Komplexný sprievodca starostlivosťou o orchidey a ich drevnaté časti

Orchidea (latinsky Orchidaceae) je jednou z najkrajších a najobľúbenejších kvitnúcich rastlín, ktorá sa vyznačuje svojou eleganciou a exotickou krásou. Rod Orchidaceae je jednou z najväčších rodín kvitnúcich rastlín na svete, obsahujúcou viac ako 25 000 druhov. Orchidey sa na Zemi vyskytujú už okolo 100 miliónov rokov a od 18. storočia sa tešia veľkej obľube ako izbové rastliny. Istotne k tomu prispieva najmä to, že ich bohato kvitnúce stonky tešia oči aj niekoľko mesiacov.

Názov azda najkrajšie kvitnúcej interiérovej rastliny v slovenských domácnostiach pochádza z latinského názvu rodiny rastlín Orchidaceae. V starovekom Grécku boli orchidey spájané s mužnosťou a v stredoveku sa používali v liekoch na liečbu rôznych chorôb. Slovo orchidea píšeme s mäkkým i a pri skloňovaní si môžeme pomôcť krstnými menami Andrea, Lea či Bea alebo slovami idea či odysea.

V minulosti boli orchidey označované ako parazity, čiže cudzopasníci, čo však nie je správne. Podobne ako bromélie, tilandsie a mnohé paprade využívajú orchidey stromy, na ktorých rastú, len ako podklad - sú to epifyty. V prírode rastú orchidey prichytené v korunách stromov a na iných rastlinách epifyticky, čo znamená, že rastú vo vzduchu a neparazitujú. Ich korene fungujú aj ako prichytávacie ústroje, ktorými sa orchidey držia na kôre, na povrchu majú vrstvu odumretých buniek - velamen.

Stromy a rastliny poskytujú orchideám všetko, čo potrebujú: Majú tu dostatok čerstvého vzduchu na to, aby mohli dýchať koreňmi, ktoré vyživujú rastliny vodou a živinami z okolia. Divokým orchideám nehrozí ani premokrenie, zároveň majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a dosť svetla, ktoré milujú. Iba dva rody - paphiopedilum a cymbidium - rastú v pôde.

Anatomické štruktúry orchideí

Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha. Semená rastlín sú mikroskopicky malé a nedisponujú zásobnými orgánmi.

Orchidey poznajú umenie hladovať, v prírode dokážu vyžiť z veľmi mála živín. Rastú relatívne pomaly, výživné soli a vodu si ukladajú do pahľúz a listov, ktorými zároveň prijímajú aj živiny. Monopodiálne orchidey majú nerozvetvenú stonku s jedným rastovým vrcholom, z ktorej vyrastajú listy, kvety a sekundárne korene; rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov. Sympodiálne orchidey majú na zhrubnutej hlavnej stonke rastúci nový výhonok z pahľúz.

Pestovanie orchideí v domácich podmienkach

Aj keď sú často považované za náročné na starostlivosť, s trochou znalostí a správnych tipov môže orchidea kvitnúť a prosperovať aj v domácich podmienkach. Orchidey majú rady teplo, svetlo a vzdušnú vlhkosť.

Ideálne teploty pre orchidey

Väčšina orchideí preferuje teploty medzi 18 - 24 °C počas dňa a mierne chladnejšie noci (okolo 15 - 18 °C). Denné teploty medzi 22 - 27 °C a v noci okolo 18 °C sú pre orchidey ideálne. Orchidey rastú v mnohých klimatických oblastiach, ale v kultúre tolerujú aj mierne odchýlky od klímy svojej domoviny. Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme orchidey do troch základných skupín: chladnomilé, temperované a teplomilné. Vysokohorské oblasti Ánd s hmlistými lesmi sú rovnomerne chladné takmer celý rok. V monzúnových oblastiach juhovýchodnej Ázie však existuje cyklus striedania teplôt, na ktorý sa rastliny prispôsobili, a ktorý je v určitom čase rozhodujúci pre základ tvorby kvetov. Oproti tomu tropické dažďové pralesy majú pomerne stálu teplotu po celý rok. Pestovateľom sa osvedčilo premiestniť orchidey dočasne do chladnejšej miestnosti s teplotou asi 15 - 20 °C (nie do prievanu) a mierne znížiť zálievku. Zvážte, či si zakúpite orchideu, ktorá kvitne pri veľmi nízkych teplotách, napríklad od 5 do 15 °C.

