Orchidey: Krása, Rozmanitosť a Miesta Výskytu
Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny na svete. Jej jemné, dlhotrvajúce kvety rôznych farieb a tvarov sú symbolom krásy, elegancie a exotiky. Napriek svojej luxusnej vizáži nie je pestovanie orchideí také náročné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj keď orchidea pôsobí jemne a krehko, s trochou pozornosti sa jej bude dariť dlhé roky. Orchidey patria do čeľade Orchidaceae (vstavačovité). Táto čeľaď je druhovo veľmi bohatá, zahŕňa asi 20 000 - 35 000 druhov. Čeľaď Orchidaceae je veľmi mladá, je stále vo vývoji a jednotlivé druhy sa medzi sebou ľahko krížia, dochádza k druhovému a aj k medzirodovému kríženiu, preto neustále vznikajú aj nové druhy, alebo poddruhy. Orchidey rastú po celom svete, ale najviac druhov sa nachádza v trópoch. Na Slovensku rastie takmer 80 druhov a poddruhov orchideí, z ktorých niektoré boli nájdené len v posledných desaťročiach a je veľmi pravdepodobné, že časom budú objavené ešte ďalšie druhy. Orchidey patria medzi najohrozenejšie druhy rastlín o čom svedčí aj to, že celá čeľaď je zahrnutá do II. prílohy CITES - Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín), viaceré druhy sú klasifikované ako kriticky ohrozené a chránené zákonom. Orchidey sú obľúbené izbové rastliny - starostlivosť o ne si vyžaduje veľa trpezlivosti. Odmenia sa však nádhernými kvetmi. Orchidey sú obľúbené izbové rastliny, charakteristické tvarom svojich kvetov. Prostredníctvom nich si vieme do svojich domovov vniesť trochu exotiky. Vďaka svojej flexibilite dokážu kvitnúť aj u nás. Krása kvetov orchidey je dychberúca, rovnako ako ich farba a tvar. Na výber existuje až 30 000 druhov rastlín po celom svete. Pri dobrej starostlivosti dokáže prosperovať aj 15 rokov. Orchidey sú obľúbené izbové rastliny - starostlivosť o ne si vyžaduje veľa trpezlivosti.
Najrozšírenejším druhom v domácnostiach je Phalaenopsis, známa aj ako „motýlia orchidea“. Rod Phalaenopsis pochádza z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie - najmä z Filipín, Indonézie, Malajzie a severnej Austrálie. V prírode rastie ako epifyt, čo znamená, že sa prichytáva na kmeňoch a konároch stromov, kde má prístup k vlhkosti a vzduchu.
Výskyt a Biotopy Orchideí
Orchidey rastú v rôznych biotopoch - na lúkach, pasienkoch, lesostepiach, v krovinách, listnatých a ihličnatých lesoch, močiaroch, na slatinách i rašeliniskách. Najväčšou hrozbou pre rastliny je ničenie ich prirodzeného prostredia. U vlhkomilných je to odvodňovanie, zazemňovanie vodných plôch, u lesných bezohľadná ťažba dreva, holoruby, zmena drevinového zloženia, používanie chemických prípravkov. Pri lesostepných a lúčnych druhoch je problém zarastanie lokalít náletovými drevinami, nadmerné spásanie, ukončenie obhospodarovania, chemické hnojenie, zber, vykopávanie či trhanie do kytíc. Na najvzácnejších a najohrozenejších biotopoch robí Štátna ochrana prírody manažmentové opatrenia na ich ochranu či záchranu.
