Pestovanie a ochrana lesa: Inovácie a udržateľnosť v meniacich sa podmienkach

Súčasný stav spoločnosti a prebiehajúca globálna zmena klímy vyvolávajú nutnosť pripravovať pre spoločnosť nové modely obhospodarovania lesov a definovať vízie ich zachovania s prihliadnutím na ich funkcie a ekologickú stabilitu. Pestovné technológie by sa mali opierať o moderné, progresívne, akceptovateľné, vedecky podložené a prakticky realizovateľné prístupy.

Les musí plniť počas celého obdobia svojho života funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Aby lesní hospodári zvládli komplexne starostlivosť o les, vytvorili sa postupne odborné lesnícke špecializácie ako sú: hospodárske úprava lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.

Vplyv klimatickej krízy na lesy

Klimatická zmena prináša so sebou okrem zvyšovania teploty aj zmeny v zrážkovom režime, ktoré sa prejavujú ako nárazové dažde so záplavami a dlhšie obdobia sucha. Tieto podmienky nie sú vhodné pre mnohé tradičné dreviny. Zmena klimatických podmienok je oveľa rýchlejšia ako schopnosť drevín reagovať na ňu posunom svojho rozšírenia.

Vplyvom klimatickej zmeny, zvyšujúcej sa teploty a zmeneného zrážkového režimu dochádza k extrémnejším prejavom klímy, ako sú nárazové dažde so záplavami striedané s dlhšími obdobiami sucha. Tieto zmeny vyhovujú menej domácim drevinám a ich adaptácia je pomalšia ako rýchlosť zmien podmienok. V európskych podmienkach je situácia komplikovaná fragmentáciou krajiny, ktorá bráni prirodzenej migrácii drevín.

Stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 predpokladá posun vegetačných pásiem a stratu stredoeurópskeho horského lesa. Predpokladá sa, že lesy z južnejších oblastí Európy by mohli siahať až do Maďarska. V európskych podmienkach je situácia ešte zložitejšia kvôli fragmentácii krajiny a prítomnosti pohorí, ktoré bránia migrácii teplomilnejších drevín.

Výzvy súčasného lesného hospodárstva

V Českej republike a na Slovensku prevažná väčšina lesných pozemkov pozostáva z umelo vysadených porastov, ktoré boli intenzívne obhospodarované po stáročia. V nižších polohách dominovala borovica, smerom vyššie smrek, ktorý bol hospodársky najvýhodnejšou drevinou kvôli rýchlemu rastu a kvalitnému drevu. Smrek však potrebuje miernejšie a daždivé podnebie.

S nárastom suchých období smrek nedokáže odolávať lykožrútovi smrekovému, čo vedie k rozpadu porastov, rozsiahlejším kalamitným ťažbám a holorubom. Bez zásahu by na holoruboch prevládli pionierske dreviny ako breza či osika, prípadne opäť smrek. Lesníci majú príležitosť priniesť na tieto lokality iné dreviny, napríklad dub, prostredníctvom asistovanej migrácie.

Okrem klimatickej zmeny majú na lesy vplyv aj ďalšie faktory. V minulosti to bolo najmä znečistenie ovzdušia, ktoré spôsobilo veľkoplošný rozpad porastov, najmä na jedli. Hoci sa situácia zlepšila, pretrváva problém emisií dusíka z dopravy, ktoré narúšajú výživu stromov a znižujú ich vitalitu.

Významným problémom je aj fragmentácia krajiny, ktorá zhoršuje termoregulačnú funkciu lesov a prispieva k prehrievaniu krajiny. Les funguje ako klimatizácia, no jeho fragmentácia narúša tento proces.

So zmenou klimatických podmienok sa mení aj areál rozšírenia lesných škodcov. Okrem hrozby nových škodcov sa zvyšuje aj ohrozenie tými súčasnými, napríklad lykožrút smrekový, ktorý je vplyvom otepľovania schopný zvýšiť počet generácií do roka.

