Pestovanie plnokvetého pajazmínu: Všetko, čo potrebujete vedieť o výsadbe, starostlivosti a reze

Pajazmín (Philadelphus), známy tiež ako jazmín nepravý či jazmín voňavý, je obľúbený okrasný ker, ktorý do záhrad prináša nielen krásne biele kvety, ale aj intenzívnu a príjemnú vôňu. Tieto opadavé alebo vždyzelené kríky dorastajú do výšky až 4 metrov a existuje približne 70 druhov, pričom najpopulárnejší je pajazmín vencový. Pôvodne pochádzajú z Ázie, dnes sú však rozšírené aj po severnej Amerike. Pajazmíny sú nenáročné na pestovanie, sú odolné a ideálne sa hodia aj do mestských záhrad vďaka svojej tolerancii voči znečistenému ovzdušiu.

Listy pajazmínu sú jednoduché a môžu opadávať alebo pretrvávať na rastline počas vegetačného pokoja, v závislosti od druhu. Vetvy rastú vzpriamene alebo sú previsnuté. Jednoduché snehobiele kvety intenzívne voňajú, najmä v teplom počasí. Pajazmín 'Minnesota Snowflake' (Philadelphus 'Minnesota Snowflake') je nádherný, bohato kvitnúci ker, ktorý vás očarí nielen svojimi snehobielymi, plnokvetými kvetmi, ale najmä intenzívnou, sladkou vôňou. Patrí medzi najobľúbenejšie odrody pajazmínov vďaka bohatej násade kvetov, elegantnému vzhľadu a odolnosti voči mrazu.

Druhy pajazmínov

Existuje niekoľko druhov pajazmínov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom kvetov a intenzitou vône. Medzi najznámejšie a najčastejšie pestované druhy patria:

• Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius): Tento druh je najznámejší a najčastejšie pestovaný v Európe. Má voňavé, krémovo biele kvety, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta. Dosahuje výšku až 300 cm a rozrastá sa do šírky, takže sa pestuje skôr ako solitér.
• Pajazmín Lemoinov (Philadelphus x lemoinei): Jedná sa o nižšiu odrodu dorastajúcu do výšky 70-150 cm. Kvety sú jednoduché a sladko voňajú.
• Pajazmín mnohokvetý (Philadelphus x polyanthus): Tento druh vznikol krížením pajazmínu Lemoinova s pajazmínom význačným a je obľúbený medzi pestovateľmi aj šľachtiteľmi.
• Kultivar pajazmínu (Philadelphus x purpureo-maculatus): Kvety tohto druhu sú po okrajoch okvetných lístkov zaujímavo tvarované a ich stred má purpurovú farbu. Kríky sú opadavé a dosahujú výšku 80-150 cm.
• Pajazmín nevoňavý (Philadelphus inodorus): Tento druh sa od väčšiny ostatných odlišuje tým, že veľké, štvorpočetné kvety takmer vôbec nevoňajú. Z tohto dôvodu sa toľko nepestuje.
• Pajazmín purpurový kalich (Philadelphus purpurascens): Voňavé kvety majú červenkastý kalich. Ker dorastá až 4 metrov a ide o odolný druh, ktorý voľne rastie najmä v Ázii.
• Philadelphus 'Belle Etoile': Tento kultivar má veľké, biele kvety s výrazným fialovým stredom. Jeho vôňa je veľmi silná a príjemná.
• Philadelphus lewisii (Pajazmín Lewisov): Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky a je známy svojou odolnosťou voči suchu.
• Philadelphus 'Virginal': Tento kultivar má plné biele kvety a dorastá do výšky 2 až 3 metre.

Ideálne stanovište a pôda

Pajazmín si poradí aj v tieni, avšak na slnečnom stanovišti bude kvitnúť bohatšie a kvety budú intenzívnejšie voňať, čím priláka do záhrady viac opeľovačov. Najlepšie sa mu darí na chránených miestach, ktoré sú dobre osvetlené, no zároveň chránené pred silným vetrom a prievanom. Vhodnou lokalitou je napríklad južne alebo západne orientovaná stena domu, pergola alebo záveterný kút vašej záhrady. Ideálne je vysádzať krík do závetria, pretože jemné okvetné lístky môžu byť poškodené silným vetrom.

