde samica (vhodná na kvety). Prečo je pre nás samičie pohlavie také dôležité? Pretože samce väčšina pestovateľov nechce, oni totiž opeľujú samičky, ktoré potom majú semienka a tie sú často nežiaduce pre ďalšie spracovanie.
Proces klíčenia
Klíčenie je jednou z najdôležitejších fáz rastliny konope. Bez úspešného klíčenia sa pestovanie ani nezačne. Preto sa oplatí venovať tejto fáze extra pozornosť. Najvhodnejšie je vlhké a tmavé prostredie s teplotou medzi 22 až 25 stupňov Celzia, vlhkosťou v rozmedzí 70 až 90% a pH pohybujúcim sa na škále od 6 do 7.
Existujú dve hlavné možnosti klíčenia:
- Priamo do substrátu: Semienko vložíte rovno do substrátu 1 cm hlboko, zalejete a necháte pri okne. Teplota priestoru pre klíčenie je ideálne 25 stupňov. Pravidelne zalievate a vetráte priestor. Po pár dňoch sa objavia klíčky. Ak ste zasadili viac semienok a tie vyklíčili, rozdeľte rastlinky skôr, než si poprepletajú korene. Manipulácia musí byť citlivá, aby ste klíčkom neublížili.
- Predklíčenie vo vode alebo vate: Semienko najprv necháte naklíčiť vo vode alebo vo vate s vodou a až potom vložíte do substrátu. Táto metóda si vyžaduje väčšiu manipuláciu, a tým aj riziko zničenia sadby.
Tip od skúseného pestovateľa: „Najradšej klíčim semienko konope tak, že si prevarím vodu a nechám ju vychladnúť na izbovú teplotu. Potom do nej na 24 hodín vložím semienko určené na výsadbu. Po 24 hodinách urobím do zeme dierku hlbokú po prvý článok malíčka, vložím semienko, zasypem hlinou a zalejem. Zalievam rozprašovačom na povrch pôdy - keď je pôda vlhká, stačí to a netreba viac zalievať.“
Pri sadení priamo do kvetináča pôda nesmie obsahovať hnojivo - použiť môžete však aj profesionálny substrát. Konopné semeno umiestnite do stredu kvetináča do jamky hlbokej 1 až 2 centimetre, veľmi zľahka ho prikryte zeminou a primerane (!) polejte vodou. Pôda musí byť konštantne vlhká - nie však mokrá. Ak to s vlhkosťou preženiete, rastlinka vôbec nemusí vyklíčiť - veľa vody jej proste škodí. V pôde môžu nastať hnilobné procesy a začne sa vytvárať ideálne prostredie pre šírenie rôznych patogénov. Konopné semená sa stále dokážu lepšie vysporiadať s nedostatkom vody a suchom ako s nadmernou záplavou.
Jak naklíčit semena konopí se 100% úspěšností/ How to germinate hemp seeds with 100% sucess-CZ, EN
Pestovateľské prostredie: Indoor vs. Outdoor
Záleží vždy na tom, či budete pestovať konope vonku (outdoor) alebo vnútri (indoor). Obe možnosti majú svoje výhody a riziká.
Outdoor pestovanie
Pestovanie marihuany outdoor sa od jej kultivácie v growboxe líši v mnohých ohľadoch. Vo vonkajšom prostredí totiž na rast a vývin konope vplývajú aj faktory, s ktorými sa indoorovo pestovaná rastlina vôbec nestretne. Vysadenie marihuany pod holé nebo má nesporne veľa výhod, no nesie so sebou aj isté riziká. Medzi najvýznamnejšie benefity je možné zaradiť nízke náklady (žiadne drahé technické vybavenie či likvidačné účty za elektrinu), vysokú efektivitu a dostatok priestoru. Pri tejto variante je výhodou pomerne nízka náročnosť, kedy je záhradníkom príroda, a väčší vzrast rastliny, ktorá má takto dostatok miesta. Popri týchto výhodách však nesmieme zabudnúť aj na nebezpečenstvá, ktoré na marihuanu držanú vonku číhajú doslova na každom kroku.
Výber miesta a sadenie
Rastliny konope je najlepšie vysadzovať na slnečných miestach. V tmavých kútoch záhrady rastliny naopak príliš neporastú, pretože nebudú mať dostatok energie pre fotosyntézu. Navyše sú stinné a vlhké miesta ideálnym útočiskom pre škodcov i plesne. Pestebné stanovište by malo byť vzdušné, pretože pre zdravý rast potrebuje konope drobné poryvy vetra. Vďaka nim budú stonky silnejšie a v období kvitnutia sa nebudú ohýbať pod váhou palíc. Niektoré odrody vyrastú aj do výšky niekoľkých metrov a silný vietor by ich mohol polámať.