Druhová rozmanitosť lesov

Podľa údajov sa na 52 % rozlohy európskych lesov vyskytujú len 2-3 druhy stromov, na 26 % len jeden druh a len na 6 % lesov rastie viac ako šesť druhov. Situácia sa líši v závislosti od toho, či ide o prirodzené lesy alebo kultúrne lesy ovplyvnené človekom.

V prirodzených lesoch sa druhová skladba mení s klimatickými a pôdnymi podmienkami. V horských oblastiach, na severe Európy alebo v extrémnych lokalitách môže dominovať jedna či niekoľko drevín. V prechodných oblastiach či lužných lesoch je prirodzene drevinová skladba bohatšia.

V kultúrnych lesoch došlo vplyvom hospodárenia väčšinou k zníženiu druhovej pestrosti, pretože starostlivosť o jeden druh dreviny je jednoduchšia. Pestovanie smreka napríklad umožňuje rovnomerný rast a dosiahnutie rovnakých sortimentov v rovnakom čase s menším zásahom do lesa.

Pestovanie lesa

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Člení sa na dve časti na zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín, ktoré sa n a rozdiel od okolitých štátov u nás v značnej miere zachovali. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje a skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale ja na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu sadeníc.

Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov

O zalesňovaní hovoríme ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej predtým vyťaženej ploche. Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu kde má porast vzniknúť a výsadbou rozlične starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tis. ha.

Inovatívne metódy hospodárenia s lesmi

V reakcii na klimatickú zmenu sa hľadajú nové, inovatívne metódy obhospodarovania lesov s cieľom zvýšiť ich odolnosť. Projekt CLIMAFORCEELIFE, na ktorom spolupracuje WWF Slovensko s Lesmi SR a Českou poľnohospodárskou univerzitou v Prahe, overuje takéto metódy.

Prírode blízke obhospodarovanie lesov (PBOL)

Pojem "Prírode blízke obhospodarovanie lesa" (PBOL) je definovaný ako spektrum pestovných postupov zameraných na formovanie diferencovanej štruktúry prirodzených lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich hospodárskeho, ekologického a environmentálneho potenciálu. Ide o mozaikovité porasty so stupňovitým zápojom, kde sa etáže, resp. časti o veľkosti 3 až 5 hektárov, obnovujú prirodzene alebo umelo.

PBOL sa zameriava na vytvorenie predpokladov pre prirodzenú obnovu lesa, podporu existujúcej prirodzenej obnovy, podsadby a podsejby cieľových drevín. Cieľom je dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu a zároveň vedľa neho.

V roku 2018 bola v legislatívnom procese snaha zadefinovať pojem "Prírode blízke obhospodarovanie lesa" (PBOL) do zákona o lesoch, čo by prispelo k jednoznačnému vymedzeniu tohto odborného pojmu.

Obnova borovicových porastov na Záhorí

Región Záhoria, kde dominuje borovica, je klimaticky najohrozenejšou oblasťou na Slovensku. Tradičný holorubný spôsob obnovy borovice, ktorý je nevyhnutný pre jej svetlomilnosť a obnovu na obnaženej pôde, sa v podmienkach extrémneho sucha a vysokých teplôt stáva rizikovým.

Snažíme sa preto nájsť alternatívne postupy obnovy borovice pod čiastočným krytom materského porastu, tzv. clonnú obnovu, ktorá by zabránila holorubom a zachovala porast na pôde. Cieľom je nielen zachovanie borovice, ale aj zvýšenie druhovej rozmanitosti a návrat dubu do týchto lesov.

V Českej republike už existujú skúsenosti s odklonom od holorubného hospodárenia s borovicou. V roku 2015 bola založená rozsiahla experimentálna plocha na overenie clonných spôsobov pestovania borovice, kde prvé výsledky ukazujú, že clonná obnova je možná, no vyžaduje si väčší um, skúsenosti a nadšenie lesníka.