Svetlo a jeho vplyv na orchidey

Nadmerné a hlavne priame pôsobenie slnka ohrozuje kvalitu listov väčšiny druhov orchideí. Postupne slabnú, žltnú a opadávajú. Ak by ste orchideu umiestnili priamo na južné okno, silné slnko by mohlo jej listy spáliť. Väčšina orchideí potrebuje jasné, ale nepriamo svetlo. Najlepšie sa im darí na východne alebo západne orientovaných oknách, kde dostávajú dostatok svetla, no nie priame slnečné žiarenie, ktoré by mohlo spáliť ich jemné listy.

PRAVIDLO: Doprajte jej svetlo - vo všeobecnosti sa orchideám darí na východnej alebo západnej strane okien. Svetlo majú tak rady, že ich v krátkych zimných dňoch radšej presuňte na južnú stranu, alebo prisvetľujte na deň dlhý 12 až 14 hodín.

Ak listy orchidey začnú blednúť alebo žltnúť, môže to byť znak nadbytku svetla. Tmavozelené listy, málo listov, kožovité listy signalizujú málo svetla. Žlté listy s červenými bodkami, bledozelené až žlté listy, mäkké a ochabnuté listy, listy biele alebo so žltými suchými fľakmi upozorňujú na priveľa silného slnka, najčastejšie na južnej strane. Kvety premiestnite na miesto s rozptýleným svetlom - niekedy stačí dať ich pred záclonu smerom do miestnosti, stiahnuť žalúzie, inokedy treba zmeniť svetovú stranu. Pri nadmernom množstve svetla sa jeho časť premení na teplo a listy sa sfarbia na červenkasto-hnedo, aby sa pigmentmi chránili pred nadbytkom svetla. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť.

Zálievka a vlhkosť vzduchu

Jedným z úhlavných nepriateľov orchideí je stojatá voda v kvetináči. Na prebytok vody začnú korene reagovať zahnívaním. Avšak, ak orchideu polejete, cez špeciálny substrát a jej korene voda okamžite pretečie do misky. Hlavným pravidlom je polievať orchideu raz za týždeň alebo raz za 10 dní. Substrát nemá byť príliš vlhký, najmä v zimných mesiacoch. Zalievať sa má vychladnutou prevarenou vodou alebo dažďovou. Orchideu zalievajte zrána. Ak nemáte špeciálny kvetináč na orchidey, odporúčame ju v črepníku ponoriť do vody približne na 30 minút. Medzi pestovateľmi kolujú názory, že orchideám prospieva, keď ich necháte dve-tri hodiny ponorené vo vode. Orchideám stačí pravidelná zálievka raz týždenne, keď substrát celkom preschne. Kvetináč s orchideou ponorte do odstátej vody - či už do vane, do vedierka, alebo priamo do ozdobného obalu. Orchideu zalejte a po 10 minútach prebytočnú vodu z podmisky vylejte. Pri starostlivosti o orchidey platí - menej je niekedy viac - a rovnako to je aj s ich polievaní. Aj keď majú radi vlhkosť, preliatie im môže uškodiť, a preto to so zálievkou netreba preháňať. Všeobecne by ste ju mali zalievať raz za týždeň alebo keď je substrát suchý na dotyk. Korene nesmú stáť vo vode, inak odhnijú! Pri polievaní dávajte pozor, aby sa voda nedostala do srdiečka v strede listov, resp. Pri postrekovaní je menšie riziko premokrenia. Dlhšie vydržia v suchom substráte, príliš veľa vody ich zaručene zahubí, pretože nebudú môcť dýchať koreňmi.

