Novalisova Modrá kvetina: Symbolika a hlboký význam v ranom romantizme
Novalis, vlastným menom Georg Friedrich Philipp svobodný pán von Hardenberg, bol nemecký básnik a prozaik, významný predstaviteľ raného romantizmu. Žil v rokoch 1772 až 1801 a zaujímal sa o básnictvo, filozofiu a prírodné vedy, predovšetkým o matematiku. Jeho život a tvorbu hlboko ovplyvnila smrť jeho snúbenice Sophie von Kühn, do ktorej sa zamiloval ako 22-ročný, keď mala len 12 rokov a zomrela vo veku 15 rokov. Takisto aj smrť jeho mladšieho brata. Zomrel vo veku 28 rokov na tuberkulózu.
Úžasne poetický, plytko filozofujúci i geniálne výstižný, premyslený a predsa nesrozumiteľný - asi taký je Novalisov Modrý kvet. Pustit sa do jeho četby predpokladá vyprázdnenie vlastných očakávaní, inak bude čtenář nutně zklamán. Je nefér súdiť, alebo dokonca odsúdiť nedokončené dielo, hoci niektorí komentátori tvrdia, že mu fragmentárnosť nie je na škodu. Ale je! Môžeme totiž zachytiť iba náladu, vektor Novalisových myšlienok, rozhodne však nie plnosť sdělení, ktorého obsahem mal byť sám život očami básnika.
Modrá kvetina ako ústredný motív
Ústredným motívom mystickej novely nemeckého básnika Novalisa je modrá kvetina, symbol lásky a naplnenia života. Kniha začína Henrichovým snom o modrom kvete, ktorý symbolizuje kontakt s duchovným domovom, podstatou života, lásku a krásu. Dozvedá sa, že podobný sen mal aj jeho otec predtým, ako sa stretol s jeho matkou a neskôr sa rozhodol namiesto básnika stať remeselníkom. Putuje za modrou kvetinou a zreje aj ako básnik, aj duchovne ako človek.
Prostredníctvom rôznych skúseností pochádzajúcich zo stretnutí počas cesty s matkou do Augsburgu sa stretáva so svetom práce, s legendami a príbehmi o rytierskych výpravách a iné, čo ovplyvní jeho chápanie poézie ako spojenia prírody a duchovného sveta.
Novalis nás v Modrej kvetine cez príbeh lásky Henricha a Matildy vedie do krajiny duše. A hoci Matilda na konci príbehu zomiera veľmi mladá - alebo práve preto - nás cez tento príbeh lásky Henricha a Matildy autor vedie do krajiny duše, kde sám po jej strate - podobne ako Novalis po strate svojej Sophie von Khün - sám duchovne dozrieva.
Cesta za poznaním a láskou
Základnú tému nedokončeného Novalisovho románu Modrá kvetina predstavuje poézia v širšom - romantickom - slova zmysle, teda pochopenie života ako básne. Ak sa pri čítaní Modrej kvetiny otvoríme prúdu života, ktorý z diela vychádza, uvedomíme si, ako nás obrazy a piesne pozdvihujú do nádherných sfér predstavivosti a poetiky, vysoko nad zmyslovú realitu a v nás sa tak odkrýva nebeské posolstvo, ktoré nám Novalis zvestoval.
Cesta bola pevná a suchá, povetrie svieže a obloha bezoblačná. Putovali sme úrodnými, husto obývanými a malebnými oblasťami. Za sebou sme už mali aj obávaný Durínsky les. Kupci túto cestu už v minulosti neraz prešli a všade sa stretali so známymi ľuďmi, ktorí ich prijímali s veľkou pohostinnosťou. Vyhýbali sa odľahlým končinám a miestam, kde sa zdržiavali lúpežníci. Ak cez také miesta predsa len museli prechádzať, prenajali si spoľahlivý sprievod. Majitelia blízkych hradov udržiavali s kupcami priateľské vzťahy. Kupci sa u nich zvykli zastaviť a spýtať, či pre nich nemajú v Augsburgu niečo zaobstarať. Stretnutia sa v nijakom prípade nezaobišli bez pohostenia. Panie a dcéry sa k nim tisli, aby nasýtili svoju zvedavosť. Henrichova matka si rýchlo získala ich priazeň svojou dobromyseľnou povahou a ohľaduplnosťou. Tešili sa, že stretli dámu zo sídelného mesta, čo ich s obdivuhodnou ľahkosťou oboznámila s módnymi novinkami, ako aj s prípravou mnohých chutných jedál. Rytieri a panie sa však v jednom kuse nadchýnali mladým Ofterdingenom a obdivovali jeho skromnosť a prirodzené, jemné