Pestovanie a rozmnožovanie orecha kráľovského

Orech kráľovský (lat. Juglans regia), známy aj ako orech vlašský, je mohutný strom z čeľade orechovitých, ktorý patrí k tradičným ovocným stromom v slovenskej krajine. Je cenený nielen pre svoje chutné plody, ale aj pre kvalitné drevo. Pochádza z oblasti Malej a Strednej Ázie a do Európy sa rozšíril už v staroveku. Tento majestátny strom v dospelosti dorastá zvyčajne do výšky 15-20 metrov a šírky 10-15 metrov. Jeho koruna je široká a rozložitá, s mohutnými kostrovými vetvami. Listy sú nápadne veľké, lichosperené, 25-40 cm dlhé, s výraznou aromatickou vôňou po rozomnutí. Samčie kvety tvoria previsnuté jahňady, zatiaľ čo samičie kvety sú nenápadné a vzpriamené na koncoch mladých konárikov.

Vlašský orech (Juglans regia) je mohutný, rozložitý strom, ktorý sa v priaznivých podmienkach dožíva aj niekoľkých storočí a prináša cenné plody. V dospelosti dosahuje výšku 25-30 metrov s priemerom kmeňa presahujúcim 1,5 metra. Kôra je tmavosivá, hrubá a popraskaná. Jeho koreňový systém je hlboký, s hlavným koreňom siahajúcim do 3-3,5 metra, doplnený o náhodné výhonky, ktoré sa vyvíjajú po 7-10 rokoch života stromu. Koruna má stanovitý tvar a je husto olistená. Listy sú stopkaté, zložené, nepárno perovité, tmavozelené s modrastým nádychom. Jednotlivé lístky sú podlhovasté, s hrotmi, dosahujú dĺžku 8-12 cm.

Plody, orechy, dozrievajú v septembri alebo októbri. Majú pevnú drevenú škrupinu obalenú v zelenom, vláknitom oplodí, ktoré po dozretí praská. Jedlé jadrá sú chránené rebrovanou škrupinou a sú rozdelené tenkými priehradkami. Hmotnosť celého plodu sa pohybuje od 6 do 15 gramov, pričom výťažnosť jadier sa v závislosti od odrody pohybuje od 40 do 68 %.

Orech kráľovský rastie takmer na celom území Slovenska do nadmorskej výšky 900 m. Najlepšie sa mu však darí v nižších polohách, do nadmorskej výšky 350 - 400 m. Na pestovanie sú najvhodnejšie chránené polohy, v chladných, veterných a otvorených môže počas kvitnutia namŕzať. Vyžaduje hlbokú hlinitú pôdu s dostatkom humusu a vápnika. Keďže má hlboký koreňový systém, dokáže si poradiť aj s ťažšou pôdou. Na dobré dozrievanie plodov potrebuje dostatok vlahy a svetla.

Pre úspešné pestovanie orecha kráľovského sú najvhodnejšie teplé, slnečné a chránené polohy, ideálne na južných a juhozápadných svahoch. Pôda by mala byť hlboká, hlinitá až hlinitopiesčitá, dostatočne živná a priepustná, s optimálnym pH 6,5-7,5. Orech kráľovský je jednodomý, ale väčšinou cudzoopelivý, pričom prítomnosť viacerých stromov zvyšuje pravidelnosť plodnosti.

Stromy sa vysádzajú na jar (marec - apríl) alebo na jeseň (október) s dostatočným rozostupom, zvyčajne 8-12 metrov, aby mala koruna dostatok priestoru. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka v prvých rokoch. Orech si vďaka hlbokému koreňovému systému neskôr dobre poradí aj s kratším obdobím sucha. Hnojenie by malo byť mierne, prednosť má kompost alebo vyzretý hnoj zapracovaný do pôdy na jar.

Dôležité je si uvedomiť, že v blízkom okolí orecha a pod ním nebude možné dopestovať žiadnu zeleninu, ovocie, ba dokonca ani trávu, pretože listy orecha vylučujú látku nazývanú juglon, ktorá je pre mnohé rastliny toxická.

