Narcizmus: Ako rozpoznať a pochopiť ľudí s prehnaným sebavedomím

Narcizmus je osobnostná črta alebo porucha, ktorá sa vyznačuje predovšetkým nadmerným sebauznaním, nedostatkom empatie voči druhým ľuďom a nadmernou potrebou obdivu. Názov pochádza z gréckej mytológie, konkrétne z príbehu o Narcisovi, ktorý sa zamiloval do svojho vlastného odrazu vo vode. Ľudia s narcistickou osobnosťou majú často prehnaný pocit vlastnej dôležitosti a zveličujú svoje úspechy či talenty. Sú presvedčení, že sú jedineční a zaslúžia si zvláštne zaobchádzanie. Zároveň môžu byť veľmi citliví na kritiku a majú tendenciu vyhýbať sa akýmkoľvek náznakom, ktoré by mohli spochybniť ich vlastné vnímanie seba samých.

Vo všeobecnosti sú ľudia s narcistickou poruchou osobnosti tí, ktorí sú zaujatí vlastným úspechom a veľkým pocitom vlastnej dôležitosti, ktorá ovplyvňuje ich rozhodnutia a interakcie. Narcistická porucha osobnosti je duševnou poruchou, ktorá postihuje mužov i ženy. Človek, ktorý ňou trpí, sa potýka s nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti a hlbokú potrebou obdivu na pracovisku i vo vzťahu. Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými.

Narcisti sú ľudia, ktorí sa stretávajú s pocitom nadmernej dôležitosti a majú hlbokú potrebu obdivu. Cítiť s inými dokážu len vo veľmi malej miere alebo to nedokážu vôbec. Takisto majú veľmi zníženú schopnosť pocitu viny a zodpovednosti. Americká príručka pre diagnózu duševných chorôb definuje narcizmus desiatimi príznakmi. Definuje ho ako arogantné, povýšené a domýšľavé správanie, neschopnosť rozpoznať potreby iných ľudí, využívanie iných na dosahovanie vlastných cieľov, nárokovanie si na výnimočné zaobchádzanie a automatické plnenie prianí, nadmerný obdiv od ostatných a podobne.

V súčasnosti sa mnoho ľudí prezentuje navonok nadradene, arogantne. Zdá, že o sebe uvažujú prehnaným spôsobom, vo svojich predstavách disponujú veľkou mocou, inteligenciou alebo jedinečnou osobnosťou. Nielenže vnímajú samých seba ako nadradených, dôležitejších ako ostatných, ale opovrhujú ľuďmi, ktorí sú podľa nich horší ako oni sami. Svet sa čoraz viac stáva preplneným týmito samoľúbymi jedincami, ktorí sa prezentujú ako dokonalí, vševediaci, najskúsenejší a bez potreby naďalej sa rozvíjať.

Aké sú znaky narcizmu?

Medzi najčastejšie znaky patria:

Prehnaný pocit vlastnej dôležitosti (narcistická osoba často verí, že je výnimočná a očakáva, že bude uznávaná a obdivovaná).
Fantázie o úspechu a moci (sníva o neobmedzenom úspechu, moci, inteligencii alebo kráse).
Potrebný obdiv (neustále hľadá uznanie a pochvalu od ostatných).
Pocit výlučnosti (má pocit jedinečnosti a môže sa stýkať len s podobne „výnimočnými“ ľuďmi).
Využívanie iných (využíva druhých na dosiahnutie svojich cieľov bez ohľadu na ich potreby alebo pocity).
Nedostatok empatie (nezaujíma sa o pocity a potreby druhých).
Závisť a presvedčenie, že ostatní závidia im.
Arogantné správanie (narcistické osoby často prejavujú povýšenecké alebo arogantné správanie, považujú sa za nadradených nad ostatnými).

Tieto znaky sa nemusia prejavovať všetky naraz a ich intenzita môže byť rôzna.

Ako spoznať narcistu?

Právnik a terapeut Bill Eddy zistil, že by sme si mali všímať hlavne nasledujúce tri znaky, pomocou ktorých môžeme zistiť, že ide o narcistického človeka.

