Anatómia a pestovanie orchideí: Podrobný statický opis
Orchidea, už samotné slovo znie exoticky a dobrodružne. V jej kvetoch sa snúbi nadpozemská krása s exotickým vzhľadom a tie uchvacujú a priťahujú našu pozornosť priamo magicky. Orchidey patria k najmladšej skupine kvitnúcich rastlín na zemi, ale nič nezabránilo tomu, aby sa stali najpočetnejšou čeľaďou rastlín.
Bežnému pestovateľovi sa istotne hodí aspoň trochu poznať anatómiu toho, čomu venuje toľko lásky a starostlivosti, tomu čo mu robí radosť. Je dobré preto vedieť, ako vyzerá orchidea pod drobnohľadom, nech vie niečo viac o jej vlastnostiach a zložení. Možno sa tak dozviete niečo nové a niečo, čo vám pomôže pri pestovaní a šľachtení.
Čeľaď Orchidaceae - Vstavačovité
Orchidey (Orchidaceae, vstavačovité) sú veľkou čeľaďou krytosemenných rastlín, ktorá zahrňuje približne 28 000 druhov a 763 rodov s nespočetnými hybridmi a kultivarmi. Rastliny v tejto čeľadi pomerne ľahko podliehajú vývojovým zmenám a rýchlo sa medzi sebou krížia, preto sú jednotlivé druhy a rody orchideí tak variabilné.
Názov čeľade Orchidaceae bol odvodený od mena rastliny mierneho pásma, ktorú po prvýkrát opísal grécky filozof Theofrastos už 300 rokov pred n. l. Pomenoval ju Orchis (orchis = semenník), podľa typického tvaru podzemných hľúz rastliny. V starom Grécku sa tieto hľuzy využívali ako afrodiziakum a podľa údajných povzbudzujúcich účinkov rastliny bol odvodený aj slovenský ekvivalent mena rodu Orchis - vstavač a čeľade - vstavačovité. Viera v afrodiziakálne účinky hľuznatých orchideí pretrváva dodnes.
Orchidey sa počas vývoja adaptovali na širokú škálu stanovíšť a ich spôsob života sa odvíjal od konkrétneho problému daného stanovišťa, ako napr. sucho, nízka svetelnosť, nedostatok živín atď. Tak sa vyvinuli epifytické, terestrické, litofytické, saprofitické alebo aj podzemné orchidey.
Väčšina orchideí pochádza z Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, kde ich nájdeme predovšetkým v tropických dažďových pralesoch a horských pralesoch. Napriek veľkým rozdielom v spôsobe života môžeme orchidey rozdeliť do dvoch základných typov podľa rastu ich stonky, a to na monopodiálne a sympodiálne.
Typy rastu orchideí
- Monopodiálne orchidey (jednonohé) rastú z terminálneho rastového vrcholu jednou stonkou, ktorá je olistená a nesie kvety. Rastlina sa predlžuje len na jednom konci a stonka môže dosiahnuť dĺžku niekoľko metrov. Príklady: Phalaenopsis, Vanilla, Vanda.
- Sympodiálne orchidey (viacnohé) rastú z postranných púčikov podzemku. Z horizontálneho podzemku alebo oddenku vyrastá veľa stoniek a tvoria si zásobovacie orgány, tzv. pahľuzy (pseudobulby). Príklady: Cattleya, Dendrobium, Cymbidium.
Anatómia orchidey
Korene
Ďalšia zo zaujímavostí rastliny sa ukrýva takmer celá skrytá pred zrakmi. Po pravde sa ani moc neukrýva, lebo vytŕča všade, kde to len je možné. Korene sú pevné, takmer rovnomerne hrubé, zelenej alebo sivastej farby. Sú pokryté hubovitou látkou, ktorá nasáva vlhkosť a udržuje ju na svojom povrchu. Tvrdá voda plná minerálnych látok a solí narúša túto vrstvu a môže rastline vážne uškodiť. Tieto problémy sa neprejavujú ihneď, ale až po dlhodobom používaní tvrdovodovodnej vody.
