Narcizmus, ego a ich vplyv na spoločnosť a vzťahy
V súčasnom svete, ktorý je čoraz viac prepojený sociálnymi sieťami a zameraný na sebaprezentáciu, sa pojem narcizmu dostáva do popredia nielen v psychológii, ale aj v bežnom živote. Hoci v určitej miere sú narcistické črty prítomné u každého z nás, ich extrémna forma, narcistická porucha osobnosti, môže mať zničujúce následky pre jedincov aj pre spoločnosť ako takú.
Čo je narcistická porucha osobnosti?
Narcistická porucha osobnosti je duševnou poruchou, ktorá postihuje mužov i ženy. Človek, ktorý ňou trpí, sa potýka s nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti a má hlbokú potrebu obdivu na pracovisku i vo vzťahu. Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov.
Navzdory prípadnému talentu často pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a začnú hľadať ocenenie v inej oblasti. Na kritiku či nepotvrdenie vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a agresívne, ale niekedy aj depresívne. Často sa opájajú rôznymi fantáziami, v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť - napríklad, že sú slávni objavitelia, umelci a podobne. Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie, sebaúcta a sebapresadenie.
Musíme rozlišovať medzi narcistickou poruchou osobnosti a narcistickými črtami. Narcistické črty sú pomerne časté a nemusí byť na nich nič patologické. Naopak, niektorým ľuďom úplne absentujú a to až tak, že ich to môže v živote obmedzovať. Tí neustále o sebe pochybujú a aj napriek veľkým úspechom si ich nevedia pripustiť, oceniť sa, nedokážu byť na seba nielen hrdí, ale ani spokojní.
Hlavným problémom narcistických ľudí je problém so sebahodnotou. Hlboko v ich vnútri nie je dostatočne pevná, najčastejšie ťažko zranená a voči tomu sa v nich vytvorila obrana - ňou je pocit grandiozity, resp. predstava o vlastnej výnimočnosti a nadmernej dôležitosti. Potrebujú preto neustále zdôrazňovať svoju vlastnú hodnotu, a to často na úkor hodnoty druhých ľudí.
Ako rozpoznať narcistu?
Na jarnej prírodovednej vychádzke spoznáte narcis podľa jeho krásnych kvetov na prvý pohľad. Kiež by bolo rovnako ľahké odhaliť „dosebazahľadenca”. Veľa ľudí, ktorí trpia narcistickou poruchou osobnosti, sa dokáže zo začiatku pekne maskovať. Aj v tom spočíva jedna z ich zbraní, ktorými bez výčitiek ubližujú všetkým, ktorí si to z rôznych dôvodov nechajú. Ďalšou zákernosťou narcistou je ich charizma a vynikajúca schopnosť manipulácie. Takže než sa nazdáte, zdieľate s narcistom stôl i lôžko a máte problém. A ešte podľa jedného ich poznáte - nie sú schopní sebairónie a aj malý vtip na ich adresu ich smrteľne urazí. Cítiť s inými dokážu len vo veľmi malej miere alebo to nedokážu vôbec.
Takisto majú veľmi zníženú schopnosť pocitu viny a zodpovednosti. Z toho vyplýva, že nevedia s inými ľuďmi nadviazať emocionálnu väzbu a používajú ich len ako predmety na dosiahnutie svojich cieľov.
Americká príručka pre diagnózu duševných chorôb definuje narcizmus desiatimi príznakmi, medzi ktoré patria arogantné, povýšené a domýšľavé správanie, neschopnosť rozpoznať potreby iných ľudí, využívanie iných na dosahovanie vlastných cieľov, nárokovanie si na výnimočné zaobchádzanie a automatické plnenie prianí, nadmerný obdiv od ostatných a podobne. Pre diagnostikovanie narcistickej poruchy musí človek spĺňať minimálne päť z nich.
Štatistiky a mýty o narcizme
Štatistiky hovoria o približne pol až jednom percente ľudí s narcistickou poruchou v spoločnosti. Ale prax ukazuje, ľudí s narcistickými tendenciami alebo s narcistickou poruchou je desať až dvadsať percent. Je to približne 70 percent mužov a 30 percent žien, z čoho logicky vyplýva, že viac obetí narcistov tvoria ženy.
Predstava, že narcista miluje sám seba, je mýtus. V skutočnosti sa nenávidí. Preto sa navonok prezentuje pod maskou grandióznej persóny. Človek, ktorý sa cíti vo svojej koži dobre, sa predsa nepotrebuje kontinuálne hrať na niekoho iného, je autentický. Narcisti sa náhlia životom, využívajú vzťahy a ľudí, sú krutí. Takýto opis je k nim v skutočnosti až príliš zhovievavý, pretože výsledkom ich správania je narušenie duševnej pohody iných ľudí, ktorí sa stanú ich obeťami, zmárnené nádeje a zničené životy.