Spôsoby rozmnožovania

Orech kráľovský sa najčastejšie pestuje ako vysokokmeň v tvare voľne rastúcej koruny. Existujú dva hlavné spôsoby rozmnožovania: Generatívne rozmnožovanie (zo semena) a Vegetatívne rozmnožovanie (štepenie a vrúbľovanie).

Generatívne rozmnožovanie (zo semena)

Tento spôsob je zdĺhavý a má často neistý výsledok, pokiaľ ide o kvalitu plodov a rodivosť. Je potrebné pripraviť neolúpané orechy, namočiť ich do vody, odstrániť obal a cez zimu ich uskladniť v chlade.

1. spôsob: Vlašské orechy ponorte do misky s vodou. Nechajte 3 dni namočené, potom orechy zabaľte do mokrej papierovej utierky a uložte do dózy. Najlepšie je nechať orechy zakoreniť v období od februára do septembra a použiť treba nevylúskané orechy v škrupinke. Pravidelne utierku zvlhčujte a kontrolujte. Keď si všimnete korienok, môžete orech zasadiť do vhodného substrátu a výdatne polejte.

2. spôsob: Aj pri tomto spôsobe treba orech v škrupinke namočiť do vody, ale následne ho môžete po 3 dňoch rovno zasadiť do substrátu. Aj v tomto prípade by sa mal po krátkom čase zakoreniť a vyhnať stonku s prvými lístočkami.

Príprava orechov pred výsadbou: Pred výsadbou je potrebné orechy pripraviť, najmä ak sa plánuje jarná výsadba. Jednou z metód je stratifikácia - vystavenie plodov chladu (0-+5 °C) po dobu 3-4 mesiacov vo vlhkom piesku. Počas stratifikácie je potrebné orechy pravidelne vetrať a piesok udržiavať vlhký. Alternatívnou metódou je umiestnenie plodov na mesiac do chladnej miestnosti (pod +10 °C), následne ich namočiť do vody pri izbovej teplote na 2-5 dní. Na výsadbu sú vhodné len tie orechy, ktoré klesnú na dno nádoby. Orechy s čiastočne otvorenou škrupinou a vyvinutým korienkom sa následne umiestnia do nádoby s vlhkým pieskom alebo pilinami a prenesú do teplej miestnosti (+25-28 °C) na ďalšie zakorenenie (asi 0,5-1 cm). Potom sa opäť prenesú na chladné miesto pred samotnou výsadbou.

Ošúpané orechy klíčia rýchlejšie, ale je potrebné dávať pozor, aby sa nepoškodila vnútorná vrstva škrupiny. Pri manipulácii s plodmi je vhodné použiť rukavice, aby sa zabránilo zafarbeniu pokožky. Pred jarnou výsadbou sa orechy sušia na slnku (2 dni) a potom v tieni (2-3 dni). Na jeseň sa orechy vysádzajú priamo, bez predchádzajúcej stratifikácie či klíčenia.

Vegetatívne rozmnožovanie (štepenie a vrúbľovanie)

Tento spôsob zaručuje zachovanie vlastností rodičovského stromu a skoršie nastúpenie do rodivosti. Najčastejšie sa používa očkovanie alebo vrúbľovanie na semenáč orecha kráľovského. Štepené odrody dosahujú menší vzrast a skôr prinášajú plody s tenšou škrupinou.