Listy
Spodnú časť rastliny tvoria výrazne veľké listy. Tie môžu byť na jednom základe vrastajúce do dvoch strán a postupne na sebe, niektoré druhy rastú bez pravidiel rôzne, iné zas rastú podľa toho, ako rastlina sama rastie, kde v tej chvíli má list na svoj vývin najlepšie miesto a ignoruje predošlé pravidlá. Ich usporiadanie môže byť aj špirálovito na sebe. Listy môžu mať rôzne tvary, vo väčšine ide o hladké listy bez ostrých hrán, ktoré sú typické aj pri náleze vo voľnej prírode a rozpoznateľné za orchideu. Niektoré sú žliabikovité, zakrútené, ale farebne jednotvárne. Kým niektoré druhy sú silné a dužinaté, existujú aj jemné druhy kožovitých listov alebo malých lístočkov, ktoré by sme dokonca za orchidei ani nepovažovali. Niektoré existujú v podobe lián a k tomu je prispôsobené aj telo a kvitnutie kvetu.
Kvety
Kvety môžu mať orchidey v rôznych skupinách, ale môže byť aj samostatným kvetom. Kvety vstavačovitých sú zygomorfné, ich stavba zodpovedá kvetom iných jednoklíčnolistých rastlín, napríklad ľalií. Anatomické štruktúry sú však u orchideí charakteristicky metamorfované. Kalich tvoria tri sepaly. Vrchná sepala sa nazýva dorzálna alebo mediálna, dve spodné sú laterálne. Koruna je zložená z troch petál, spodná petala je vždy zväčšená a modifikovaná, nazýva sa pysk (labellum). Zvyšné dve petaly sú často podobné dorzálnej sepale a nazývajú sa laterálne. Pysk sa rozdeľuje na tri laloky, prostredný tvorí samotný výrazný pysk a po stranách sú bočné (laterálne) laloky. Na báze môže byť výraznejší váčok alebo ostroha.
Odborná literatúra hovorí, že kvet, ktorý sa nám javí ako dolný je vlastne horný a časť horná je v skutočnosti pre kvet dolná. Kvet má jednu tyčinku gynostemium v skutočnosti tvorenú troma, alebo tri samostatná blízko seba. Vpredu sa nachádza výrastok s malou žliazkou a tá je spojená s brylkou tvorenou zrniečkami peľu a prašníka. Pri výmene samčieho a samičieho peľu sa začne tvoriť tobolka, ktorá na niektorých druhoch je skôr bobuľou. Tá obsahuje veľmi veľké množstvo malých semien s veľmi nízkou klíčivosťou. Semená rastlín sú mikroskopicky malé a nedisponujú zásobnými orgánmi.
Ako sa starať o orchideu ( Phalaenopsis ) - Donáška kvetov - Galéria Kvetín
Pestovanie a starostlivosť o orchidey
Orchidea sa s obľubou pestuje v bytových podmienkach pre dlhokvitnúce exotické kvety. Stredobodom pozornosti milovníkov izbových rastlín sa stali orchidey vďaka svojim nádherným kvetom a záujem o ich pestovanie neutícha. Očaria v prvom rade exotickými tvarmi a farbami v odtieňoch červenej, fialovej, ružovej, žltej, zelenkavej až po bielu. Tie sa často vzájomne miešajú a vytvárajú rôzne odtiene a farebné prechody. Niektoré kvety intenzívne voňajú po škorici, vanilke, no sú aj druhy bez vône.
Vďaka úspešným šľachtiteľom a pestovateľom už dávno neplatí, že na ich pestovanie je potrebný skleník.
Umiestnenie
Orchidea potrebuje jasné rozptýlené svetlo a ochranu pred priamym slnkom. Vhodné je umiestnenie na okne na východnej strane, v zime ju môžeme presťahovať na južné okno. Orchidey uprednostňujú veľmi svetlé miesta na východnom alebo západnom okne. Južné okno im prekáža pre ostré slnko a teplo. Rastlinám prospieva aj čerstvý vyvetraný vzduch, no neznesú prievan.
Teplota a vlhkosť vzduchu
Ideálna teplota v miestnosti je medzi 18 až 27°C. Darí sa im, keď je relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70 %. Vyhovuje jej zvýšená vlhkosť vzduchu. Zabezpečte jej ju pravidelným sprejovaním mäkkou vodou, alebo kvetináč postavte do blízkosti vodného difuzéra, ktorý premieňa vodu na jemnú vodnú paru. V miestnosti s ústredným vykurovaním treba zabezpečiť odparovacie misky s vodou a dobré vetranie, ale pozor na prievan!
