Pestovanie bezlistých orchideí na suchom dreve: Komplexný sprievodca

Orchidey sú jednou z najväčších a najrozmanitejších rodín rastlín na svete, s viac ako 25 000 známymi druhmi a 763 rodmi s nespočetnými hybridmi a kultivarmi. Táto exotická rastlina prináša do našich domovov nielen nádheru, ale aj pokoj a harmóniu. Napriek tomu je ich možné nájsť aj vo voľnej prírode, kde všetky rastúce vo voľnej prírode sú chránené Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES).

Orchidey sa na Zemi vyskytujú už okolo 100 miliónov rokov a od 18. storočia sa tešia veľkej obľube ako izbové rastliny. Istotne k tomu prispieva najmä to, že ich bohato kvitnúce stonky tešia oči aj niekoľko mesiacov. Názov „orchidea“ je odvodený od názvu čeľade vstavačovitých, po latinsky Orchidaceae, ktorá zahŕňa vyše 30 000 druhov a spolu s čeľaďou astrovitých je najväčšou čeľaďou vyšších rastlín.

Vo voľnej prírode rastú orchidey prichytené v korunách stromov a na iných rastlinách epifyticky, čo znamená, že rastú vo vzduchu a neparazitujú. Podobne ako bromélie, tilandsie a mnohé paprade využívajú orchidey stromy, na ktorých rastú, len ako podklad - sú to epifyty. Ich korene fungujú aj ako prichytávacie ústroje, ktorými sa orchidey držia na kôre, na povrchu majú vrstvu odumretých buniek - velamen. Stromy a rastliny poskytujú orchideám všetko, čo potrebujú: Majú tu dostatok čerstvého vzduchu na to, aby mohli dýchať koreňmi, ktoré vyživujú rastliny vodou a živinami z okolia. Divokým orchideám nehrozí ani premokrenie, zároveň majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a dosť svetla, ktoré milujú.

V minulosti boli orchidey označované ako parazity, čiže cudzopasníci, čo však nie je správne. Živiny prijímajú vzduchom. Orchidey sú známe svojou schopnosťou tvoriť symbiotické vzťahy s mykorhíznymi hubami. Z druhov, ktoré rástli na miestach takmer bez zeminy varili polievky. Verili, že udržiava životnú silu a energiu.

Pestovanie bezlistých orchideí epifyticky na suchom dreve

Mnohé orchidey môžeme pestovať aj čisto epifyticky naviazané na vetvách či kôre. To je však lepšie v skleníku alebo vo vitrínkách, kde môžeme zabezpečiť väčšiu vlhkosť vzduchu. Rastliny nadviažeme na rôzne podložky organické aj anorganické.

Z anorganických materiálov sa používajú rôzne umelé hmoty (obľúbené sú napr. polystyrénové doštičky nafarbené hnedo). Lepšie však pôsobia rôzne prírodné materiály (napr. kôra stromov, vetvičky, lisované kokosové vlákna a pod). Veľmi obľúbené sú najmä korková kôra a korkové doštičky, konáre a hlavy viniča, topoľové vetvy a ďalšie. Na ich povrch rastliny opatrne priviažeme, najlepšie nejakým pružným úväzkom. Orchidey sa po určitej dobe samy pevne prichytia koreňmi.

Materiálov použiteľných ako podložka pre epifytické pestovanie orchideí je veľa. Materiál by však mal vydržať aspoň niekoľko rokov. Rastliny totiž prirastú k podkladu veľmi pevne, a nie je dobré ich kvôli rozpadajúcej sa podložke preväzovať na novú už po roku či dvoch, pretože korene sa pri tom väčšinou nenávratne poškodia.