Očkovanie a vrúbľovanie orechov nepatrí medzi jednoduché spôsoby vegetatívneho rozmnožovania týchto rastlín. Orechy môžeme očkovať niekoľkými spôsobmi: buď v skoršom období v skleníku, resp. parenisku (tzv. Tento spôsob očkovania robíme okolo 15. júla zelenými očkami, ktoré z vrúbľa vyrežeme i s kôrou v tvare obdĺžnika dlhého 3 cm a širokého najmenej 1 cm. Doštičku s očkom umiestnime do rovnako veľkého otvoru na koreňovom kŕčku dvojročného podpníka. Po vložení doštičku zaviažeme lykom a zatrieme voskom. Očkovanie robíme od 15. mája až do začiatku augusta očkami z vlaňajších výhonkov. Na očkovanie používame dvojitý nôž, ktorého čepele sú rovnobežné, obojstranne brúsené. Vzdialenosť medzi čepeľami je 30 mm. Dvojitým nožom kôru vrúbľa presne a dokola prerežeme tak, aby očko bolo uprostred výšky prstenca. Na strane očka, 10 - 12 mm na stranu k tej ruke, ktorou budeme podrezávať očko, prstenec pozdĺžnym rezom rozdelíme, aby sme mohli kôru prstenca z vrúbľa odobrať. Rovnaký zárez dvojitým nožom urobíme na podpníku, na rovnom mieste blízko koreňového krčka. Vyrezanie prstenca kôry z podpníka je omnoho rýchlejšie. Na obnažené miesto na podpníku nasunieme prstenec z vrúbľa. Potom miesto očkovania husto zaviažeme širšími prúžkami lyka alebo fóliovej pásky, pričom dbáme, aby očko ostalo voľné a nedotknuté. Zaviazané miesto je vhodné každých 8 dní povoľovať a znova preväzovať, pretože v miestach, kde je podpník stiahnutý, prstenec kôry vrúbľa neprirastá. Obdobie očkovania trvá od polovice júla do polovice augusta. Neskôr sa kôra už ťažšie odlupuje. Očká odoberáme len zo silných letorastov. Ujímajú sa len dobre vyvinuté očká. Očkovať môžeme do T zárezu. Očká ešte v tom istom roku prirastú, vypučia však až na jar budúceho roka. Odporúča sa v druhej polovici jesene očká prihrnúť. Na jar skrátime podpník rezom na čapík, ktorý odstránime koncom júla. Ako vhodný podpník možno najviac odporučiť dvojročný semenáč orecha kráľovského. Podpníky v jeseni vyberieme z pôdy a založíme do pareniska alebo na záhon a zakryjeme lístím, aby okolo nich pôda nezamrzla a aby sme ich mohli v zime zo záhradky vybrať. V skleníku ich môžeme očkovať od 15. februára až do konca apríla. Pred očkovaním vyberieme podpníky a vysadíme ich do črepníkov (asi 20 cm vysokých s priemerom hore 13 cm a dolu 8 cm). Tie potom umiestnime do skleníka s teplotou 18 - 20 °C. Keď začnú podpníky pučať, zrežeme ich asi 4 - 8 cm nad koreňovým krčkom. Nenecháme žiadny čapík ani ťažné výhonky. Na rovnom mieste podpníka urobíme do kôry pozdĺžny asi 3 cm dlhý zárez a opatrne odhrnieme kôru od dreva. Očko zoberieme z vrúbľa aj s tenkou časťou dreva (štítkom) ako pri očkovaní. Na dolnom konci štítka očka i po jeho stranách zrežeme kôru tak, aby v týchto miestach bolo kambium na vonkajšej strane odkryté. Upravené očko zasunieme za kôru a prečnievajúcu časť štítka očka odrežeme. Po naočkovaní umiestnime črepníky na stoly v „množiarenskom“ skleníku s teplotou 23 - 25 °C. „Očkovance“ častejšie rosíme a zalievame vodou s teplotou zhodnou so skleníkovou atmosférou. Teplota nesmie príliš kolísať. Asi za 14 dní sa začnú očká prebúdzať a do troch týždňov všetky vypučia. Keď sú letorasty asi 15 cm dlhé, vyväzujeme ich opatrne k tyčkám, aby rástli vzpriamene. V tomto čase odstraňujeme aj lyko. Keď sú „očkovance“ asi 25 cm vysoké, prenesieme ich do skleníka s počiatočnou teplotou 20 °C, ktorú neskôr znížime na 15 °C. Do množiarne ich umiestnime neskôr. Po prejdení mrazov ich vysadíme na záhony i s črepníkmi v spone 25 x 25 cm. Tento spôsob je vhodný na množenie malého počtu „očkovancov“ orecha. Začiatkom apríla si založíme hlboké poloteplé parenisko. Na hnoj navrstvíme asi 25 cm zeminy. Upravené podpníky sadíme po 20 kusov na jedno pareniskové okno (100 x 150 cm). Očkujeme v prvej polovici mája, keď sú podpníky zakorenené a napučané. Postup je rovnaký ako pri očkovaní v skleníku. „Očkovance“ podľa potreby v noci zakrývame a cez deň mierne tienime.