Zálievka a hnojenie
Zalievame výdatne odstátou vodou, medzi zálievkami necháme vrchnú vrstvu zeminy zaschnúť asi do hĺbky 1,5 cm. Pri nižších teplotách zalievame menej. Zálievku môžeme uskutočňovať raz za týždeň ponorením celého kvetináča na cca pol hodinu do nádoby s vodou. Keď substrát nasiakne, vodu necháme ztiecť. Dlhodobé zamokrenie by mohlo poškodiť korene, ktoré by začali hniť. Hnojenie je možné vykonávať počas celého roka, v intervale 2 týždňov, s vyváženými hnojivami v 25 - 50 % odporúčanej dávky výrobcu na obale.
Substrát
Substrát je kľúčovým faktorom pri vývoji exemplárov orchideí. Pestujte orchidey v priehľadných kvetináčoch s odtokovými štrbinami a dobrým vetraním.
Pestovanie v sphagnum (ázijská metóda)
Pestovanie v sphagnum možno považovať za podobné hydroponickému systému. Rastliny dostávajú neustálu vlhkosť a vyvíjajú sa oveľa rýchlejšie - prakticky sa dosiahnu oveľa väčšie exempláre v oveľa kratšom čase. Mach je veľmi dobre stlačený, aby neumožnil veľkú výmenu vzduchu a prístup vonkajších patogénov, čo dobre vysvetľuje silný koreňový systém, ktorý má väčšina exemplárov dovezených z ázijských krajín. Zadržiavanie vody je dlhodobé (až 2-3 týždne v prípade pestovania v byte - líši sa podľa sezóny a mikroklímy). Je potrebné poznamenať, že táto metóda pestovania vyžaduje rozostupy medzi rastlinami v pestovateľskom priestore, ako aj dobré vetranie, aby sa zabránilo vrstveniu vzduchu na úrovni krčku rastlín, čo by mohlo viesť k ochoreniam krčku (hniloba, sklerotium atď.). Sphagnum má vlastnú prospešnú bakteriálnu flóru, ale aj silný účinok odpudzujúci vonkajších patogénov - počas histórie ho používali vojaci na obväzovanie rán, keď nebol prístup k obväzom a lekárskemu vybaveniu.
Pestovanie v borovicovej kôre (európska metóda)
Substráty dobre prevzdušnené, predstavované kôrou ihličnanov strednej, niekedy veľkej granulácie, v závislosti od veľkosti rastliny alebo cieľového kultivaru. Nedoporučuje sa náhla zmena presádzania rastlín zo sphagnu do kôry. Takáto operácia môže byť mimoriadne škodlivá a môže spôsobiť vysokú mieru úmrtnosti medzi exemplármi. Prechod z jedného pestovateľského systému na druhý by mal byť postupný.
Kvitnutie
Orchidea phalaenopsis kvitne väčšinou v zime a na jar a vydrží kvitnúť dlhé týždne, stáva sa, že vydrží v kvete aj 6 mesiacov. Potom zvyčajne nasleduje oddych, po ktorom môže opätovne zakvitnúť. Ráno slnečné lúče pomáhajú vôňavým druhom/hybridom vyžarovať ich charakteristickú vôňu. V závislosti od pôvodu (rodičovská formula v prípade hybridov) môže byť vôňa jemná alebo silná a môže byť cítiť len ráno alebo počas celého dňa. Niekedy rastliny potrebujú čas na stabilizáciu (dni alebo dokonca týždne), ak sa prostredie zmenilo.
Presádzanie a rozmnožovanie
Ak orchidea prestane kvitnúť, je to príležitosť na jej presadenie, samozrejme za predpokladu, že to rastlina potrebuje. Presádzame len staršie rastliny, ktorým potrebujeme dodať nový substrát a len vtedy, keď už korene takmer vyliezajú von z nádoby. Je potom dôležité použiť špeciálny substrát určený pre orchidey. Mladú rastlinku môžeme získať z výhonku, ktorý vyrástol na materskej rastline. Tvoria sa väčšinou v čase, keď rastlina práve nekvitne. Odobrať ho môžeme vtedy, keď už má vytvorené svoje vlastné vzdušné korene.