1. Slová a vety narcistu

Narcisti používajú prehnane pozitívne alebo naopak negatívne slová, ktoré dotyčný povie o vás alebo o ostatných. Môže ísť napríklad o vety typu: „Si stredom môjho života! Nikdy som sa nestretol s niekým takým úžasným ako si ty! Si o toľko lepší ako ostatní!" Alebo naopak: „Všetci, ktorí odmietli môj skvelý nápad, sú proste hlúpi! Však ja im ešte ukážem, nakoniec ich šéf prepustí a ja budem povýšený!" Narcista dokáže prežívať vzrušenie z nadradenosti a výrazná je u neho aj absencia empatie.

2. Podozrivé emócie

V okolí narcistu sa môžete občas cítiť neobyčajne dobre. Je to hlavne kvôli tomu, že dokáže prehane lichotiť. Dajte si ale pozor. Ľudia, ktorí intenzívne lichotia, často nie sú takí, akí sa zdajú byť. Samozrejme, môže to byť naozaj jedinečná osoba, akú ste ešte nikdy nepoznali, môže ísť ale aj o skrytého narcistu. Všímajte si radšej to, čo dotyčný narcista skutočne urobí, než to, o čom len rozpráva. Druhú emóciu, ktorú narcista vie vo svojom okolí neobyčajne dobre vyvolať, je pocit, že ľudia sú hlúpi a absolútne neschopní.

3. Všímajte si činy

Všímajte si radšej to, čo dotyčný narcista skutočne urobí, než to, o čom len rozpráva. Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti sú, okrem už spomínaných troch znakov, typické ešte aj tieto prejavy: velikášsky pocit vlastnej dôležitosti, preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov, opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske, viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami, potreba nadmerného obdivu, pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami, zneužívanie druhých k vlastnému prospechu, nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých, narcisti odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za svoje správanie, najradšej obviňujú iných, zastrašuje a chce prevziať moc nad inými, často sa dáva do pozície obete, narcista má nenásytnú túžbu byť stredobodom pozornosti celú dobu, keď ho téma rozhovoru nezaujíma, rýchlo preruší dialóg a pokúsi sa zamerať pozornosť rozhovoru na seba,. prejavuje arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.

Narcisti sa môžu uplatniť v hocijakej sfére, lebo, ako som už hovoril, sú špičkoví manipulátori a nemajú problém dosiahnuť, čo chcú. Je zaujímavé, že sú ako cez kopirák.

Príčiny vzniku narcizmu

Príčiny vzniku narcistickej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Z biologických faktorov, ktoré prispievajú k vzniku narcistickej poruchy osobnosti, sú to dedičné vplyvy. Za významnú príčinnú premennú sa považuje aj nevyrovnaná, excentrická rodinná výchova s nestálymi vzťahmi a pravidlami, kde sa zdôrazňujú hodnoty ako výnimočnosť, predurčenosť a nadradenosť členov rodiny.

Narcizmus sa začína prejavovať alebo formovať už v detstve. Môže byť zdedený rovnako ako každá iná psychická porucha, napríklad schizofrénia alebo depresia. Ale patologický narcizmus sa obvykle vyvíja z narušenej citovej väzby na primárnych opatrovateľov, zvyčajne rodičov. Príčinou vzniku tejto poruchy je teda nedostatok lásky, pozornosti, opatery a podobne? Spôsobiť ju môže aj priveľa týchto prejavov. Narcistickú persónu budujú určité vzorce správania opatrovateľa k dieťaťu. Napríklad nadmerný obdiv, ktorý nikdy nie je vyvážený realistickou kritikou. Ďalej to môže byť nadmerná pochvala za dobré správanie alebo aj nadmerná kritika za zlé, nadmerná zhovievavosť, keď je dieťa chválené dospelými za výnimočný fyzický vzhľad. Ale môže to byť napríklad aj trauma spôsobená psychickým týraním, fyzickým týraním alebo sexuálnym zneužívaním. Všetky tieto spôsoby zaobchádzania s dieťaťom môžu uňho vytvoriť potrebu kontinuálneho pocitu naplnenia určitých potrieb, lebo buď ich nemá dostatok, alebo ich má nadmieru.

Čo si mám pod tým pojmom predstaviť? Predstavte si vázu na kvety, ktorá musí byť stále naplnená istým množstvom vody, aby kvety nezvädli. Narcista má imaginárnu vázu, do ktorej si, aby „prekvital“, musí neustále zabezpečovať dostatok obdivu a dôležitosti v očiach ostatných. Ide o formu psychologickej závislosti.