Ďalším osvedčeným spôsobom vegetatívneho množenia a šľachtenia orechov je vrúbľovanie. Ako podpník používame 1 až 3-ročný semenáč. Ako vrúbeľ zasa používame letorast z vybraného matečného stromu. Vrúbľujeme od 20. mája do 15. júna, keď je teplota vzduchu 18 - 20 º C. Na podpníku odstránime pod miestom vrúbľovania všetky listy, ponecháme len 10 - 20 mm veľké „rapíky“ (stopky listov). Vyslepíme všetky očká okrem jedného rezervného. Ostrým nožom urobíme na internódii kopulačný rez. Na zrastenie vrúbľa s podpníkom je potrebná vysoká teplota bez väčších výkyvov a primeraná vzdušná vlhkosť. Preto je vhodné vrúbeľ obaliť igelitovým vrecúškom, v ktorom je na dne mokrá vata. Spočíva vo vrúbľovaní zakorenených podpníkov v ovocnej škôlke alebo na trvalom stanovišti. Vrúbľovanie robíme po 15. máji tyttelovým spôsobom. Rez na podpníku má byť aspoň 7 cm dlhý, ale môže byť aj dlhší. Jeho dĺžka závisí od dĺžky internódie vrúbľa, ktorý používame. Vrúble odoberáme tesne pred vrúbľovaním. Odrežeme jednoročné výhony, ktoré rastú na strane kolmo a majú vypučané len horné výhonky. Vrúbeľ na hornej časti zatrieme štepárskym voskom a všetky rezné rany zakryjeme papierom tak, že utvoríme obrátené papierové vrecúško, ktoré na spodnej časti zaviažeme. Takto zaviazaný vrúbeľ zaviažeme ešte priesvitnou fóliou z PVC na spodnej i vrchnej časti vrúbľa, aby fólia tvorila uzavretý priestor. Koncom apríla až začiatkom mája vysejeme orechy do záhona v škôlke do vzdialenosti medzi riadkami 25 cm a v riadku 20 cm. Začiatkom apríla ďalšieho roka umiestnime nad semenáčiky prenosné kryty, čím docielime, aby skôr vypučali. Potom kryty odstránime a podpníky zavrúbľujeme na úrovni koreňového krčka. Vrúbľujeme anglickou kopuláciou. Ako viazací materiál použijeme igelitovú pásku. Rany zatrieme voskom alebo parafínom. Po navrúbľovaní zem prihrnieme, aby bolo miesto vrúbľovania v zemi. Potom opäť dáme nad „vrúbľovance“ prenosné kryty. Vrúble začnú pučať asi za 14 - 30 dní po navrúbľovaní. Koncom decembra alebo v januári vyberieme zo základne založené podpníky, upravíme korienky a vysadíme ich do črepníkov tak, aby koreňové kŕčky boli asi 4 cm nad okrajmi črepníkov. Vysadené podpníky orecha kráľovského prenesieme do skleníka, kde ich zapustíme do rašeliny na stole, alebo ich umiestnime pod stoly. Teplotu udržujeme okolo 15 °C, aby podpníky zakorenili. Asi za 10 - 14 dní zvýšime teplotu na 20 - 23 °C. Pri tejto teplote začnú podpníky asi za 2 - 3 týždne pučať. Po napučaní začneme vrúbľovať. Najlepšie sa osvedčilo vrúbľovanie anglickou kopuláciou na koreňovom krčku alebo o niečo vyššie nad ním. Po navrúbľovaní postavíme kvetináče s „vrúbľovancami“ do rašeliny a teplotu zvýšime na 25 °C. Keď sa „vrúbľovance“ ujmú, začnú najneskôr do 4 dní pučať. Otužujeme ich postupne. Na vrúbľovanie orechov v ruke je najpríhodnejším obdobím marec až apríl. Najvhodnejšie dvojročné podpníky, ktoré asi 10 - 14 dní pred vrúbľovaním prenesieme do skleníka a založíme do substrátu. Po napučaní podpníky očistíme