Ochtinská aragonitová jaskyňa: Svetový unikát „železného kvetu“ v srdci Slovenska
Ochtinská aragonitová jaskyňa, nachádzajúca sa v Revúckej vrchovine na strednom Slovensku, je doslova svetovou raritou a unikátnym prírodným javom podzemného krasu. Upúta najmä rôznorodosťou a bohatosťou aragonitovej výplne a zvláštnym vývojom podzemných priestorov. Je to jedna z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete a jediná v Európe.
Jaskyňa leží v Slovenskom Rudohorí západne od Rožňavy. K jaskyni sa dostanete odbočkou zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2 km). Parkovisko pre vozidlá je 300 metrov od jaskyne. Od auta sa k nej dostanete po chodníku s miernym prevýšením. Alternatívou je cesta autobusom - treba vystúpiť na zastávke Gočaltovo-Hrádok a odtiaľ ísť lesom po chodníku s miernym stúpaním asi 30 minút, prípadne sa vydať po modrej turistickej značke z obce Ochtiná, čo zaberie asi 1 hodinu a 45 minút.
Objav a sprístupnenie
Tento svetový poklad objavili úplnou náhodou v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 metrov, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972.
Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 metrov a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 metrov.
Charakteristika a aragonitová výzdoba
Ochtinská aragonitová jaskyňa vďačí za svetovú slávu unikátnym aragonitovým útvarom. Z celkovej dĺžky 300 metrov je sprístupnených 230 metrov a prehliadka trvá polhodinu. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 7,2 °C do 7,8 °C a relatívna vlhkosť 92 až 97 %.
Pestrá aragonitová výplň vo forme špirál, ihličiek a útvarov podobajúcich sa na koraly vytvára rôznorodú zmes nádherných obrazov. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Za najkrajšie miesto jaskyne je považovaná Sieň Mliečnej dráhy, kde biele aragonitové strapce v pukline na strope vytvárajú vo svetle lámp dojem hviezd našej galaxie. V tejto sieni sa ligocú biele železné kvety na modrosivom vápenci ako hviezdy na nočnej oblohe.
K dnešnému dňu bolo odkrytých desať miestností, ktoré boli pomenované podľa typu útvarov, ako je Sieň Mliečnej dráhy, Mramorová sieň, Hviezdna sieň a Čarovná chodba.
Čo je aragonit?
Aragonit je uhličitan vápenatý s chemickým vzorcom CaCO3. Hoci má rovnaké chemické zloženie ako kalcit, líšia sa kryštalickou štruktúrou a z toho vyplývajúcimi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami, ako napríklad vodivosť, tvrdosť či hustota. Aragonit je menej stabilný ako kalcit a predpokladá sa, že v závislosti od podmienok ako teplota a tlak sa skôr či neskôr premení na kalcit. Tento minerál môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. Býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí.
Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. V jaskyni sa aragonit vytvára vyzrážaním z vodných roztokov, ktoré obsahujú železnaté, mangánaté a horečnaté ióny.
Generácie aragonitu a „železný kvet“
V jaskyni nachádzame tri generácie aragonitu, ktoré sa tvorili v rôznych časových obdobiach:
- Najstaršia generácia: Tieto mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky majú datovaný vek 121 až 138-tisíc rokov. Sú čiastočne rekryštalizované a miestami premenené na kalcit.
- Druhá generácia: Je najviac zastúpená a tvorí sa už asi 14-tisíc rokov, pričom stále dorastá. Reprezentujú ju ihlice dlhé niekoľko desiatok centimetrov a zakrivené, až špirálovité heliktity. Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary, vrátane najatraktívnejšieho tzv.
železného kvetu
, ktorý pripomína tropické koraly. Heliktit je odborný názov pre excentrickú formu kvapľov, ktorá akoby rástla proti zákonom gravitácie. - Najmladšia generácia: V súčasnosti sa tvorí na sedimentoch a železitých okroch a vytvára drobné vejáriky, veľké len 2 až 4 milimetre.
K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre, ktoré obsahujú 47 až 56 hm.% železa.
Geologické pomery
Jaskyňa je vytvorená v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov situovanej uprostred nekrasových hornín - fylitov. Klinovité, nahor sa zužujúce chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami a vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol.
Ochrana a UNESCO
V roku 1995 sa Ochtinská aragonitová jaskyňa zapísala do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu
.
Informácie pre návštevníkov
Jaskyňa je otvorená každý deň okrem pondelka od 1. apríla do 31. októbra. Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku je povolené v rámci vstupu do jaskyne. Rezervácie vstupov sa nevykonávajú. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne.
Kto by chcel po návšteve Ochtinskej aragonitovej jaskyne spoznať aj iné skvosty Slovenského krasu, môže navštíviť neďalekú Gombaseckú jaskyňu, ktorá je známa unikátnymi tenkými sintrovými brčkami dlhými až 3 metre, alebo navštíviť Silickú ľadnicu, najnižšie položenú ľadovú jaskyňu nášho klimatického pásma.
tags: #ochtinska #aragonitova #jaskyna #zelezny #kvet