Pestovanie datľovej palmy: Exotická kráska vo vašej domácnosti aj záhrade

Datľovník, alebo datľová palma (Phoenix dactylifera), je palma z rodu Phoenix, pestovaná hlavne pre svoje jedlé sladké plody - datle. Datľovník je známy druh palmy, ktorý sa u nás uplatnil ako okrasná izbová rastlina. Hoci miesto pôvodu nie je známe kvôli dlhému kultúrnemu pestovaniu, pravdepodobne pochádza z oblasti dnešného Iraku, medzi Egyptom a Mezopotámiou.

Táto palma je skutočnou kráľovnou oáz a po stáročia zachraňovala vysilených cestovateľov v severnej Afrike a na Blízkom východe. Existujú zmienky o datliach v Koráne a Biblii, a zvyšky týchto plodov boli nájdené už v archeologických vykopávkach z neolitu, čo naznačuje ich dlhú históriu využívania.

Charakteristika datľovníka

Datľovník pravý (Phoenix dactylifera) dorastá do výšky okolo 15 - 30 metrov, s drsným kmeňom s priemerom až 50 cm a rozpätím koruny 6 - 10 metrov. Rastie jednotlivo, alebo v zhlukoch viacerých rastlín vyrastajúcich z jednej koreňovej sústavy. Tvorí ho jednoduchý kmeň pokrytý zvyškami listových pošiev, ktoré sa na ošetrovaných stromoch obrezávajú.

Na vrchole vyrastajú na ostnitej stopke perovito zložené listy dlhé až 5 metrov. Tieto listy sú tvorené z mnohopočetných 2 cm širokých, pichľavých lístkov dlhých asi 30 cm, ktorých môže byť až 150.

Datľovník je dvojdomá rastlina, čo znamená, že musíme pestovať samostatne samčie a samičie rastliny. Drobné samičie kvety vyrastajú na rozvetvených konároch dlhých až 70 cm. Plody - datle - dozrievajú v obrovských strapcoch.

Iné druhy paliem

Okrem datľovníka pravého existujú aj ďalšie zaujímavé druhy paliem, ktoré sa dajú pestovať v našich podmienkach:

• Datľovník kanársky (Phoenix canariensis): Vytvára pichľavé oblúky listov, rastie pomaly a dorastá do výšky 2 m. Vyznačuje sa mohutnými, oblúkovito previsnutými listami sýtozelenej farby, ktoré vytvárajú bohatú a exotickú korunu. Dospelé exempláre môžu dosahovať výšku až dvadsať metrov s kmeňom hrubým až jeden meter v priemere. Koruna je tvorená stovkami perovitých listov dlhých až šesť metrov, ktoré vytvárajú veľkolepú fontánu zelene. Listy majú na báze ostré tŕne, ktoré sú ochranou pred bylinožravcami. Palma je čiastočne mrazuvzdorná a odoláva krátkodobým mrazom do mínus osem až desať stupňov.
• Datľovník Roebelenov (Phoenix roebelenii): Vytvára jemne delené, pôvabne klenuté listové vejáre a môže dosiahnuť výšku aj šírku 1 m. Lístky sú mäkké, nie ostré a zježené, ako majú ostatní zástupcovia tohto rodu. Uprednostňuje vyššiu vlhkosť vzduchu a pochádza z Laosu.
• Palma horská (Chamaedorea elegans): Hoci v pravom slova zmysle o palmu nejde, je to obľúbená izbová rastlina. Máva 2 cm hrubú stonku, sperené a oblúkovito zahnuté listy. Na rozdiel od mnohých paliem má radšej polotieň, znesie aj úplné zatienenie, na slnku jej žltnú listy.

Pestovanie datľovej palmy

Datľovú palmu môžeme veľmi jednoducho vypestovať zo semena. Ešte jednoduchšie je množenie z výhonov vyrastajúcich z dospelých rastlín. Mladým datľovníkom zabezpečíme dostatok svetla, tepla a stále mierne vlhký substrát.

Pestovanie zo semien

Datľovník si môžete jednoducho vypestovať aj z kupovaných datlí. Musíte však byť trpezliví, len samotné klíčenie totiž trvá minimálne mesiac, často aj viac. Po vyklíčení sa vytvoria najskôr dlhé celistvookrajové listy, až neskôr rastlina nadobudne svoj typický výzor.