a vrúbľujeme v ruke. Kopulačný rez (rez na spojku) na podpníku začíname asi 2 cm nad znížením koreňa pri koreňovom krčku. Vrúbeľ, ktorý má dva dobre vyvinuté púčiky, režeme kopulačným rezom na protiľahlej strane spodného púčika. Rez začíname asi 1 cm pod spodným púčikom. Miesto vrúbľovania zaviažeme lykom a štepárskym voskom zatierame len špičku vrúbľa. Navrúbľované podpníky uložíme do „množiarne“ zakrytej sklom. Najvhodnejšia dolná teplota má byť 25 - 26 °C. Keď dosiahnu „vrúbľovance“ dĺžku asi 10 cm, vysadíme ich do kvetináčov. Po otužení ich v júni, resp. Koncom októbra vysadíme podpníky orecha kráľovského do pareniska. Počas zimy pareniskové okná zakrývame rohožami, aby parenisko nepremrzlo. Na jar, začiatkom apríla, keď sú už podpníky olistené, ich vrúbľujeme za kôru na sedielko. Aj pri tomto spôsobe opatrne tienime a rastliny otužujeme. Rastliny ktorých vrúble sa ujali, dorastú do jesene do výšky až 120 cm. Základom tohto vrúbľovania je poznatok, že oba komponenty orecha kráľovského sú v októbri až februári v období hlbokého vegetačného pokoja. Pri zvýšení teploty a vlhkosti je vrúbeľ schopný zrásť s podpníkom, ale púčiky na vrúbli a podpníku nevypučia a nezačnú predčasne rásť. Vrúbľovanie robíme kopuláciou (spojkovaním) na koreňový kŕčok podpníka. Úväzok urobíme páskou z PVC. Vrchnú reznú plochu na vrúbli zavoskujeme. „Vrúbľovance“ hneď ukladáme do debien s vlhkými pilinami alebo rašelinou. Pri tejto metóde ohrievame len zónu zrastu „vrúbľovancov“. Na ohrievanie používame plechové debničky (50 x 50 x 50 cm). Naplníme ich mierne vlhkou rašelinou alebo preparenými pilinami. Medzi substrát do radov ukladáme „vrúbľovance“. Dvanásť metrov dlhý ohrievací drôt vsunieme do hadičky z PVC, ktorá má priemer 3 mm a vedieme ho špirálovito medzi radmi „vrúbľovancov“ vo výške vrúbľovania. Aby sa hadička nedotýkala „vrúbľovancov“, prekrývame ju páskami z plechu prehnutými do tvaru U so šírkou 3 - 4 cm. Konce ohrievajúceho drôtu napojíme na zdroj nízkeho napätia (najvhodnejšie je 24 V). Regulovaním dĺžky ohrievajúceho drôtu regulujeme teplotu v mieste ohrievania na 25 °C. Oba komponenty sa zrastú za 25 dní. Naplnené nahrievané debničky je potrebné umiestniť v chladnej miestnosti a substrát najmenej 2-krát navlhčiť (teplota v zóne koreňov má byť 8 - 12 °C). Keď vrúble zrastú s podpníkmi, treba „vrúbľovance“ vybrať z debničiek a založiť do navlhčeného piesku v pivnici s teplotou 2 - 5 ºC. Do voľnej pôdy ich môžeme vysádzať v druhej polovici mája. „Vzrastnosť“ sa pohybuje medzi 63 - 88 %. Naplnené debničky dáme na 21 dní do hermeticky uzatvorenej miestnosti s teplotou 25 až 27 °C. Počas tohoto času ich 2-krát navlhčíme. Po ukončení trojtýždňového nahrievania „vrúbľovance“ zrastú a celé debničky presunieme do chladnej miestnosti, kde ostanú do polovice mája. Po uplynutí jarných mrazíkov „vrúbľovance“ z debničiek vyberieme a „vyškôlkujeme“ do pripravenej pôdy. Pôdu nahrnieme na miesto zrastu a ďalšie roky venujeme pozornosť pestovaniu stromčekov.