Čo sa týka pôdy, pajazmín potrebuje priepustnú, hlinitopiesočnatú zeminu, ktorá dokáže dobre zadržať vlahu, ale zároveň sa v nej voda nehromadí. Ak máte v záhrade ťažšiu, ílovitú pôdu, pred výsadbou ju premiešajte s pieskom alebo kompostom, aby ste zabezpečili jej správnu štruktúru a priepustnosť. Vyhovuje mu slabo kyslá až silno zásaditá pôdna reakcia. V kyslejšej pôde je dobré raz za tri roky zapracovať vápnik v podobe mletého vápenca. Pajazmín neznáša zamokrené a ťažké pôdy, kde mu môžu vyhníť korene, ale dobre znáša krátkodobé sucho.

Výsadba a opora

Pajazmín môžeme vysádzať na jeseň (september až november) alebo na jar (marec až jún). Najlepší čas na výsadbu väčšiny druhov je jar, najlepšie po posledných jarných mrazoch, keď sa zem začne pomaly oteplovať. Pri jarnej výsadbe je dôležité chrániť mladú rastlinu pred mrazom a zabezpečiť dostatočnú závlahu, najmä ak nie sú nízke teploty. Kontajnerové rastliny je možné vysádzať po celý rok.

Pred výsadbou očistíme podložie od buriny a prekopeme ho. V prípade potreby môžeme použiť dobre spracovaný kompost, aby sme vylepšili jeho štruktúru. Pri výsadbe musí byť jama dostatočne veľká a zemina dobre ušliapaná, aby sa korene spojili s pôdou. Po vysadení zalievame a mulčujeme, aby sme obmedzili odparovanie a expanziu burín.

Pri výsadbe myslite aj na to, že pajazmín potrebuje pevnú oporu, ak ide o popínavé odrody. Popínavé odrody ocenia treláže, pergoly, ploty alebo steny, po ktorých sa môžu pohodlne šplhať. Bez takejto opory sa môže rastlina rýchlo rozrásť neorganizovane a zbytočne si tak komplikovať údržbu.

Pestovanie v kvetináči

Ak nemáte k dispozícii záhradu, nezúfajte - pajazmín sa dá veľmi úspešne pestovať aj v kvetináči na balkóne alebo terase. V takom prípade však dbajte na dostatok priestoru pre korene a dobrú drenáž. Odporúčame vyberať kvetináče z poréznych materiálov, ako je terakota alebo keramika, ktoré dobre odvádzajú prebytočnú vodu a zabraňujú tak premokreniu koreňov. Veľkosť črepníka by mala mať obsah od 50 litrov pre optimálny rast. Zemina v kvetináči by mala byť bohatá na živiny - ideálna je zmes záhradníckeho substrátu a kvalitného kompostu (pomer 1:1).

• Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž.
• Vrstva štrku by mala byť zakrytá rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
• Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
• V črepníku potrebujú pajazmíny veľa vody, obyčajne sa zalievajú raz denne.

Zavlažovanie a hnojenie

Pravidelná zálievka je pre pajazmín veľmi dôležitá, obzvlášť počas letnej vegetačnej sezóny. Polievajte ho vtedy, keď vrchná vrstva zeminy mierne preschne. Nikdy však nezalievajte príliš intenzívne, aby korene nestáli dlhodobo vo vode, čo by mohlo spôsobiť ich hnilobu. V teplých dňoch je lepšie zalievať častejšie menšími dávkami vody. Po zakorenení je pajazmín pomerne nenáročný na vodu, no počas sucha ocení občasnú zálievku. Pravidelnú zálievku vyžaduje, pokiaľ riadne nezakorení.

Hnojenie: Potreba živín u listnáčov je nepatrná a tak neprináša na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Počas obdobia rastu odporúčame prihnojovať pajazmín hnojivom bohatým na fosfor a draslík, ktoré podporujú kvitnutie. Vhodné sú najmä tekuté hnojivá určené pre kvitnúce rastliny, aplikované raz za dva týždne podľa pokynov výrobcu. Neprekračujte udané množstvá hnojív, pretože prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom.

Rez a tvarovanie

Pravidelné zaštipovanie a rez sú pre zdravý a bohatý rast pajazmínu kľúčové. Hoci bude kvitnúť, aj keď ho rezať nebudete, bohaté a každoročné kvitnutie, keď je celý ker doslova obsypaný kvetmi, dosiahnete práve pravidelným rezom, a to tesne po odkvitnutí. Pajazmín kvitne na minuloročnom a staršom dreve. Hneď po odkvitnutí preto prerežte staré drevo a zachovajte nové výhonky. Týmto spôsobom sa ker zbaví starých výhonov, ktoré už netvoria kvety, a podporí sa rast nových.

Pri pajazmíne sa odporúča nevykonávať radikálny rez, ale skôr presvetľovanie. Zrezávame iba vrchnú časť výhonov, a to hneď potom, čo rastlina odkvitne. Každé leto, hneď po odkvitnutí, by sa malo odstrániť 20 - 30 % najstarších výhonov.

