Ochrana a pestovanie lesov v kontexte klimatických zmien
Komplexné zisťovanie stavu lesa (KZSL) je základným procesom, ktorý zahŕňa zber údajov o prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienkach hospodárenia a vývoja lesa. Jeho cieľom je komplexne zhodnotiť stav lesných ekosystémov, predpovedať ich budúci vývoj a analyzovať podmienky hospodárenia z hľadiska funkčnej typizácie, ekologickej stability a stupňa ohrozenia. Na základe týchto informácií sa stanovujú ciele a ekologické zásady hospodárenia a navrhujú sa konkrétne opatrenia. Tieto údaje slúžia ako podklad pre rámcové, podrobné zisťovanie stavu lesa a následné podrobné plánovanie.
KZSL nadväzuje na predchádzajúce prieskumy lesníckej typológie, ktorá sa zaoberá klasifikáciou lesných geobiocenóz - vzájomne podmienených jednotiek živej a neživej prírody na rôznych úrovniach zovšeobecnenia.
Na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na viaceré jednotky priestorového rozdelenia:
- Lesné oblasti a podoblasti
- Lesné celky
- Vlastnícke celky
- Dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže
- Ostatné lesné pozemky
Lesné oblasti a podoblasti sú trvalé územné jednotky vytvorené na základe biogeografickej rajonizácie územia Slovenskej republiky. Lesné celky predstavujú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vypracúva program starostlivosti o lesy. Ich určenie je v kompetencii orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
Vlastnícky celok zahŕňa lesy patriace jednému vlastníkovi alebo viacerým vlastníkom, ak v nich hospodári rovnaký obhospodarovateľ lesa. Vytvára sa v rámci lesného celku ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy. Pre vlastníkov lesov s malými výmerami sa vytvára špecifický vlastnícky celok.
Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia. V rámci dielca možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast, ktorý sa nachádza na lesnom pozemku vo spoluvlastníctve, je spoločnou vecou viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov.
Hranica dielca sa v teréne vyznačuje farebným označením podľa kategórie lesa a jej označenie zabezpečuje obhospodarovateľ lesa.
Zmena klimatických pomerov, extrémne suchá, víchrice a kalamity spôsobené hmyzom sa v poslednom období stávajú významnými faktormi ovplyvňujúcimi lesné ekosystémy. Predpokladaný klimatický priebeh naznačuje menej zrážok na európskom kontinente, čo povedie k vyššiemu zrážkovému deficitu aj na Slovensku, napriek tomu, že približne 75 % lesných ekosystémov tvoria autochtónne dreviny.
Lesné ekosystémy sú kľúčové pre reguláciu klímy. Doterajší prístup k lesom bol často zameraný viac na produkciu dreva, pričom prírodné procesy boli v úzadí. Zmena klímy a klimatické extrémy, najmä dlhotrvajúce sucho, oslabili lesné ekosystémy a viedli k nárastu vetrových a podkôrnikových kalamít. Časť zodpovednosti nesie nesprávny manažment pri výchove a obnove porastov, ako aj rozsiahle plochy nepôvodných rovnorodých smrekových porastov, ktoré sú náchylnejšie na kalamity.
Pre budúcnosť je nevyhnutná zmena drevinového zloženia týchto lesov. Klimaxové dreviny, ktoré tvoria viac ako 75 % lesných ekosystémov Slovenska, by mali byť zárukou ich ekologickej stability. Dubové, dubovo-hrabové a dubovo-bukové lesy, pri správnom pestovnom usmerňovaní zameranom na maloplošnú štruktúru a skupinový výber, by mali byť v súčasnej ekologickej situácii dostatočne stabilné. Hrab obyčajný sa ukazuje ako stabilizačná drevina v týchto lesných ekosystémoch.