Substrát a jeho význam

Orchidey potrebujú veľmi vzdušný substrát - úplne odlišný od bežnej predstavy substrátu pre izbové rastliny. Väčšina orchideí (najmä populárne orchidey Phalaenopsis) patrí k epifytom. To znamená, že vo voľnej prírode nerastú v zemi, ale prichytené na stromoch. Neškodia však tak ako parazity a neberú stromu živiny ani vodu. Ak sa k vám dostala orchidea v priehľadnom plastovom kvetináči a jasne vidíte jej korene, je to tak správne. Zabudnite na vysadenie do klasického substrátu. Ten korene udusí. Pre phalaenopsisy a iné epifyty používajte substrát bez rašelinníka a kokosového vlákna.

Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu: rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny.

U kupovaných rastlín nebýva substrát najkvalitnejší, preto je najlepšie pripraviť si substrát vlastný, do ktorého v prípade potreby rastliny presadíme. Najčastejšie používaný je tzv. univerzálny epifytný substrát - zmes nalámanej kôry (v našich podmienkach najlepšie borovicovej či topoľovej), polystyrénu a dreveného uhlia v pomere 2:2:1. Často sa však do substrátu pridávajú aj ďalšie zložky - napr. kúsky molitanu (vhodné pre vlhkomilnejšie orchidey - zadržiava v substráte vodu), "odležané" bukové lístie, ktoré svojim rozpadom do substrátu postupne uvoľňuje živiny a pod., alebo je naopak používaná len samotná kôra, prípadne tzv. kokosové čipsy. Tieto substráty sú vhodné pre väčšinu najčastejšie pestovaných rodov ako Dendrobium, Phalaenopsis, Cattleya, Oncidium, Miltonia, Paphiopedilum a ďalšie.

Substrát na pestovanie stromových (epifytických) orchideí by mal byť ľahký a mal by udržiavať vlhkosť. Ideálne zloženie je smreková kôra, drevené uhlie a bielomach. Dneska už dostať širokú škálu špeciálnych substrátov na pestovanie týchto orchideí. Substrát pre pôdne orchidey je zemitý substrát zložený z rašeliny, piesku a zotletého bukového lístia.

Starostlivosť o bezlisté orchidey

Starostlivosť o orchidey je pomerne nenáročná. Pestovanie orchideí zvládnu aj začiatočníci. Zvoľte nenáročný druh a pri správnej starostlivosti bude aj vám orchidea kvitnúť celé mesiace. Správna starostlivosť zahŕňa dostatočné svetlo, pravidelné zavlažovanie, správnu vlhkosť vzduchu a hnojenie.

Svetlo a teplota

Základom pestovania je dostatočne svetlé stanovisko. Perfektne sa im bude dariť na okne. Vyhýbajte sa však priamemu slnku, ktoré by ich mohlo spáliť. Jemné slnečné lúče však rastline určite prospejú. Pod tieňmi stromov sa k orchideám dostáva zväčša iba rozptýlené svetlo. Ak by ste orchideu umiestnili priamo na južné okno, silné slnko by mohlo jej listy spáliť. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Pri nadmernom množstve svetla sa jeho časť premení na teplo a listy sa sfarbia na červenkasto-hnedo, aby sa pigmentmi chránili pred nadbytkom svetla.

Orchidea Phalaenopsis obľubuje svetlo, ktoré nespáli jej listy. Krásne sa bude vynímať na okennom parapete orientovanom na východ alebo západ. Umiestnenie na južné okno sa neodporúča, keďže tu by sa jej za deň dostalo až príliš veľa intenzívneho svetla. Orchidey majú rady teplo, svetlo a vzdušnú vlhkosť. Denné teploty medzi 22 - 27 °C a v noci okolo 18 °C sú pre orchidey ideálne. Orchideám sa bude dariť pri oknách na východnej alebo západnej strane. Svetlo majú tak rady, že ich v krátkych zimných dňoch radšej presuňte na južnú stranu, alebo prisvetľujte na deň dlhý 12 až 14 hodín. Optimálna denná teplota je 20 až 30 °C. V noci by nemala klesnúť pod 15 °C. Mierne nižšie teploty podporujú tvorbu kvetov.

Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme orchidey do troch základných skupín: chladnomilné, temperované a teplomilné. Vysokohorské oblasti Ánd s hmlistými lesmi sú rovnomerne chladné takmer celý rok. V monzúnových oblastiach juhovýchodnej Ázie však existuje cyklus striedania teplôt, na ktorý sa rastliny prispôsobili, a ktorý je v určitom čase rozhodujúci pre základ tvorby kvetov. Oproti tomu tropické dažďové pralesy majú pomerne stálu teplotu po celý rok.

Tajomstvom dlhého kvitnutia orchidey je citeľný rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou. Ideálna denná teplota sa pohybuje od 20 - 25 °C. Nočná teplota by sa mala byť v rozpätí medzi 16 - 18 °C. Nočné ochladenie totiž stimuluje kvitnutie. Aj z tohto dôvodu sú interiérové orchidey najviac ukvitnuté cez zimu a jar. No i v lete vás však môžu obdarovať kvetmi.

Zalievanie a vlhkosť vzduchu

Orchidey potrebujú pravidelné zavlažovanie, ale neznášajú premočenú pôdu a už vôbec nie dlhodobé státie vo vode. Najlepším spôsobom polievania je celý kvetináč s otvormi ponoriť do odstátej vody izbovej teploty na približne 30 minút. Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu - prebytočnú vodu treba z misky vyliať. Pri polievaní dávajte pozor, aby sa voda nedostala do srdiečka v strede listov, resp. Pri postrekovaní je menšie riziko premokrenia.

Jedným z úhlavných nepriateľov orchideí je stojatá voda v kvetináči. Na prebytok vody začnú korene reagovať zahnívaním. Avšak, ak orchideu polejete, cez špeciálny substrát a jej korene voda okamžite pretečie do misky. Ako to vyriešiť? Úplne postačí, ak orchidei raz za týždeň doprajete krátky „kúpeľ“. Namiesto klasického zalievania kvetináč raz za týždeň ponorte do nádoby s odstátou vodou na polhodinu. Orchideám stačí pravidelná zálievka raz týždenne, keď substrát celkom preschne. Kvetináč s orchideou ponorte do odstátej vody - či už do vane, do vedierka, alebo priamo do ozdobného obalu. Orchideu zalejte a po 10 minútach prebytočnú vodu z podmisky vylejte. Korene nesmú stáť vo vode, inak odhnijú!

Ak je to možné, polievať by sa malo dažďovou vodou, pretože korene orchideí sú v prírode prispôsobené na vodu bez obsahu vápnika. Na polievanie orchideí používajte odstátu vodu izbovej teploty. Voda rýchlo cez špeciálny substrát pretečie, no nenechávajte vodu stáť v podmiske. Počkajte 15 - 30 minút a vylejte ju.

Orchidey milujú vzduch, najviac vlhký aspoň 50 %. No pretože vo väčšine domácností nedosahuje vlhkosť vzduchu ani 40 %, potrebujú rastliny zvlhčovanie. Dostatočnú vlhkosť vzduchu im zabezpečí poprašovanie vodou z rozprašovača alebo špeciálny obal na kvetináč pre orchidey. Ten je smerom dolu zúžený alebo vnútri vytvarovaný tak, že črepník s rastlinou nedosahuje na jeho dno. Tam sa môže držať voda, ktorá udržiava vlhkosť bez toho, aby sa korene namáčali. Myslite však aj na to, že orchidey majú rady čerstvý vzduch. Orchideám sa páči pravidelné jemné rosenie listov. Na uľahčenie starostlivosti a vyššiu vlhkosť v bezprostrednej blízkosti orchidey použite šikovný trik s podmiskou a kamienkami. Dostatok vlhkosti zabezpečí orchideám odparovanie zo spodnej misky. Nalejte do ozdobného obalu na orchidey cca 2 až 3 cm vody, resp. toľko, aby sa voda nedostala ku koreňom. Alebo postavte kvetináč s orchideou do misky s vrstvou kamienkov a zalejte ich vodou tak, aby bol vrch kamienkov suchý.