správanie. Ženy zasnene hľadeli na jeho podmanivú bytosť, ktorá v sebe ukrývala posolstvo, ktoré v prítomnej chvíli nikdy nemožno celkom pochopiť. Až keď si obraz cudzinca vybavíme v mysli, keď už neznámy dávno odišiel, zrazu sa pred našimi očami, ako z drobného púčika, rozvinie utešená kvetina s hustými okvetnými lístkami tých najúžasnejších farieb. Pochopíme tajomstvo a jeho slová si budeme opakovať ako modlitbu, v ktorej sme navždy našli vzácny a nezničiteľný poklad. Kupci sa dozvedeli, čo všetko majú zaobstarať, a rozlúčili sa so svojimi urodzenými hostiteľmi s nádejou, že čoskoro sa opäť zvítajú. Na jednom z hradov, kam doputovali v istý podvečer, bolo veselo. Hradný pán bol starý bojovník, ktorý čas mieru trávil a pocit osamelosti zaháňal vo veselej spoločnosti. Prichádzajúcich hostí privítal srdečne ako vlastných bratov a usadil ich medzi svojich hlučných spoločníkov. Matku zaviedli do komnaty domácej panej. Kupci a Henrich sa ocitli medzi rozjarenými mužmi, ktorí opreteky zdvíhali a vyprázdňovali poháre. Henrichovi však na rázne prosby odpustili, s ohľadom na jeho mladosť, niektoré prípitky, zato však kupci držali krok a statočne ochutnávali staré ročníky franského vína.
Matilda a metafyzická sila lásky
Matilda zasväcuje Henricha do metafyzickej sily lásky, ktorá je kľúčová pre prechod do zlatého veku, pričom zlatý vek je bájne obdobie blaženosti a nevinnosti na počiatku ľudstva, kedy ľudia žili ako bohovia, mali čisté bezstarostné srdce, neubližovali si navzájom a ničím netrpeli… v pokoji, keď chceli, prikladali ruku k dielu a požehnaní bohmi v príjemnom súžití žili v nádhernom blahobyte.
Symbolika farieb a kvetov v kontexte Novalisovho diela
Aj kvety majú svoju reč. Farby a ich symbolika hrajú v diele, aj v kultúre, dôležitú úlohu:
- Biela - symbolizuje začiatok alebo koniec niečoho, nevinnosť a čistotu. Rozptyľuje zlo, túto farbu obľubujú nekompromisní ľudia.
- Červená - životná sila, vitalita, rozhodnosť, to vyjadruje červená farba. Dobíja energiu, priťahuje šťastie. Symbolizuje najvzácnejšiu tekutinu, ktorou je krv.
- Modrá - je to farba duše, predstavuje skrytú ochranu, túžbu, vernosť a dôveru. Symbolizuje nekonečnosť a prázdnotu. Podporuje myslenie.
- Fialová - je to farba duchovnej sily, poskytuje spojenie s vyššími silami.
- Žltá - pôsobí rozveseľujúco, je to symbol vysokej inteligencie a múdrosti. Ukľudňuje city a emócie.
- Hnedá - s hnedou sa páruje prirodzená múdrosť, ale aj pokušenie.
- Čierna - znamená veľa rôznych vecí. Je to symbol času, v západnej civilizácií značí smútok.
Kvetiny samotné nesú bohatú symboliku:
- Ruža - je kráľovnou kvetov. Už starí Gréci ju považovali za symbol lásky. Podľa povesti bola ruža najskôr biela a zasvätená bola bohyni lásky - Afrodite. Tá sa však, bežiac za svojim milým Adonisom pichla o tŕň a jej krv sfarbila ružu na červeno. V Číne ju za dokonalú neuznávajú, lebo nevie umierať. Zostarne a oškaredie.
- Tulipán - pôvodne bol vyšľachtený v Číne.
- Ľalia - je ideálnou kvetinou pre výnimočnú príležitosť. Čerstvý kvet ľalie vraj aj chráni pred kúzlami lásky. Jej krásu obdivovali už egyptskí faraóni a práve ľaliami zdobili nevesty starí Gréci i Rimania. Pre Grékov bola ľalia symbolom materstva a plodnosti. Zasvätili ju bohyni Hére, manželke boha Dia a ochrankyni manželstva a materstva. Mnohí si však jej význam spájajú s Bibliou, kde symbolizuje čistotu a pre kresťanov sa spája s nepoškvrnenou pannou Máriou a inými sväticami.
- Fialka - drobná, nežná, ale pritom ju neprehliadnete vďaka jej jedinečnej vôni, ktorej sa nedá odolať. Jej korene siahajú až do mýtickej minulosti ľudstva. Grécka bohyňa Afrodita si modrofialový kvietok obľúbila práve pre jeho omamnú vôňu, ktorá vraj vyvoláva veľké emócie.
