Netýkavka žliazkatá: Nebezpečný invázny druh, ktorý ohrozuje biodiverzitu
Stále častejšie sa u nás objavujú invázne rastliny, ktoré zamorujú prírodu, ale aj pozemky na záhradách. Vedeli ste, že ak vám taká invázna rastlina vyraší na záhrade, ste povinní ju zlikvidovať? Českú prírodu od 20. storočia postupne zamoruje netýkavka žliazkatá.
Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), známa aj ako netýkavka Royleova, je invázna jednoročná rastlina pochádzajúca z Himalájí. Táto rastlina, ktorá kedysi zdobila európske záhrady, sa dnes stala vážnym ekologickým problémom v mnohých krajinách vrátane Slovenska. Jej rýchle šírenie a schopnosť vytláčať pôvodné druhy si vyžadujú pozornosť a aktívne potláčanie.
Pôvod a rozšírenie
Pôvodný areál výskytu netýkavky žliazkatej sa nachádza v západných a stredných Himalájach, konkrétne v oblasti od Kašmíru po Nepál. V súčasnosti sa vyskytuje na celej severnej pologuli. Do Európy sa rastlina dostala cez Veľkú Britániu roku 1839. Počas 10 rokov sa rozšírila popri brehoch riek do celej Veľkej Británie a odtiaľ do Európy. Úspešnému rozšíreniu napomohla i obľúbenosť medzi pestovateľmi okrasných rastlín pre jej lacné semeno, nenáročné pestovanie, robustnosť rastliny, ako aj to, že cenovo konkurovala v tom čase obľúbeným, ale drahým orchideám.
Na územie bývalého Československa sa rozšírila už v 60. - 80. rokoch 19. storočia. Na Slovensku a v celej Európe je splanený a udomácnený druh, ktorý bol v 1. polovici 19. storočia dovezený ako okrasná rastlina. Vďaka svojim dekoratívnym vlastnostiam a medonosnosti sa rýchlo rozšírila z parkov a záhrad do voľnej prírody. Dnes je rozšírená po celej Európe, Severnej Amerike aj na Novom Zélande, kde je považovaná za invázny druh.
Charakteristika rastliny
Netýkavka žliazkatá je jednoročná statná bylina dorastajúca až do výšky tri metre. Dosahuje výšku až dvoch metrov a rastie hlavne podél potokov a riek. Býl je v spodnej časti až 5 cm široká, dutá. Vyznačuje sa dutými, šťavnatými byľami, ktoré môžu byť v spodnej časti až 5 cm hrubé. Listy sú najčastejšie kopijovité, dlhé až 30 cm, široké okolo 8 cm, pri okraji zubato pílovité, pri základni listu žliazkaté.
Pod stonkami listov sú žľazy, ktoré produkujú lepkavý a voňavý nektár. Kvety sú veľké (3-4 cm dlhé, asi 2 cm široké), najčastejšie ružovo fialové, môžu byť aj fialové alebo biele. Usporiadané sú do strapcov. Kvety prevísajú na tenkých stopkách a vzadu majú výrazne končistú ostrohu. Ostroha obsahuje nektár, ktorý láka hmyz. Rastlina výrazne sladko vonia po ovocí. Intenzívne sladko voňajú, pripomínajúc vôňu semišu či broskýň. Rodové meno „Impatiens“ (latinsky netrpezlivý) a slovenský názov odkazujú na jej špecifický spôsob šírenia semien. Kvitne od júla do októbra.
Rozmnožovanie a šírenie
Najvýraznejším znakom netýkavky žliazkaté je jej spôsob rozmnožovania. Dozreté tobolky, dlhé až 30 mm, pri dotyku prudko pukajú a vymršťujú semená do okolia, často až do vzdialenosti sedem metrov. „Netýkavka žláznatá má krásné, sytě růžové až fialové květy. Je to rostlina medonosná, která se výborně stará o své potomstvo. Když sáhnete na zrající plody, tak lupnou a vystřelí poměrně daleko, takže rozmnožování do širokého okolí je zaručeno,“ říká chrudimská botanička Naďa Gutzerová. Tento mechanizmus, spolu so šírením pomocou vody a človeka, umožňuje rastline rýchle a efektívne osídľovanie nových lokalít. Väčšina semien si zachováva klíčivosť len jednu zimu, ale malé percento môže prežiť aj dva roky. Šíri sa teda semenami, ktoré sú distribuované vlastným mechanizmom rastliny, resp. vodou a človekom.
Lymph and Lymph Node Circulation
Nároky na stanovište a ekologické dôsledky
Netýkavka žliazkatá uprednostňuje vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny, najmä dusík. Dobre sa jej darí v polotieni aj na plnom slnku. Najčastejšie rastie na brehoch riek a potokov, v lužných lesoch, vlhkých priekopách, na rumoviskách a v zanedbaných záhradách. Vytvára súvislé a trvalé porasty, kde je často konkurenčne úspešná a vytláča pôvodné druhy.