Marihuanu presádzajte z črepníka do záhradky vždy podľa počasia - ideálne až v máji, kedy ani nočné teploty už príliš neklesajú. Ak je to čo i len trochu možné, pri výbere miesta pestovania marihuany voľte južne orientovanú stranu záhrady - nikdy nie sever. Pri pestovaní väčšieho počtu rastlín by každá z nich mala mať v záhradke dostatok vlastného miesta. V konopnom húští je síce radosť pobývať, ale zároveň je skvelou liahňou pre plesne. Rôzne prepletajúce sa rastliny je ťažké prestrihávať a správne sa o ne starať.
Klimatické podmienky
Klíma prostredia, hlavne jej stálosť, je pri outdoorovom pestovaní marihuany kľúčová. Okolitá teplota by nikdy nemala klesnúť pod 12 až 13 stupňov Celzia a vystúpiť nad 30 až 31 stupňov Celzia. Marihuana potrebuje aspoň 15 hodín denného svetla a minimálne 5 hodín (nie príliš silného) slnečného žiarenia. Menej svetla a slnka totiž máva za následok slabšiu úrodu. Konope miluje jemný vánok a slabší vetrík, ktorý je najlepšou prevenciou vzniku plesní v husto zarastených častiach rastliny. Silnejší vietor je skôr na škodu, lebo môže marihuanu ľahko polámať. Vetvy a listy klesnuté až na zem zvyšujú pravdepodobnosť vzniku hniloby. Ochrániť konope pred zvedavými pohľadmi, intenzívnym slnkom či škodcami môžete aj použitím rôznych sieťok a pletiva s jemnou tkaninou.

Indoor pestovanie
Indoor pestovanie vám poskytuje väčšiu kontrolu nad podmienkami. Viete ovplyvniť svetlo, teplotu, vlhkosť aj cirkuláciu vzduchu. Pri tejto variante je výhodou kontrola nad rastom, kedy máte rastlinky v skrini, pestovateľskom boxe. To znamená, že neriskujete odhalenie. Pri indoorovom pestovaní konope je spoľahlivá ventilácia viac než potrebná. Je to preto, aby sa medzi hustejšie zarastenými časťami rastlín zabezpečilo dostatočné prúdenie vzduchu. Dôležité je to z dôvodu zamedzenia koncentrácie vlhkosti na týchto miestach - v opačnom prípade hrozí vznik nebezpečných plesní. Rastliny proste musia voľne dýchať!
Osvetlenie
Svetlo je jeden z rozhodujúcich faktorov pri pestovaní. Rastlina ho využíva pri fotosyntéze na tvorbu energie. Vo fáze rastu potrebuje konope minimálne 18 hodín svetla denne, spokojne mu však môžete svietiť aj celý deň. Počas kvitnutia sú najvhodnejšie vysokotlakové sodíkové lampy obsahujúce široké spektrum farieb s dominanciou červenej, oranžovej a žltej. Tu sa vyžaduje 12 hodín svietenia a 12 hodín tmy. Tento druh lámp je medzi pestovateľmi konope najpoužívanejší, lebo produkuje celý rad teplých farieb.
V indoor prostredí pestovatelia používajú rôzne typy osvetlenia, pričom medzi dôležité parametre patrí intenzita, spektrum a vzdialenosť od vrcholu rastliny. Červená a modrá majú významný vplyv na fotosyntézu rastliny.

Pôda, živiny a hnojenie
Pôda, v ktorej sa konope pestuje, musí mať správnu zásaditosť, čiže pH, aby mohla tieto dôležité živiny vstrebávať. Jedine tak je schopná poskytnúť rastline silu k rastu. Nesprávna kyslosť substrátu môže spôsobiť veľké poškodenie koreňového systému i celej rastliny. Hodnoty optimálneho pH sa pohybujú medzi 6,5 - 7,0. Pri vonkajšom pestovaní marihuany je dôležitá aj kvalita a zloženie pôdy. Konope musí mať v zemi optimálny pomer dusíka, draslíka a fosforu, pričom pôdne pH by sa malo pohybovať v rozmedzí 6 až 7. Jemne kyslá pôda s dostatkom živín a vlahy je alfou a omegou zdravého vývoja rastliny.