Pri pestovaní orchidey nezabúdajte kontrolovať vlhkosť vzduchu v miestnosti. Ideálne by sa mala pohybovať v rozmedzí 50 až 75 %. Orchidey pochádzajú z trópov, kde je vzduch vlhký a nasýtený vodou. V interiéroch je vzduch suchší, počas vykurovacích mesiacov až nezdravo suchý. Práve preto sa vynára otázka: „Ako okolo orchidey vytvoriť vyššiu vzdušnú vlhkosť, aby bola krásne zelená a plná života?“ Jedným z riešení je pravidelné rosenie listov. Pozor, voda z listov by nemala zatiecť k srdiečku, aby orchidea neodhnila. Ešte lepším riešením (aj z pohľadu hospodárenia s vodou, náročnosti a estetiky) je postaviť orchideu do misky s kamienkami a medzi kamienky dolievať vodu. Dostatočnú vlhkosť vzduchu im zabezpečí poprašovanie vodou z rozprašovača alebo špeciálny obal na kvetináč pre orchidey. Ten je smerom dolu zúžený alebo vnútri vytvarovaný tak, že črepník s rastlinou nedosahuje na jeho dno. Tam sa môže držať voda, ktorá udržuje vlhkosť bez toho, aby sa korene namáčali. Nalejte do ozdobného obalu na orchidey cca 2 až 3 cm vody, resp. toľko, aby sa voda nedostala ku koreňom. Alebo postavte kvetináč s orchideou do misky s vrstvou kamienkov a zalejte ich vodou tak, aby bol vrch kamienkov suchý. Medzi orchideami je len málo výnimiek, ktoré znášajú premokrenie koreňového systému. Väčšine orchideí vyhovuje, keď prostredie v dosahu ich koreňového systému kolíše od vlhkého po mierne suché, čo patrí k ich prirodzeným životným podmienkam. Je obdivuhodné, ako dobre orchidey dokážu hospodáriť s vodou. Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu - prebytočnú vodu treba z misky vyliať. Ak je to možné, polievať by sa malo dažďovou vodou, pretože korene orchideí sú v prírode prispôsobené na vodu bez obsahu vápnika. Vodná bilancia je vyrovnaná len vtedy, ak je príjem vyrovnaný s výdajom, to znamená, ak je množstvo vody, ktoré rastlina prijala, rovnaké ako množstvo vody, ktoré transpiráciou vydala. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti rastlina uzatvára prieduchy na listoch, aby sa nevyparilo veľa vody a aby nevyschla. Výdaj vody vtedy prebieha takýmto „núdzovým“ zariadením.

Hnojenie orchideí

Na to, aby si orchidea udržala svoj pôvab, potrebuje správny príjem vody, dostatok svetla a živín. Rovnako ako zálievka, tak aj výber hnojív má podporovať lepšie rozkvitnutie. V zásade platí, že orchideu prihnojujeme počas rastu. Používajte špeciálne hnojivo pre orchidey a aplikujte ho raz za dva týždne počas vegetačného obdobia (jar až jeseň). Nepoužívajte príliš koncentrované hnojivá, pretože to môže poškodiť korene. Hnojte raz za mesiac a iba počas aktívneho rastu. V zime a po presadení doprajte kvetinám pokoj na regeneráciu. Počas rastu potrebujú orchidey (ako aj mikroorganizmy v substráte) výživné látky - hnojivá. Keď rastlina rastie pomalšie (zimné obdobie), potrebuje menej výživy a z listov sa vyparuje menej vody. Vyberajte profesionálne organické hnojivo na orchidey, ktoré spĺňa najvyššie nároky na aminokyseliny pre intenzívnejší rast a je ľahko prijímané listami a koreňmi. Výživná kvapka pre orchideu obsahuje taktiež dusík, oxid fosforečný a oxid draselný (3,6%) celkovo rozpustné vo vode a s mikroelementmi železa, mangánu a zinku. FLORIA tyčinkové hnojivo na orchidey s GUANOM zaisťuje dlhodobú a vyrovnanú výživu. Doporučené dávkovanie je cca 2 tyčinky k rastline. Dlhodobo vyživujte rastlinu s rovnomernou účinnosťou prospešných látok formou hnojivých tyčiniek.

Presádzanie a substrát

Najdôležitejšou vecou pri presádzaní orchideí je správny substrát. Ako sme už spomenuli, zmes kôry, ktorá v prípade orchideí spĺňa funkciu substrátu, nikdy nezamieňajte za klasickú zeminu používanú pri presádzaní ostatných izbových rastlín. Zabudnite na vysadenie do klasického substrátu. Ten korene udusí. Nikdy nesaďte orchideu do obyčajnej pôdy či rašelinového substrátu. Používajte na to výlučne substrát na orchideu. Pre phalaenopsisy a iné epifyty používajte substrát bez rašelinníka a kokosového vlákna. Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu. Je to rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny.

