Pestovanie papriky doma aj za oknom: Kompletný sprievodca od semienka po zber

Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. S jej farebnými plodmi je atraktívnou zeleninou a je významným zdrojom vitamínu C. Pestovanie papriky je vhodné ako pre pokročilých záhradkárov, tak aj pre úplných začiatočníkov. Vyžaduje však pozornosť a správnu starostlivosť. Globálne otepľovanie posledných rokov jej prospieva a jej pestovanie bez krytu na voľných hriadkach sa postupne posúva z Podunajskej nížiny ďalej na sever.

V tomto článku sa dozviete, aké druhy paprík si môžete vybrať, čo presne potrebujú na klíčenie, ako im zabezpečiť ideálne teplotné a svetelné podmienky a prečo sa oplatí investovať do kvalitného substrátu. Nech už túžite po klasických sladkých paprikách vhodných do letných šalátov, alebo po exotických a výrazne štipľavých plodoch, tu nájdete všetky kľúčové informácie, ktoré vám pomôžu pestovať sadenice úspešne a bez zbytočných chýb.

Nesmierna pestrosť tvarov, farieb a chutí

Papriky sú známe tým, že existuje množstvo ich odrôd - od sladkých, jemne pikantných až po extrémne pálivé druhy. Každá odroda má svoje špecifiká, čo sa týka času klíčenia, nárokov na teplo i dĺžky vegetácie. Pri kúpe hotových sadeníc v obchodoch je výber často obmedzený na pár overených kultivarov, preto je vlastné predpestovanie semien perfektnou príležitosťou, ako spoznať a ochutnať niečo nové.

Papriky možno rozdeliť do kategórií podľa triedy zrelosti (skorá, stredná alebo neskorá), druhov plodov (cherry, zeleninová, veľkoplodá-sladká, koreninová, jabĺčková), farby (zelená, červená, žltá, oranžová) alebo pálivosti (neštipľavá, mierne, stredne alebo veľmi štipľavá). Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Niektoré odrody sú vhodnejšie na pestovanie vonku ako iné. Väčšie plody rastú a dozrievajú dlhšie, takže ak ich budete vysádzať vonku je najlepšie zvoliť si odrodu s menšími plodmi.

Rozdiely medzi druhmi paprík

Nie všetky papriky si vyžadujú rovnaký prístup. Rozdielne sú nielen v chuti či veľkosti plodov, ale aj v tom, ako rýchlo a za akých teplôt dokážu vyklíčiť.

• Paprika čínska (Capsicum chinense): Medzi tento druh patria napríklad známe odrody Chocolate habanero či Bahamian Goat. Sú veľmi náročné na teplo a klíčia pomalšie. Od vzklíčenia až po zber úrody tak môže uplynúť pokojne 120 dní, a to len pri optimálnych podmienkach. Preto sa odporúča vysievať ich čo najskôr (už vo februári), pričom ideálna teplota na klíčenie je 24 až 30 °C. Počas následného rastu musia mať dostatok slnka a tepla, inak sa môžu vývojovo oneskorovať.
• Paprika ročná (Capsicum annuum): Ide o najbežnejší druh, ktorý zahŕňa obrovské množstvo odrôd - sladké, pálivé aj dekoratívne. Ich výhodou je o niečo kratšia vegetačná doba, a tým pádom aj rýchlejšie dozrievanie plodov. Semená klíčia pomerne rýchlo, zvyčajne v priebehu jedného až dvoch týždňov pri stabilnej teplote 20 až 25 °C. Kto chce mať istotu, že papriky rýchlo vyklíčia, môže semienka vysievať začiatkom marca, prípadne už vo februári, ak vie zabezpečiť dostatočné teplo a svetlo.
• Paprika kríčkovitá (Capsicum annuum var. bushy alebo Capsicum frutescens): Niekedy sa zaraďuje medzi ročné papriky. Aj tu nájdete nespočet zaujímavých odrôd. Mnohé z nich majú kompaktnejší rast, preto sú obľúbené napríklad pre pestovanie v nádobách či na menších plochách. Vegetačná doba býva relatívne krátka, takže plody stihnú dozrieť aj v našich podmienkach.

Zaujímavé odrody paprík a tipy na pestovanie

• Chocolate habanero (Capsicum chinense): Má výrazne pálivé plody s jedinečnou čokoládovo-hnedou farbou a silnou arómou. Zreje približne 120 dní a samotná rastlina vyrastá až do výšky okolo jedného metra. Potrebuje veľa tepla, slnka a stabilnú oporu, aby sa pod ťarchou plodov nelámala.
• Bahamian Goat (Capsicum chinense): Rovnako pálivá a aromatická odroda s krásnymi zlatočervenými plodmi. Aj tu počítajte s vyššími nárokmi na teplotu a s dlhšou vegetačnou dobou. Pri správnej starostlivosti sa vám odvďačí jedinečnou chuťou a vôňou.
• Klasické „sladké“ papriky (Capsicum annuum): Patria sem mnohé známe kultivary, ktoré bežne nájdeme v kuchyniach. Sú vhodné na priamu konzumáciu, do šalátov, na pečenie či varenie. Majú kratšiu vegetačnú dobu, preto si s nimi viete poradiť aj ako začiatočník, ak im zabezpečíte dostatok tepla a svetla.