Zmladzovací a radikálny rez

Ak je pajazmín veľmi prerastený, môžete ho začiatkom jari zrezať až celkom ku kostrovým konárom. Nezabudnite ho však výdatne prihnojiť, aby vyhnal nové výhonky. Dospelé kery vyžadujú vždy po niekoľkých rokoch omladzujúci rez - odstránime časť starých výhonkov hneď pri podloží. Omladená rastlina bude bohato kvitnúť. Rez vykonávame po kvitnutí. Zmladzovací rez je vhodné urobiť začiatkom jari, v marci až apríli, keď už vidno živé púčiky. Vtedy sa odstraňuje približne tretina najstarších konárov, čím sa ker postupne omladzuje bez toho, aby ste ho pripravili o kvitnutie.

Rez pre živé ploty

Z nepravého jazmínu je možné tvoriť krásne a voňavé živé ploty. Kríky rastú rýchlo, takže bohatý plot, ktorý ochráni váš pozemok pred zrakmi zvedavých okoloidúcich aj pred hlukom a znečistením z ulice, vyrastie doslova za pár mesiacov. Ak si z neho chcete dopestovať živý plot, prvé štyri roky režte výhony bez rozdielu vo výške maximálne pol metra, aby sa kríky zahustili. Až potom ich nechajte rásť do výšky, akú chcete, aby živý plot mal. Nedá sa však očakávať precízne strihaný plot v úhľadnom tvare. Živé ploty z pajazmínu budú romanticky „rozviate“, pretože prílišné strihanie by minimalizovalo kvitnutie.

Pre ilustráciu zásad rezu si pozrite nasledujúcu tabuľku:

Zimovanie a ochrana rastlín

Väčšina pajazmínov, najmä teplomilné druhy, potrebujú počas zimy ochranu pred mrazom. Väčšina druhov pajazmínu je odolná voči mrazu a dokáže prežiť aj chladnejšie zimy. Pajazmín vencový je mrazuvzdorný až do - 25 až - 30 °C, takže mu chladné zimy neublížia. Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), prípadne opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti. Ak pestujete pajazmín v črepníku, postavte črepníky na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka.

Pajazmín je vo všeobecnosti veľmi odolný voči škodcom a chorobám. Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Výnimočne sa môže objaviť múčnatka, občas vošky. V prípade napadnutia voškami je možné zaštipovať bylinné konce výhonkov alebo v krajnom prípade použiť postrek. Húsenice môžu pri silnejšom napadnutí obžierať listy. Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie napadnutých výhonkov.

Rozmnožovanie

Pajazmín vencový ľahko namnožíte drevitými aj zelenými odrezkami a úspešnosť býva veľmi vysoká, pokojne 80 až 95 percent. Dobrá správa je, že pajazmín často zakorení aj bez použitia hormónov.

• Drevité odrezky: Odoberajte ich v marci. Vyberte si jednoročné, dobre vyzreté výhonky hrubé asi ako ceruzka a dlhé 15 až 20 centimetrov. Spodný rez urobte šikmo tesne pod uzlom, slabé spodné púčiky odstráňte. Koniec môžete na 2 až 3 centimetre namočiť do zakoreňovača s obsahom IBA. Odrezky zapichnite do vlhkého substrátu z piesku a rašeliny v pomere 1 : 1, do hĺbky približne 5 až 7 centimetrov. Nádobu prekryte fóliou, umiestnite na svetlé miesto s teplotou okolo 15 až 20 °C. Zakorenenie trvá asi 4 až 6 týždňov, na trvalé miesto ich vysaďte na jeseň.
• Zelené alebo polozelené odrezky: Odoberajú sa v júni až júli z vrcholových, ešte nie úplne zdrevnených výhonov dlhých 10 až 15 centimetrov. Spodné listy odstráňte, použite rovnaký substrát aj zakoreňovač. Dôležitá je vyššia vzdušná vlhkosť, pomôže fólia alebo parenisko. Zakorenia rýchlejšie, spravidla za 2 až 4 týždne.

Mladé rastliny vysádzajte na jeseň a pred zimou ich zamulčujte, aby bezpečne prezimovali.

tags: #pajazmin #plnokvety #presadzanie

Populárne príspevky:

• Prehľad udalostí na FRI: Docent Marek Kvet
• Všetko o reklamácii kvetov a služieb
• Vaša kvetinová oáza v Kvetinárstve Mokama
• Srdcovka nádherná vo vašej záhrade
• Všestranný ihličnan pre živé ploty