5 Spôsobov ako vytrápiť NARCISTU
Narcizmus vo vzťahoch
Zamilovať sa do narcistu je veľmi ľahké, pretože svoju obeť doslova bombarduje láskou. V angličtine sa tejto fáze hovorí
Fáza devalvácie
Keď narcista vidí, že obeť chytil na udicu, začína fáza devalvácie. Veci začínajú prechádzať do nudnejšej rutiny, čo je pre vzťah úplne bežné, ale narcisti to nenávidia, pretože potrebujú neustálu pozornosť a obdiv. Z rutiny začnú obviňovať svojho partnera, no debatovať s narcistom o probléme, pokúšať sa nájsť riešenie je nemožné. Narcista dokáže v každej situácii presvedčiť obeť, že to ona robí niečo zle.
Okrem toho, že ju zhadzuje a kritizuje, čím znižuje jej sebahodnotenie, snaží sa dostať medzi ňu a jej blízkych. Buď ju emocionálne vydiera tým, že priatelia sú pre ňu dôležitejší ako on, alebo že jeho priatelia sa jej nezdajú byť dosť dobrí. Skrátka, začína sa prejavovať útočná osobnosť narcistu. Mnohí narcisti nie sú schopní akceptovať seba ani ostatných ako celistvé osobnosti s nejakými dobrými a zlými vlastnosťami, preto majú tendenciu posudzovať niekoho ako dokonalého alebo ako úplne chybného.
Obeť racionálne vie, že niečo nie je v poriadku, ale stále sa vracia k prvotnému štádiu idealizácie, ktorá je vo vzťahu s narcistom ešte silnejšia, extrémnejšia, lebo on sa správa extrémnejšie. A to hrá v jeho prospech, darí sa mu tým u obete vytvoriť to, čomu v psychológii hovoríme traumatická väzba. Znamená to, že človek miluje niekoho, kto mu škodí, kto ho ubíja, ale nevie sa od neho odpútať. Traumatická väzba je veľmi typická napríklad u detí, ktoré boli zneužívané. Vo vzťahu s narcistom si obeť si vytvára silné puto s človekom, ktorý jej škodí, psychológia to označuje pojmom Štokholmský syndróm.
Fáza odmietnutia a dôsledky
Nastáva fáza odmietnutia, ktorá by už podľa názvu mohla byť posledná, ale zväčša tomu tak nie je. Ak narcista začne svojho partnera odmietať a nakoniec ho zavrhne, obeť vyhrala vojnu, akokoľvek je to pre ňu v tom momente bolestivé. Zväčša to však tak nie je a vo vzťahu s narcistom začína nový cyklus zneužívania.
Obeť narcistu zlyháva emocionálne, psychicky aj fyzicky. Vykazuje veľmi slabý pocit sebadôvery aj dôvery voči iným ľuďom, čo vedie k tomu, že sa izoluje. Napomáha tomu aj to, že narcisti majú tendenciu svoje obete zhadzovať, kritizovať, spochybňovať a izolovať. Prirodzene, obete postupom času tomuto podsúvanému obrazu o sebe samých uveria a pochybujú, že by mohli urobiť niečo správne. Tým pádom majú problémy s rozhodovaním, hanbia sa, boja sa odsúdenia a strácajú nádej, že by ich niekto mohol pochopiť. Sú osamelé. Príznaky symptómu narcistického zneužívania sú veľmi podobné ako pri postraumatickej stresovej poruche.
Čo robiť, ak ste vo vzťahu s narcistom?
Vzťah s narcistom môže byť veľmi náročný, pretože narcistická osobnosť je často manipulujúca, neempatická a sebecká. Ak sa ocitnete vo vzťahu s narcistom, je dôležité pochopiť dynamiku tohto vzťahu a ochrániť seba a svoje emocionálne zdravie. Určite pomôže:
- Vzdelávajte sa o narcizme: Porozumieť povahe narcizmu, vrátane rôznych typov (grandiózni, skrytí) a ich manipulatívnych taktík (gaslighting, devalvovanie).
- Nastavte si pevné hranice: Buďte rozhodní a jasní v tom, čo je pre vás prijateľné. Nenechajte sa vtiahnuť do konfliktov a provokácií.
- Nedovoľte, aby vás ich správanie ovplyvnilo: Pracujte na emocionálnej nezávislosti a posilnení svojej sebadôvery.
- Nezabúdajte na svoje potreby: Postarajte sa o svoje duševné a fyzické zdravie. Vyhľadávajte podporu u blízkych alebo terapeuta.
- Nedajte sa zmanipulovať pocitom viny: Rozpoznajte túto taktiku a nepodľahnite jej.