Odrody orecha kráľovského

Existuje mnoho odrôd orecha kráľovského, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, hrúbkou škrupiny, samoopelivosťou a dobou dozrievania. Medzi obľúbené patria:

Papieraky a polopapieraky: Majú tenkú škrupinu a ľahko sa lúpu. Patria sem napríklad odrody 'Apollo', 'Jupiter', 'Lake', 'Mars', 'Saturn', 'Seifersdorfský'.
Kamenáče: Majú tvrdú, ťažko lúpatelnú škrupinu.
Krapáče: Majú rozbrázdenú škrupinu.

Najpoužívanejšou skupinou štepených orechov sú polopapieraky. Patria sem odrody samoopelivé, aj cudzoopelivé. Majú využitie v rodinných záhradách, či pri chalupách, ale aj vo veľkovýrobe v orechových sadoch.

Príklady obľúbených odrôd:

'Apollo': česká odroda, čiastočne samoopelivá. Vhodným opeľovačom je 'Jupiter'. Plod je vajcovitý, jadro bledožlté, dobrej, sladkej chuti. Škrupina sa dobre oddeľuje od jadra. Vyžaduje teplejšie, chránené polohy. Dozrieva v 3. septembrovom týždni.
'Jupiter': česká cudzoopelivá odroda. Vhodným opeľovačom je 'Mars'. Plody majú oválny tvar. Škrupina sa dobre oddeľuje od jadra. Jadro je veľké, mierne sladké, lahodné, veľmi dobré najmä v čerstvom stave. Odroda neskôr pučí, býva teda menej poškodzovaná jarnými mrazmi. Dozrieva v 3. septembrovom týždni. Jadro sa pri skladovaní nezosušuje, zachováva si svoju chuť.
'Lake': americká samoopelivá odroda. Plody sú veľké, jadro sa veľmi ľahko vylupuje. Má výbornú, lahodnú chuť. Vhodná je do teplejších oblastí. Rodiť začína skoro, dozrieva v 3. septembrovom týždni.
'Mars': česká samoopelivá odroda. Plody sú veľké, oválne. Jadro dobre vypĺňa škrupinu, je jemne sladké, výbornej chuti. Je nenáročná na stanovište. Neskoro pučí, nebýva poškodzovaná jarnými mrazmi. Dozrieva v 3. septembrovom týždni.
'Saturn': česká čiastočne samoopelivá odroda. Vhodným opeľovačom je 'Apollo'. Plody sú veľké, jadro s veľmi dobrou chuťou je dobre oddeliteľné od škrupiny. Dozrieva v 4. septembrovom týždni. Odroda je vhodná najmä do teplejších polôh.
'Seifersdorfský': nemecká samoopelivá odroda. Plody sú veľké, sladké jadro veľmi dobrej chuti sa ľahko vylupuje. Počas skladovania nezosychá. Je to nenáročná odroda vhodná aj pre veľkovýrobu. Úrody sú vysoké a pravidelné. Dozrieva v 3. septembrovom týždni.

Okrem týchto odrôd sa k nám zo zahraničia dostávajú aj ďalšie, napríklad 'Lara', 'Franquette', 'Broadview', 'Bucaneer'.

PESTOVANIE A REZ

Orechy nie sú tak náročné na rez ako iné ovocné druhy. Po vysadení sa tvaruje do tretieho roku. Cieľom rezu je dopestovať kmeň a dobre presvetlenú, vyváženú korunu. Najvhodnejší termín je koncom mája až začiatkom júna. Niektorí odborníci odporúčajú rez v auguste. Dôležité je najmä to, aby sa čerstvá rana nevytvárala v neskoršom jesennom období, lebo hrozí riziko vymŕzania dreva. Väčšie rany po reze treba zatrieť stromovým balzamom, lebo môžu byť vstupnou bránou pre choroby a škodce. Rez orecha po treťom roku sa zameriava len na odstraňovanie suchých, poškodených a korunu zahusťujúcich konárov a nie je potrebné robiť ho každoročne.