Postup pri pestovaní zo semien:

1. Vyberte semená z datlí. Dôkladne ich umyte od zvyškov dužiny.
2. Semená vložte do pohára s vodou na 24 - 48 hodín. Vodu vymieňajte.
3. Mokrú servítku aj so semenami vložte do plastového vrecúška s uzatvárateľným zipsom. Ten zaručí, aby semená nevyschli.
4. Vrecúško umiestnite na teplé a tmavé miesto. Datľové semená klíčia pri teplote 23 - 28 °C.
5. Vrecúško pravidelne kontrolujte, avšak bez vyberania semien. Všímajte si len to, či sa na servítke netvorí pleseň. Prvú kontrolu semien vykonajte asi po 14 dňoch.
6. Naklíčené semená vložte do novej servítky, namočte ju a opäť vložte do vrecúška.
7. Približne o 4 - 6 týždňov by mali byť klíčky dlhé 8 - 10 centimetrov. Zo spodnej časti semien bude vyrastať koreň (cca 4 cm).
8. Naklíčené semená vložte do kvetináča so substrátom 1-2 cm hlboko. Klíčky by mali nad zemou trčať nejakých 5 centimetrov. Nezabudnite ich poriadne zaliať a umiestniť na teplé a svetlé miesto.

Množenie z výhonov

Omnoho rýchlejším je vegetatívne rozmnožovanie, teda to z odrezkov. Ak by ste u známych na návšteve narazili na datľovú palmu, postačí vám jeden mladý výhonok. Výhonok nelámte nasilu, pretože by ste mohli poškodiť celú rastlinu. Na jeho odrezanie použite vrúbkovaný nožík. Ak to bude možné, skúste výhonok vytiahnuť aj s kúskom korienkov. Vložte ho do vody a počkajte, kým zakorení. Táto doba je veľmi individuálna. Datľovník niekedy vytvára koreňové odnože. Tieto môžete opatrne oddeliť aj s koreňmi a vysadiť zvlášť.

Stanovište a svetlo

Datľovníku vyhovuje slnečné stanovište. Mladé rastliny umiestnite vždy do tieňa, staršie znesú aj priame slnko. Rastlina potrebuje vo väčšine prípadov svetlo, a to viac, než jej môžeme v našom miernom pásme ponúknuť. Rastline nevyhovuje priamy slnečný úpal, ale ani úplný tieň či polotieň. Počas vegetačného obdobia vyhovuje datľovníku letnenie na terase.

Zemina a presádzanie

Datľovník potrebuje dobre priepustnú a ľahkú pôdu, ktorá v sebe dokáže zároveň udržiavať istú dávku vlhkosti. Vhodná je hlinitá zemina, zmiešaná s trochou rašeliny. Môžete ho pestovať v špeciálnom substráte určenom na palmy alebo si ho namiešať sami. V druhom prípade použite 2 diely rašeliny, 1 diel jemného riečneho piesku a 0,5 dielu keramzitu, liaporu alebo perlitu. Pomerne dobre znáša aj zasolenie.

Kvôli rýchlemu rastu datľovníka by ste ho mali presádzať každý rok, a to skoro na jar, pokojne už v priebehu februára. Priemer kvetináča by mal byť vždy asi o 6 - 8 centimetrov väčší. Vyvarujte sa hlinených črepníkov, korene datľovníka rastú extrémne rýchlo a do hlineného povrchu sa dokážu doslova zažrať. Pravidelným presádzaním do väčšej nádoby spomalíte rast rastliny. Ak by ste ju nechali v rovnako veľkom kvetináči, všetku silu by dávala do rastu nadzemnej časti a nie do koreňov. Palmy spravidla znášajú presádzanie ťažko, preto presádzajte len vtedy, keď už korene rastliny prerastajú odtokovým otvorom črepníka, alebo keď sa rastlina tlačí von z kvetináča. Pri prípadnom presádzaní vzídenej rastliny dajte pozor, aby ste pri tom nevyhodili semená. Pri presádzaní do väčších črepníkov musí jadierko zostať na korienku. Časom sa rozpadne samé.