Vďaka svojej flexibilite dokážu kvitnúť aj u nás. V máji by mali milovníci prírody „zbystriť zrak“, pretože môžu počas svojich výletov nachádzať rôzne druhy voľne žijúcich orchideí, resp. vstavačov. Hneď na začiatku mája by mali mať milovníci prírody oči na „stopkách“, pretože by mohli prehliadnuť nízku a skorokvitnúcu orchideu - červenohlav obyčajný (Anacamptis morio), ktorý obýva mezofilné stanovištia pasienkov a lúk. Vzácnejšie sa v našom regióne vyskytuje aj vstavač trojzubý (Neotinea tridentata), ktorý nájdeme zhruba v druhej dekáde mája na suchších, výslnných svahoch. V tomto období už obyčajne kvitnú aj vyššie druhy orchideí - vstavač purpurový (Orchis purpurea) a vstavač vojenský (Orchis militaris), ktoré nájdeme prevažne na suchších pasienkoch, v krovinách a svetlých lesoch. Podobné stanovištia osídľuje aj bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), alebo vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), avšak kvitnú o niečo pozdejšie. V lesoch môžeme najčastejšie vidieť hniezdovku hlístovú (Neottia nidus-avis). Ďalej môžeme nájsť hneď niekoľko druhov prilboviek ako prilbovku bielu (Cephalanthera damasionium), prilbovku dlholistú (C. longifolia) a prilbovku červenú (C. rubra). Rozsiahlejšiu skupinu lesných druhov orchideí predstavujú kruštíky. Medzi bežnejšie druhy zaraďujeme kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), alebo kruštík drobnokvetý (E. microphylla). Vzácnejšie môžeme natrafiť na kruštík modrofialový (E. purpurata), kruštík prehliadaný (E. neglecta), či kruštík pontický (E. pontica). Vzhľadom na atraktívny vzhľad niektorých vyššie zmienených druhov sú voľne žijúce druhy vstavačov ohrozené nielen nevhodnými spôsobmi obhospodarovania, ale aj vykopávaním.
Turista sa s mnohými orchideami nemá veľkú šancu stretnúť. Ide hlavne o močiarne druhy, pretože po močiaroch turistické chodníky zvyčajne nevedú. Niektoré z nich však môžeme vidieť na zamokrených lúkach, cez ktoré turistické chodníky prechádzajú ich okrajom, alebo na náučných chodníkoch postavených cez močiare na drevených lávkach. Napríklad NCH Pramenište v Tatranskej Lomnici, alebo NCH Slaná voda - Babia hora. Väčšinu ostatných druhov však máme možnosť vidieť aj z turistických chodníkov, len si to žiada dobre sa pozerať okolo seba. Niektoré orchidey sú veľmi nápadné a vidíme ich už z diaľky, no niektoré, hlavne menšie a nevýrazne farebné, môžu ľahko uniknúť nášmu pohľadu, aj keď sú často len meter od nás.
Štruktúra Kvetu a Rozmnožovanie
Na orchideách najviac pútajú kvety. Majú veľmi zaujímavú stavbu. Kvet sa skladá zo semenníka, ktorý má zároveň funkciu kvetnej stopky, stĺpika a šiestich okvetných lístkov, usporiadaných do dvoch kruhov - tri sú vo vonkajšom a tri vo vnútornom. Prostredný vnútorný lístok býva odlišný a nazýva sa pysk. Pysk je vo väčšine najozdobnejšia a najzaujímavejšia časť kvetu. Niektoré orchidey majú tiež ostrohu (dozadu vybiehajúci výčnelok rôznej dĺžky).
Plodom orchidey je tobolka s obrovským množstvom semien - niekoľko tisíc až milión veľmi maličkých semienok. Semenám však chýba zásobné pletivo, ktoré by vyživovalo klíčiacu rastlinu, a tak len málo rastlín z množstva semien vyklíči. Aby semienko vyklíčilo, musia sa v pôde nachádzať špecifické pôdne huby, ktoré budú rastlinu zásobovať živinami. Rastliny s hubami vytvárajú mykorízu (spolužitie). Pokiaľ sa huba z pôdy stratí, rastlina na lokalite vyhynie. Preto zlyhávajú všetky pokusy o presadenie divo rastúcich orchideí do iného prostredia! Vývoj rastliny od vyklíčenia semena po kvitnutie, v závislosti od druhu trvá od troch do pätnásť rokov!
Pestovanie Orchideí v Domácnosti
Najvhodnejším miestom pre orchideu je svetlý parapet bez priameho slnka - ideálne orientovaný na východ alebo západ. Priame slnečné lúče, najmä v lete, môžu spôsobiť popáleniny na listoch. Ak orchidea kvitne opakovane a listy sú zdravé, znamená to, že jej miesto jej vyhovuje. Bežná zemina pre izbové rastliny nie je vhodná. Orchidey potrebujú špeciálny substrát, ktorý zabezpečuje cirkuláciu vzduchu ku koreňom. Najčastejšie ide o zmes borovicovej kôry, dreveného uhlia, kokosových vlákien a niekedy perlitu.
