Pestovanie okrasných tekvíc: od semienka po jesennú dekoráciu
Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Tekvica (Cucurbita) je populárna zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou. Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku. Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov. Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu.
Tekvice sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka. Tekvica je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Tekvice obsahujú najmä provitamín A a vitamíny B a C, ďalej sacharidy, bielkoviny, vlákninu, horčík, železo a vápnik. V tradičnej ázijskej medicíne sa používa na liečenie problémov so slezinou, pankreasom a žalúdka.
Pestovanie okrasných tekvíc
Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Tekvice majú rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyber pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom. Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny.
Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Tekvice sa dajú pestovať aj na balkóne alebo na terase. Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka.
Výsev a výsadba
Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov. Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievaj na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre. Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží. Semienka tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Vysievanie priamo do hriadky je preto možné až po prechodnom jarnom období s možnosťou nižších teplôt v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená. Cuketa aj patizón majú radi teplé počasie, preto je vhodné ich vysievanie až po prehriatí pôdy na 15 °C. Najlepšie budú rásť, keď sa vonkajšie teploty budú pohybovať od 15 do 30 °C. Pripravte pre ne slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Obe odrody môžete vysiať do hniezd po 2 - 3 semenách. Myslite na to, že aj cukety a patizóny majú veľké listy, preto bude medzi riadkami potrebné ponechať dostatočne veľký priestor (70 - 100 cm). Po vyklíčení nechajte ďalej rásť len najsilnejšiu rastlinku. Ak si chcete vypestovať priesady, budete potrebovať dostatočne veľké nádoby, do ktorých vložíte po jednom semienku. Po vyvinutí dvoch pravých listov môžete presádzať na záhon. Tekvice možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Okrasné tekvice z mixu sa vysievajú na jar, najlepšie v apríli až máji, keď sa teplota pôdy dostane na minimálne 15-18°C. Semená môžete vysievať priamo do pôdy alebo predpestovať sadenice v interiéri a vysadiť ich von, keď pominú posledné mrazy. Semená môžete predpestovať 2-4 týždne pred poslednými mrazmi v interiéri a neskôr ich presadiť do záhrady. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Keď rastliny vzídu, je dôležité ich riediť, aby medzi nimi bola vzdialenosť 50-70 cm, pretože okrasné tekvice majú tendenciu rásť do šírky a potrebujú dostatok miesta. Riadky by mali byť od seba vzdialené 1-1,5 m, aby sa zabezpečil priestor pre rast a tvorbu plodov. Okrasné tekvice zo zmesi preferujú slnečné miesto s dostatkom svetla, ktoré podporí ich rast a kvitnutie. Môžete ich pestovať na záhonoch, kde budú mať dostatok slnka.
Starostlivosť počas rastu
Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákmi a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy. Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri. Tekvice potrebujú pravidelné zavlažovanie, najmä počas obdobia rastu a tvorby plodov. Na začiatku rastu používajte hnojivo bohaté na dusík. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov. Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti. Tekvice vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dôležité je udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Zároveň sa vyhnite zalievaniu nad listami, aby sa zabránilo šíreniu plesní. Na podporu rastu a tvorby plodov je vhodné hnojiť tekvice organickými hnojivami, ktoré podporia vývoj rastlín. Môžete použiť hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Ak rastliny vytvárajú väčšie plody, môže byť potrebné ich podoprieť alebo použiť podložky pod plody, aby sa predišlo poškodeniu. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.
Halloween pumpkin Ako vyrezať tekvicu na halloween? | tip jak vyřezat dýni
Zber a skladovanie okrasných tekvíc
Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste. Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.