Tabuľka populárnych odrôd paprík:

Predpestovanie paprík zo semien

Ak sa rozhodnete pestovať svoje vlastné papriky od semien, oplatí sa začať včas a myslieť na všetky dôležité náležitosti. V záhradníctve totiž platí, že dobrá príprava je základom úspechu. A práve predpestovanie paprík je jedným z tých krokov, ktoré vedia zásadne ovplyvniť výslednú úrodu.

Ideálny čas na pestovanie papriky zo semien je január až február. Platí to predovšetkým pre chúlostivejšie druhy, ktoré si vyžadujú dlhší čas na rast a dozrievanie plodov. Vo februári ešte nebýva dostatok slnečného žiarenia, no vďaka predpestovaniu v interiéri im môžete dať práve také podmienky, aké potrebujú: stabilnú teplotu, dostatok svetla a primeranú vlhkosť. Dlhší deň a viac svetla mladým rastlinkám prospeje.

Zakúpené semená stačí namočiť do vlažnej vody aspoň na 24 hodín, tým urýchlite proces klíčenia. Semená papriky na vyklíčenie potrebujú 18-21 °C. Na klíčenie vám poslúži vlhká vata alebo vatové tampóniky. Akonáhle semená začnú púšťať malé korienky, je čas na ich premiestnenie do pôdy.

Dôležitá príprava na sejbu

Ak chcete mať bohatý a kvalitný zber paprík, prípravu netreba podceniť. Semená si sami môžete objednať z rôznych e-shopov alebo kúpiť v kamenných predajniach, pričom výber odrôd je často oveľa väčší než pri hotových sadeničkách. Nasleduje niekoľko krokov, ktoré by ste mali dodržať:

1. Výber substrátu: Semienka paprík môžete vysievať do špeciálneho ľahkého substrátu určeného na výsevy. Tento druh substrátu zvyčajne obsahuje menej živín, aby mladé klíčiace rastlinky neboli prehnojené. Dôležitá je aj vzdušnosť a primeraná schopnosť udržať vlhkosť. Perlit alebo vermikulit sú skvelým doplnkom, či už samotným, alebo ako prímes do substrátu. Zabezpečujú ideálne prevzdušnenie a zároveň udržiavajú semená v stále vlhkom prostredí. V čistom perlitu či vermikulite však nie sú živiny, preto je dôležité mladé rastlinky včas prihnojiť.
2. Hĺbka sejby a hustota výsevu: Semená postačí prekryť len tenkou (len niekoľkomilimetrovou) vrstvou substrátu. Ak vysievate do výsevnej misky a chcete ušetriť miesto, odporúča sa rozostup okolo 3 cm. Po vyklíčení (a vytvorení dvoch pravých lístkov) ich treba prepichovať (presádzať) do samostatných menších kvetináčikov alebo sadbovačov.
3. Teplota na klíčenie:
   • Paprika čínska (Capsicum chinense): 24 - 30 °C.
   • Bežné papriky (Capsicum annuum): 20 - 25 °C.
   Ak je teplota nižšia, klíčenie sa môže výrazne predĺžiť. Vyhrievacie podložky sa kladú pod misky s výsevom a pomáhajú udržiavať optimálnu teplotu substrátu.
4. Správna vlhkosť: Dôležitá je aj dostatočná vzdušná vlhkosť: mladým rastlinkám môže veľmi prospieť priehľadný kryt (napr. plastová poklopová nádoba), ktorý vytvorí mini-skleník. Z času na čas treba vetranie, aby sa nevytvárala príliš dusivá mikroklíma. Vlhkosť sa odporúča len taká vysoká, aby povrch substrátu stihol do večera vyschnúť.

Do čoho siať a prečo?