- Narcis - jeden z prvých jarných kvetov, je symbolom smrti a spánku, ale aj zmŕtvychvstania. Z gréckej mytológie je známy príbeh o Narkissovi, krásnom, ale samoľúbom mladom mužovi, do ktorého sa zaľúbila lesná nymfa Echo. Echo, ktorá nemohla prehovoriť prvá, ale iba opakovať slová iných, sa snažila Narkissovi vyznať lásku, no ten si ju nevšímal, pretože mal oči len pre seba. Echo sa kvôli mladému krásavcovi utrápila a zostal z nej len hlas v horách. Narkissos však neušiel svojmu trestu. Raz zbadal svoj obraz v studničke a pohľad na vlastnú krásu ho uchvátil. Ako sa nakláňal nad studničkou, spadol do nej a utopil sa.
- Sasanka - je spätá s predstavou pominuteľnosti pre jej krátke obdobie kvitnutia, ale aj pre svoj názov, ktorý znamená „s vetrom“.
- Slnečnica - symbolizuje lojalitu, zbožňovanie, slnko a dušu. Vyjadruje veselosť, radosť a teplo. Je nositeľkou dobrých prianí. Omámi svojou nádhernou vôňou a farebnosťou.
- Pivónia - je typicky ženský kvet, ktorý je nádherný, ale rýchlo opadne.
- Orchidea - už odnepamäti fascinovala ľudské pokolenia a medzi rastlinami zaujíma nevšedné miesto. Orchidey sú oproti iným kvetom naozaj výnimočné, vyvinuli sa ako posledné medzi rastlinami.
Alegória a archetypy v diele
Za najpodrobnejšie rozpracovanú sa považuje alegória v 9. kapitole 1. časti (strany 132-161), v ktorej Klingshor v prítomnosti Henricha a Matildy a ďalších hostí rozpráva príbeh malej Báje, ktorá zachráni kráľovstvo, svojho brata Erosa, krásnu Freyu, Džinnistan, jej ženícha, celú rodinu a všetkých obyvateľov kráľovstva tým, že preľstí zlé sudičky a potom spolu s vtákom Fénixom spoločne stráži tajomstvá tohto sveta tým, že tká radostné príbehy, básne a piesne v novej ríši večnosti, „v ktorých Sofia kňažkou všetkých sŕdc sa stala“.
Kapitola je vybudovaná na použití množstva symbolov pochádzajúcich nielen z gréckej (Perzeus, Fénix), germánskej (Freya), egyptskej (Sfinga) a ďalších mytológií prípadne náboženstiev (napríklad Sofia ako reprezentantka Božej múdrosti, čo je odkaz na kresťanstvo, a podobne) a archetypov ako Matka, Otec/Kráľ, kráľovná, Pestúnka/Dojka, Dieťa/Hrdina, Animus/Anima reprezentovaných ako Sestra, Milenka, Brat, Milenec, ktoré sú ešte v závislosti od aktuálne potrebnej úlohy tej ktorej postavy v príbehu premenlivé, cez ktoré autor pozýva k pochopeniu vnútornej duchovnej podstaty vonkajšieho sveta.
Motív vody a životného kompasu
Z časti knihy stojí za zvláštnu pozornosť napríklad použitý motív vody ako katalyzátor overovania pravosti/pravdivosti (napísaného obsahu - tvrdení, myšlienok, konštrukcií, názorov) alebo posilňovač alebo zvýrazňovač pravosti (Erosa ako skutočného Erosa, keď sa napije z pohára, pravosti detskej spirituálnej pravdy, ktorú reprezentuje malá Báj píšuca o láske) v spojení s existenciou „životného kompasu“ reprezentovaného kovovou tyčou, ktorá keď sa zavesí na niť sama ukazuje na sever (niť ako božské vedenie, tyč ako sám človek zavesený na túto božskú niť a vždy s ňou spojený) a na potvrdenie svojej nekonečnej večne sa opakujúcej úlohy sa tiež sama stočí do kruhu a premení sa na hada, ktorý si zahryzne do svojho vlastného chvosta ako známeho symbolu kolobehu života v nekonečnosti, ale aj had ako symbol uzdravovania.
Biblioterapia a Modrá kvetina
Za najkrajšiu kapitolu, s ktorou určite odporúčam biblioterapeuticky pracovať, považujem 1. kapitolu s názvom, ktorý nesie aj celá kniha Modrá kvetina, v ktorej sa hlavný hrdina v sne stretáva s modrou kvetinou a rozhodne sa za ňou putovať. Text si možno spoločne čítať nahlas, vybrať alebo vypísať citáty alebo úryvky spojené s vnímaním krásy kvetiny/života/sveta, ktoré osobu zvlášť oslovujú. Zaoberať sa silnými emóciami s tým spojenými, ktoré si možno zapísať do čitateľského/literárneho/knižného denníka. Na druhý deň sa možno k zapísanému vrátiť a ak sa niečo zmenilo, všímať si rozdiel medzi pocitmi predtým a potom.