Najčastejšou voľbou je kvalitný vzdušný substrát s dobrým odtokom prebytočnej vody. Dôležitý je pomer organickej zložky a materiálov, ktoré zlepšujú prevzdušnenie.
Hnojenie a živiny
Rastlina potrebuje aj živiny - dusík, fosfor, draslík a stopové prvky. V rôznych fázach rastu sa môže meniť potreba jednotlivých živín, preto mnohí pestovatelia využívajú hnojivá rozdelené podľa fázy rastu a kvitnutia. Na zlepšenie vlastností pôdy je vhodné použiť profesionálne hnojivo s vyváženým obsahom všetkého, čo marihuana k svojmu rastu potrebuje. Profesionálne a odborne pripravené hnojivo vašej bylinke rozhodne pomáha, veľa nestojí a je dostupné v každom dobrom growshope. Moderné hnojivá podporujú bunkové delenie a vetvenie stoniek, posilňujú obranyschopnosť rastliny, stimulujú produkciu chlorofylu a chránia konope pred savými škodcami.
Jednou z klasických chýb, ktorej sa najčastejšie dopúšťajú začiatočníci a menej skúsení pestovatelia, je prehnojovanie rastlín. K prehnojeniu najčastejšie dochádza vtedy, keď si záhradkár myslí, že jeho rastlina nerastie tak rýchlo, ako očakával. Ľudia si často myslia, že čím viac jedla, tým rýchlejší rast. Hnojivá určená pre rast obsahujú hlavne tzv. zložku NPK (teda dusík, fosfor, draslík). Hnojivá na kvet obsahujú predovšetkým viac fosforu. Trochu podobne fungujú takzvané kvetové stimulátory (čiže top aktivátory). Tieto prípravky stimulujú rastliny k vytváraniu čo najväčších kvetov. S hnojením začnite radšej pomaly a postupne pridávajte, kým sa neobjavia prvé známky prehnojenia. Prehnojené konope je poznať nápadne spálenými konečkami listov.
Živiny alebo hnojivá pochádzajú primárne z dvoch zdrojov: organických a anorganických alebo minerálnych. Organické hnojivá pochádzajú z prírodných zdrojov, ako je kompost, hnoj alebo prirodzene sa vyskytujúce minerály v pôde. Organické alebo bio hnojivá sa do pôdy uvoľňujú postupne a rastliny ich pomaly využívajú. Nezabudnite, že organické hnojivá sú o niečo šetrnejšie ako neorganické.
Pri nadbytku živín, ak rastlina začne vykazovať známky nadmerného príjmu živín, na týždeň alebo dva prestaňte hnojiť. Je oveľa ťažšie odstrániť problém s nadbytkom živín ako s ich nedostatkom. V prípade nedostatku živín stačí pridať viac hnojiva. Sledujte listy: žltnutie znamená málo dusíka, hnedé škvrny zase prebytok živín. Najčastejšie sa pestovatelia stretávajú s deficitom minerálov a živín, ktoré sú však pre správny rast kľúčové. Častým prejavom je žltnutie alebo hnednutie listov konope. Listy sa môžu aj rôzne skrúcať, osychať a opadávať. Ak teda vašu rastlinu trápi niektorý zo zmienených problémov, pomôže vám naša tabuľka príznakov.
| Príznak | Pravdepodobný problém | Riešenie |
|---|---|---|
| Žltnutie listov (odspodu rastliny) | Deficit dusíka | Pridať hnojivo bohaté na dusík, skontrolovať pH pôdy. |
| Tmavozelené listy, hnednutie | Nadbytok dusíka | Znížiť dávku dusíkatého hnojiva. |
| Spálené končeky listov | Prehnojenie | Znížiť dávku hnojiva, prepláchnuť substrát. |
| Hnedé škvrny na listoch | Deficit vápnika, horčíka, železa | Kontrola pH, doplniť vápnik, horčík a železo špeciálnymi hnojivami (Ca + Mg + Fe). |
| Strakaté listy (oranžové, ružové, červenofialové) | Deficit mangánu | Kontrola pH (nedostatok pri vysokej kyslosti), pozor na vysokú hladinu železa. |
| Žltnúce staršie listy, ako popálené | Príliš veľa dusíka a vápnika | Zvýšiť obsah síry v substráte. |
| Žltnutie celého listu | Deficit zinku | Vyrovnať pH, doplniť zinok, mangán a železo. |
| Deficit molybdénu | Nízke pH (pod 6,5) | Kontrola a úprava pH. |
| Problémy so vstrebávaním bóru | Vysoké alebo nízke pH | Kontrola pH, zabezpečiť dostatok draslíka a dusíka. |
| Problémy so vstrebávaním medi | Zlé pH, stres | Kontrola pH. |
| Deficit fosforu | Nadbytok železa alebo zinku, zlé pH | Skontrolovať pH a zloženie hnojiva. |
Problémy s pH vody
Ak budete svoje rastliny dlhodobo polievať príliš kyslou alebo zásaditou vodou, môžete sa pripraviť na niekoľko problémov. Konope by sa malo zalievať vodou s pH medzi 6,0 a 7,0. Tieto hodnoty zabezpečujú, že rastliny dokážu správne absorbovať živiny a minerály zo substrátu a zálievky. Ak je pH dlhodobo iné, môže sa zmeniť aj pH substrátu, čo povedie k deficitu určitých látok a „ochoreniu“ rastliny.
