Najväčšie rastliny a kvety sveta: Objavte fascinujúce giganty prírody
Príroda je plná fascinujúcich zázrakov a jedným z nich je aj pestrý a rozmanitý svet rastlín. Nájdeme medzi nimi také, ktoré za celý svoj život rozkvitnú len na okamih, ba dokonca aj také, ktoré svojím prenikavým zápachom pripomínajú skôr niečo mŕtve než nežnú kvetinu. Ak vás lákajú neobyčajné druhy, do ktorých sa oplatí investovať čas a námahu, môžete sa inšpirovať týmto výberom. Tieto kvety priťahujú botanikov i bežných turistov z celého sveta. Niekedy sa za nimi cestuje naozaj na druhý koniec planéty - a to len preto, aby ich bolo možné vzhliadnuť na vlastné oči aspoň raz v živote.
Posidonia australis: Najväčšia rastlina sveta
V Shark Bay pri najzápadnejšom cípe Austrálie pokrýva dno oceánu veľká lúka morskej trávy. Nová štúdia, ktorá sa tu vykonala, odhalila veľmi zaujímavú skutočnosť. Morská tráva Posidonia australis je najväčšou rastlinou sveta podľa štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the Royal Society. Najväčšia rastlina na svete, ktorú objavili pri pobreží západnej Austrálie v Austrálii, je morská kvetina s názvom Posidonia australis.
Táto obrovská morská tráva sa tiahne v dĺžke viac ako 180 kilometrov a je stará najmenej 4 500 rokov. Po odobratí viacerých vzoriek z mnohých miest zistili, že DNA bola identická. Ak by išlo o rozdielne rastliny, tak by mali aj odlišné DNA, rovnako ako je to u ľudí. Rastlina zaberá rozlohu, ako píše The Guardian, 200 kilometrov štvorcových, čo môžeme prirovnať k 20-tisíc futbalovým ihriskám.
Vedci zistili, že Posidonia australis sa šíri pomocou podzemkov, rovnako ako napríklad aj tráva na súši. Ročne sa rozšíria o 35 centimetrov a na základe tohto údaju vypočítali, že rastlina je nielen gigantická, ale aj poriadne stará. Rastlina sa rozšírila klonovaním, čím vznikol jeden obrovský organizmus, ktorý je geneticky úplne jednotný.
Zaujímavé je, že hoci sa klonuje ako iné veľké morské trávy, Posidonia australis je jedinečná tým, že má dvakrát viac chromozómov ako iné druhy morských tráv. Vedci odobrali vzorky DNA z desiatich rôznych lokalít v zálive a analyzovali viac ako 18 tisíc genetických markerov, aby zistili, koľko rôznych rastlín tvorí morskú trávu. S prekvapením zistili, že celé pole morskej trávy pozostáva z jedinej rastliny, ktorá sa časom rozšírila vegetatívnym rastom, čiže rozširovaním svojich odnoží.
Tajomstvom toho, prečo rastlina dokázala narásť do takých rozmerov, má byť to, že si udržala všetky chromozómy od rodičovských morských tráv, čo jej dáva vrodenú genetickú diverzitu. Je to veľmi zaujímavé, keďže rastlina sa šíri nepohlavne a vtedy majú jej podobné tendenciu mať zníženú genetickú diverzitu. Táto rastlina vyniká nielen svojou obrovskou veľkosťou, ale aj extrémnou odolnosťou. Dokáže sa vyrovnať s extrémnymi výkyvmi teplôt, rôznymi slanými vodami a extrémne jasným svetlom, čo by za normálnych okolností bolo pre iné rastliny záťažou. Rastlina vytvorila veľký ekosystém a líši sa aj sama od seba.
Zmijovec titánsky (Amorphophallus titanum): Kráľ smradu a krásy
Pre skutočných nadšencov kvetov nastala včera večer (6. 8. 2024) unikátna udalosť. V bratislavskej Botanickej záhrade Univerzity Komenského vykvitla Amorphophallus titanum, ohrozená rastlina obrovských rozmerov, ktorá kvitne len raz za približne desať rokov. Zmijovec titánsky (Amorphophallus titanum) je jednou z najpodivuhodnejších kvitnúcich rastlín na svete. Táto exotická kráska bola prvýkrát objavená v roku 1878 v dažďových pralesoch západnej Sumatry. V jej domovine ju pestujú pre jej veľké podzemné hľuzy plné škrobu, ktoré môžu mať hmotnosť až 75 kg a sú po tepelnej úprave jedlé. Pre nepriaznivé podmienky kvitne v Európe veľmi zriedka a patrí medzi skutočné unikáty botanických záhrad.