Orech si vyžaduje po vysadení rez korunky, najmä v horších pôdnych a klimatických podmienkach. Orechy vysádzame ako hrotiaky, t. j. dvojročné alebo trojročné výpestky, ktoré nemajú založené korunky, na jar, aby im cez zimu nenamrzli korene. Ak na trvalé stanovište vysádzame hrotiaky, ktoré nemajú potrebnú výšku kmeňa, v prvom roku po vysadení predĺžime kmeň z posledného púčika. Ostatné púčiky začiatkom pučania vylomíme alebo, ak je kmienik slabý, ponecháme z nich krátky bočný obrast, ktorý odstránime v polovici augusta. Korunu orecha vypestujeme z posledných 4-5 púčikov terminálneho výhonu. Ostatné púčky, ak je kmienik dosť silný, začiatkom pučania vylomíme. V prvom roku po vysadení hrotiak spravidla vytvorí iba krátke korunkové výhony. Preto ich v druhom roku v období pučania (nie skôr, lebo stromček by stratil mnoho miazgy) zrežeme na 2 púčiky, z ktorých jeden slúži ako rezervný. Ak letorasty v druhom roku nedosiahnu dĺžku aspoň 0,6 m, skrátime ich v treťom roku na jar znovu na dva púčiky a postupujeme ako v druhom roku. Potom korunkové výhony spravidla dosiahnu potrebnú dĺžku a v ďalšom roku ich neskracujeme. Ak sú výhony dlhšie ako 0,8 m, koncom augusta ich skrátime o niekoľko centimetrov. Len čo je koruna orecha vypestovaná, ďalší rez si už spravidla nevyžaduje. Ak treba neskôr urobiť nejaké úpravy, napr. odstrániť niektoré konáre, robíme ich vždy v auguste, keď sa rany lepšie zaceľujú a strom stratí najmenej miazgy. Ak vysádzame orechy s korunkou, v menej priaznivých podmienkach im skracujeme výhony na dva púčiky. Z každého skráteného výhonu necháme len jeden letorast. Koruny orechov, ktoré sa po vysadení neupravovali rezom, bývajú aj po niekoľkých rokoch zakrpatené. Nápravu však môžeme urobiť aj dodatočne. Ostatné odrežeme buď koncom augusta, alebo na jar v období pučania. Ponechané konáre na jar pri rezaní silne skrátime po 2. až po 3. rozkonárenie. Z novo vyrastených letorastov ponecháme len jeden, ktorý rastie v predĺžení hlavného konára, ostatné čo najskôr za zelena odstránime. Ak výhony v prvom roku nedorastú do dĺžky 1 m, na jar budúceho roku ich skrátime na 1-2 púčiky. Inak každé dva-tri roky robíme presvetlenie suchých alebo husto rastúcich konárov. Tým korunu udržiavame dostatočne svetlú. Prestarnuté stromy s krátkymi prírastkami na konci konárov (do 100 mm) alebo s vysychajúcimi korunami zmladzujeme koncom leta alebo na jar po vypučaní skracovaním konárov. Najlepšie je postupne zmladzovať 1-2 konáre ročne. Nie veľmi staré stromy s poškodeným kmeňom, ale so zdravými koreňmi môžeme zmladiť až pri zemi. Orechy s korunami poškodenými mrazom zmladzujeme až v budúcom roku na jar, keď je zrejmé, kde sú konáre zasiahnuté. Skrátime ich až do zdravého dreva.

Rez orecha kráľovského sa obmedzuje na minimum. U mladých stromov sa vykonáva výchovný rez na vytvorenie vyváženej koruny so správne rozloženými kostrovými konármi. V neskoršom veku sa rez obmedzuje na odstraňovanie suchých, poškodených a chorých konárov, aby sa zabránilo vysiľovaniu stromu a šíreniu škodcov.

Názory na najvhodnejšie obdobie rezu nie sú jednotné. Tradične sa odporúča rez od polovice augusta do začiatku septembra. Niektorí odborníci však preferujú rez po vypučaní, koncom apríla až začiatkom mája, kedy sa rany intenzívnejšie hoja a znižuje sa riziko infekcie. Po reze je dôležité rany ošetriť, napríklad štepárskym voskom.

Choroby a škodcovia

Orech kráľovský je pomerne odolný voči chorobám a škodcom, no občas sa môže vyskytnúť:

Bakteriálna škvrnitosť: Spôsobuje vodnaté škvrny na plodoch, listoch a letorastoch, ktoré neskôr sčernajú. Šíri sa najmä počas vlhkého počasia. Prevenciou je postrek meďnatými prípravkami.
Hnednutie listov (antraknóza): Hubové ochorenie prejavujúce sa žltými, neskôr hnedými škvrnami na listoch.

Dôležitá je prevencia, správna výživa a dodržiavanie agrotechnických postupov.