Zálievka a vlhkosť vzduchu

V lete treba zalievať intenzívne, ale striedmo, aby bol substrát mierne vlhký, nikdy nie premočený. V zime obmedzte zálievku na minimum tak, aby zemina celkom nevyschla. Používajte stojatú vodu s izbovou teplotou. Rastline v teplom prostredí vyhovuje vysoká vlhkosť vzduchu. Počas zazimovania v chlade polievajte len veľmi mierne. S rosením listov pokračujte aj v zime. Palmy potrebujú veľa vody.

Hnojenie

Datľovník je potrebné hnojiť len na jar, a to hnojivami bohatými na draslík. Hnojíme 1x za 14 dní vegetačnom období, a to vyváženým hnojivom s obsahom všetkých podstatných zložiek (dusík, draslík, fosfor). Ak si to chcete uľahčiť, kúpte si univerzálne hnojivo na palmy. Z domácich BIO hnojív môžete použiť vysušené a rozomleté banánové šupky, hrach alebo šupy zo zemiakov, ktoré obsahujú vysoké množstvá draslíku.

Teplota a zimovanie

Počas zimy vyhovujú datľovníku nižšie teploty, znesie dokonca pokles teploty až k -7°C. Približne koncom septembra môžete datľovník presunúť na chladnejšie miesto, s teplotou okolo 10-15 °C. V krajinách pestovania celoročne vonku, je dôležité palmu vysadiť na južnú stranu, južný svah a chránené miesto. Do jamy pred sadením umiestnite drenáž z kamienkov, aby odvádzala prebytočnú vodu. Na zimu rastlinu zakryte čečinou, slamou, hlavne jej prikryte vrch ružice z listov, aby sa tam nedostala voda alebo sneh, inak palma síce nezmrzne, ale uhnije.

Škodcovia a choroby

Pri pestovaní datľovej palmy sa môžete stretnúť s hubovými chorobami, škodcami u nás zväčša netrpí. Hnedé konce listov obvykle spôsobuje priveľmi suchý vzduch, treba zvýšiť vzdušnú vlhkosť a rastlinu viac rosiť. Listy, ktoré vyzerajú ako suché a majú striebristý alebo škvrnitý povrch, sú pravdepodobne napadnuté roztočmi (roztoč chmeľový). Opäť pomáha zvýšenie vzdušnej vlhkosti. Datľová palma môže byť napadnutá aj červcami a štítničkami (puklice - štítničky), ktoré sa zoskupujú na spodnej časti listov. Tie treba bezodkladne mechanicky odstraňovať. Vlnatky sa tiež živia dužinou listov a odhalíte ich podľa drobných bielych chumáčov. Fuzáriové vädnutie je plesňové ochorenie prejavujúce sa hnednutím cievnych zväzkov. Vädnúce okraje listov a hnedé sfarbenie listov môže byť spôsobené prehnojením, nadmernou zálievkou alebo vysušením.

Plody datľovníka - datle

Po opelení sa zo samičích kvetov tvorí jednosemenná podlhovastá bobuľa - datľa. Je obalená tenkou blanou pod ktorou je sladká, aromatická dužina v zrelosti mäkká jemne vláknitá. Počas tisícov rokov pestovania boli vyšľachtené stovky odrôd a kultivarov. Odrôd datlí napočítame cez 200 a medzi najobľúbenejšie patria datle Medjool, Deglet Noor, Sayer, Barhi, Rabbi, Thoory, Dayri, Zahidi a Safawi.

Datle dozrievajú v štyroch fázach, tradične označovaných arabsky:

• Kimr: nezrelé
• Khlal: plnej veľkosti, chrumkavé
• Rutab: zrelé, mäkké
• Tamro: zrelé, sušené na slnku

Dospelá palma urodí 68 až 176 kg datlí. Prvú úrodu môžete očakávať až vo veku 4 - 6 rokov datľovníka. Do plnej rodivosti sa dostáva vo veku 8 - 10 rokov a dožíva sa až 200 rokov. V našich podmienkach sa však plodov s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme, ale aj napriek tomu môže byť datľovník zaujímavou interiérovou rastlinou.

Zber datlí

Keď začnú plody dozrievať (väčšinou v auguste a v septembri), pestovatelia zvyčajne vyrežú prostredné šľahúne z trsu a ponechajú ich len pár zvonku. Okrem toho pretrhajú plody, aby mali dostatok priestoru na rast. Nakoniec ich ešte na strome obalia do sieťových vriec, aby ich uchránili od poškodenia nepriaznivým počasím, nabodávaním hmyzom a vtákmi.