Buk lesný, ktorý sa vyskytuje v súvislom páse na území Slovenska, tvorí pôvodné rovnorodé bučiny s predpokladom dobrej ekologickej stability. Napriek tomu, že podmienky pre prirodzenú obnovu buka sú priaznivé, nie vždy dochádza k zabezpečeniu následného porastu touto cestou. Krátka obnovná doba a koncentrácia obnovnej ťažby na malej ploche môžu viesť k vysokej mortalite náletov, čo si vyžaduje umelú obnovu alebo doplňovanie. Riešením je rozložiť etát obnovnej ťažby na celý porast s dlhšou obnovnou dobou (hlúčikový alebo skupinový výber), čo síce vyžaduje viac práce, ale umožňuje lepšie ekonomické zhodnotenie, biologické zabezpečenie a vysokú stabilitu následného porastu.
Najväčším rizikom pre lesy Slovenska, súčasným aj budúcim, je smrek obyčajný. Vzhľadom na klimatické predpovede (dlhotrvajúce suchá, pokles zrážok, silné vetry) je táto drevina s povrchovým koreňovým systémom vo výškach do 1100 m ohrozená. Nedostatok snehovej pokrývky v zimných mesiacoch, ktorý v minulosti zabezpečoval dostatočnú vlahu, negatívne ovplyvňuje jej vitalitu, zvyšuje riziko požiarov, nástup hmyzích škodcov a hubových ochorení. Rozpad smrekových porastov je rýchly a v najbližších 10-15 rokoch sú tieto ekosystémy funkčne neisté.
Riešením je výrazné zníženie podielu smreka a jeho nahradenie pôvodnými drevinami, ako sú jedľa biela a buk lesný. Lesy s vyšším podielom jedle sú stabilnejšie, ekologicky pružnejšie a ekonomicky efektívnejšie, lepšie hospodária s vodou a sú odolnejšie voči extrémnym zrážkam. Jedľa biela je považovaná za ekologického stabilizátora a ideálnu náhradu za rizikový smrek obyčajný. Premena monotónnych smrekových porastov na zmiešané s vysokým podielom jedle a buka znamená celkové zníženie nákladov, zlepšenie bezpečnosti a zabezpečenie trvalej udržateľnosti.
Pre zachovanie pôvodných lesných ekosystémov je nevyhnutný prechod na pestovné metódy prírode blízkeho obhospodarovania lesa (PBOL). Tento spôsob hospodárenia je považovaný za účinné adaptačné opatrenie, ktoré formuje lepšiu štruktúru lesov v reakcii na zmenu klímy, zvyšuje ich odolnosť a regeneračnú schopnosť. Zároveň zmierňuje zmenu klímy a môže zabezpečiť trvalejší a vyrovnanejší objemový prírastok.
PBOL je definované ako spektrum pestovných postupov zameraných na formovanie diferencovanej štruktúry prirodzených lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich potenciálu. Ide o mozaikovité porasty so stupňovitým zápojom, kde sa jednotlivé časti obnovujú prirodzene alebo umelo. Cieľom je dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu.
Ochrana drevín rastúcich mimo lesa je na Slovensku zabezpečená najmä zákonom o ochrane prírody a krajiny. Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny, pričom vlastník alebo správca pozemku je povinný sa o ne starať. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, okrem výnimiek. Pri posudzovaní sa prihliada na ekologické a estetické funkcie dreviny. Výrub by sa mal vykonávať v období vegetačného pokoja a ekologická ujma z neho vzniknutá musí byť nahradená.
Vplyvom klimatickej zmeny, zvyšujúcej sa teploty a zmeneného zrážkového režimu dochádza k extrémnejším prejavom klímy. Tieto zmeny vyhovujú menej domácim drevinám a ich adaptácia je pomalšia ako rýchlosť zmien podmienok. Fragmentácia krajiny navyše bráni prirodzenej migrácii drevín.