Najčastejšou chorobou je tzv. hnednutie listov. Jedná sa o hubovitú chorobu spôsobujúcu hnedými až čiernymi škvrnami na listoch, postupne napáda aj šupky plodov. Všetky napadnuté listy a plody sa snažíme čo najskôr zlikvidovať. Ďalšou pomerne častou chorobou je bakteriálna škvrnitosť, ktorá napáda listy, jahňady, kvety, aj mladé plody. Prejavuje sa hnedočiernymi škvrnami, listy sa deformujú a opadávajú. Opäť čo najskôr odpratáme napadnuté listy, a časti stromov. Prípadne môžeme ošetriť Kuprikolom 50 alebo Championom 50 WP. Zo škodcov sa občas objavuje vlnovník orechový, ktorý spôsobuje na listoch a plodoch žltkasté zdureniny. U starších stromov nevykonávame žiadnu chemickú ochranu, pretože nespôsobuje žiadne veľké škody.

Orechy - vrtivka orechová

Využitie plodov

Plody orecha kráľovského, nazývané vlašské orechy, sú bohaté na tuky, bielkoviny, vitamíny a minerálne látky. Majú priaznivý vplyv na zdravie - pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a kardiovaskulárneho systému, zlepšujú metabolizmus a trávenie.

Okrem priamej konzumácie sa jadrá využívajú v kuchyni pri pečení, varení a na prípravu rôznych pokrmov. Z orechov sa získava aj junglon, ktorý má využitie v medicíne pri boji s črevnými parazitmi a ničení baktérií spôsobujúcich zubný kaz.

Z jedného dospelého, vysoko výnosného stromu je možné zozbierať až 300-350 kg orechov za sezónu. Zrelé jadrá sú bohaté na: 70-75 % mastného oleja, 20 % bielkovín, vitamíny skupiny B, PP, E, D, karotén, kyselinu askorbovú, železo, selén, zinok, fosfor, meď a ďalšie minerály. Vlašské orechy sú vysoko výživnou potravinou, ktorá sa v kuchyni používa na prípravu širokej škály cukrárskych výrobkov, omáčok a tradičných jedál. Olej z vlašských orechov má tiež vysokú nutričnú hodnotu a nachádza uplatnenie vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle.

Listy a zelené oplodie obsahujú horkosť, alkaloidy, éterické oleje, triesloviny a ďalšie biologicky aktívne látky. Z týchto častí rastliny sa vyrábajú kozmetické prípravky na starostlivosť o pokožku a vlasy. V ľudovom liečiteľstve sa odvary a tinktúry zo zelených orechov používajú na liečbu infekčných, žalúdočných a kožných ochorení, ako aj na urýchlenie hojenia rán.

Drvené tvrdé škrupiny sa využívajú ako abrazívny materiál pri výrobe stavebných materiálov. Perikarp a listová šťava sú súčasťou farbív pre garbiarsky priemysel. Orechové drevo je cenené pre svoju krásu a využíva sa v stolárstve a na výrobu dýh, nábytku, parkiet a dekoratívnych predmetov.

Vlašské orechy sú vynikajúcim prírodným zdrojom vitamínov, organických kyselín, tukov, aminokyselín a minerálov. Z hľadiska obsahu živín sa vyrovnajú mäsovým a mliečnym výrobkom a ich energetická hodnota je 1,5-2-krát vyššia. Ich konzumácia sa odporúča deťom, fyzicky slabým a vychudnutým osobám, ľuďom trpiacim nervovými poruchami, osobám s oslabenou imunitou, tehotným ženám, osobám s poruchami endokrinných žliaz, pri hypovitaminóze, pri ateroskleróze a srdcových ochoreniach, pri helmintiázach. Mastný olej a extrakty z listov a škrupiny zeleného orecha majú baktericídne, regeneračné, posilňujúce, choleretické, hemostatické a protirakovinové účinky. Prípravky na ich báze sú účinné pri ochoreniach pečene, bakteriálnych a vírusových infekciách, črevných poruchách, kŕčových žilách, tuberkulóze, furunkulóze a autoimunitných patológiách.

tags: #orechy #s #cervenym #jadro #rozmnozovanie