Pachysandra zimozelená: Vždyzelená krása pre tieňové miesta
Pachysandra, slovensky niekedy nazývaná tlstolist, je jednou z najcennejších pôdopokryvných trvaliek pre problémové, tienisté miesta. Je to stálozelená trvalka, ktorá je ako stvorená na pokrytie pôdy v tienistých a polotienistých zákutiach vašej záhrady. Táto vždyzelená rastlina pochádza z lesov východnej Ázie a Severnej Ameriky, kde vytvára husté, súvislé koberce. Pachysandry sú stálozelené trvalky, ktoré pochádzajú z Japonska a Číny. Pachysandra patrí do čeľade krušpánovité (Buxaceae), čo vysvetľuje jej odolné, kožovité listy.
Charakteristika a odrody
Pachysandra terminalis, ľudovo známa aj ako pachysandra vrcholová, je nízka, stálozelená trvalka s lesklými tmavozelenými listami, dorastajúca do výšky 15-20 cm. Listy sú usporiadané v praslenoch na koncoch výhonkov, majú kosoštvorcový tvar so zúbkovaným okrajom a sýtozelenú farbu. Existujú aj panašované kultivary. Pachysandra vrcholová vytvára hustý plazivý koberec tmavo zelených, lesklých listov s jemne pílovitým okrajom, ktoré udržujú dekoratívny charakter počas celého roka. Tento druh dorastá približne 15-30 cm na výšku a pri dostatku priestoru sa môže rozprestrieť do šírky okolo 0,60 - 1 m i viac, postupne vytvárajúce súvislú pôdopokryvnú masu vhodnú na zakrytie zatienených plôch, podrastov drevín alebo medzi vyššími stálezelenými kríkmi. Listy sú krátko stopkaté a striedavé so svetlo až tmavo zelenou farbou, ktorú si udržujú aj počas miernych zimných podmienok, hoci pri priamom slnku alebo strese môžu mierne zožltnúť.
Kvitne bielymi kvetmi v apríli a máji. V marci až máji sa objavujú drobné, vzpriamené klasy bielych kvetov. Na jar, obvykle počas marca až apríla sa nad listami objavujú drobné biele kvety na krátkych vrcholových klasovitých výhonkoch, ktoré nie sú dominantné, ale pridávajú jemný sezónny detail. Biele kvety vytvárajú krásny kontrast so zelenými listami. Po kvetoch nasledujú drobné biele bobule.
Pestovanie a starostlivosť
Stanovište a pôda
Pachysandra má rada polotienisté až tienisté miesta, najlepšie pod korunami stromov. Ideálnym miestom je úplný tieň až polotieň. Pachysandra terminalis preferuje tienisté až polotienisté stanovište a priepustnú, humóznu pôdu. Vyžaduje humóznu, mierne kyslú a dobre priepustnú pôdu. Dobre znáša aj kyslé pôdy. Suchú pôdu nemá rada. Pestovanie: Vyžaduje humóznu, dobre priepustnú, mierne vlhkú pôdu s mierne kyslou až neutrálnou reakciou, ktorá by nemala nikdy úplne vysychať ani byť dlhodobo zamokrená. Najlepšie prospieva na tienistom až polotienistom stanovišti, najmä pod drevinami alebo v severných expozíciách, kde vytvára hustý pôdopokryvný porast a obmedzuje rast burín.
Výsadba
Plochu pred výsadbou dobre porýľujeme, prekypríme a zbavíme buriny. Pri silno zaburinených plochách prevedieme postrek proti burine - najlepšie prípravkom, ktorý pôsobí na listovú plochu a nepoškodzuje pôdu (napr. Roundup). Opatrne - aby sme nezasiahli rastliny, ktoré majú zostať. Asi po 14 dňoch, keď sa prejavia účinky prípravku, odumretú burinu odstránime. Teraz pôdu poryjeme a skypríme. Pokryvné rastliny sa väčšinou dodávajú v kontajneroch. Tie položíme na plochu do správneho sponu tak, aby boli rastliny rovnomerne rozložené po celej ploche. Rastliny vyberieme z kontajnerov, zasadíme do hĺbky kontajnera a pôdu ušliapeme. Potrvá asi 2 roky, než plocha zarastie a pôda nebude viditeľná. Aby sme počas tejto doby zabránili rastu buriny, pokryjeme pôdu asi 5 - 10 cm vrstvou muľčovacej kôry, ktorá bude zároveň zadržiavať vlhkosť.
Doba výsadby je od marca až mája a od októbra až po mrazy. Vysadené v nádobách celoročne. Odporúčaný spon rastlín je 5 až 9 rastlín na m².
Zálievka a hnojenie
Po výsadbe je dôležité rastliny pravidelne zalievať, kým sa dobre nezakorenia. Následne sú pomerne tolerantné voči suchu. Zálievka je dôležitá predovšetkým po výsadbe a v období dlhšieho sucha, pričom zapojený porast si udržuje vlahu pomerne dobre. Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie.
Hnojenie sa odporúča vykonávať na jar ľahkou dávkou organického alebo pomaly rozpustného hnojiva určeného pre okrasné rastliny. Na jar sa používa minerálne plné hnojivo, ktoré sa rovnomerne rozloží po ploche, príp. trochu zapracuje do pôdy.
Rez a ochrana
Údržba je minimálna. Pachysandra nepotrebuje pravidelný rez. Rez nie je nevyhnutný, vykonáva sa iba udržiavacia, spravidla na jar, kedy je možné odstrániť poškodené alebo suché výhony a prípadne zmladiť porast. Ak po čase príliš vyčnieva do chodníka, stačí ju zastrihnúť rýľom alebo nožnicami.