Obnova porastov v Malých Karpatoch

Ďalšou oblasťou, kde sa v projekte snažíme o zmenu porastov, sú Malé Karpaty. Ide o lokality, kde bol v minulosti umelo vnesený nepôvodný smrek, ktorý sa vplyvom škodcov a klimatických zmien rozpadá. Obnova bude prebiehať vysádzaním pôvodných drevín.

Sofistikovaná lesná ekonomika

Základom je sofistikovaná biologická racionalizácia, ktorá sa dosahuje cez využívanie rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami v lese a využívaním vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku, nevynakladá živú prácu a finančné prostriedky na to, čo môže les vykonať sám - sofistikovaná lesná ekonomika. Lesný hospodár musí v čo najväčšej miere nechať pôsobiť vnútorné sily a procesy lesa pri ich primeranom, minimálne nutnom usmerňovaní v smere jeho produkčného alebo mimoprodukčného funkčného zamerania. Trvalá vyváženosť, dlhodobá vyrovnanosť lesného ekosystému sa najlepšie dosahuje cez výraznú individuálnu rozmanitosť pôvodných drevín - uplatňovaním prírode blízkych pestovných postupov.

Tento typ hospodárenia si bude vyžadovať postupné upúšťanie od holorubného hospodárskeho spôsobu, respektíve jeho minimalizovanie na tie prírodné podmienky, kde má zmysel (intenzívne porasty topoľov a vŕb, borovicové porasty na viatych pieskoch Záhoria, energetické porasty). Holorubný spôsob hospodárenia by sa mal uplatňovať na 4-6 % ploche lesov Slovenska a nemal by plošne významne ovplyvniť narušenie ich ekologickej stability a tým permanentného plnenia ich funkcií. Treba povedať, že tento hospodársky spôsob s citeľným odoberaním drevnej hmoty na určitú dobu spôsobuje nerovnováhu v jej tvorbe a vytvára neprirodzené zmeny dynamiky vývojových procesov lesného ekosystému.

Ťažbové zásahy sa odrážajú v zmenách drevinového zloženia, vekovej štruktúre a priestorovej výstavbe. To zapríčiňuje zmenu úrovne pôvodných, zákonite prebiehajúcich procesov, narušuje regulačné mechanizmy v lesnom ekosystéme, čím sa les dostáva do jemu cudzieho stavu. Odchýlky v zložení drevín, porastovej výstavbe, vekovej a hrúbkovej štruktúre, drevnej zásobe konkrétneho lesa by sa mali pohybovať v takom rozsahu, pri ktorom pomerne pružne v časovom rozpätí 10 až 15 rokov sa lesný ekosystém vracia na úroveň zákonite prebiehajúcich rastových a vývojových procesov, ktoré sú zárukou jeho ekologickej stability a rovnovážnosti. Takýto návrat lesného ekosystému do prírode primeraného stavu holorubný hospodársky spôsob nezaručuje.

Ak chceme rešpektovať tieto poznatky, musíme uplatňovať pri zameraní trvalo udržateľného lesného hospodárstva také hospodárske spôsoby, ktoré ich akceptujú. Ide o podrastový a výberkový hospodársky spôsob, respektíve ich prechodové formy.

Výberkový hospodársky spôsob

Výberkový hospodársky spôsob ako produkčný a pestovný systém je založený na ťažbe jednotlivých stromov. Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržovania, formovania rovnovážneho výberkového lesa. Vylučuje nielen holorub, ale aj rúbaň ako plošný pojem. Zásoba je rozložená rovnomerne na celej ploche. Výhodou výberkového lesa - na rozdiel od ostatných hospodárskych typov lesa - je možnosť trvalého, plynulého bezpečného a proporcionálne vyváženého dosahovania tak produkčných cieľov ako aj ostatných závažných verejnoprospešných funkčných účinkov. Doterajšie výskumy a skúsenosti potvrdili, že výberkový les svojou štruktúrou, vysokými autoregulačnými procesmi predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo.

