Kultúrne tradície a dedičstvo mesta Hriňová
Osídlenie územia, na ktorom sa rozprestiera súčasný chotár mesta Hriňová, má dlhú históriu. Mesto Hriňová vzniklo vyčlenením z chotára Detvy až v roku 1891, zdieľa teda s Detvou podstatnú časť svojej histórie, či prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Územie dnešnej Hriňovej bolo osídľované na základe doznievajúcej valašskej kolonizácie a na ňu priamo nadväzujúcej kopaničiarskej kolonizácie, čo podmienilo i ráz tradičnej kultúry, ktorá nesie pastiersko - valaské prvky.
Fašiangy a jarné zvykoslovie
Fašiangy sú prechodom medzi zimným a jarným obdobím. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov je tradičný fašiangový sprievod, v rámci ktorých boli predvádzané rôzne magicko - rituálne úkony. Po meste chodí sprievod v rôznych maskách ako napríklad: Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť.
Medzi najpôsobivejšie zvyky v jarnom období patrí Vynášanie Moreny, v hriňovskom dialekte „Marmurjeny,“ ale i menej známy zvyk „Chodenie s vieškou,“ teda zelenou halúzkou. Archaickým a pre Hriňovú veľmi typickým zvykom je „Pálenie míle,“ ktoré sa konalo na Turíce. Míľa sa v nedeľu ráno zapálila tak, aby ľudia idúci na nedeľnú omšu videli dym stúpajúci z míle. Dym mal v ľudovom prostredí očistnú funkciu - teda očistil pastviny pred nachádzajúcou sezónou a zabezpečil tak prosperovanie hospodárstva.
Zverinec na siedmom poschodí - Pes na siedmom poschodí
Tradičné poľnohospodárstvo a spoločenský život
Gazdovanie na Hriňovských lazoch je festival, ktorý má ukázať návštevníkom, ako sa voľakedy žilo na Podpoľaní. Každý návštevník sa môže preniesť v čase a vyskúšať si aj kosenie a mlátenie obilia, vyberanie zemiakov, bielenie plátna a zhodnotiť tak náročnosť roboty našich predkov. Zámerom podujatia je naučiť mladú generáciu úcte k práci predchádzajúcich generácií.
Prehľad vybraných sezónnych zvykov
| Obdobie | Zvyk | Význam |
|---|---|---|
| Jar | Pálenie míle | Očista pastvín a prosperita |
| Leto | Žatva | Oslava ukončenia prác |
| Jeseň | Mitrovanie | Ukončenie salašníckej sezóny |
Vianočné pochôdzky a betlehemci
Na zvyky je dodnes najbohatšie adventné obdobie. Snáď najznámejším zvykom je „Betlehemská pochôdzka,“ ktorá dodnes patrí k obrazu tradičných Vianoc v Hriňovej. Betlehemci predstavovali pastierov, ktorí pri narodení Ježiška išli za hviezdou, aby ho obdarovali a poklonili sa mu. Popri tomto zvyku boli pre Hriňovú typické i ďalšie pochôdzkové hry ľudového divadla, napríklad „Chodenie s hadom“ v osade Slanec či „Chodenie s Dorotou.“
Hudobná tradícia
Medzi najznámejšie a tradičné prejavy, vďaka ktorým je Hriňová známa, patrí jednoznačne hudba. Na valasko - pastiersku tradíciu upozorňuje používanie hudobných nástrojov valaskej proveniencie, teda píšťal, fujary, či gájd. V súčasnosti sú najznámejšie hriňovské sláčikové hudby, ktoré stoja na silných základoch starých sláčikových muzík, známych ako „vrchovské trojky.“
- Píšťaly a fujary: Symbol pastierskej kultúry pod Poľanou.
- Sláčikové muziky: Hudobný základ známy ako „vrchovské trojky.“
- Ochotnícke divadlo: Dlhoročná história siahajúca až na prelomy 19. a 20. storočia.
tags: #na #hrinovej #ruza #kritne