Možno si predstaviť, že sme hlavným hrdinom, ktorý sa s kvetinou rozpráva, svojím spôsobom dosnívať jeho v diele nedosnívaný sen, predstaviť si koho alebo akú nežnú tvár v sne v modrej kvetine uvidel, ako vyzerala, aký je to pocit nehy, kde v tele sa tento pocit nachádza, tento pocit v tele v zmysle metodiky emocionálneho fitness Sandry Epstein pohybovo stvárniť, zaoberať sa tým aká je to kvalita „neha“, ktorá by nám nejakým spôsobom mohla v našom živote pomôcť, atď. Podľa odporúčaní autorky Janette Rainwater (1993, s. 118-122) sa môžeme zaoberať všetkým z tohto príbehového „sna“, čo by mohlo byť nejako povzbudzujúce alebo povznášajúce, ako by asi tento sen v tomto obohacujúcom duchu pokračoval, čo všetko by v ňom ešte bolo a ako by to mohlo hlavného hrdinu/snívajúceho/čitateľa obohatiť v jeho živote. Možno si tiež predstaviť, že sami sme tou modrou kvetinou. Vidieť všetko, čo ona vidí svojimi očami, vidieť seba jej očami, akú vôňu má, aký odtieň modrej farby, keby spievala, akú pieseň, alebo keby vydávala len jeden tón, keby bol len jeden jediný, ktorý a ten zaspievať (alebo zahmkať podľa toho ako to osoba potrebuje), ak by mohla hovoriť, čo by asi povedala, prípadne aký odkaz/posolstvo do života by človeku dala a aké pocity sú s tým spojené, ak sa hýbe, aký je to pohyb, v akom je prostredí alebo čo je v jej okolí, čo z toho je najpríjemnejšie a čo to človeku pripomína z jeho života, s čím je to spojené, atď. Modrú kvetinu si možno nakresliť a tým zhmotniť predstavu ako vyzerá, možno fyzicky zopakovať pohyb, ktorým sa ona hýbe, ak je príjemný a tým si ho zhmotniť v realite. Všetko možno zaznamenať do čitateľského denníka, nakresliť si najvýznamnejšie zistenia, doplniť obrázkami, vytvoriť koláže, prípadne inak ďalej spracovať, čím sa investuje pozornosť do tvorby toho, čo je žiadúce a týmto spôsobom s predpokladom transferu aj do každodenného života, tým sa vlastne ten predpoklad utvára.
V prípade práce s citátmi alebo úryvkami sa odporúča vybrať také, s ktorými sa osoba skutočne spája, ktoré jej pomáhajú vnímať svoj vlastný svet a život z novej perspektívy s dôrazom na perspektívu zázraku života. Aký by bol, ako by vyzeral, ako by bol cítený a žitý, keby sa naozaj stal, čím sa vytvára živná pôda pre jeho uskutočnenie.
Pre čitateľský denník platia v biblioterapii v princípe rovnaké pravidlá ako pre písanie terapeutického denníka Kotrbová, Majzlanová (2021), jediný rozdiel je v tom, že čitateľský denník sa týka najmä toho, ako nás ovplyvnili konkrétne literárne diela, ktoré sme čítali, zatiaľ čo do terapeutického denníka sa zapisujú širšie akékoľvek emocionálne výrazné životné udalosti, ktoré nás ovplyvnia. Aj keď v princípe pri samotnom písaní už potom jedno nevylučuje druhé, pretože v podstate ide len o jemne inú cestu ako sa dopracovať k tomu istému výsledku - lepšiemu sebapoznaniu, sebareflexii, sebapodpore a sebarozvoju.
Zapisovanie do denníka možno doplniť rozhovorom s niektorou z postáv príbehu v zmysle odporúčaní Janette Rainwater (1993, s. 118-122), alebo napísaním listu hlavnej postave, autorovi alebo inej dôležitej osobe s príbehom súvisiacej (Kotrbová, 2022), napísaním listu od tej postavy späť k sebe, alebo od nejakej časti vlastného ja (napríklad viď systém subosobnosti v psychosyntéze R. Assagioliho), básne, piesne, grafickým alebo pohybovým stvárnením (Kotrbová, 2024), alebo písaním scenára vlastného životného príbehu.
tags: #novalis #modra #kvetina