Substrát AGRO na orchidey s vysokým podielom vláknitej bielej rašeliny pre maximálne prevzdušnenie; je určený na pestovanie rastlín s malou potrebou živín - napr. väčšina orchideí (Cattleya, Cymbidium, Phalaenopsis) a ostatné epifitické rastliny.

Orchidey vo všeobecnosti neznášajú častú „zmenu bydliska“. Stačí, ak ich budete presádzať priemerne raz za 2 až 3 roky. Signálmi môže byť rozpadnutá hmota medzi koreňmi, nadmerne vyliezajúce korene z kvetináča, ale aj prasknutý kvetináč či zelený povlak. Nikdy orchideu nepresádzajte, keď kvitne! Orchidey môžete presádzať len v období, keď nekvitnú. Taktiež musíte rešpektovať, ktorý z druhov orchideí máte. Presádzanie orchideí nepodceňujte a dobre sa naň pripravte. Presádzajte po odkvitnutí (každé 2-3 roky).

Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť. Keď sú rastliny zasadené v plastových kvetináčoch, pomalým stláčaním treba uvoľniť korene od stien nádoby, prípadne rozstrihnúť kvetináč. Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. Rastlinu vyberte z črepníka, opatrne odstráňte starý substrát a zhnité či suché korene odstrihnite sterilnými nožnicami. Zvoľte o 1-2 cm väčší priesvitný črepník s drenážnymi otvormi (najmä pre Phalaenopsis) a čerstvý, vzdušný substrát z borovicovej kôry s prímesou perlitu. Koreňový bal uložte tak, aby srdiečko rastliny zostalo nad povrchom, medzery vyplňte kôrou bez hutnenia. Plastová hmota kvetináčov stráca po určitom čase pružnosť a stáva sa nepoddajnou. Plastové nádoby sa odporúča uprednostniť pred terakotovými, lebo neprepúšťajú vlahu.

U orchideí sa strieda obdobie rastu s obdobím kvitnutia. Počas kvitnutia sa rast rastliny spomalí, alebo celkom ustane. Počas obdobia aktívneho rastu kvitne len málo druhov orchideí. Počas obdobia kvitnutia sa rastliny v žiadnom prípade nemajú presádzať, lebo všetku svoju energiu vkladajú do kvitnutia. To isté platí aj pre obdobie pokoja. Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu. Väčšinou je to začiatkom jari, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. Rastlina sa vyberie z kvetináča a odstráni sa substrát z koreňového obalu. Kvetináč má byť o niečo väčší len vtedy, ak sa koreňová sústava veľmi rozrástla. U rodu Phalaenopsis je lepšie zasadiť aj vzdušné korene. Vyššie rastliny priviažte o bambusovú paličku, aby boli stabilné. Krúživým pohybom zasuňte korene do kvetináča a uložte ich k stene nádoby, dajte pozor, aby sa príliš nepolámali. Keď je rastlina už upevnená, opatrne medzi korene natlačte substrát. Podzemok by nemal byť pritom zakrytý. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene.

Strihanie a rozmnožovanie

Orchideu po odkvitnutí nemusíte okamžite ostrihať. Čo robiť so stonkou, z ktorej už všetky kvety opadli? Nepúšťajte sa hneď sa do neľútostného odstrihnutia, radšej vyčkajte. Stonku môžete nechať zaschnúť prirodzene a za ten čas pravdepodobne vyženie zo spodných pukov nové stonky. Ak sa vám nepáči pohľad na postupne schnúcich „kostlivcov“, skráťte nožnicami stonku tak, aby jej zostali aspoň 3 - 4 očká (kolienka) a strihajte 3 cm nad najvyšším ponechaným očkom. Ak vaša orchidea odkvitne, nezabudnite odstrihnúť stonku. Ideálnym miestom je miesto medzi tretím a štvrtým kolienkom. Z tretieho kolienka následne vyženie novú stonku a nové puky kvetov. Treba počítať s tým, že nové výhonky sa môžu tvoriť i vedľa hlavného výhonka. U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa to dá vyprovokovať narezaním podzemku. Vysterilizovaným nožom sa podzemok nareže do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili.