Rizikové faktory a príčiny narcizmu nie sú úplne jasné, ale výskum naznačuje, že kombinácia genetických, environmentálnych a psychologických faktorov môže prispievať k rozvoju narcizmu. Hlavné z nich sú:

Genetické faktory Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že genetika zohráva významnú úlohu v rozvoji narcistickej poruchy osobnosti. Deti môžu zdediť temperament a osobnostné črty, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja narcistických tendencií.
Výchova
- Nadmiera chvály a rozmaznávania: Deti, ktoré sú nadmerne chválené, rozmaznávané a ktoré sú vedené k tomu, aby sa cítili nadradené nad ostatnými, môžu rozvíjať narcistické črty.
- Prísna alebo kritická výchova: Na druhej strane deti, ktoré zažívajú nadmernú kritiku, emocionálne zanedbávanie alebo sú pod tlakom dosahovať výnimočné úspechy, môžu rozvíjať narcizmus ako mechanizmus na ochranu svojho krehkého sebavedomia.
Kultúrne faktory Kultúra, ktorá podporuje individualizmus, úspech, slávu a výnimočnosť, môže prispievať k rozvoju narcizmu. Napríklad v moderných západných spoločnostiach sú takéto hodnoty často posilňované médiami a sociálnymi sieťami.
Psychologické faktory
- Nízke sebavedomie: Narcizmus môže byť reakciou na vnútorný pocit menejcennosti. Jedinci s nízkym sebavedomím môžu používať narcistické správanie na maskovanie svojich vnútorných neistôt.
- Trauma alebo zanedbanie: Skúsenosti s emocionálnym zanedbávaním, zneužívaním alebo inými formami traumy v detstve môžu viesť k vytvoreniu narcistických mechanizmov ako ochrany pred emocionálnou bolesťou.
Neurobiologické faktory Niektoré výskumy poukazujú na abnormality vo fungovaní mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za reguláciu emócií a správania, môžu prispievať k rozvoju narcizmu.

Narcizmus je teda výsledkom komplexnej interakcie viacerých faktorov. Neexistuje jediná príčina, ale skôr zmes faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj osobnosti jedinca počas života.

Rozdiely medzi narcistom a narcistkou

Narcistický muž sa nespráva rovnako ako narcistická žena. U muža môže ísť aj o sebazničujúce správanie, nadmerné užívanie drog a alkoholu alebo bezohľadné šoférovanie. Pritom nejde len o získanie pozornosti, ale často aj o prekonanie vnútorného pocitu hanby a prázdnoty. Narcistická žena sa často prejavuje aj tak, že si vytvorí okolo seba skupinu mužov - obdivovateľov, pre ktorých sa snaží byť stredobodom vesmíru. Podobnú skupinu obdivovateľiek má utvorenú aj zo svojich najbližších kamarátok, ktoré ju slepo nasledujú.

Vzťahy s narcistom

Zamilovať sa do narcistu je veľmi ľahké, pretože svoju obeť doslova bombarduje láskou. V angličtine sa tejto fáze hovorí lovebombing. Je to extrémna fáza, ktorá zahŕňa prežívanie romantických fantázií. Narcista veľkolepo svojmu partnerovi a zvyšku sveta ukazuje, ako ho miluje a aký je preňho jedinečný. Je ľahké mu uveriť, pretože v tejto fáze vzťahu je mimoriadne šarmantný, očarujúci, romantický. Tým pádom vzťah veľmi rýchlo napreduje.

