Obnoviteľné zdroje energie na Slovensku: Stav, výzvy a budúcnosť
Na Slovensku sa v roku 2023 vyrobilo celkovo 27,49 TWh elektriny, pričom rekordne vysoká výroba pochádzala z jadrových zdrojov. Zároveň došlo k miernemu nárastu produkcie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorý bol primárne poháňaný hydroelektrárňami. Podiel OZE na výrobe a spotrebe elektriny na ročnej báze zverejňuje regulačný úrad ÚRSO, ktorému túto povinnosť ukladá zákon o podpore OZE a VÚ KVET (309/2009). Národný energetický mix, ktorý zverejnila spoločnosť OKTE, ukazuje, že podiel OZE v slovenskom energetickom mixe v roku 2023 dosiahol úroveň necelých 23 %. Dominantné postavenie si naďalej udržiavajú vodné elektrárne s podielom presahujúcim 17 %.
Rozvoj biometánu a jeho potenciál
V apríli 2024 bola v Ožďanoch spustená do prevádzky štvrtá biometánová stanica na Slovensku. Tento krok prichádza v čase otrasov na globálnych energetických trhoch a diskusií o bezpečnosti dodávok, kedy sa biometán čoraz viac presadzuje ako realistická domáca alternatíva k dovážanému zemnému plynu. Biometánová stanica v Ožďanoch bola pripojená do distribučnej siete SPP - distribúcia a vznikla prestavbou existujúcej bioplynovej stanice. Ročne dodá takmer 4 milióny metrov kubických biometánu, čo zodpovedá ročnej spotrebe viac ako 2 400 domácností. Projekt bol podporený dotáciou z Plánu obnovy a odolnosti vo výške približne 1,5 milióna eur. Vstupnou surovinou pre výrobu biometánu v Ožďanoch je maštaľný hnoj a hydinový trus z lokálnych poľnohospodárskych prevádzok. Prvá slovenská biometánová stanica bola spustená v Jelšave v roku 2022, po ktorej nasledovali prevádzky vo Veľkých Bierovciach a Horovciach. Biometán má potenciál prispieť k dekarbonizácii sektora plynárenstva, ktorý pokrýva približne štvrtinu energetických potrieb Slovenska.
Výzvy v pripájaní obnoviteľných zdrojov
Analýza think-tanku EMBER upozorňuje na vážny problém s nedostatočnou kapacitou elektrizačných sústav v Európe, ktorý môže brániť pripojeniu až 120 GW plánovaných veterných a solárnych projektov. Medzi najviac ohrozené krajiny patrí aj Slovensko. Európa riskuje, že do konca tejto dekády nevyužije potenciál až polovice plánovaného nárastu obnoviteľných zdrojov energie kvôli nedostatočne pripraveným prenosovým a distribučným sústavam. Sústavy sa stávajú rozhodujúcim faktorom energetickej bezpečnosti aj ekonomickej pripravenosti, a preťažené siete predstavujú bezpečnostné riziko.
Problémy s kapacitou distribučných sústav viedli v januári 2013 k pozastaveniu prijímania žiadostí o pripojenie nových zdrojov zo strany distribučných spoločností Západoslovenská distribučná, Stredoslovenská distribučná a SSE-D. Hoci SSE-D v decembri 2013 prijímanie žiadostí obnovila, po mesiaci ich opäť stopla s odôvodnením potreby kvalifikovaných prepočtov a vypracovania odbornej štúdie. Pre zabezpečenie transparentnosti v žiadostiach o pripojenie by bolo vhodné zaviesť povinnosť distribučným spoločnostiam zverejňovať prijaté žiadosti a ich vybavenie. Zmena zákona 309/2009 Z.z. o podpore OZE a VU KVET, ktorá by zohľadňovala technické a ekonomické riziká pri pripájaní nových zariadení, je nevyhnutná.
Nový kreditný systém pre elektromobilitu
Od 1. septembra 2026 nadobudne účinnosť novela zákona o energetike, ktorá zavádza nový systém obchodovateľných kreditov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) spotrebovanú pri nabíjaní elektrických vozidiel. Tento mechanizmus má vytvoriť trhový ekonomický stimul pre prevádzkovateľov nabíjačiek a dodávateľov palív, ktorí budú musieť plniť povinné podiely zelenej elektriny v doprave. Spoločnosť OKTE bude prevádzkovať tento systém, ktorý bude do veľkej miery kopírovať existujúci systém záruk pôvodu. Prevádzkovatelia nabíjacích staníc si budú môcť zvoliť medzi uplatnením záruky pôvodu alebo vydaním kreditu. Kredity môžu vzniknúť buď priamym prepojením výroby z OZE s nabíjačkou, alebo z elektriny odobratej zo siete krytej zárukou pôvodu. Cenotvorba kreditov nebude regulovaná a bude vychádzať z dohody medzi účastníkmi trhu. Do budúcna sa uvažuje o vytvorení centralizovaného trhu s kreditmi.