Ak by ste chceli doma rozmnožovať svoje obľúbené kvety, počkajte si, kým z nich vyrastú nové výhonky - tzv. keiky. Zvyknú vyrásť na stonke po odkvitnutých kvetoch alebo z bočného výhonku. Ak už vaša orchidea keiky má, nezasahujte do nich až pokým sa z nich nevyvinie aspoň 5-6 korienkov. Nechajte keiky na materskej rastline, kým nemajú dostatočne vyvinuté listy a aspoň 6 korienkov. Potom novú orchideu opatrne oddeľte a zasaďte do malého kvetináča. V domácich podmienkach odporúčame rozmnožovať orchidey delením. To znamená, že by ste si mali všímať, či na zhrubnutej hlavnej stonke rastie z pahľúz nový výhonok. Musí sa na ňom utvoriť dostatok malých koreňov, aby sa začal postupne oddeľovať. Neunáhlite sa, ale zvýšte pozornosť, či sa na rastline, ktorú chcete rozmnožovať, neobjavujú plesne alebo hubovitý povlak. Najviac nákaz im hrozí z vody.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Žiaľ, tieto rastliny niekedy majú aj nežiaducich „podnájomníkov“, ktorí môžu prejsť aj na orchidey. Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu. Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch. Sú poukazom na to, že rastlina si aj v príliš suchom vzduchu musí udržiavať vodnú bilanciu, a preto pórmi vytláča rastlinnú šťavu, čo sa nazýva gutácia. Niekedy sa na listoch objavujú hnedé vrcholky. Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane. Prejavy: napriek tomu, že substrát je dostatočne vlhký, rastlina javí známky vysušenia. Príčina: môže to byť starý substrát a oslabená rastlina. Často to býva aj následkom napadnutia hubou Fusarium alebo iným typom húb, prípadne baktérií. Opatrenie: okamžite presadiť a zakoreniť pod fóliu. Príčina: príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Opatrenie: optimalizovanie podmienok a prípadné ošetrenie fungicídmi. Postavte rastliny na podobločnici voľne, nie príliš husto, aby medzi nimi mohol dobre prúdiť vzduch. Orchidey revitalizuje komplexný ochranný prípravok s insekticídnym a fungicídnym účinkom. Vráskavé listy, ako aj striebrosivé korene sú znakom nedostatočnej závlahy. Žlté listy v spodnej časti medzi ostatnými zelenými nemusí znamenať ochorenie, ale iba toľko, že je už starý a jednoducho odpadne ako listy stromu na jeseň.

Druhy orchideí a ich špecifiká

V kvetinárstvach a záhradných centrách je orchidea prakticky stálicou a nájdete ju na pultoch obchodov počas celého roka. Zákaznícka voľba podľa štatistík predovšetkým padá na druhy z rodu Phalaenopsis - lyšajovec. Táto orchidea sa dnes predáva ako odroda mnohých farebných kombinácií a jej kvety sú od jednofarebných, cez čiarkované, dvojfarebne kombinované až po bodkované. Okrem zaujímavých farebných prevedení a rôznych veľkostí tohto druhu je pre zákazníkov zaujímavá aj jej cena. Vďaka moderným pestovateľským postupom, vďaka ktorým je možné z jedinej rastliny vypestovať až desaťtisíc identických jedincov, sú lyšajovce sú dlhodobo ponúkané v priaznivých cenách.

Okrem Phalaenopsis je populárny aj Dendrobium nobile - dendróbium, ktoré pripomína bambus a pýši sa pútavými kvetmi, ktorých môže byť aj niekoľko desiatok. Lišajovec je najpopulárnejšia bytová orchidea, vhodná aj pre začiatočníkov. Kvitne spravidla v zime a na jar malými až strednými kvetmi rôznych farieb, od bielej až po tmavobordovú, takmer čiernu. Pri dobrej starostlivosti môže kvitnúť aj 4 až 6 mesiacov. Nevytvára pseudohľuzy, ako zásobáreň živín slúži 2 až 6 listov, ktoré môžu mať až 80 cm. Korene má phalaenopsis mäsité, zelenostriebristé. Vyrastajú z dolnej strany stonky a aj spomedzi listov. Kvety črievičkovca pripomínajú papučku a kvitnú niekoľko mesiacov. Na svetlo sú menej náročné ako iné druhy orchideí.