Choroby a škodcovia orchideí
Orchideu môžu napadnúť vošky a tiež roztoče. Tie sa objavujú hlavne ak pestujeme rastlinu na veľmi suchom vzduchu. Niekedy pomôže ich odstránenie vlhkou handrou. Na báze listov alebo kvetných stoniek sa môžu objaviť červci, ktorých identifikujeme podľa bielych voskovitých chumáčikov. Na ich odstránenie je nutné použiť insekticíd. Čierne škvrny na listoch signalizujú napadnutie hubovou chorobou, ktorá sa objavuje, ak nechávame na listoch kvapky vody. Hnedé škvrny na listoch bývajú spôsobené priamym slnkom. Orchidea môže byť infikovaná aj vírusovými chorobami, ako je napríklad vírus tabakovej mozaiky. Napadnuté rastliny sa likvidujú.
Rozšírené druhy orchideí a ich charakteristika
Medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie orchidey patrí Lišajovec (orchidea phalaenopsis) v rôznych kultivaroch.
Lišajovec (Phalaenopsis)
Druhy Phalaeonopsis sú najdostupnejším príkladom okvetenia vyrašenej stonky. Aj na tej vašej si môžete všimnúť, že akonáhle vyrástla pevná zelená stonka, začala sa ťahať povedľa a azda každý vtedy pochopil, že jej má dopomôcť nahor pomocou podpery v podobe paličky. Akonáhle stonka zastaví svoj rast, už pomaly vyrastajúce pupene začnú meniť tvar a veľkosť. Môžu pripomínať hrozno, môžu rásť chaoticky, ale aj pekne za sebou. Nie je výnimkou ani okvetená hlávka.
Orchidea phalaenopsis je nenáročná na starostlivosť a kvitne krásnymi kvetmi pestrých jasných farieb, ktoré vydržia na rastline mesiace (väčšinou počas zimy a jari). Rastlina má veľké oválne až podlhovasté hrubé listy usporiadané protistojne. Na spodku stonky alebo pomedzi listy sa tvoria hrubé, striebristé korene, ktoré sú prispôsobené na absorpciu vlhkosti a živín zo vzduchu a prichytávajú rastlinu o podklad. Orchidey tohto rodu nemajú pseudobulby ani rizómy, majú monopodiálny rast, teda stonky rastú jedným smerom, a listy, v počte jeden alebo dva ročne, sa striedavo usporadúvajú a majú dužinatú textúru. S tvorbou nových listov rastliny opadávajú staré bazálne listy rovnakým tempom ako rast.
Kvetenstvo, vo forme strapca alebo metliny, vyrastá z uzlov stonky medzi listami a úplne kvitne počas niekoľkých týždňov. Ideálna teplota a vlhkosť pre druhy orchideí musia zohľadňovať periodicitu a sezónnu striedavosť, avšak u druhov rodu Phalaenopsis tento aspekt nie je dôležitý, pretože v oblastiach pôvodu týchto druhov nie je jasné rozlíšenie medzi daždivými a suchými obdobiami. Druhy Phalaenopsis obyčajne obývajú vlhké lesy pozdĺž vodných tokov. Je veľmi dôležité, aby druhy Phalaenopsis boli počas teplého obdobia chránené pred slnečnými lúčmi, pričom je vždy potrebné zabezpečiť primerané zatienenie, najmä okolo poludnia. Zavlažovanie druhov Phalaenopsis sa výrazne líši v závislosti od kultivaru. Čím sú listy rastlín viac dužinaté, kožovité, tvrdé, tým je potreba vody nižšia, naopak, čím sú listy krehkejšie, mierne priehľadné, tým viac tieto druhy milujú vodu. Zvyčajne sa zavlažovanie vykonáva v intervaloch 5 - 7 dní alebo častejšie, najlepšie ponorením, pričom substrát by mal medzi dvoma zavlažovaniami vyschnúť.
Cymbidium
Tieto robustné orchidey sú rozšírené v horských oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Existuje asi 50 druhov epifytických alebo terestrických cymbídií. Výška rastlín sa pohybuje od 0,3 do 1,5 m. Z pahľuzy vyrastajú dlhé úzke remeňovité listy a vzpriamené alebo oblúkovité súkvetia s trvanlivými kvetmi. Farebnosť kvetov sa pohybuje v škále od bielej cez zelenožltú po ružovú a hnedopurpurovú. Trojlaločný pysk má často kontrastnú farbu. Cymbídie sú vďačným objektom šľachtenia, existujú tisíce hybridov, ktoré sa pestujú a dodávajú na trh ako rezané kvety.