Pre svoj vysoký produkčný a ekologicko-funkčný efekt si vyžaduje najmenšie ekonomické vklady, relatívne menšiu pracovnú zainteresovanosť, ale na druhej strane podstatne viac teoretických poznatkov a praktických skúseností lesného hospodára. Výberkový les umožňuje bez väčších časových, pestovných, prevádzkovo-technických ťažkostí produkovať hrubé a vysoko hodnotné sortimenty. V rúbaňových lesoch by si to vyžadovalo nadmerne dlhé rubné doby, pestovné a úpravnícke komplikácie. V tomto prípade individuálny prístup dovoľuje aj značne rozdielnu časovú možnosť na dosahovanie hrúbky. Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným hospodárskym spôsobom.

Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh Slovenska. Najširšie s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami je uplatňovaný v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka s primiešaním buka.

Podrastový spôsob hospodárenia

Pre listnaté dreviny, ktoré v prírodných podmienkach lesov Slovenska tvoria pôvodné lesné ekosystémy, je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob hospodárenia, hlavne jeho maloplošná forma. Podmienkou pre definovanie maloplošného podrastového hospodárstva je prirodzená obnova, to znamená, že vznik nového následného porastu je zabezpečený zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov. Svojou koncepciou ako aj cieľmi napĺňa - ako jeden z variantov - prírode blízke pestovanie lesa, ktoré vychádza z filozofie zachovania pôvodných (autochtónnych) lesných ekosystémov, pôvodných drevinových skladieb cez fytotechniku pestovania tak, aby uvedené pôvodné dreviny, respektíve ekotypy boli zachované v ďalších generáciách lesov.

Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky obhospodarovania lesa. Vo väzbe na naplnenie spomínaných požiadaviek zdôrazňuje ekosystematický princíp, ktorý spočíva v rešpektovaní štruktúry pôvodného lesného ekosystému a jeho zákonitostí a princíp ekotechnologický, spočívajúci v dlhodobom využívaní prírodných síl pri obhospodarovaní lesa.

Takéto chápanie lesa ako ekosystému je vo všeobecnej rovine založené na princípe poznania známych prírodných síl a zákonitostí, ktoré sa využívajú pri tvorbe organickej hmoty (dreva) v snahe minimalizácie finančných vstupov. Hlavný princíp, udržanie stálosti, treba chápať ako stálosť lesného ekosystému s permanentným plnením všetkých funkcií ekosystému na každej jednotke plochy. Ide teda o princíp permanentného odoberania a tvorby biomasy. V takejto koncepcii všetko funguje na princípe samoregulačných mechanizmov, využívaním ktorých lesný hospodár - pestovateľ vplýva aj na prírodné prostredie.

Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Škodlivé činitele v lesníctve

Škodlivé činitele v lesníctve rozdeľujeme na:

• biotické - patria tu stavovce, hmyz, huby a pod.,
• abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor,
• antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.

Pôdna erózia a požiare

Silné zrážky môžu spôsobiť pôdnu eróziu, najmä na prudkých svahoch s obnaženou pôdou, čo sú práve holoruby. Na poľnohospodárskej pôde je tento efekt ešte výraznejší. Počítať treba aj s požiarmi, hoci v Česku a na Slovensku ide najmä o maloplošné požiare, väčšinou spôsobené človekom.

Poškodzovanie mladého lesného porastu zverou

K významnejšiemu poškodzovaniu mladého lesného porastu dochádza v dobe vegetačného kľudu, keď má raticová zver potravnú núdzu. Črieda raticovej zveri dokáže počas núdze v zimnom období spásť obrovské, niekoľko hektárové plochy vzácnych mladých lesných porastov v krátkom čase. Zver pri spásaní určité druhy drevín uprednostňuje. Z ihličnatých je najviac odhrýzaná jedľa a borovica, a z listnatých javor a jaseň, ale v čase dlhotrvajúcej núdze zver odhrýza aj smrek a buk, preto je nutné chrániť mladé stromčeky do doby, než odrastú.