Hnojenie

Počas rastu potrebujú orchidey (ako aj mikroorganizmy v substráte) výživné látky - hnojivá. Keď rastlina rastie pomalšie (zimné obdobie), potrebuje menej výživy a z listov sa vyparuje menej vody. Ak vaša rastlina nie a nie znovu vykvitnúť, bude to spôsobené pravdepodobne preto, lebo rastlinu nehnojíte. Na prihnojovanie si zadovážte hnojivo určené na orchidey, ktoré disponuje vyváženým pomerom potrebných živín. Najväčší prínos má hnojenie v období, kedy orchidey produkujú nové listy, korene a stonky s pukmi.

Rastlina by sa mala hnojiť hnojivom na orchidey každý týždeň od marca do októbra a každé dva týždne počas zimných mesiacov. Hnojiť môžete tyčinkami alebo tekutým hnojivom. Tyčinky s hnojivom zapichnuté do substrátu uvoľňujú živiny postupne. Nech už si vyberiete akúkoľvek formu hnojenia, pamätajte na to, že priveľa hnojiva rastlinu zničí. Hnojte raz za mesiac a iba počas aktívneho rastu. V zime a po presadení doprajte kvetinám pokoj na regeneráciu. FLORIA tyčinkové hnojivo na orchidey s GUANOM zaisťuje dlhodobú a vyrovnanú výživu. Odporúčané dávkovanie je cca 2 tyčinky k rastline.

Presádzanie

Orchidey vo všeobecnosti neznášajú častú „zmenu bydliska“. Stačí, ak ich budete presádzať priemerne raz za 2 až 3 roky. Signálmi môže byť rozpadnutá hmota medzi koreňmi, nadmerne vyliezajúce korene z kvetináča, ale aj prasknutý kvetináč či zelený povlak. Nikdy orchideu nepresádzajte, keď kvitne! Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu. Väčšinou je to začiatkom jari, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. Počas obdobia kvitnutia sa rastliny v žiadnom prípade nemajú presádzať, lebo všetku svoju energiu vkladajú do kvitnutia. To isté platí aj pre obdobie pokoja.

Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť. Rastlina sa vyberie z kvetináča a odstráni sa substrát z koreňového obalu. Keď sú rastliny zasadené v plastových kvetináčoch, pomalým stláčaním treba uvoľniť korene od stien nádoby, prípadne rozstrihnúť kvetináč. Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca.

Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. Treba počítať s tým, že nové výhonky sa môžu tvoriť i vedľa hlavného výhonka. U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa to dá vyprovokovať narezaním podzemku. Vysterilizovaným nožom sa podzemok nareže do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili. Krúživým pohybom zasuňte korene do kvetináča a uložte ich k stene nádoby, dajte pozor, aby sa príliš nepolámali. Keď je rastlina už upevnená, opatrne medzi korene natlačte substrát. Podzemok by nemal byť pritom zakrytý. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene.

Pokiaľ by ste chceli doma rozmnožovať svoje obľúbené kvety, počkajte si, kým z nich vyrastú nové výhonky - tzv. keiky. Zvyknú vyrásť na stonke po odkvitnutých kvetoch alebo z bočného výhonku. Nechajte keiky na materskej rastline, kým nemajú dostatočne vyvinuté listy a aspoň 6 korienkov. Potom novú orchideu opatrne oddeľte a zasaďte do malého kvetináča. Rozmnožovať orchidey zo semien sa vám doma podarí len veľmi ťažko. Dá sa povedať, že je to prakticky nemožné. Semená orchideí potrebujú extra podmienky na klíčenie so špeciálnou látkou a rastovými hormónmi.