Orchideu je najlepšie zalievať raz za 7-10 dní, ideálne ráno. Voda by mala byť odstáta, mäkká a izbovej teploty. Najčastejšou chybou pri starostlivosti o orchidey je prehnojenie alebo preliatie, ktoré vedie k hnilobe koreňov. Počas obdobia aktívneho rastu (jar a leto) sa odporúča prihnojovať orchideu raz za 2-3 týždne špeciálnym hnojivom pre orchidey. V období pokoja (najčastejšie v zime alebo po odkvitnutí) sa hnojenie obmedzuje.
Bežne sa Phalaenopsis nemnoží doma, pretože ide o rastlinu, ktorá sa v prírode rozmnožuje veľmi špecifickým spôsobom. V domácich podmienkach možno rastlinu rozmnožiť odrezkami výhonkov (tzv. keiki), ktoré niekedy vyrastú na stonke po odkvitnutí. Najčastejším problémom je hniloba koreňov alebo stonky, ktorú spôsobuje nadmerná vlhkosť.
Orchidey preferujú svetlé miesto a západne alebo východne orientované okno so žalúziami. Tie využijete najmä v letnom období. Pozor však na vetranie - príliš chladný vzduch, najmä v zime, rastlinám nerobí dobre. Položením na vstupný stolík pri vchodových dverách by ste ich v zime mohli vystaviť mrazivému chladnému počasiu a prievanu. Motýlie orchidey majú najradšej teplotu okolo 18°C a pestujú sa v interiéri po celý rok. Iné odrody, napr. Orchidey preferujú svetlé miesto a západne alebo východne orientované okno so žalúziami. Tie využijete najmä v letnom období. Pozor však na vetranie - príliš chladný vzduch, najmä v zime, rastlinám nerobí dobre. Položením na vstupný stolík pri vchodových dverách by ste ich v zime mohli vystaviť mrazivému chladnému počasiu a prievanu. Motýlie orchidey majú najradšej teplotu okolo 18°C a pestujú sa v interiéri po celý rok.
Na rozdiel od väčšiny izbových rastlín, orchidey nepotrebujú pravidelné presádzanie. Darí sa im, keď sú viazané na korene. Ak však tie prerastajú kvetináč, je potrebné im vyhradiť nový, ktorý im poskytne viac priestoru. Rastlinu presádzame najskôr asi po dvoch alebo troch rokoch s čerstvým kompostom (nesmie však kvitnúť) buď do toho istého, alebo o niečo väčšieho kvetináča. Presádzajte iba v prípade, že je to potrebné.
V prípade výskytu škodcov, napr. múčnatky, ich odstránite ručne pomocou namydlenej špongie. Tip: Ak cestujete na dovolenku, zabezpečte si niekoho, kto sa o vašu orchideu postará. Požiadajte napríklad susedov.
Starostlivosť o orchidey: Podrobný návod
Príklady Rodov a Druhov Orchideí na Slovensku
Rod Anacamptis - červenohlav
Z rodu červenohlav na Slovensku rastie päť druhov. Červenohlav obyčajný (starší názov vstavač obyčajný) je z nich najznámejší a najbežnejší druh. Najčastejšie sa s ním stretávame na lúkach a pasienkoch od apríla do júna, od nížin po horský stupeň. Rastie aj okolo turistických chodníkov. Farebne je variabilný od ružovej po tmavo fialovú, vzácne sa nájde aj albín. Zvonka sú okvetné lístky v rôznych odtieňoch fialkastej farby, znútra sú zeleno žilkované. Všetky sú sklonené do tupej prilby. Pysk je širší ako dlhší, v strede bledší, purpurovo bodkovaný. Veľkým zážitkom je prejsť sa po lúke, kde rastú červenohlavy vo veľkom množstve.
Červenohlav ploštičný je dosť zriedkavý, môžeme ho nájsť na lúkach, pasienkoch, lesných lemoch od nížin do podhorského stupňa. Kvitne máj - jún. Je pomerne nenápadný, má menšie kvety sfarbené nevýraznou hnedopurpurovou farbou. Okvetné lístky sú sklonené do končistej prilby. Pysk je ohnutý najčastejšie dozadu, v strede bledší tmavo purpurovo bodkovaný. Jeho kvety nepríjemne zapáchajú po plošticiach a od toho je odvodené aj jeho meno.