Prehľad obľúbených druhov orchideí:

• Phalaenopsis (Motýľovitá orchidea) - Tento druh je jedným z najčastejšie pestovaných a najobľúbenejších. Má veľké, ploché kvety, ktoré môžu kvitnúť niekoľko mesiacov.
• Cattleya (Orchidea kráľovná) - Cattleya má veľké, farebné kvety s výraznou vôňou. Čo ubrala príroda katleji na vzraste, to jej pridala na veľkosti kvetov. Stredne veľké až veľké kvety katleje sú viacfarebné. Najlepšie sa jej darí na východnej strane, so zálievkou mäkkou vodou. Ku kvitnutiu ju povzbudí minimálna zálievka počas dvoch mesiacov. Katleja najlepšie rastie v skleníku, rovnako sa jej ale darí aj na okennom parapete východne orientovaného okna. Potrebuje svetlé stanovište bez priameho slnka. V lete teplotu od 18 do 22 °C, v zime 16 až 18 °C. Ak chcete, aby táto orchidea vytvorila nové kvety, doprajte jej obdobie oddychu približne 6 až 8 týždňov. V tomto období obmedzte zálievku na minimum a po čase začnite hnojiť každé 3 až 4 týždne.
• Dendrobium - Dendrobium má jemné kvety, ktoré môžu kvitnúť v rôznych odtieňoch. Dendrobium phalaenopsis má trvalo olistenú pseudohľuzu, z ktorej vyrastá dlhší stvol s kvetmi na vrchole. Kvety sú fialové, ružové, biele, žltozelené s červeným stredom a nevoňajú. Typ nobile má kvety po celej dĺžke pahľuzy. Vyrastajú nad jednotlivými kolienkami po dvoch až troch kvetoch. Medzi pestovateľské obľúbené druhy patria Dendrobium phalaenopsis a Dendrobium bigibbum. Nároky a obdobia kvitnutia jednotlivých druhov sa veľmi líšia. Rod Dendrobium potrebuje dostatočné množstvo rozptýleného svetla a vysokú vzdušnú vlhkosť. Preto rastliny treba pravidelné rosiť. Vhodná teplota pre chladnomilné druhy, ako je Dendrobium nobile, je v lete 20 až 25 °C a v zime 10 až 15 °C.
• Cymbidium - Táto orchidea má dlhé stonky s mnohými menšími kvetmi. Cymbídia nie je ideálna rastlina do bytu, ak jej neviete vytvoriť vhodné podmienky na rast. Žiada si dostatočný priestor. Dospelá rastlina neraz dosahuje výšku až 100 cm. V lete preferuje vonkajšie stanovište a v zime chladné prostredie bez mrazu s teplotou okolo 15 °C. Pokles na 10 °C jej neuškodí. V ideálnych podmienkach sa vytvárajú kvety, ktoré sa roztvárajú v období vianočných sviatkov. Kvety sú podľa druhu a kultivaru žlté, biele, zelené, ružové, staroružové, hnedasté či vínovočervené a objavujú sa od zimy do začiatku leta. Táto orchidea neznáša premokrený substrát, ale nemal by ani vyschnúť. Pri pestovaní platí pravidlo: v lete letnenie a v zime umiestnenie v chlade.
• Vanda - Tento druh má veľké, živé kvety a je známy svojím lezeckým rastom. Zaujímavým hybridom je vanda. Nesadí sa do substrátu, ale pestuje sa voľne na vzduchu alebo v košíčkoch či vo vázach. Na starostlivosť je táto kvetina náročná rovnako ako domáce zvieratko. Pestovanie orchideí z rodu Vanda je náročnejšie mimo ich prirodzeného stanovišťa. Jednoduchšie sa pestujú hybridy vytvorené krížením s rodom Ascocentrum, pomenované „ x Ascocenda“. Odrody rodu Vanda potrebujú pravidelný čerstvý vzduch, aby ich korene vždy po polievaní a rosení uschli. V lete im vyhovujú teploty 25 až 30 °C, v zime 17 až 22 °C. Umiestňujte ich do miestnosti so vzdušnou vlhkosťou od 60 až 90 % s dostatočným množstvom svetla.
• Oncidium - Kvety oncídia pripomínajú motýle a voňajú ako vanilka. Tento rod orchideí má rád častú zálievku, no zároveň dostatočné vetranie koreňov. Oncídium bolo objavené na Karibských ostrovoch v roku 1800. Oncídia rastú akoby šplhavo do výšky - nové výhonky rastú výlučne nad starými. Pri ich pestovaní je vhodné zapichnúť do substrátu vedľa rastliny vysoký zvislý kus kôry a nové výhonky postupne s celou rastlinou, tak ako stúpajú do výšky, o ňu pripevňovať. Orchideám rodu Oncídium vyhovujú v lete svetlé až polotienisté miesta, bez priameho slnka. Kvitnú od apríla do decembra. Optimálna teplota na rast je 18 až 24 °C. Niektoré druhy v noci vyžadujú o niekoľko stupňov nižšiu teplotu. Epifytické druhy vyžadujú vysokú vlhkosť vzduchu - zabezpečte im ju od 60 do 70 %. Počas letných mesiacov zaistite dostatočný prísun vody rosením počas celého leta. Keďže majú rady vápnik, nie je nutné zalievanie mäkkou vodou, môžete používať bežnú vodu z vodovodu. Od novembra do marca je nutné ich zalievať tak, aby listy nerástli veľmi rýchlo a substrát nechajte preschnúť. Počas vegetácie je dobré ich raz za tri týždne prihnojiť. Oncídium vysádzajte do špeciálneho substrátu na orchidey, ktorý nesmie byť príliš vlhký, pretože rastliny začínajú pri vysokej vlhkosti hniť.
• Brassia - Brassia kvitne od apríla do júna a môžete ju pestovať aj na parapete v byte. Vlhkosť vzduchu v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 65 %. Prospieva jej pravidelné vetranie, nie však prievan. Červenkasté sfarbenie listov je reakciou rastliny na intenzívne svetlo. Táto orchidea uprednostňuje mierne zatienené stanovište s dennou teplotou okolo 20 až 25 °C, v noci zasa od 15 do 18 °C. Polievajte ju, keď substrát mierne obschne. Pozor, nemal by vyschnúť úplne.