Táto vzácna rastlina je známa nielen svojimi impozantnými rozmermi, ale aj intenzívnym a nepríjemným zápachom, ktorý pripomína zhnité mäso. Okrem toho, že jej obrovský kvet sa objaví len raz za 10 rokov, a aj to len na jeden deň, má najväčšie (nedelené) súkvetie spomedzi rastlín. Dokáže dorásť do výšky až 3 metre s priemerom až 1,5 metra. Samozrejme, intenzívny zápach rozkladajúceho sa mäsa má za úlohu prilákať opeľovače.
Amorphophallus titanum pochádza z ostrova Sumatra v Indonézii. Je to jediné miesto na svete, kde sa vyskytuje vo voľnej prírode, aj tam však už patrí k ohrozeným druhom pre klčovanie tamojších tropických pralesov. Obyvatelia Sumatry a Indonézie, odkiaľ rastlina pochádza, ju preto nazývajú mŕtvolná kvetina. Kvet dosahuje výšku 1,5 až 3 metre a kvitne len 72 hodín.
Zmijovec titánský rozkvetl (c) Český rozhlas - P. Novák
Vzhľadom na ojedinelé kvitnutie exotického kvetu Amorphophallus titanum, Botanická záhrada UK predĺžila svoju prevádzku až do desiatej hodiny večer. Stovky zvedavcov trpezlivo čakali v radoch, aby sa na tento prírodný unikát mohli pozrieť zblízka.
Návštevníci sa fotia pri raritnom kvete rastliny s názvom Amorphophallus titanum, ktorý rozkvitol v Botanickej záhrade Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Má vyše dvoch metrov a kvitne iba jeden deň a raz za niekoľko rokov. V Bratislave 7. augusta 2024.
Vedúci biológ Kalifornskej akadémie vied Timothy Wong (vpravo) sleduje, ako návštevník fotografuje kvet zmijovca titánskeho (Amorphophallus titanum) v Akadémii Osher Rainforest v San Franciscu 26. februára 2024. Zmijovec má najväčšie okvetie na svete a je charakteristický najmä hnilobným zápachom, ktorým láka hmyz potrebný na jej opeľovanie. Návštevníčka si fotí zmijovca áronitého (Amorphophallus titanum) - najsmradľavejšiu rastlinu sveta v botanickej záhrade v belgickom meste Meise pri Bruseli. Jeho obrie okvetie je najväčšie na svete.
Raflézia (Rafflesia arnoldii): Kráľovná parazitov
Na záver by sme nemohli nespomenúť mimoriadne nezvyčajnú parazitickú rastlinu s najväčším kvetom na svete - Rafléziu (Rafflesia arnoldii). Rastie v tropických dažďových pralesoch Bornea a často sa uvádza, že jej jediný kvet môže dosahovať priemer až jeden meter. Raflézie Arnoldova (Rafflesia arnoldii) je tropická parazitická rastlina s najväčším solitérnym květem na světě. Květ s max. hmotností téměř 11 kg mívá průměr 0,6 až jeden metr.
Rastlina je známa iba z ostrovov juhovýchodnej Ázie, z indonézskej Sumatry a indonézsko-malajského Bornea. Objavena bola pri expedici v roce 1818 na Sumatře a druhové jméno arnoldii dostala na počest indonéského botanika Josepha Arnolda, pocházejícího z tehdejší Nizozemské východní Indie, který při výpravě zemřel. Roste v primárních nebo sekundárních tropických deštných lesích v nadmořské výšce 500 až 1000 m, obvykle při stálé teplotě okolo 25 °C a noční vzdušné vlhkosti blížící se ke 100 %.
Je však známa nielen svojou ohromnou veľkosťou, ale aj intenzívnym zápachom, ktorý pripomína hnijúce mäso. Práve táto odpudivá vôňa slúži na vábenie múch, ktoré do jej vnútra kladú vajíčka a zároveň zabezpečujú opeľovanie. V průběhu kvetení vydává květ odporný zápach připomínající hnijící maso, který přiláká opylovače - hmyz. Najčetnějšími návštěvníky, a tudíž opylovači bývají mouchy, resp. dvoukřídlý hmyz nebo brouci hledající mršinu k nakladení vajíček.