Červenohlav močiarny úhľadný je veľmi zriedkavý druh. Rastie na mokrých lúkach a močiaroch od nížin po pahorkatiny, kvitne v júni a v júli. Je to naša najvyššia a naozaj veľmi ozdobná orchidea, ale uvidieť ju z turistického chodníka je prakticky nemožné. Dorastá až do 100 cm, súkvetie je riedke, ale kvety veľké červenofialové, okvetné lístky vzpriamené, pysk nedelený, na báze s jemnými bodkami. Ťažisko výskytu je na východnom Slovensku.
Červenohlav močiarny je tiež veľmi zriedkavý druh. Rastie na slatinách a vlhkých lúkach nížin a pahorkatín. Kvitne máj - jún. Je podobný predchádzajúcemu druhu, má hustejšie súkvetie, ale menšie kvety. Kedysi bol na Slovensku pomerne hojným druhom vlhkých lúk Záhorskej a Podunajskej nížiny, no v súčasnosti je takmer vyhynutý. Doslova len prežíva málo jedincov na pár lokalitách.
Červenohlav ihlanovitý je krásna ozdobná orchidea, ale tiež zriedkavá. Môžeme sa s ním stretnúť na podhorských lúkach a lesných okrajoch, kde jeho sýto ružové kvety nás upútajú už z diaľky. Kvitne v júni - júli. Pysk je hlboko trojlaločný bez kresby. Pri rozkvitaní, kvety vytvárajú pyramídu a od toho má meno.
Rod Cephalenthara - prilbovka
Z rodu prilbovka rastú u nás tri druhy. Prilbovka biela je veľmi pekná, ozdobná orchidea. Nie je až tak zriedkavá, často rastie aj povedľa turistických chodníkov. Rastie hlavne v listnatých lesoch, na ich okrajoch i krovinatých stráňach. Kvitne máj - jún. Hoci má druhové meno biela, jej pomerne veľké kvety nie sú čisto biele, ale skôr krémovo biele a počas kvitnutia sa neotvárajú úplne. Pysk so žltou škvrnou je takmer úplne zakrytý okvetnými lístkami.
Prilbovka dlholistá je tiež veľmi ozdobná orchidea, podobná predchádzajúcej. Rastie takisto najmä v listnatých lesoch, na ich okrajoch a krovinatých stráňach. Kvitne máj - jún. Na rozdiel od predchádzajúcej má čisto biele kvety, ktoré sú počas kvitnutia pootvorené, vďaka čomu je viac viditeľný pysk so žltou škvrnou. Charakteristická je dlhými listami.
Prilbovka červená je veľmi ozdobná orchidea našich lesov. Rastie tiež prevažne v listnatých lesoch, na ich okrajoch a krovinatých stráňach. Kvitne máj - jún. Na rozdiel od predchádzajúcich prilboviek má krásne ružovo červené kvety, ktoré sú tiež počas kvitnutia len pootvorené. Na pysku je zlato okrová kresba.
Rod Chamorchis - vstaváčik
U nás rastie len jeden zástupca rodu. Vstaváčik alpínsky je najmenšia európska orchidea. Rastie na vápnitých skeletnatých pôdach, aj na sutinách a holiach v alpínskom stupni. U nás predovšetkým v Belianskych Tatrách. Kvitne jún - júl. Hoci rastie často aj vedľa turistického chodníka, málokto si ju všimne, pretože okrem toho, že je veľmi maličká (5 - 10 cm), je nenápadne žltozeleno sfarbená a úplne sa stráca v okolitom poraste.
Rod Corallorhiza - koralica
Na Slovensku máme iba jeden druh. Koralica lesná, ako aj jej názov napovedá, rastie v lesoch, predovšetkým v tienistých bučinách, ale aj smrečinách. Kvitne máj - jún. Hoci je zriedkavá, rastie aj vedľa turistických chodníkov, ale jej žlto - hnedo - zelené sfarbenie a malá výška ju robia takmer neviditeľnou. V plnom kvete má rozvinutý pysk, ktorý je biely s červenými bodkami a ten môže upútať našu pozornosť. Koralica je „lesný škriatok“.