Orchidey ako korenie: Vanilka

Jedli ste už dnes orchideu? Je dosť možné, že áno. Medzi orchidey totiž patrí aj obľúbená vanilka. Na výrobu vanilkovej esencie sa používajú dva druhy orchideí: Vanilla planifolia Andrews a Vanilla tahitesis Moore. Vanilkové orchidey sú popínavé rastliny, pochádzajúce pôvodne z tropických lesov strednej Ameriky, ostrova Madagaskar a ostrovčekov v jeho blízkosti. Orchidea, využívaná na výrobu vanilky, rastie na silnej stonke vysoko v korunách stromov. Pridržiava sa priľnavými koreňmi. Lusky (tobolky) orchidey sú vhodné na zber až po 7 mesiacoch od rozkvitnutia. Jedna orchidea zarodí približne 50 toboliek ročne a je schopná rodiť počas 20 rokov. Orchidey sa ručne opelia a následne vytvoria lusky plné drobučkých zrniek. Oberajú sa, keď sú ešte zelené. Vanilkové lusky potom musia podstúpiť kvasné procesy, vytvrdzovanie a sušenie, aby dosiahla vanilka čo najintenzívnejšiu arómu. Vanilkové korenie, získavané z orchideí, bolo veľmi obľúbené odpradávna. Domorodcom vanilkový extrakt nielen chutil, ale sa ním aj liečili. Vanilku považovali dokonca za silné afrodiziakum. Aztékovia využívali vanilku napríklad na výrobu nápoja, ktorá nazývali „Xocolatl“. Vstavačovité (Orchidaceae Juss.) Názov čeľade vznikol z gréckeho slova ὄόρχις / orchis (mužský semenník) na základe podobnosti dvoch oválnych pahľúz vstavača vojenského (Orchis militaris) so samčími semenníkmi. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes. Možno vás prekvapí, keď zistíte že je to orchidea, ktorá nám dáva základnú zložku zmrzliny, vanilku. Semená vanilkovej orchidey sa používajú na dochucovanie vanilkovej zmrzliny a v rôznych kulinárskych oblastiach.

