Nepohlavné rozmnožovanie živočíchov
Rozmnožovanie je jedným z charakteristických znakov živých organizmov, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu a je základom ontogenézy budúceho jedinca. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi v závislosti od typu živočícha. V živočíšnej ríši môžeme rozmnožovanie rozdeliť na dva základné typy: pohlavné a nepohlavné.
Charakteristika nepohlavného rozmnožovania
Pri nepohlavnom (asexuálnom, vegetatívnom) rozmnožovaní nedochádza k vzniku špecializovaných pohlavných buniek. Základom pre nového jedinca sú telové (somatické) bunky rodičovského organizmu. Nový jedinec vzniká priamo z materského organizmu, buď jeho rozdelením, alebo zo somatických buniek. Vývin jedinca vzniknutého nepohlavným rozmnožovaním (blastogenéza) býva jednoduchší ako vývin oplodneného vajíčka (embryogenéza) a do určitej miery sa podobá regenerácii.
Nepohlavné rozmnožovanie nie je z dlhodobého hľadiska pre vývoj druhu tak výhodné, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability. Všetci potomkovia sú geneticky identickí s materským jedincom (klony), čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia. Napriek tomu sa tento spôsob vyskytuje u mnohých organizmov, pretože umožňuje populáciám rýchlo rásť, keďže si nevyžaduje partnera.
Spôsoby nepohlavného rozmnožovania u prvokov
U prvokov prebieha nepohlavné rozmnožovanie hlavne prostredníctvom mitotického delenia, pri ktorom sa delí jadro aj cytoplazma bunky. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky, a to buď pozdĺžne (bičíkovce), alebo priečne (nálevníky). Okrem binárneho delenia existuje aj polytómia, kedy sa jadro mnohonásobne rozdelí bez okamžitého rozdelenia cytoplazmy. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov.
Špeciálnym prípadom binárneho delenia je pučanie. Na povrchu materského jedinca sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť aj so vznikom kolónií, kde jednotlivé bunky vznikajúce delením zostávajú spojené v spoločnom obale alebo pomocou siete výbežkov.
Nepohlavné rozmnožovanie u mnohobunkových živočíchov
Mnohobunkové organizmy sa nepohlavne rozmnožujú len zriedka. Tieto spôsoby zväčša vychádzajú z ich vysokej regeneračnej schopnosti:
- Delenie a rozpad tela (schizogenéza): U živočíchov s vysokou regeneračnou schopnosťou sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo viac častí, z ktorých dorastú kompletné jedince. Patria sem procesy ako architómia (telo sa rozpadne a časti dorastú) a paratómia. U polypovcov sa tento proces nazýva fisipária.
- Pučanie (gemipária): Nový jedinec postupne vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu. Príkladom je pučanie u nezmarov, kde nový nezmar vyrastie na dospelom ako púčik.
- Vnútorné pučanie: Typické pre sladkovodné hubky, ktoré na jeseň vytvárajú špeciálne vnútorné púčiky zvané gemule, ktoré prežijú zimu a na jar z nich vyrastú nové jedince.
Partenogenéza: Rozmnožovanie bez oplodnenia
Partenogenéza je spôsob rozmnožovania bez oplodnenia, keď sa vajíčko vyvíja bez účasti spermie. Tento jav umožňuje niektorým druhom prežiť v nepriaznivých podmienkach.
| Typ partenogenézy | Výsledok | Príklad |
|---|---|---|
| Telytokia | Liahnu sa len samice | Vírniky, vošky |
| Arrhenotokia | Liahnu sa len samce | Trúdy u včiel |
| Amfitokia | Liahnu sa obe pohlavia | Niektoré druhy hmyzu |
Niektoré živočíchy, ako napríklad určité druhy žralokov, jašteríc alebo kôrovcov, využívajú partenogenézu v čase, keď je dostatok potravy a priaznivé životné podmienky. V prípade Gynogenézy (pseudogamia) spermia vajíčko len stimuluje k vývinu, avšak genetický materiál oboch buniek nesplynie, čím potomkovia vznikajú ako klony matky.
tags: #nepohlavne #rozmnozovanie #zivocichov