Základom na získanie kvalitnej a odolnej úrody je správny čas zberu. Plody musia na rastline poriadne dozrieť. Vôbec sa vám neoplatí oberať tekvice, ktoré sú ešte svieže a majú lesklú, dužinatú stopku. Tá má byť už suchá, popraskaná, matná. Zelené zafarbenie by malo vystriedať zažltnuté či béžové. Po zaklopaní na tekvičku sa má ozvať dutý zvuk. Úrodu treba zberať za suchého, slnečného počasia, ktoré by malo v ideálnom prípade pretrvať ešte aspoň týždeň. To, žiaľ, nie je v jeseni jednoduché. Tekvičky by mali najprv dobre dozrieť na rastline, potom kvalitne preschnúť poukladané na záhone či terase. Rozhodne vám neoplatí ponáhľať sa so zberom. Vždy je lepšie počkať na slnečný deň, ako nasilu brať zo záhona mokré tekvice. Budete mať zbytočne viac starostí s ich sušením, ktoré navyše vôbec nemusí byť úspešné.
Ostrými nožnicami alebo nožom zrežte stopku tak, aby aspoň niekoľko centimetrov z nej ostalo na tekvici. V princípe sa snažte ponechať stopku čo najdlhšiu. Okrem toho, že pôsobí hravo a zaujímavo, ochráni plod pred zahnívaním. Rana po odstránení stopky alebo jej zrezanie tupým nástrojom býva vstupnou bránou pre patogénne mikroorganizmy.
Po úspešnom a správnom zbere a po prvotnom usušení tekvičiek je čas postarať sa o to, aby plody naozaj kvalitne preschli. Osvedčilo sa ponechať ich niekoľko dní až dva týždne v miestnosti, kde je suchý teplý vzduch. Rozmiestnite ich do debničky vystlanej slamou, aby sa neotlačili a boli na vzdušnom podklade. Neskôr na dlhodobé skladovanie je najvhodnejšia teplota v rozmedzí 10 až 18 °C, priestory by mali byť naďalej vzdušné a podklad mäkký.
Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú radi pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Okrasné tekvice sú pripravené na zber v auguste až októbri, keď plody dosiahnu svoju plnú farbu a tvrdosť. Plody by mali byť pevné, suché a s bohatými farbami. Plody zbierajte opatrne, aby ste ich nepoškodili. Ak chcete, aby vydržali dlhšie ako dekorácie, uložte ich na suché a chladné miesto.
Čo nerobiť pri pestovaní a skladovaní
Niektorí ľudia si myslia, že prepichnutie tekvice zabezpečí ľahšie preschnutie aj vnútri. V skutočnosti však ide o neželanú ranu, okolo ktorej plod často začne hniť či plesnieť. Neodporúčame ani prestriekať ich transparentným matným lakom. Skúsenosti hovoria, že ak tekvica nie je dobre presušená, lak zakonzervuje len vlhkosť vnútri a plod sa začne pomerne rýchlo kaziť. Tekvička by mala dýchať a naďalej pomaly schnúť, aby vydržala čo najdlhšie. Tekvice navŕšené na kôpke v košíku síce vyzerajú efektne, ale nevydržia dlho. Otlačia sa navzájom a miesta, na ktoré je sústavne vyvíjaný tlak, začínajú postupne mäknúť a hniť.
Bežne sa tekvičky rozkladajú na poličky či na kuchynskú linku. Ak sa tak rozhodnete urobiť, je dobré ich podložiť napríklad hoblinami alebo slamou. Tento materiál dotvorí výzdobu a zároveň im poskytne mäkký a vzdušný podklad. K mäknutiu, zahnívaniu či plesniveniu dochádza zvyčajne odspodu, na mieste najväčšieho tlaku. Ak si chcete vytvoriť zátišie s tekvicami, opäť odporúčame použiť suchý a vzdušný prírodný materiál ako podklad. Dobre poslúži aj jutovina, rafia či sisal. Okrasné tekvice ostanú najdlhšie krásne v chladnej a slnečnej miestnosti, akou je napríklad chodba alebo hala.
tags: #ozdobne #tekvicky #pestovanie