- Zvážte odchod z toxického vzťahu: Ak situácia pretrváva a narcista nie je ochotný zmeniť svoje správanie, odchod je často najlepším riešením. Pripravte si bezpečný plán.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Terapeuti a podporné skupiny môžu poskytnúť cennú pomoc a podporu.
- Vyhnite sa idealizovaniu vzťahu: Buďte realisti a neupadajte do ilúzie, že sa narcista výrazne zmení bez skutočnej introspekcie.
- Zamerajte sa na vlastný rast: Po vzťahu s narcistom je dôležité obnoviť sebavedomie a emocionálnu stabilitu.
Narcizmus v spoločnosti
Temná triáda je psychologický koncept opisujúci tri manipulatívne a antisociálne črty: Narcizmus, Machiavelizmus a Psychopatiu. Hoci sa tieto vlastnosti často prelínajú, nie vždy sa vyskytujú spoločne. V posledných rokoch sa zdá, že z nich však vyčnieva najviac práve narcizmus - a to nie len na úrovni jednotlivcov, ale aj spoločnosti ako celku. Sociálne siete, neustále hodnotenie a sebaprezentácia vytvorili svet, kde sa narcizmus nielen toleruje, ale v mnohých prípadoch aj odmeňuje.
Verejná sféra, politika, biznis či zábavný priemysel sú dnes preplnené jednotlivcami, ktorí sú schopní dosiahnuť moc a vplyv vďaka vlastnej sebastrednosti, manipulácii a absencii sebareflexie. Napríklad americký prezident Trump je vynikajúcim príkladom extrémne vysokého narcizmu, ktorý možno prevážil dokonca aj nad Machiavelizmom. Podobné prvky vidíme aj v politike iných krajín. Putin napriek svojej psychopatickej a machiavelistickej povahe po dlhú dobu udržiaval ilúziu stability a racionálnej politiky, kým postupne nezačal odhaľovať svoje skutočné záujmy cez vojenské konflikty.
Narcizmus však nie je len záležitosťou politických vodcov. Každý, kto strávi len niekoľko minút na sociálnych sieťach, môže vidieť, že narcistické tendencie prenikli do bežného života. Neustále zdieľanie vlastných názorov, fotiek, úspechov, ale aj dramatizovanie zlyhaní - všetko sa stáva súčasťou verejnej sebaprezentácie. Problémom je, že sociálne siete odmeňujú tieto vzorce správania lajkami, komentármi a sledovateľmi.
Dnes sa narcizmus stáva najčastejšou črtou z temnej triády, pretože je najmenej odmietaný spoločnosťou. Psychopatia je spájaná s nebezpečenstvom, Machiavelizmus s manipuláciou, ale Narcizmus sa často ospravedlňuje ako „sebadôvera“, „zdravé ego“ alebo „nebáť sa povedať pravdu“. Jedna z najväčších pascí narcizmu je presvedčenie, že ak si niečo myslím alebo niečo cítim, tak to automaticky znamená, že mám pravdu. Často vidíme, že ľudia, ktorí sú najviac presvedčení o svojom postoji, ho považujú za neotrasiteľnú pravdu bez potreby reflexie alebo spochybnenia.
Prečo sme narcisti?
Mnohí ľudia vo svojom vnútri túžia po rôznych veciach, ktoré im dávajú zmysel a znamenajú pre nich hodnotu. Narcis to robí tiež, ale nie úplne „opravdovým“ spôsobom. Hľadá si ľahšiu cestu, minimálne podvedome vníma, čo má potenciál vybuchnúť, zaujať. Práve naša slabosť je, že nechceme zostať nevidení, ale možno by sme sa mali zamyslieť, že taká je realita, že nežijeme naozaj s miliardami ľudí, ale iba s desiatkami a ak nám sociálne siete umožnili, aby sa rozrástli k stovkám, nemali by sa k tisícom.
Skoro všetci majú pravdu, ale svet nevyzerá omnoho lepšie. Páči sa mi skromnosť, ktorá pomaly umrela nie iba s mojou generáciou, ale generáciou mojich rodičov. Jung o mnohých veciach písal v štýle „možno“, dnes je každý absolútne presvedčení, lebo pochybnosť je málo - devalvuje, koho by zaujímalo to, čo neponúka istoty? Možno príliš nahrádzame poznanie obrazmi, obrazmi o sebe a svete ako ho chceme vidieť, vtesnávame, ale nehľadáme. Potom namiesto inšpirácie pôsobí tento prístup nevyhnutne iba tragédiu. Možno to nie je ani klamstvo, tá dlhodobá snaha veriť, že práve naše fantázie sú pravda. Aký to malo zmysel, aké sú v tom hodnoty?