Veci začínajú prechádzať do nudnejšej rutiny, čo je pre vzťah úplne bežné, ale narcisti to nenávidia, pretože potrebujú neustálu pozornosť a obdiv. Z rutiny začnú obviňovať svojho partnera, no debatovať s narcistom o probléme, pokúšať sa nájsť riešenie je nemožné. Narcista dokáže v každej situácii presvedčiť obeť, že to ona robí niečo zle. Okrem toho, že ju zhadzuje a kritizuje, čím znižuje jej sebahodnotenie, snaží sa dostať medzi ňu a jej blízkych. Buď ju emocionálne vydiera tým, že priatelia sú pre ňu dôležitejší ako on, alebo že jeho priatelia sa jej nezdajú byť dosť dobrí. Obeť racionálne vie, že niečo nie je v poriadku, ale stále sa vracia k prvotnému štádiu idealizácie, ktorá je vo vzťahu s narcistom ešte silnejšia, extrémnejšia, lebo on sa správa extrémnejšie. A to hrá v jeho prospech, darí sa mu tým u obete vytvoriť to, čomu v psychológii hovoríme traumatická väzba. Znamená to, že človek miluje niekoho, kto mu škodí, kto ho ubíja, ale nevie sa od neho odpútať. Traumatická väzba je veľmi typická napríklad u detí, ktoré boli zneužívané. Dieťa totiž miluje svojho rodiča bezpodmienečne a aj keď ho rodič zneužíva, fyzicky, sexuálne, psychicky, ostáva naňho naviazané. Vo vzťahu s narcistom dochádza k veľmi podobnej ambivalentnej situácii, čiže obeť si vytvára silné puto s človekom, ktorý jej škodí. Je to ako Štokholmský syndróm (psychologická reakcia, pri ktorej sa v záujme prežitia obeť pokúsi stotožniť so svojím únoscom/tyranom, ako aj s jeho požiadavkami - pozn. red. Nastáva fáza odmietnutia, ktorá by už podľa názvu mohla byť posledná, ale zväčša tomu tak nie je. Ak narcista začne svojho partera odmietať a nakoniec ho zavrhne, obeť vyhrala vojnu, akokoľvek je to pre ňu v tom momente bolestivé. Musíme si predstaviť život v jeho realite. Partneri navzájom poznajú svoje rodiny, majú spoločných kamarátov, možno už majú spolu deti, byt, spoločné podnikanie atď. Ak si navyše uvedomuje, že zo svojej obeti môže stále benefitovať, má tendenciu znovu ju očariť. Použije taktiku, ktorej hovoríme hádzanie omrviniek lásky, po anglicky breadcrumbling. Obeti napríklad ponúkne, že ju zoberie do kina alebo jej kúpi kabelku, alebo jej pred spoločnými priateľmi navrhne, že pôjdu spolu na dovolenku. V psychológii sa tejto narcistickej taktike hovorí predstieranie budúcnosti, po anglicky future faking. Čiže narcista predostrie predstavu krásnej budúcnosti, aby dostal, čo chce, ale o chvíľu je zase všetko pri starom, čiže narcista sa vracia k devalvácii partnera. Zneužívanie však zintenzívni, urážky pritvrdí, emočný chlad vystupňuje. Obeť sa stáva čoraz neistejšia a izolovanejšia.

Narcista je presvedčený o svojej jedinečnosti a dôležitosti. Vašou hranicou je uvedomenie si, čo potrebujete vy, aby ste sa cítili bezpečne. Vy sami najlepšie viete, čo vám pomáha a aký naozaj ste. Pre narcistu ste súperom. Aby ste sa jeho súperom nestali, nemali by ste s ním ani bojovať. Nastavenie hraníc a pochopenie je tá najlepšia cesta, ako sa vyhnúť emocionálnej hre.

Vzťah s narcistickým človek je veľmi náročný a vyčerpávajúci. Narcista má silnú potrebu kontroly, obdivu a potvrdenia vlastnej hodnoty, pričom emócie a potreby druhých ustupujú do úzadia. Nastavenie hraníc, vedieť povedať nie. Každý z nás má svoje negatíva a pozitíva. Je len na nás, ako dokážeme ovládať seba a vedieť držať odstup, ak niekto zasahuje do našej integrity.

Narcista je človek, ktorý je na povrchu grandiózny, no pod povrchom frustrovaný z nedostatočného uznania, lásky a pozornosti. Nie je schopný regulovať svoje vnútorne prežívanie, sebahodnotu a je veľmi závislý na ocenení z okolia. Navonok sa javí ako veľmi milý spoločník, no v konečnom dôsledku je jeho manipulácia vo vzťahoch výrazná a môže ohroziť aj vaše vlastné sebavedomie. Má potrebu chrániť seba či svoju ideálnu predstavu.

Dôsledky a liečba narcizmu

Narcizmus, ako psychologická porucha, môže mať výrazné negatívne dôsledky nielen na jedinca, ktorý ním trpí, ale taktiež na jeho okolie.