Ak vaša voda nemá správne pH, určite zvážte kúpu pH-metra a produktov ako pH up, pH down na úpravu zálievky. Môžete tiež používať hnojivá s tzv. upraveným pH.
Jak naklíčit semena konopí se 100% úspěšností/ How to germinate hemp seeds with 100% sucess-CZ, EN
Zálievka
Polievanie záhrady je nepochybne jednou z najdôležitejších povinností každého pestovateľa. Najmä začiatočníci majú tendenciu rastliny konope nadmerne polievať, čo môže v extrémnych prípadoch viesť k zničeniu celej záhrady. To znamená, že okolo koreňov je pleseň, a preto postupne začnú odumierať. Príliš veľa vody môže spôsobiť zahnívanie koreňov, príliš málo zasa spomalenie rastu.
Rozpoznanie problémov so zálievkou
- Nedostatočná zálievka: Rastliny sú pochopiteľne povädnuté a akoby bez života. V rastovej fáze sa zamerajte skôr na rosenie. Rastlina v tomto období uvíta pomerne vysokú vlhkosť, a to až 65 %.
- Nadmerná zálievka: Pre preliatie sú tiež typické zvesené listy a celkovo povädnutá rastlina. To môže začínajúcich pestovateľov zmiasť. V ďalšom štádiu preliatia však začnú listy žltnúť, rastlina sa totiž vo svojej podstate topí a nemá dostatok kyslíka. V tejto chvíli je nutné znížiť zálievku.
Správne techniky zálievky
Ak sa chcete vyhnúť problémom, dbajte na to, aby ste zalievali vtedy, keď je to potrebné. Najistejším indikátorom toho, či je konope potrebné zalievať, je poťažkať kvetináč v ruke. Ak sa vám zdá ľahký a zdvihnete ho zo zeme akoby nič, je správny čas na poliatie vašich rastlín. Ďalšou možnosťou je tzv. test palcom, ktorý spočíva v tom, že palec strčíte 2 cm pod povrch substrátu a podľa hmatu odhadnete, či je potrebné zalievať alebo nie. Skúsení pestovatelia niekedy polievajú svoje rastliny až vtedy, keď začínajú vädnúť. Spoznáte to podľa toho, že listy a konáre sa pomaly začínajú ohýbať smerom nadol.
Ak rastlinám nedávate dostatok vody, musíte ich zalievať častejšie a na jedno zalievanie im dávať viac vody. Na druhej strane, ak ich zalievate príliš často, stačí zalievať menej často. V prípade nadmerne zavlažovanej rastliny počkajte niekoľko dní, kým vyschne, a až potom pokračujte v primeranejšej zálievke. Nezabudnite, že zalievať treba len vtedy, keď je pôda suchá vo vrstve asi 1 - 2 cm pod povrchom.
Koreňová hniloba
Ak sú korene vystavené nadmernému množstvu vody, prichádza problém - koreňová hniloba. Pri koreňoch sa rozmnožujú baktérie, ktoré celý koreňový systém ničia. Je dôležité zmieniť, že poškodenie koreňov je trvalé. Klasickým prejavom hniloby je zápach, ktorý z koreňov vychádza. Zdravé korene majú bielu alebo krémovú farbu. Hnilobu je nutné zastaviť, aby sa mohli vytvoriť nové zdravé korene. Na zastavenie hniloby sa používa roztok peroxidu, ktorý postupne vyhubí všetky baktérie spôsobujúce hnilobu. V prípade peroxidu zmiešajte 1 šálku 3 % peroxidu vodíka s 1 - 2 litrami filtrovanej vody. Polievaním touto zmesou zabijete baktérie žijúce v koreňoch, čím myslíme aj tie dobré. Preto je na mieste doplnenie pozitívnych baktérií. Druhým a rovnako dôležitým krokom je nové sterilné pestovacie médium na uchytenie zdravých koreňov. Ako prevencia slúžia pozitívne baktérie a roztok peroxidu.