Existuje viacero možností, do čoho môžete vysievať semienka paprík:

• Výsevné misky: Ide o ľahko dostupné plastové nádoby s drenážnymi otvormi, ktoré umožňujú odtok prebytočnej vody. Sú praktické, ak ste vo fáze klíčenia. Vždy však zvoľte podmisku, aby mala voda kde odtiecť.
• Sadbovače: Ak nechcete rastlinky z misky prekladať (prepichovať) príliš skoro, môžete použiť samostatné sadbovače s viacerými komôrkami. Každá sadenica si vytvorí vlastný koreňový bal, čo zjednoduší presádzanie.
• Tabletky (jiffy): Sú vyrobené z kokosových vlákien alebo rašeliny a pri styku s vodou napučia. Priesada sa tak presádza aj s tabletkou, čo zamedzuje poškodeniu korienkov. Nevýhodou je jednorazové použitie a trochu vyššia cena.
• Jednorazové kvetináčiky z papiera, rašeliny alebo kokosu: Ďalšia praktická možnosť, pričom sa dajú vložiť rovno do väčšieho črepníka či do zeme. Treba však dávať pozor, aby sa pri manipulácii predčasne nerozpadli - vhodná je hlbšia podmiska, ktorá bude kvetináčiky držať pokope.
• Kelímky z kuchyne: Rôzne plastové kelímky od jogurtov či iných potravín môžu dostať druhú šancu. Nezabudnite však vytvoriť otvor na odtok vody. Je to lacné riešenie, ktoré funguje spoľahlivo, pokiaľ zachováte vhodnú hygienu a správne vetranie.

Osvetlenie: Kľúč k pevným a zdravým sadeniciam

V zimných a skorých jarných mesiacoch býva svetla obmedzene, pretože dni sú krátke a slnko je nízko. Ak pestujete priesady paprík na parapete, snažte sa ich umiestniť k oknu orientovanému na juh alebo východ. Ak svetla nie je dosť, môžu sa rastliny vytiahnuť do výšky, zoslabnúť a byť náchylnejšie na choroby.

• LED alebo špeciálne pestovateľské žiarivky: Tieto typy osvetlenia sú určené na doplnenie denného svetla. Dnes už existuje množstvo druhov LED trubíc či panelov, ktoré sú pomerne úsporné a pomáhajú rastlinkám vytvoriť si pevnú stonku a zdravé listy.
• Fáza tmy je tiež dôležitá: Sadeniciam nesvieťte nonstop - postačí približne 12 až 14 hodín svetla denne, zvyšok potrebujú na regeneráciu.

Sadenie papriky do záhrady

Mladé rastliny papriky, buď vypestované zo semien alebo novo zakúpené, sa musia uchovávať vo vnútri v teple, zvyčajne aspoň do konca mája. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Potom ich môžete buď zasadiť do konečnej nádoby v skleníku alebo vonku na podobnom chránenom mieste. Vo veľmi teplých, chránených lokalitách ich môžete vysadiť aj vonku, keď budú nočné teploty spoľahlivo aspoň 12 °C. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Priesady vysádzame do relatívne teplej pôdy, preto v chladnejších oblastiach čakáme na druhú polovicu mája. Priesady by mali byť veľké 10 až 20 cm.

Príprava pôdy

Vyberte stanovište bohaté na slnečný svit a chránené pred vetrom. Paprika rastie najlepšie v úrodnej, primerane priepustnej pôde. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu na sadenie paprík si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Vyhnite sa používaniu čerstvého hnoja alebo jeho veľkého množstva, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor plodov. Dôležité je tiež zvýšiť hladinu vápnika v pôde, čím predchádzame hnilobe kvetov a plodov. Urobíme tak zapracovaním dolomitu alebo vápna do pôdy, dáme však pozor, aby sme príliš nezvýšili jej pH. Pôda pre pestovanie papriky má totiž ostať veľmi mierne kyslá a dolomit a vápno zvyšujú pH.

PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Potom pôdu niekoľko týždňov pred výsadbou zohrejte plastovým mulčom alebo zvončekmi. Na vonkajší záhon sa odporúča papriky vysádzať po jarných mrazíkoch, teda približne v polovici mája. Vyberte pre rastliny slnečné a vzdušné miesto. V záhrade odporúčame záhon po strukovinách, tekviciach, koreňovej zelenine alebo kukurici, kde sa im bude najlepšie dariť. Miestu po paprike by ste sa však mali vyhnúť aspoň 3 roky. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.

Aklimatizácia a otužovanie sadeníc

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Otužovanie má význam: začnite 10 až 14 dní pred predpokladaným termínom výsadby. Najskôr vyneste rastliny v črepníkoch a zakoreňovačoch von poobede, pri vyšších teplotách, dajte ich do závetria a do tieňa na polhodinu až hodinu. Postupne čas vonku predlžujte a privykajte rastliny aj na priame slnko. Finálnou fázou by malo byť to, že rastliny necháte pár dní vonku aj cez noc. Celý čas otužovania dohliadajte na to, aby mali priesady v črepníkoch dostatočne zaliaty substrát, no neboli premokrené.

Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Pred výsadbou vonku rastliny na niekoľko týždňov opatrne otužujte, aby sa aklimatizovali na vonkajšie podmienky.