Rod Cypripedium - črievičník
Na Slovensku rastie iba jeden rod. Črievičník papučkový je najatraktívnejšia európska orchidea. Rastie predovšetkým v listnatých lesoch, ich lemoch a krovinách od pahorkatín do horského stupňa. Kvitne máj - jún. Z európskych orchideí má najväčšie kvety. Bočné štyri červenohnedé okvetné lístky sú až 4 cm dlhé, často skrútené do špirály a žltý papučkovitý pysk, ktorý vznikol zrastením dvoch vnútorných okvetných lístkov, má 3 až 4 cm. Črievičník papučkový je symbolom ohrozenej prírody.
Rod Dactylorhiza - vstavačovec
Z rodu vstavačovec rastie na Slovensku asi 16 druhov. Vstavačovce sa však rady krížia medzi sebou, a tak správne určiť jednotlivé druhy je niekedy veľmi ťažké aj pre botanikov. Navyše, väčšina druhov je veľmi variabilných, týka sa to sfarbenia kvetov, výšky rastliny, škvrnitosti listov i stavby kvetu. Stavba kvetu je približne rovnaká - vonkajšie okvetné lístky voľnejšie postavené, vnútorné sklonené do prilby, výrazný pysk s tmavšou kresbou zloženou z bodiek, prúžkov, škvŕn a prstencov. Niektoré vstavačovce sú na Slovensku pomerne bežné, no niektoré sú veľmi vzácne a tri z nich rastú na Slovensku iba na jedinej lokalite. Predstavíme si päť vstavačovcov, ktoré má turista najväčšiu šancu stretnúť a navyše by ich mohol rozoznať.
Vstavačovec bazový, nízka orchidea kvitne najskôr z našich vstavačovcov. Môžeme sa s ním stretnúť už v apríli. Rastie predovšetkým na podhorských lúkach, pasienkoch, lesných lemoch, od nížin do horského stupňa. Kvitne apríl - jún. Kvitne v dvoch farbných formách - žltej a purpurovej. Obe formy sa medzi sebou krížia a vznikajú jedinci v rôznych odtieňoch mäsovoružovej farby.
Vstavačovec májový je náš najčastejší vstavačovec. Rastie na zamokrených a močiarnych lúkach, najčastejšie v podhorí, ale zasahuje až do subalpínskeho stupňa. Kvitne máj - jún. Dorastá do výšky až 60 cm a tak jeho tmavo purpurovofialové súkvetie je ľahko viditeľné už z diaľky.
Vstavačovec strmolistý, je náš najvyšší a najozdobnejší vstavačovec. Rastie na dostatočne vlhkých lúkach, rašeliniskách, slatinách od nížin do podhoria. Kvitne máj - jún. Je zriedkavý, turista ho môže zazrieť len výnimočne, ale je ľahko rozpoznateľný. Charakterizujú ho dlhé a strmo postavené listy, dlhé zelené listene medzi kvetmi a ružovočervené kvety. Vstavačovec strmolistý pravý
Vstavačovec Fuchsov je v horských oblastiach pomerne častý. Tento môžeme často vidieť popri turistických chodníkoch. Rastie v lesoch, popri cestách, ale i na lúkach a pasienkoch od pahorkatín do horského pásma. Kvitne jún - júl (august). Poznáme ho podľa hlboko trojlaločnatého pysku, pričom stredný cíp pysku býva výrazný a často dlhší ako postranné.
Vstavačovec zelený je tiež v horských oblastiach pomerne častý, no uvidieť ho je skôr o náhode. Jeho zelená farba, často s červenohnedým nádychom ho dobre ukrýva v okolitej zeleni. Rastie v lesoch, popri lesných cestách, na horských lúkach i holiach, od pahorkatín do alpínskeho stupňa. Kvitne máj - júl. Ďalšie vstavačovce, ktoré rastú na Slovensku sú buď veľmi zriedkavé, alebo rastú v biotopoch, kam noha turistu prakticky nevkročí, prípadne sa tak podobajú na iný druh, že je ťažké ich rozlíšiť.
tags: #orchidea #miesto #vyskytu