Choroby a škodcovia
Ako pestovať marihuanu outdoor a udržať rastlinu a pestovateľské prostredie čisté, bez rôznych škodlivých zárodkov, chorôb a hmyzu? Riešením je pravidelná a dôsledná vizuálna kontrola! Jej vykonávaním sa môžete vyhnúť neskoršiemu použitiu agresívnej chémie v podobe rozličných insekticídov či fungicídov.
Najčastejší nepriatelia marihuany
- Huby, hniloba, pleseň: Medzi najzákernejšie hubové ochorenia patrí hniloba paličiek, ktorá sa darí najmä v chladnom a miernom podnebí s vysokou vlhkosťou. Najlepším spôsobom, ako zabrániť šíreniu hniloby, je zabezpečiť lepšiu cirkuláciu vzduchu a znížiť vlhkosť v pestovateľskej miestnosti. Je tiež potrebné oddeliť infikované rastliny od ostatných a odrezať infikované časti rastliny. Prašivá pleseň je jedným z najbežnejších typov húb, s ktorými sa ako pestovateľ konope stretnete. Múčnatke môžete predísť správnym vetraním a udržiavaním správnej teploty a vlhkosti. Zatiaľ čo škodcovia sa na rastlinách najčastejšie objavujú na jar a v lete, chladnejšie počasie ku koncu sezóny praje plesniam.
- Vošky, roztoče, strapky, húsenice, slimáky: Medzi najrozšírenejších nepriateľov marihuany patria vošky, roztoče, strapky, húsenice alebo slimáky. Keďže cudzopasníci a škodcovia konope žijú v pôde, no môžu sa šíriť aj v povetrí. Sledovanie rastlín je potrebné vykonávať naozaj zodpovedne. Z parazitických druhov sú pre konope nebezpečné najmä svilušky a mšice. Mšice sú veľmi malé, a preto je zvyčajne veľmi ťažké ich spozorovať. Nachádzajú sa na spodnej strane vejárovitých listov. Na ničenie týchto chrobákov sa odporúča postrek zmesou nimbového oleja. S okrajmi sa môžete vysporiadať pomocou lepkavých pascí. Biele mušky sú odolné voči pesticídom, čo z nich robí veľmi nebezpečných škodcov. S týmito škodcami sa môžete vysporiadať pomocou ekologických domácich prostriedkov. Rastlinu môžete napríklad postriekať roztokom cesnakového oleja. Otravné slimáky ľahko zastavia špeciálne granule, ktoré sú k dostaniu v každom záhradníctve. Pred väčšími zvieratami môžeme ochrániť záhradku drôteným pletivom.

Fázy rastu a časovanie zberu
Marihuana prechádza od semienka po zber viacerými fázami - klíčenie, skoré štádium rastliny, vegetatívna fáza, kvitnutie a dozrievanie. Ak sa chcete do tejto témy ponoriť do hĺbky, určite odporúčame článok fázy rastu marihuany od semienka po zber.
Pestovanie marihuany končí zberom úrody! Po dodržaní všetkých podmienok vám zostáva zvládnuť už len jediné - zber šišiek. Ako však odhadnúť ten správny okamih? Ukazovateľom sú trichómy na kvetoch a pomôckou silná lupa. Ak sú trichómy ešte priehľadné a číre, musíte počkať. Načasovanie zberu vonkajšieho konope ovplyvňuje rada faktorov. Obrovskú rolu hrá samozrejme počasie, ale aj genetika pestovanej odrody a špecifické potreby rastliny.
Po zbere veľa pestovateľov rieši ďalšiu dôležitú tému - sušenie a následné skladovanie. Kvety najprv usušíme pri teplote 20 °C počas 14 dní alebo pri 15 °C počas 3 - 4 týždňov. Zbierajú sa iba samičie kvety rastliny. Tieto kvety možno použiť na čaj, tinktúry, masti a podobne.

tags: #na #co #si #davat #pozor #pri