Nevyužitý geotermálny potenciál
Slovensko disponuje významným geotermálnym potenciálom, avšak jeho využitie brzdí komplikovaná regulácia, nejednotné povoľovacie procesy a nedostatočné ekonomické motivácie. Analýza pre Európsku investičnú banku identifikuje bariéry v právnej, inštitucionálnej, finančnej aj socio-ekonomickej oblasti. Najväčšie zmeny si žiada oblasť povoľovania, cenovej regulácie a schém štátnej pomoci. Kľúčovou podmienkou rozvoja geotermálnych projektov je komplexná reforma povoľovania, ktorá by zjednodušila procesy v geologickej, banskohospodárskej, vodohospodárskej, stavebnej a energetickej oblasti. Súčasný systém obsahuje prísne investičné limity a právo veta dotknutých orgánov bez možnosti opravného prostriedku, čo predstavuje ústavné riziko. Prevádzková podpora je dostupná len pre výrobu elektriny z geotermálnej energie do 500 kW a pre kombinovanú výrobu do 1 MW, čo prakticky znemožňuje uplatnenie geotermálnych projektov v tepelnom sektore. Odporúča sa zaviesť prevádzkovú podporu aj na teplo, podobne ako v Českej republike.
Dotácie a podpora pre OZE
V apríli 2025 ministerstvo hospodárstva otvorilo dotačnú výzvu, cez ktorú rozdelilo približne 40 firmám desiatky miliónov eur z nevyčerpaných prostriedkov Plánu obnovy. Dotácie boli zamerané na nové elektrárne využívajúce obnoviteľné zdroje energie (OZE), kogeneračné jednotky a batériové úložiská (BESS). Najväčší nenávratný finančný príspevok získala spoločnosť Cosmopo s.r.o. vo výške 1,65 mil. eur na projekt zvýšenia inštalovaného výkonu fotovoltiky a výstavbu nového batériového úložiska. Spoločnosť Kronospan získala dotáciu 1,63 mil. eur.
V roku 2023 bol podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov energie a dotovanej tzv. doplatkom 8,91 % zo spotrebovanej elektriny. Pri výrobe elektriny bol podiel tzv. zelených zdrojov vyšší. Celkovo bolo na Slovensku 2 720 podporovaných zdrojov. Objem doplatkov pre výrobcov elektriny zinkasovaný v minulom roku pokračoval v úbytku, primárne v dôsledku stúpajúcej ceny elektriny na burze. Doplatky predstavujú rozdiel medzi skutočnou cenou elektriny na trhu a garantovanou výkupnou cenou.
Diskusia o zdanení solárnych elektrární
V médiách sa už dlhšie objavujú správy o návrhu dodatočného zdanenia solárnych elektrární na Slovensku. Táto diskusia vyvoláva otázky, keďže podpora pre OZE aj KVET je podľa zákona rovnaká, a preto by logicky mali byť zdanené všetky subjekty spadajúce pod tento zákon. Premiér, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií sa vyjadrili k tejto téme, pričom údajný získaný zisk by mal ísť na zníženie cien elektriny. Vláda Roberta Fica v minulosti schválila nadštandardné finančné podmienky pre rozvoj FVE, a jej nominant v ÚRSO nastavil vysoké výkupné ceny. V súčasnosti panuje informačné embargo na podrobnosti o výške dane a mechanizme jej fungovania.
Rozšírené kontroly ÚRSO a budúcnosť OZE
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) od minulého roka rozšíril kontroly v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), pričom sa opiera aj o podnety od organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). OKTE je od roku 2020 zúčtovateľom podpory pre OZE a KVET. Prevádzková podpora OZE a KVET sa na Slovensku realizuje prostredníctvom tzv. doplatkov, ktoré pokrývajú rozdiel medzi aktuálnou cenou elektriny na trhu a garantovanou výkupnou cenou. Od spustenia podpory výrobcovia elektriny zinkasovali viac ako štyri miliardy eur.
Segment vykurovania, vetrania a klimatizácie (HVAC) prechádza dynamickým vývojom, pričom predaj tepelných čerpadiel kolíše v závislosti od cien energií a dotačných programov. Batériové úložiská sa stávajú kľúčovým prvkom modernej energetiky a na Slovensku vstupujú do fázy intenzívneho rastu. Riešia problém, kam s nespotrebovanou elektrinou z rastúceho počtu fotovoltických inštalácií.
Renomované spoločnosti Viessmann, REHAU a KLIMAK organizujú v spolupráci najväčšiu medzinárodnú odbornú konferenciu Solution Summit vo februári 2026, ktorá sa zameria na kľúčové výzvy súčasnej energetiky a stavebníctva.
tags: #oze #kvet #na #slovensku