Odhryzom bočných výhonkov a vetvičiek mladých stromčekov raticová zver poškodzuje rozsiahle plochy mladých lesných porastov znižovaním transpiračnej plochy stromčeka, čo spôsobuje chradnutie stromčeka prejavujúce sa zmenšovaním listov a ihlíc a malým až žiadnym prírastkom. Odhryz hlavného terminálneho výhonku s púčikom spôsobuje dočasnú alebo trvalú deformáciu kmienka a zakrpatenie stromčekov, a aj hynutie poškodených stromčekov. Po primárnej škode spôsobenej zverou sa pripájajú škody sekundárne, keď sú čerstvé rany na stromčekoch infikované celou radou húb. Tým dochádza k rozsiahlemu šíreniu hniloby v poškodených stromčekoch. Ochrana proti odhryzu zverou je preto veľmi dôležitá lesnícka činnosť, ktorú plánujú, organizujú a kontrolujú lesníci.

Mladé lesné stromčeky proti zimnému odhryzu zverou ochraňujeme individuálne, dlhodobo účinnými ochrannými repelentnými prípravkami a mechanickými manžetami. Repelentný prípravok obsahuje kremenný piesok a živočíšne tuky a iné účinné látky, ktoré odrádzajú raticovú zver od konzumácie, no nezabraňujú prerastaniu púčikov pri rašení v jarnom období. Proti odhryzu zverou ochraňujeme najmä hlavný terminálny výhonok mladých lesných stromčekov, na jedli aj niektoré bočné výhonky. Ochranu náterom repelentným prípravkom a mechanickými manžetami realizujeme pred príchodom zimného obdobia na miestach, kde sa raticová zver v zime sústreďuje a zdržiava. Zver v zime vyhľadáva teplejšie slnečné južné expozície, kde sa zdržiava celý deň a tam si hľadá aj potravu. Správne aplikovaná ochrana je účinná až do jari, kedy už raticová zver netrpí potravnou núdzou.

Preventívne opatrenia

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najstabilnejšie ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady pri pestovaní lesa:

• voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa
• pestovanie stanovištne vhodných drevín
• úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov

Pri ťažbe dreva je dôležitá preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia, voľba vhodného obdobia ťažby a zabezpečenie včasného vývozu, dodržiavanie zásad porastovej hygieny. Osobitné podmienky ochrany zahŕňajú zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov, ich vnášanie do porastov a podporu odolnosti porastov hnojením.

Obranné opatrenia

V lesníckych vyspelých krajinách sa v obrane proti biotickým škodcom využíva metóda ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti.

Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú. Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu, alebo odpudzujú. V biologickom boji sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

Lesnícka ochranárska služba

Lesnícka ochranárska služba - špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracovávajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok. Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu, monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.

Protipožiarne opatrenia

Protipožiarne opatrenia sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi. Tieto napr. zakazujú vypaľovať porasty bylín, krov a stromov, zakladať oheň mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu. Spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve. Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.

Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru a v súčinnosťou s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa zabezpečuje lokalizáciu a následné hasenie požiaru.

Ochranné funkcie lesa

Lesy plnia aj ochranné funkcie, ako je ochrana pred vetrom, námrazou, lavínami, prenosom škodlivého hmyzu a chorôb. Tieto funkcie sú zabezpečované prostredníctvom tzv. ochranného plášťa, ktorý má viesť kolmo na smer veterného prúdenia a na rozhraní lesa a nelesných pozemkov tvoriť ochranný lem.

Udržiava sa v pruhu 15 až 50 metrov v redšom spone, pričom prímes listnatých drevín by mala byť aspoň 30 %. Tvorba ochranného plášťa sa začína najneskôr vo veku 40 až 50 rokov. Pri obnove veterného plášťa sa káce až naposledy dreviny ako buk, javor, modřín.