Pachysandra je plne mrazuvzdorná a jej listy zostávajú zelené aj pod snehom. Je veľmi odolná voči chladu a mrazom, je vždyzelená a tolerantná voči nízkemu osvetleniu, čo ju robí ideálnou pre trvalé pokrytie pôdy v čiastočnom až hlbokom tieni, kde iné rastliny môžu mať problém s rastom. Nie je nutná žiadna špeciálna ochrana rastlín.
How to Plant Pachysandra: Step-by-Step Trench Method
Pestovanie v nádobách
Pokryvné rastliny sa môžu pestovať aj v nádobách na balkóne, či terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 10 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Hnojenie: vhodné je univerzálne hnojivo Tisíckvet. Hnojením docielite pevný rast, nádherné farby a robustné rastliny. Zavlažovanie: vysadené v črepníku potrebujú dostatok vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: nádoby postavte tesne vedľa seba na chránené miesto. Počas silných mrazov prikryte nádoby rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Význam pôdopokryvných rastlín
V zdravej záhrade pôdu vôbec nevidno. Všade, kde dopadnú slnečné lúče, sa rozkladá humus. V prírode preberajú funkciu pôdneho krytu rastliny označované ľuďmi ako buriny. Kto sa im chce vyhnúť, mal by pestovať pokryvné rastliny. Nie každý druh je však vhodný ako podrast drevín a, žiaľ, nachádzame častejšie tie zlé príklady. Voľba správnych rastlinných spoločenstiev vyžaduje znalosť životných nárokov jednotlivých druhov.
Funkčný podrast je potom korunou starostlivosti o pôdu: zabraňuje jej vysúchaniu, odtekaniu vody pri silnejších zrážkach, zabahneniu pôdy, kyprí ju svojimi koreňmi, dodáva jej humus, zabezpečuje vyrovnanú pôdnu vlhkosť a teplotu a tým vytvára pôdnym organizmom lepšie životné podmienky. Obmedzuje škody vzniknuté mrazom a suchom. Mnohokrát zachytáva opadané lístie, ktoré tak nepoletuje po záhrade a ani opticky neruší. Teda podrast znižuje náklady na starostlivosť a zvyšuje tak pomyselnú hodnotu záhrady. Voľbou vhodných spoločenstiev drevín a podrastu sa automaticky vyriešia mnohé problémy spojené so starostlivosťou o záhradu.
Pachysandra terminalis je mimoriadne všestranná rastlina. Vďaka svojej schopnosti utvoriť súvislý zelený koberec je užitočná na potlačenie burín a stabilizáciu pôdy na svahoch. Pachysandra je tolerantná voči tieňu a prosperuje tam, kde sa väčšine rastlín nedarí. Je to stálozelená trvalka s krásnymi, lesklými a sýto zelenými listami. Listy vyrastajú v hustých praslenoch, sú oválne, na špičke pílovité. Vyznačuje sa hustým porastom, ktorý dorastá do výšky 25cm.
Rozdiel medzi Pachysandrou a Zimozeleňou (Vinca)
Zimozeleň je pôdopokryvná rastlina, ktorá spoľahlivo nahradí trávnik v prírodnej záhrade na tienistých miestach a v podraste stromov. Je to stálozelená trvalka, poloker z čeľade zimozeleňovité (Apocynaceae). Najrozšírenejšie sú 2 druhy: Zimozeleň väčšia (Vinca major) a chúlostivejšia Zimozeleň menšia (Vinca minor). Ich listy sú stále-zelené a neopadávajú. Stonky majú väčšinou charakter poplazu, sú obrastené kožovitými, protistojnými listami. Kvety vyrastajú v horných častiach stoniek z pazúch listov.
Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje niektoré alkaloidy, najdôležitejší je vinkamín, ktorý je zložkou liekov proti vysokému krvnému tlaku. Rastlina sa spolu s druhmi V. Major, V. Herbacea používa v ľudovom liečiteľstve.
Nenáročná kobercová rastlina je vhodná aj na tienisté miesta, ale oveľa krajšia bude na slnečnom stanovišti či v polotieni. Ošetrovanie takto vysadenej plochy spočíva v zavlažovaní a občasnom odburiňovaní. Je to pomerne invazívna rastlina a má tendenciu prerastať okraj záhona. Začiatkom jari je vhodné ju zostrihať, aby sa priveľmi nerozrástla. Pôvodný druh - zimozeleň menšia (Vinca minor) rastie v každej záhradnej pôde. Kvitne od druhej polovice jari až do jesene a má bledomodré kvietky. Šľachtené druhy majú kvety purpurové, biele alebo bledoružové. Dostatok svetla podporuje krásne zafarbenie jej listov, bohaté kvitnutie a takisto aj bohatý, hustý rast. Rastlina sa dobre ujíma prakticky počas celého obdobia vegetácie. Najlepšie je začať s delením staršieho porastu na začiatku vegetácie, ale rastlina to bez problémov zvládne aj neskôr. Rýľom oddelíme časť porastu a presadíme na nové miesto. Pri manipulácii s rastlinou sa snažíme zachovať korene a poškodiť ich čo najmenej.
Zimozeleň väčšia (Vinca major) má dekoratívne listy, jasnozelené, so širokým smotanovo-bielym lemom. Listy sú krajšie skôr na tienistom mieste. Je to veľmi nenáročná rastlina, preto sa výborne hodí na pokrytie pôdy a to aj na zatienených miestach a pod stromami. Vytvára väčšie husté porasty. Od konca jari do začiatku jesene kvitne veľkými jasnomodrými kvetmi. Kvitnutie je oveľa bohatšie na slnečnom mieste. Svojím pestrým sfarbením listov oživí zimnú záhradu. Dobre rastie v každej normálnej záhradnej pôde za predpokladu, že nie je príliš suchá.
tags: #pachysandra #alebo #zimozelen