Raflézia je parazit, ktorý nemá listy, stonky ani koreňový systém v takej podobe, ako to poznáme pri bežných rastlinách. Parazituje na troch druhoch liánovitej révovitej rastliny Tetrastigma, najčastejšie na druhu Tetrastigma leucostaphylum. Nejdříve z liány (nejčastěji u země) vyraší kulovité, rezavohnědé poupě kryté šupinovitými listeny, které postupně doroste do velikosti hlávky zelí. Nato se pupen plošně rozvine do kruhového souměrného květu.
Nápadné okvětí je tvořeno pěti masitými podlouhlými a hranatými korunními plátky houbovité struktury, které jsou zbarveny masově červeně s bělavými bradavičnatými skvrnami. Plátky jsou u báze srostlé do trubky a ve střední části květu tvoří manžetu. Vespod na středu květu je střední sloupek s terčem, nad ním jsou pachové žlázy rozptylující typický zápach. Pod terčem jsou buď tyčinky (pět a více), nebo spodní semeník s vajíčky v mnoha komůrkách tvořených druhotným přepážkami.
Spôsob složitého opylovania je dôvodom, prečo sú rastliny tak vzácne. Samčie a samičie rastliny musia rásť blízko seba, vykvitnúť v rovnaku dobu, musia ich navštíviť hmyz, a to v správnom poradí a dostatočne obalený peľom. Plodem je dužnatá bobule, 12 až 15 cm velká, s několika tisíci velmi malých semen. Rastlina je využívna v tradiční medicíne domorodých obyvatel jako zdroj léčivých látek. V rastlinách boli objavené biologicky aktívne fenoly (fenolické kyseliny, flavonoidy, katechiny), alkaloidy (nikotín, kofeín), taniny a fenylpropanoidy. Významnou vlastností rastlín rodu Rafflesia je schopnosť urýchlovať hojenie rán, ktorú potvrdil aj moderný výskum. Jej kvitnutie je pomerne vzácne a trvá krátko, čo priláka mnohých zvedavcov z radov turistov aj vedcov, ktorí si ju chcú počas tejto fázy pozrieť.
Jakkoliv je raflézie Arnoldova vzácná, je zákonem chráněna pouze v Sabahu, kde je také lokalita (Poring Hot Springs), ve které jsou v době jejího kvetení poutače směřující k rostlinám. Jinak raflézie obvykle rostou na nepřístupných místech a kvetou v neodhadnutelnou dobu, takže je kromě domorodců nikdo nenalezne. Sú však ohrozované jednak odlesňovaním krajiny, jednak vysekávaním lián v lese kvůli vyšším prírastkom dreva z „užitečných“ stromov.
Ďalšie rastlinné rarity
Kadupul (Epiphyllum oxypetalum)
Medzi neprehliadnuteľné unikáty patrí rastlina menom kadupul, ktorej vedecké označenie je Epiphyllum oxypetalum. Mnohí ju považujú za jeden z najvzácnejších kaktusov vôbec. Zaujímavá je najmä tým, že rozkvitá iba jediný raz do roka - a to počas noci so splnom. Vtedy sa na nej zjavia snehovo biele kvety v podobe hviezdicovitých okvetných lístkov, ktoré jej vyslúžili prezývku „kráľovná noci“.
Kadupul je v podstate druh epifytného alebo „plávajúceho“ kaktusu, ktorý rastie prichytený na iných rastlinách či stromoch, ale neparazituje na nich. Najdojímavejší moment nastáva, keď sa kvety rozvinú v celej svojej kráse tesne po zotmení a vydržia iba niekoľko hodín. Ešte pred východom slnka však začínajú vädnúť. Práve táto pominuteľnosť a vzácnosť kvitnutia robí z kadupulu rastlinu, ktorú mnohí nadšenci kaktusov pokladajú za „svätý grál“ medzi nočnými kvetmi.
Rothschildova orchidea (Paphiopedilum rothschildianum)
Do kategórie výnimočných rastlín patrí aj Rothschildova orchidea, známa ako „zlato z Kinabalu“. Jej latinský názov znie Paphiopedilum rothschildianum. Rastie výlučne na strmých svahoch hory Kinabalu v Malajzii, kde je jej prirodzeným prostredím horský dažďový prales.