Väčšina lesných pozemkov v Českej republike a na Slovensku pozostáva z umelo vysadených porastov, ktoré boli intenzívne obhospodarované. V nižších polohách dominovala borovica, smerom vyššie smrek, ktorý bol hospodársky najvýhodnejšou drevinou. S nárastom suchých období však smrek nedokáže odolávať lykožrútovi, čo vedie k rozpadu porastov. Lesníci majú možnosť priniesť na tieto lokality iné dreviny, napríklad dub, prostredníctvom asistovanej migrácie.
Stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 predpokladá posun vegetačných pásiem a stratu stredoeurópskeho horského lesa. V európskych podmienkach je situácia komplikovaná fragmentáciou krajiny a prítomnosťou pohorí, ktoré bránia migrácii teplomilnejších drevín.
Mnohé európske lesy sa vyznačujú nízkou druhovou rozmanitosťou. V kultúrnych lesoch došlo vplyvom hospodárenia k zníženiu druhovej pestrosti, pretože starostlivosť o jeden druh dreviny je jednoduchšia. Pestovanie smreka napríklad umožňuje rovnomerný rast a dosiahnutie rovnakých sortimentov s menším zásahom do lesa.
Lesy plnia aj dôležité ochranné funkcie, ako je ochrana pred vetrom, námrazou, lavínami, prenosom škodlivého hmyzu a chorôb. Tieto funkcie sú zabezpečované prostredníctvom tzv. ochranného plášťa, ktorý má tvoriť ochranný lem na rozhraní lesa a nelesných pozemkov. Ochranné funkcie lesa sú posilňované aj prostredníctvom zpevňovacích pásov, závor a porostných rebier.
V reakcii na klimatickú zmenu sa hľadajú nové, inovatívne metódy obhospodarovania lesov s cieľom zvýšiť ich odolnosť. Projekt CLIMAFORCEELIFE overuje takéto metódy.
Región Záhoria, kde dominuje borovica, je klimaticky najohrozenejšou oblasťou na Slovensku. Tradičný holorubný spôsob obnovy borovice sa v podmienkach extrémneho sucha a vysokých teplôt stáva rizikovým. Hľadajú sa alternatívne postupy obnovy borovice pod čiastočným krytom materského porastu, tzv. clonnú obnovu, ktorá by zabránila holorubom a zachovala porast na pôde.
Ďalšou oblasťou, kde sa snažíme o zmenu porastov, sú Malé Karpaty. Ide o lokality, kde bol v minulosti umelo vnesený nepôvodný smrek, ktorý sa vplyvom škodcov a klimatických zmien rozpadá. Obnova bude prebiehať vysádzaním pôvodných drevín.
Okrem klimatickej zmeny majú na lesy vplyv aj ďalšie faktory. V minulosti to bolo najmä znečistenie ovzdušia. Pretrváva problém emisií dusíka z dopravy, ktoré narúšajú výživu stromov a znižujú ich vitalitu. Významným problémom je aj fragmentácia krajiny. So zmenou klimatických podmienok sa mení aj areál rozšírenia lesných škodcov.
Silné zrážky môžu spôsobiť pôdnu eróziu, najmä na prudkých svahoch s obnaženou pôdou. Počítať treba aj s požiarmi. V Česku a na Slovensku ide najmä o maloplošné požiare, väčšinou spôsobené človekom.
Hospodárska úprava lesov zahŕňa členenie lesných pozemkov na jednotky priestorového rozdelenia ako lesné oblasti, celky, vlastnícke celky, dielce a iné. Lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ. Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa a plánovanie hospodárenia.
V roku 2018 bola v legislatívnom procese snaha zadefinovať pojem "Prírode blízke obhospodarovanie lesa" (PBOL) do zákona o lesoch, čo by prispelo k jednoznačnému vymedzeniu tohto odborného pojmu. Lesy sa delia na kategórie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ktoré majú špecifické režimy hospodárenia.
tags: #odluky #rozluky #pestovanie #lesa