Ochranné pásma a zpevňovacie prvky

Ochranné funkcie lesa sú posilňované aj prostredníctvom zpevňovacích pásov, závor a porostných rebier. Tieto prvky zvyšujú ochranu mladšieho porastu proti vetru a prispievajú k celkovej stabilite lesa. V hospodárstve slúžia k tvorbe plášťa rozluky a odluky, pričom sa prihliada na ich zdravotný stav.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“ sa drevo nie rúbe ale píli. V druhej polovici 50-tych rokoch min. storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harverstory, stroje ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy sa delia na:

1. Stromovú - je to najstaršia technológia pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni t.j. na mieste kde bol strom spílený
2. Kmeňová - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvozne miesto t.j. miesto pri lesnej ceste po ktorej je vyvezený von z lesa
3. Stromová - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou.

Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rizne, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor vývozné súpravy a lanovky.

K doprave dreva patrí:

• Sústreďovanie dreva - je technologický postup pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
• Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá nákladné automobily, ťahače a traktory majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon pripájajú sa za motorové vozidlá sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.

Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie- buničina a drevené uhlie po palivo a lesné štiepky vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe. Rámcové plánovanie

Legislatívne a organizačné rámce

Hospodárska úprava lesov zahŕňa členenie lesných pozemkov na jednotky priestorového rozdelenia ako lesné oblasti, celky, vlastnícke celky, dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Lesné oblasti sú trvalé územné jednotky vytvorené na základe biogeografickej rajonizácie.

Lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ. Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa a plánovanie hospodárenia.

Lesy sa delia na kategórie ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ktoré majú špecifické režimy hospodárenia. Cesta prírode blízkeho a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je cestou stability lesných ekosystémov a ekonomickej efektívnosti. Je to cesta, na ktorej stoja ľudia - lesníci, presvedčení o jej správnosti. Prírode blízke hospodárenie je založené na princípoch hospodárenia, ktoré sleduje prírodné procesy v lese za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému. Ide o ponechanie lesného spoločenstva na prirodzený vývoj za aktívneho spolupôsobenia odborného lesného hospodára, ktorý maximálne využíva poznanie prírodných procesov a zákonitostí prírodných ekosystémov.

Prirodzený les je charakterizovaný ako lesný porast s prirodzenou druhovou skladbou, s podmienkami pre prirodzenú obnovu a so zachovanou rôznorodou priestorovou a vekovou štruktúrou. Aktívna integrovaná ochrana lesa je súbor preventívnych činností a opatrení, ktoré lesný hospodár používa na zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a predchádzanie a minimalizáciu dopadov nepriaznivých biotických a abiotických vplyvov na lesné ekosystémy. Odborný lesný hospodár vie najlepšie včas rozpoznať príznaky nežiaduceho vplyvu širokého spektra biotických škodlivých činiteľov v lesnom ekosystéme a okamžite tak reagovať, použitím správnych ochranných a obranných opatrení zamedziť ich premnoženiu a tak aktívne a bezodkladne pomôcť lesu.

Rámcové plánovanie

Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti. Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa.

Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete). Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:

• základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.,
• ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.,
• zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.

Podrobné plánovanie

Podrobnými plánmi vypracovávanými pre lesné hospodárstvo sú programy starostlivosti o les (PSL). Spracúvajú sa pre časti lesapodľa ich užívania - lesné celky (LC). Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov. PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie. Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov. Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti. PSL má zákonne predpísané náležitosti.

tags: #overovatwtazba #lesa #pestovanie #a #ochrana #lesa

Populárne príspevky:

• Klinček do záhrady
• kompletný sprievodca krasuľkami
• ako odpudiť komáre pomocou levandule
• Sprievodca kvetinárstvom Florimport Levice
• Viac informácií o Amarylis: Kráľovná Zimných Kvetov vo Vašej Domácnosti