Mimoriadne dlho trvá, kým sa jej kvety rozvinú - údajne až 15 rokov. Práve z tohto dôvodu sa stala predmetom intenzívneho a nelegálneho zberu. Kedysi ju takmer vyhubili pašeráci, ktorí ju predávali na čiernom trhu za astronomické sumy. Aj preto je dnes prísne chránená a vzťahujú sa na ňu prísne pravidlá vývozu a pestovania. Na nelegálnych trhoch sa táto orchidea môže predávať v prepočte až za 120-tisíc korún (niekedy ešte viac) za jediný kvetný stvol. Jej pestovanie je navyše nesmierne náročné, keďže vyžaduje špecifické podmienky - vysokú vlhkosť, stabilnú teplotu a bohatú pôdu podobnú tej v tropickom pralese.
Jadeitová liana (Strongylodon macrobotrys)
Ďalším exotickým skvostom je jadeitová liana (Strongylodon macrobotrys). Rastlina pochádza z Filipín a vyniká svojimi výraznými, modrozelenými kvetmi, ktoré môžu nadobúdať až tyrkysový odtieň. V domácom prostredí sa jedná o popínavú lianu, ktorá sa dokáže šplhať do výšky viac ako 20 metrov, takže v prírode často rastie pozdĺž okrajov pralesov a ťahá sa po mohutných stromoch.
Jej rozmanité a netradičné sfarbenie je jedným z hlavných dôvodov, prečo si ju pestovatelia cenia v rôznych botanických záhradách a skleníkoch. Napriek tomu, že sa ju ľudia snažia rozmnožovať aj mimo jej pôvodnú krajinu, v prírode na ňu dnes narazíte len zriedkavo. Dôvodom je deštrukcia dažďových pralesov a masívne odlesňovanie, ktoré postupne zmenšuje jej prirodzené biotopy. Aj preto sa jadeitová liana považuje za ohrozenú a vyhľadávanú raritu.
Biela volavka (Pecteilis radiata)
Oslnivo krásnou a zároveň vzácnou kvetinou je aj druh orchidey nazývaný biela volavka - Pecteilis radiata. Svojím tvarom kvetov naozaj pripomína elegantnú bielu volavku s roztiahnutými krídlami. V prírode sa vyskytuje v Japonsku, Kórei, Číne a na niektorých územiach Ruska, predovšetkým v trávnatých močariskách či vlhkých lúkach.
Hlavným dôvodom, prečo dnes vo voľnej prírode túto orchideu uvidíte len veľmi vzácne, je masívna urbanizácia a ničenie mokradí, kde má biela volavka svoje prirodzené prostredie. Situácii nepomáha ani nelegálny zber, keďže ľudia ju často vyhľadávajú pre jej pôvabné kvety a následne ju predávajú na komerčné účely. Ak by ste ju chceli pestovať, vyžaduje veľmi špecifické podmienky s dostatočnou vlhkosťou a kyslou, jemnou pôdou.
Ohrozenie a ochrana
Všetky vyššie spomenuté druhy kvetov majú jedno spoločné - sú pre ľudí neuveriteľne vzácne a pôsobivé, no zároveň čoraz ohrozenejšie v dôsledku klimatických zmien, ľudskej činnosti a nelegálneho obchodu. Viaceré z týchto rastlín vzbudzujú taký záujem, že sa stávajú predmetom masového zberu a následného predaja. Najmä orchidey patria k obľúbencom medzi zberateľmi, ktorí za ne neváhajú zaplatiť vysoké sumy. Nepremyslené odoberanie rastlín z voľnej prírody potom vedie k ich rapídnemu úbytku a v niektorých oblastiach dokonca k úplnému vyhubeniu. Preto je dôležité šíriť povedomie o ochrane prírody a podpore udržateľného turizmu, aby sa tieto rastlinné poklady zachovali aj pre ďalšie generácie.
Milovníci botanických záhrad či zberatelia vzácnych druhov by mali mať na pamäti, že domovom týchto rastlín sú často citlivé ekosystémy. Namiesto nelegálneho zberu z voľnej prírody je preto lepšie podporiť certifikovaných pestovateľov, ktorí garantujú zodpovedné a udržateľné rozmnožovanie ohrozených druhov.
tags: #najvacsia #kvetina #na #svete