Práca je to veľmi náročná, pretože v čase dozrievania datlí býva v korunách paliem veľké teplo. Ak sú palmy vyššie, používajú sa na odrthnutie vysokozdvižné vozíky s plošinami do tvaru U, aby zberači mohli obrať palmu zo všetkých strán naraz.

Datle, ktoré sa budú predávať aj so stopkou, sa odstrihnú aj so šľahúňom a narovnajú do debien. Pod ostatné druhy sa rozprestrú siete, palmou sa zatrasie a spadnuté zrelé plody zo sietí po prebraní putujú ďalej.

Spracovanie datlí

V tomto bode je kľúčová odroda. Čerstvé nesušené datle sú taktiež jedlé, v našich končinách ich ale nájdete len ťažko. Niektoré odrody sa nechávajú vysušiť na slnku alebo v špeciálnych sušiacich rúrach. Datle Sayer a Deglet sa po zbere sušia priamo na slniečku. Odparí sa tak z nich časť vody a prirodzene zmäknú a sú vláčne. Datle Medjool sú špeciálne, po zbere sa čerstvé zabalia do škatúľ a schladia. Podmrazené potom cestujú k zákazníkom, aby náročnú prepravu vydržali. Vplyvom chladu sa z datlí odparí trocha vody, takže v obchodoch potom vyzerajú ako sušené.

Využitie datlí

Datle sú významnou zložkou potravy predovšetkým v arabských krajinách, konzumujú sa čerstvé, sušené alebo inak spracované. Suché alebo mäkké datle sa konzumujú priamo, alebo sa môžu plniť náplňou, ako sú mandle, vlašské orechy, pekanové orechy, kandizované pomaranče, citrónová kôra, marcipánom alebo tvarohom. Nasekané datle sú taktiež súčasťou veľkého množstva sladkých, ale i slaných pokrmov a v púštnych oblastiach sú často základom potravy.

Datle poskytujú širokú škálu základných živín a sú veľmi dobrým zdrojom draslíka v potrave. Cukornatosť zrelých datlí je asi 80%, zvyšok tvoria proteíny, vlákniny a stopové prvky, vrátane bóru, kobaltu, medi, fluóru, horčíka, mangánu, selénu a zinku. Vďaka obsahu cukru predstavujú okamžitý zdroj energie. Zaujímavosťou je, že datle sa dajú použiť aj ako prírodný uspávací prostriedok, stačí ich zjesť pár pred spaním.

Globálna produkcia datlí

Podľa štatistík sa v sezóne 2019/2020 na svete vyprodukovalo vyše 9 milióna ton datlí! Na trhu so sušeným ovocím sa stolné datle držia na špičke. Viac sa už vyprodukovalo len hrozienok. Najväčším exportérom je Tunisko, nasledované najväčším producentom celkovo - Saudskou Arábiou. Medzi najdôležitejšie producentské krajiny patria Egypt, Irán, Saudská Arábia, Alžírsko, Irak a ďalšie krajiny hlavne blízkeho východu a severnej Afriky.

Tabuľka: Najväčší producenti datlí (rok 2019/2020)

Využitie iných častí rastliny

Z rastliny sa okrem plodov využívajú aj všetky ostatné časti:

• Listy: Na pletenie košov a podobne.
• Drevo: Na výrobu člnov, pri zhotovení tradičných príbytkov.
• Semená: Získava sa z nich olej využívaný v kozmetike a na výrobu mydiel. Okrem toho namočené semená slúžia ako krmivo pre zvieratá.
• Miazga: Z palmy sa po narezaní získava miazga, z ktorej sa fermentáciou získava sirup, ktorý sa ďalej používa napr. na výrobu vína.
• Mladé listy a kvety: Varené mladé listy sa používajú ako zelenina a jedlé sú aj samičie kvety.

tags: #palma #datlova #pestovanie

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom a pestovaním kríkov
• Lopatkovec a jeho celoročné kvitnutie
• Delosperma fialová
• čo symbolizuje lotos na krku
• Využitie Aloe vera pri chudnutí