Postup sadenia

Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Kompaktné odrody môžu byť od seba vzdialené 30 cm. Na záhony ich umiestnite, až keď je počasie pomerne stabilné a nehrozia mrazy, teda až v druhej polovici mája. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému. Následne prihrňte zeminu a pôdu jemne utlačte.

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Pestovanie papriky v nádobách (na balkóne či terase)

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova. Papriky môžete pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.

Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.

Starostlivosť o papriku: polievanie, hnojenie a zaštipovanie

Polievanie

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň. Ak sa pôda nechá príliš vyschnúť, najmä v období plodenia, papriky nebudú šťavnaté a ich končeky môžu zasychať. Pri zalievaní dávajte pozor aj na to, aby ste nezmáčali listy, čo môže viesť k rôznym hubovým ochoreniam rastliny.

Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok).

Hnojenie

Rastliny sú náročné okrem iného aj na výživu. Preto je pred výsadbou potrebné doplniť pôdu o kompost alebo iné hnojivo. Výživu pridávajte počas celého vegetačného obdobia. Počas odkvitania a prvých náznakov plodov dodajte do pôdy dostatok draslíka, a naopak sa vyhnite dusíku. Dusíkaté hnojivá použite na začiatku, keď chcete, aby rastlina nasadila listy a rozkonárila sa. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.

Okrem kupovanej výživy môžete použiť aj domáce hnojivo na papriky - napríklad slepačinec. Slepačí trus obsahuje mnoho prospešných látok (dusík, fosfor, draslík alebo vápnik), ktoré podporujú fotosyntézu či zlepšujú celkovú kvalitu pôdy. Stačí zaliať trus vodou a nechať v uzavretom vedre dva týždne kvasiť. Potom ho už len pridáte k rastlinám.

Zaštipovanie

Hlavný dôvod, prečo by ste mali rastlinky zaštipovať, je navýšenie úrody až o 20 %. Vďaka zaštipnutej stonke sa rast do výšky ľahko spomalí, rastlina sa naopak rozkošatí, bude dostatočne presvetlená a prevzdušnená. Lepšie sa budú hmyzu opeľovať kvety a následne aj dozrievať plody. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad).

Rastliny by sa ale mali zaštipovať až vo chvíli, keď na výšku merajú najmenej 30 cm. Pokiaľ si na rastline všimnete nové výhonky už pod prvými listami, tiež ich odrežte. Rastlina získa energiu pre nové horné výhonky, kvety a plody. Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.

Choroby a škodcovia papriky

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Najčastejšie choroby papriky

1. Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
4. Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
5. Pleseň sivá: Alebo sivá hniloba, je spôsobená hubou Botrytis cinerea, je veľmi rozšírené ochorenie, ktoré spôsobuje jemné rozpadanie rastlinných pletív sprevádzané sivo hnedou plesňou.
6. Hniloba kvetov: Tmavé škvrny na koncoch kvetov papriky sú alarmujúce, ale neznamenajú stratu úrody.

Najčastejší škodcovia papriky

• Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
• Strapka západná: Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Roztočík (Polyphagotarsonemus latus): Napáda rastové vrcholky i listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu.

Zber úrody

Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Podtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú. Papriku zbierajte podľa potreby, keď sú plody pevné, bacuľaté a lesklé. Väčšina sladkej papriky dozrieva zo zelenej na červenú, ale niektoré odrody sa sfarbujú do žlta, oranžova alebo tmavo zelena. Dozrievaním sú plody sladšie. Papriky môžete zbierať v akejkoľvek farbe a štádiu zrelosti, ktoré uprednostňujete, ale pamätajte na to, že ponechanie plodov na rastline, aby úplne dozreli, bráni ďalšiemu vývoju plodov.

Zozbierané papriky, ktoré práve začali meniť farbu, budú často pokračovať v dozrievaní, keď sa uchovávajú v teplej miestnosti až 3 dni. Ak ešte nezačali meniť farbu, ale sú v plnej veľkosti (alebo takmer tak), môžete ich jesť zelené. V každom prípade sa objavia známky mäknutia alebo scvrknutia a tieto plody ihneď ochlaďte. Na odrezanie papriky z rastlín použite záhradnícke nožnice alebo ostrý nôž, pričom nechajte prichytený krátky útržok stonky. Zozbierané papriky opláchnite vodou, osušte a potom uložte do chladničky. Aj keď najlepšie chutia čerstvo odtrhnuté, v chladničke vám vydržia niekoľko dní. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.



tags: #paprika #hami #za #oknom #pestovanie

Populárne príspevky:

• Sprievodca rebríčkom a zvončekom
• Všetko o frézii
• Rozmnožovanie vajgely
• kompletný sprievodca pestovaním vo vreciach
• Exotická rastlina vodný hyacint