Choroby a škodcovia orchideí

Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu. Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch. Sú poukazom na to, že rastlina si aj v príliš suchom vzduchu musí udržiavať vodnú bilanciu, a preto pórmi vytláča rastlinnú šťavu, čo sa nazýva gutácia. Vodná bilancia je vyrovnaná len vtedy, ak je príjem vyrovnaný s výdajom, to znamená, ak je množstvo vody, ktoré rastlina prijala, rovnaké ako množstvo vody, ktoré transpiráciou vydala.

Pri nízkej vzdušnej vlhkosti rastlina uzatvára prieduchy na listoch, aby sa nevyparilo veľa vody a aby nevyschla. Výdaj vody vtedy prebieha takýmto „núdzovým“ zariadením. Niekedy sa na listoch objavujú hnedé vrcholky. Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane. Pokiaľ by ste chceli doma rozmnožovať svoje obľúbené kvety, počkajte si, kým z nich vyrastú nové výhonky - tzv. keiky. Zvyknú vyrásť na stonke po odkvitnutých kvetoch alebo z bočného výhonku.

Orchidey najčastejšie napádajú hubové ochorenia z premokrenia. Takúto napadnutú rastlinu ihneď vyberte z mokrého prostredia a asi 10 dní nezalievajte ani nepostrekujte. Ak sa stav nezlepší, vyberte ju, poškodené časti odstráňte a orchideu zasaďte do suchšieho substrátu. Hniloba koreňov a pseudohľuzí postihuje zväčša ukryté časti rastliny, preto sa o nej tak rýchlo nedozviete. Vzniká z nesterilného substrátu a nadbytočnej vody. Postihnutú časť treba odrezať a použiť fungicíd na ošetrenie.

Čierna hniloba vzniká zo stojacej vody na rastline a prejavuje sa čiernymi škvrnami najprv na listoch, neskôr aj na zvyšných častiach rastlín. Bakteriálna mäkká a hnedá hniloba má rada vlhko. Spoznáte ju podľa „pľuzgierov“ na listoch, ktoré môžu nepríjemne zapáchať. Škvrny mávajú hnedý okraj, môžu byť podľa druhu rastliny priesvitné alebo čierne a vpadnuté. Vírus sa rýchlo rozširuje a phalaenopsis dokáže zničiť za dva dni. Infikované časti okamžite odstráňte sterilným nástrojom a dezinfikujte fungicídmi. Pleseň na kvetoch ničí kvety v teple a vlhku. Vyzerá ako malé čierne a hnedé škvrny. Škodcovia štítničky a puklice sa prejavujú lepkavými listami.

Bežné problémy a ich riešenia:

• Vysušenie napriek vlhkosti substrátu: Príčina môže byť starý substrát a oslabená rastlina, často je to aj následok napadnutia hubou Fusarium alebo iným typom húb, prípadne baktérií. Okamžite presadiť a zakoreniť pod fóliu.
• Hnedé končeky listov: Príčina je príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Optimalizovať podmienky a prípadne ošetriť fungicídmi. Postavte rastliny na podobločnici voľne, nie príliš husto, aby medzi nimi mohol dobre prúdiť vzduch.
• Škodce na koreňoch: Medzi najbežnejšie škodce patria roztočce, napr. roztoč koreňový (Radicola) alebo roztoč hnilobný (Rhizoglyphus).
• Škodce na listoch: Niektorí škodcovia sa môžu usadiť na listoch orchideí a spôsobiť poškodenie ich povrchu.
• Problémy s pôdou: Orchidey môžu byť ohrozené chorobami a plesňami, ktoré sa nachádzajú v pôde.

Druhy orchideí vhodných na epifytické pestovanie

Na svete existuje mnoho druhov orchideí, ktoré sa líšia svojimi nárokmi na pestovanie a vzhľadom. Tu je prehľad niektorých z nich:

tags: #orchidea #pestovana #na #suchom #dreve #bez

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o záhradné orchidey
• Originálne nápady na klobásovú kyticu
• poslovia prebúdzajúcej sa prírody
• Jedinečné tradície osláv Nového roka v Kiribati
• Viac o tavoľníku