Pri pestovaní si cymbídie vyžadujú celoročne vlhko, veľa vzduchu a svetla, od marca do októbra denné teploty 20 až 30°C, naopak v zimnom období im postačí teplota 10 až 15°C (znížená teplota kompenzuje nedostatok svetla v našich podmienkach). Indukciu tvorby kvetov podporí pokles nočných teplôt od začiatku júla najmenej o 10°C.
Vanda
Vanda je jeden z najdôležitejších rodov orchideí, ktorý sa v Thajsku a Singapure používa ako rezané kvety. Asi 50 epifytických, litofytických a terestrických druhov rastlín mohutného vzrastu má domovinu na Srí Lanke, v Indii, v juhovýchodnej Ázii až po Novú Guineu a severovýchodnú Austráliu. Rastliny majú zdrevnatenú stonku s remeňovitými listami v dvoch radoch, staršie exempláre sú v spodnej časti bez listov alebo tvoria na báze odnože s veľmi silnými povrazovitými koreňmi. Súkvetia vyrastajú zo stonky pri báze listov. Kvety sú pomerne ploché a mäsité, vytrvalé s okázalými farbami a kombináciami. Dobre rastú v drevených košíkoch s drvenou borovou kôrou, pri jasnom svetle, vlhkom vzduchu, pri miernych až vyšších teplotách a dostatku čerstvého vzduchu. Obdobie kvitnutia je jar a leto.
Dendrobium
Zástupcovia tejto bohatej skupiny orchideí s 900 druhmi sú rozšírené od Indie a Srí Lanky cez juhovýchodnú Áziu po južnú Čínu, Novú Guineu, Austráliu a ostrovy v Tichomorí. Ide výhradne o epifyty a litofyty, mnohé z nich sa prispôsobili jasne odlíšeným obdobiam vlhka a sucha. Vyznačujú sa dlhými valcovitými až vretenovitými mnohočlánkovanými pahľuzami. Farebnosť kvetov je široká, cez bielu, žltú, ružovú, fialovú, modrú až červenú, jednofarebné alebo s kontrastným pyskom. Pre šľachtenie sa využívajú hlavne D. phalaenopsis, ktorého dlhé súkvetia sú dôležité pre trh s rezanými kvetmi nielen v tropických krajinách. Ako dekoratívna rastlina sa uplatňuje Dendrobium nobile s pomerne nenáročným pestovaním. Patrí do skupiny opadavých orchideí a jej prvotná forma pochádza z Himalájí. Stĺpovitá husto olistená pahľuza je počas kvitnutia v hornej polovici obalená ružovými pomerne veľkými kvetmi, ktoré vyrastajú po 2 až 3 na každom článku. Početné hybridy sa líšia farebnosťou, ale i ochotnejším kvitnutím.
Črievičkovec (Paphiopedilum)
Skupina prevažne terestrických orchideí, s nápadným premeneným pyskom, ktorý sa podobá na črievičku. Určitá skupina druhov uprednostňuje vápencové skaly (litofyty). Asi 80 druhov sa vyskytuje od Indie cez južnú Čínu k Filipínam a cez juhovýchodnú časť Ázie a Malajzie až po Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy. Stále sú objavované nové druhy v odľahlých oblastiach dažďových pralesov na Borneu a v Číne. Orchidey tohto rodu nemajú pahľuzy, listy sú remeňovité, zelené alebo nápadne mramorované. Bezlistá kvetná stopka nesie jeden, niekedy viac kvetov. Kvety sú tuhé, lesklé, tlmenej farby, ozdobené tmavším žilkovaním, bodkovaním až škvrnami a bradavkovitými útvarmi. Veľmi dlho vydržia na rastline. Množia sa delením. S výnimkou niekoľkých chladnomilných vysokohorských druhov sa pestujú v temperovaných a teplých podmienkach v kôrovom substráte. Väčšina mnohokvetých druhov potrebuje v zime suchšie podmienky. Hybridizácia má takmer 140-ročnú tradíciu so začiatkami v Anglicku.
Orchidey na Slovensku
V prírode na Slovensku sa vyskytuje 79 druhov a poddruhov orchideí. Väčšinou ide o vzácne a zákonom chránené rastliny, ktoré rastú na lúkach, pasienkoch, rašeliniskách, v močiaroch a v lesoch. Všetky rastúce vo voľnej prírode sú chránené. Chráni ich Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Vzácne druhy orchideí pestujú aj v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
tags: #orchidea #staticky #opis