Ako invázny druh má netýkavka žliazkatá potenciál rýchlo sa šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie pôvodných druhov a narúšať pôvodné biotopy. Jej husté porasty môžu potláčať rast iných rastlín a po jej odumretí na jeseň zanechávajú holú pôdu, čo prispieva k erózii brehov. To je obzvlášť nebezpečné pri povodniach. Svojou schopnosťou priťahovať opeľovače a rozptylom (vystreľovaním) semien sa stáva veľmi agresívnou voči pôvodným rastlinným druhom. Uvažuje sa, že určitú úlohu tu má aj alelopatia, pri ktorej rastlina vylučuje inhibičné látky, ktoré negatívne vplývajú na susedné rastliny, čím zvyšuje svoju konkurenčnú výhodu. Vďaka vysokej produkcii nektáru môže tiež potláčať opeľovanie iných druhov rastlín.
Na území Slovenska sa už vyskytuje takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach. Na niektorých územiach vytvára plošné zárasty. Je veľmi dekoratívna, ale žiadne ďalšie rastline nedá šancu prežiť.
Toxicita a zaujímavosti
Rastlina je považovaná za mierne jedovatú. Požitie väčšieho množstva surových častí môže spôsobiť tráviace ťažkosti kvôli obsahu saponínov a šťavelanu vápenatého. Nie je však známa ako nebezpečná pre ľudí ani pre zvieratá. Zámena s inými druhmi je málo pravdepodobná vďaka jej charakteristickému vzhľadu, najmä veľkým ružovo-fialovým kvetom.
Napriek svojej invazívnosti má netýkavka žliazkatá aj svoje využitie. V tradičnom liečiteľstve, napríklad v Bachovej kvetovej terapii, sa jej esencia používa proti netrpezlivosti a podráždenosti. V ľudovej medicíne sa z listov pripravovali obklady na kožné problémy. Mladé výhonky a listy sú jedlé po dôkladnom povarení a semená s orieškovou chuťou možno konzumovať surové aj pražené. V Anglicku sa pre tvar kvetov prezýva „policeman’s helmet“ (policajná helma).
Zákonný status a regulácia
V Českej republike máme jediný pôvodný druh a tým je netýkavka nedůtklivá. Netýkavka žláznatá, ale také netýkavka malokvětá, jsou druhy invazní a na zahradách by se měly likvidovat.
Netýkavka žliazkatá nie je na Slovensku chránená. Naopak, je zaradená na únijný zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia (EÚ) č. 1143/2014. Tento zoznam znamená, že:
- je zakázané ju pestovať, predávať alebo akokoľvek uvádzať na trh
- nesmie sa úmyselne vysádzať do voľnej prírody
- členské štáty majú povinnosť sledovať jej výskyt a prijímať opatrenia na obmedzenie šírenia
To ale neznamená, že by bola už z Európy úplne odstránená - v mnohých krajinách vrátane Slovenska a Česka sa stále bežne vyskytuje, najmä v okolí vodných tokov. Novela, ktorá je súčasťou tohto zákona hovorí, že majiteľ, ktorý objaví inváznu rastlinu na svojej záhrade, musí ju zlikvidovať.
Metódy odstraňovania
Ničenie netýkavky žliazkatej je veľmi obtiažne. Mechanické odstraňovanie má len obmedzenú účinnosť kvôli ľahkému šíreniu semien. Postrek herbicídmi je účinný len na mladé rastliny, zatiaľ čo kvitnúce jedince môžu produkovať životaschopné semená aj napriek ošetreniu. K osídľovaniu nových stanovíšť prispieva aj možnosť vegetatívneho rozmnožovania, ktoré je zriedkavejšie.
Na jej odstraňovanie sa používajú predovšetkým mechanické spôsoby odstraňovania (vykopávanie, kosenie niekoľkokrát ročne, spásanie dobytkom). Najčastejším spôsobom je ručné vytrhávanie alebo vykopávanie rastlín pred tým, než vytvoria semená. Ak sa to podarí urobiť včas, šírenie sa dá výrazne obmedziť. V prípade veľkých porastov sa niekedy využíva aj kosenie, no to je potrebné opakovať. Dôležité je nekompostovať časti rastlín na miestach, kde by sa mohli znova zakoreniť alebo vysemeniť.
Ak sa objaví na záhrade alebo v jej blízkosti, odporúča sa rastliny odstrániť ešte pred kvitnutím a vytvorením semien. Tým sa predíde tomu, aby sa rozšírili ďalej a ohrozili ostatnú vegetáciu.
tags: #netykavka #zliazkata #preco #je #nebezpecna