Orchidey vo voľnej prírode na Slovensku

V minulosti bol na Slovensku najbežnejším druhom rodu Anacamptis, ale v poslednom období sa počet jeho lokalít výrazne znížil. Na Čergove je menej rozšírená ako prilbovka biela, rastie v svetlých lesoch a krovinách. Jedna z našich najskôr kvitnúcich lesných orchideí. Na Čergove je to najrozšírenejší druh rodu Cephalanthera. Rozšírený vstavačovec, ktorý rastie hlavne okolo lesných ciest. Najhojnejší vstavačovec na Slovensku, rozšírený aj na Čergove na vlhkých lúkach od podhoria až po hrebeňové horské lúky. Najskôr kvitnúci vstavačovec. Kvitne v žltej a červenej forme, ktoré sa navzájom krížia a vznikajú tak mäsovoružovo sfarbené jedince. Rastie hlavne na kosených podhorských a horských lúkach alebo na pasienkoch a pri lesných okrajoch. Byľ kruštíka Greuterovho je vysoká (13-) 20-50 (-70) cm; Listy (2-) 4-6 (-9), dlhé (4-) 5-8,5 (-11) cm, zelené, široké 1,2-3,5 (-5,5) cm; Listene často visiace; Súkvetie dlhé do 23 cm, husto páperisté; Kvety počet 4-20 (-40), nápadne ovísajúce; Vonkajšie okvetné lístky dlhé 9-12 mm; Pysk dlhý 7-9 mm; Semenníky úzke; Stopky dlhé 4,5-7,5 (-11) mm; Epichil obvykle širší ako dlhý, nadol ohnutý, belavý; Hypochil hlboký, zvnútra fialovkasto zelený; Bazálne hrbolčeky žltkasto zelené, občas s fialovým zafarbením; Stĺpik typu E. Taxón prvýkrát popísaný až v roku 1981 v Grécku. Na Slovensku bol nájdený v roku 1998. Je to veľmi vzácna a kriticky ohrozená orchidea, ktorá rastie vo vlhkých jedľovo-bukových lesoch. Na Čergove bol objavený v roku 2000 v počte 6 jedincov na jednej lokalite, neskôr v roku 2013 bolo objavených 11 jedincov a ďalších 36 na troch nových lokalitách. Najrozšírenejší druh rodu Epipactis so širokou ekologickou amplitúdou. Prvýkrát z územia Slovenska publikovaný Holubom v roku 1970 z Čebraťa pri Ružomberku. Jediný z našich kruštíkov, ktorý rastie len v nelesných biotopoch, napr. v okolí pramenísk alebo pri cestných priekopách. Rastie v tienistých listnatých lesoch. Rozšírený druh, ktorý rastie roztrúsene na lúkach od podhoria až po hrebeňové lúky. Rastie vo vlhkejších biotopoch ako Gymnadenia conopsea subsp. conopsea a je aj vzácnejšia. Na Slovensku rastie roztrúsene v severnej časti územia, na Čergove zatiaľ známa len z jednej lokality. Druh so širokou ekologickou amplitúdou, nachádzame ho v lesoch, kroviskách, pri lesných okrajoch, ale aj na lúkach, v hojnom zastúpení od podhoria až po hlavný hrebeň. Je v zozname ohrozených rastlín Slovenska. Rastie v tienistých lesoch, v krovinách a na okrajoch lúk, na humusových pôdach. Rastie na kosených lúkach, pasienkoch, v krovinách a lesných okrajoch. Rastie v lesoch od podhoria až po hlavný hrebeň. Vzácnejší ako Platanthera bifolia, v pohorí známy len z niekoľkých málopočetných lokalít. Vzácny druh, ktorý roztrúsenie rastie na horských lúkach. Bol objavený v roku 1973 pri Jakovanoch a neskôr v 70-tych rokoch pri Richvalde. Rastie roztrúsene na horských hrebeňových lúkach.

tags: #orchidea #drevnate #casti

Populárne príspevky:

• Pochopenie narcistickej poruchy osobnosti
• Komfort a zdravý spánok s Aloe Vera
• Sprievodca starostlivosťou o kvetináče
• ako pestovať Spiraea thunbergii
• význam čiernej ruže v dekoráciách