Raflézia: Najväčší a najzáhadnejší kvet Ázie

Ázia, kontinent s rozsiahlymi prírodnými krásami, je domovom aj pre veľmi zvláštne, občas až znepokojivé rastlinky. Jednou z nich je bezpochyby raflézia, rod tropických parazitických rastlín z čeľade rafléziovité (Rafflesiaceae). Rastliny už dávno nie sú považované za nudné a v poslednej dobe sa tešia naozaj veľkej obľube. Čoraz viac ľudí sa zaujíma o pestovanie izbových, ale aj o tie, ktoré sa dajú nájsť vo voľnej prírode, či už ide o typické, alebo nezvyčajné druhy.

Raflézia je dvojdomá bezlistá bylina, ktorá parazituje na koreňoch a kmeňoch. Sú úzko špecializované iba na niektoré liany rodu Tetrastigma z čeľade viničovité (Vitaceae). Táto zvláštna rastlina je okrem zaujímavého vzhľadu známa aj tým, že zapácha ako mŕtvola.

Objav a pomenovanie raflézie

V roku 1818 britský botanik Joseph Arnold objavil v džungli juhovýchodnej Ázie to, čo sa neskôr ukázalo ako najväčší kvet na svete. K obrovským kvetom, ktoré udivili celý svet, ho v roku 1818 priviedli domorodci. Nebolo to však na Malajskom polostrove, kde tento Brit založil Singapur, ale na Sumatre. V tom čase bol Raffles guvernérom krátko existujúcej britskej kolónie na tomto ostrove. Na ich počesť bola novoobjavená rastlina pomenovaná raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii).

Až v 20. storočí sa našli v britských archívoch dokumenty, ktoré dokázali, že objaviteľ raflézie bol v skutočnosti Francúz Deschamps, ktorý podobné parazitické raflézie pozoroval už koncom 18. storočia na Jáve.

Charakteristické vlastnosti raflézie

Raflézie sú okrem zápachu podobného zmijovcu známe aj veľkosťou kvetov. Tie môžu mať v priemere až 80 centimetrov a ide o rastlinu s najväčšími kvetmi na svete. Rod Rafflesia zahŕňa 19 druhov rozšírených v juhozápadnej Ázii. Najväčší kvet má raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii), ktorá môže mať v priemere jeden meter, čo je ako koleso autobusu, a môže vážiť až 11 kilogramov. Jej okvetné lupene sú pokryté nepravidelnými bielymi bradavicami. Sfarbenie je červené s bielymi škvrnami, ktoré postupne miznú a kvet černá.

Táto parazitická rastlina nemá stonku, listy ani korene. Žijú v povrchových pletivách hostiteľa (endoparazity), s ktorým sú spojené spleťou vláken koreňového pôvodu pripomínajúcou mycélium húb. Bez ohľadu na to, či prenikli do koreňov alebo do nadzemných častí lián, neobsahujú chlorofyl. Keďže tieto rastliny nie sú schopné fotosyntézy, čerpajú z hostiteľa nielen vodu a minerálne látky, ale aj všetky potrebné živiny. Ide teda o úplné parazity.

Životný cyklus raflézie

Väčšinu svojho života žijú ako nenápadné a parazitujú na stromoch v tropických dažďových pralesoch. Kvety vznikajú z nenápadných púčikov, ktoré doslova vybuchnú a obrovský kvet je na svete. Keď sa jej puk prederie cez kôru hostiteľskej liany, asi desať mesiacov rastie, často až do veľkosti kapustnej hlavy. Potom v priebehu niekoľkých hodín sa dužinaté laloky rozvinú a kvet sa ukáže v celej svojej kráse. Vnútri dutiny kvetu sa nachádza niekoľko špicatých výbežkov.

Celý vývoj raflézie od semiačka po kvet trvá asi 5 rokov. Kvet kvitne len 5 dní a po jeho rozklade ostáva len mazľavá čierna hmota. Nájsť kvitnúce rastliny bez pomoci miestnych je takmer nemožné, nakoľko sú celkovo vzácne a kvitnú len krátku dobu.

Opeľovanie a zápach

Druhý dôvod, pre ktorý by ste si ho do kytice nedali, je zápach. Ktosi o raflézii bez okolkov povedal, že páchne ako „zdochlina byvola v pokročilom štádiu rozkladu“. Preto nie div, že si vyslúžila pomenovania „mŕtvolný kvet“ a „smradľavá mŕtvolná ľalia“. Tento kvet opeľujú hlavne muchy, ktoré sa živia zdochlinami a ktorej vôni nedokážu odolať!

Raflézia je dvojdomá rastlina, čo znamená, že má samčie aj samičie kvety. Semenník v samičích kvetoch je spodný, zrastený zo 4 až 8 plodolistov, s mnohými komôrkami vznikajúcimi tvorbou druhotných prepážok so sieťovitou štruktúrou. Opelenie sú tak schopné zabezpečiť len veľké muchy. Kvet muchám nič na oplátku neposkytuje, len ich oklame vidinou potravy a možnosti naklásť vajíčka do zdochliny.

Ohrozenie a ochrana

Raflézia Arnoldova je zriedkavá a patrí k ohrozeným druhom. Prečo? Samčie a samičie kvety musia kvitnúť blízko pri sebe, aby sa mohli navzájom opeliť. Napriek tomu väčšina pukov nedorastie ani nezakvitne. Mnohé z nich ľudia zberajú a používajú v tradičnej medicíne alebo ich podávajú ako delikatesu. To významne znížilo počet raflézií vo voľnej prírode.

Ako ukázali posledné výskumy, niektoré druhy raflézií, najmä R. cantleyi, nekradnú svojim dobrodincom len asimiláty, ale dokonca aj gény. Vedci predpokladajú, že sa parazit snaží zabudovaním cudzích génov do svojho genómu zamaskovať vlastnú identitu, a tak preľstiť hostiteľa, ktorý ho považuje za súčasť svojho organizmu.

Rôzne druhy raflézií a ich rozšírenie

Existujú desiatky druhov raflézií, ktoré rastú iba v džungliach juhovýchodnej Ázie. Stále sú však objavované nové druhy. Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii) nerastie v pralesoch pevninskej časti juhovýchodnej Ázie, ale len na priľahlých indonézskych ostrovoch Borneo a Sumatra. Do 90 cm v priemere majú po rozvinutí aj kvety niektorých ďalších druhov, napríklad R. keithii a R. pricei z Bornea. Medzi drobčekov nepatrí ani R. micropylora - endemit ostrova Sumatra. Raflézia Kerriho (R. kerrii) má priemer kvetov od 50 do 90 cm a je rozšírená v južnej časti Malajského polostrova.

tags: #najvacsi #kvet #v #azii

Populárne príspevky:

• spôsoby rozmnožovania rastlín a húb
• Sprievodca pestovaním Geum coccineum
• čajová súprava s levanduľovým vzorom
• Indická henna pre zdravé vlasy
• Všetko o nechtíku lekárskom a jeho masti