Pre jednotlivca s narcizmom:

Problémy vo vzťahoch (často majú problémy vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy).
Emocionálne nestabilita (hoci sa môžu navonok javiť ako sebavedomí ľudia, sú často veľmi zraniteľní voči kritike a odmietnutiu. To môže viesť k výkyvom nálad, pocitom prázdnoty alebo dokonca k depresii).
Problémy so sebahodnotením (napriek ich zdanlivému sebavedomiu, narcisti môžu mať hlboko zakorenené pocity neistoty a nízkeho sebavedomia. Ich snaha kompenzovať to obdivom a uznaním môže viesť k neustálej potrebe vonkajšej validácie).
Pracovné a sociálne problémy (takíto ľudia môžu mať tendenciu preceňovať svoje schopnosti, neznášať kritiku a odmietať spolupracovať s ostatnými. To môže viesť k problémom v tíme a dokonca k strate zamestnania).

Pre okolie jednotlivca s narcizmom:

Psychické a emocionálne vyčerpanie (narcisti majú tendenciu vyžadovať neustálu pozornosť a uznanie, čo môže byť pre partnerov, rodinu a priateľov veľmi náročné).
Manipulácia a zneužívanie (nedostatok empatie ich robí necitlivými k potrebám a pocitom iných, čo môže viesť až k emocionálnemu alebo psychickému zneužívaniu).
Rozpad vzťahov: Kvôli vyššie uvedeným faktorom sú vzťahy s narcistami často nestabilné a krátkodobé.

Dlhodobé komplikácie:

Osamelosť (v dôsledku svojho správania môžu narcisti časom stratiť veľa priateľov a rodinných vzťahov. Paradoxne, napriek ich snahám byť obdivovaní a uznávaní, ich vlastné správanie ich často izoluje od ostatných).
Závislosti (sú náchylnejší na rozvoj rôznych závislostí, napríklad na alkohole, drogách alebo hazardných hrách, ako spôsob vyrovnania sa s vnútornou prázdnotou).
Právne a finančné problémy (kvôli svojej impulzívnosti a grandióznym plánom môžu narcistickí jedinci čeliť právnym a finančným problémom).

Liečba narcizmu (narcistickej poruchy osobnosti) môže byť náročná, pretože osoby s touto poruchou často nevidia potrebu zmeny a môžu byť odolné voči terapii. Napriek tomu existujú prístupy, ktoré môžu pomôcť:

Psychoterapia: hlavným nástrojom liečby narcizmu je dlhodobá psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) alebo psychodynamická terapia. Tieto formy terapie sa zameriavajú na rozpoznanie a zmenu vzorcov myslenia a správania. Pomáhajú jednotlivcom rozvíjať zdravšie vzťahy a lepšie chápať vlastné emócie.
Skupinová terapia: môže pomôcť ľuďom s narcizmom lepšie pochopiť, ako ich správanie ovplyvňuje ostatných, a naučiť sa empatii.
Farmakoterapia: neexistuje liek špecificky určený na liečbu narcizmu.
Zmena životného štýlu: dôležitým prvkom je aj práca na sebazdokonaľovaní, napríklad rozvojom schopnosti zvládať stres, sebareflexiou a budovaním zdravých vzťahov.

Úspešnosť liečby závisí najmä od ochoty jednotlivca pracovať na svojom správaní a od dlhodobého záväzku k terapii.

Je možné narcizmu predchádzať?

Predchádzať narcizmu je náročné, pretože narcistické črty sú výsledkom komplexných faktorov, vrátane genetických predispozícií, výchovy a životných skúseností. Napriek tomu existujú spôsoby, ako môžeme minimalizovať rozvoj narcistických rysov, najmä u detí.

Čo môže pomôcť?

Výchova s jasnými, ale láskavými hranicami pomáha dieťaťu pochopiť, že svet sa netočí len okolo neho, čo môže predchádzať rozvoju prehnanej sebalásky.
Učenie detí, aby mysleli na pocity a potreby druhých, je kľúčové. Empatia je protikladom narcizmu, takže jej rozvíjanie môže byť účinnou prevenciou.
Je dôležité ponúkať deťom reálnu spätnú väzbu na ich správanie a výkon, a to bez prehnaného chválenia alebo naopak nadmerného kritizovania. Namiesto rozvíjania pocitu nadradenosti by sa mala podporovať sebaúcta, ktorá je postavená na vnútorných hodnotách a nie na vonkajšom uznaní.

Hoci sa nedá zaručiť, že takáto výchova úplne predíde narcizmu, môže významne znížiť riziko jeho rozvoja tým, že podporuje zdravší prístup k sebe a druhým.