Pestovanie priesad paradajok: Od semienka k bohatej úrode

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v našich záhradách. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Pestovanie priesad je dôležité, pretože majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by. Predpestovanie vlastných sadeníc paradajok nie je zložitým procesom a prinesie vám silnejšie a odolnejšie rastliny, ktoré prinesú úrodu o dva či tri týždne skôr.

Výber semien a vhodných odrôd

Pre úspešné pestovanie paradajok je kľúčový výber kvalitných semien od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené plody vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktailové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov, ako sú žlté cherry paradajky, fialové alebo čierne paradajky.

Medzi obľúbené odrody patria:

Tornádo F1: klasická odroda paradajok s veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi.
Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté): previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi, určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
Minigold: skorá odroda s kompaktným vzrastom a žltými čerešňovými plodmi.
Rubinek: skorá odroda s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi.
Šejk, Orbit a Diana: veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi (Diana je odolná voči plesni).

Predpestovanie priesad: Príprava a starostlivosť

Predpestovanie priesad trvá približne dva mesiace. S vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Semená kúpite v obchodoch, prípadne môžete použiť tie z minuloročných plodov, pokiaľ vaše odrody neboli hybridy.

Substrát a nádoby

Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. Ideálny substrát pre paradajky je ten s neutrálnym pH (medzi 5,5 a 7,5), ktorý je určený špeciálne na výsev. Mal by obsahovať dostatok živín, dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť, a tiež obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov. Kvalitný preosiaty kompost je tiež skvelá voľba.

Nádobky si naplňte substrátom takmer po okraj. Pre predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Dôležité je, aby nádobka na výsev semienok mala na dne otvory na odtok prebytočnej vody.

Výsev a počiatočná starostlivosť

Do jemne utlačeného substrátu v nádobe vložte aspoň 2 semienka (pre prípad, keby jedno nevyklíčilo) a prikryte tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Semienka jemne zalejte odstátou vodou pomocou rozprašovača alebo fľašky s malými dierkami vo vrchnáku.
Takto pripravené budúce sadenice umiestnite na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C, pre klíčenie plodovej zeleniny je optimálna teplota okolo 25 °C. Ak umiestnite nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh, rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom.
Substrát udržiavajte vlhký, ale nie premokrený. Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžete pikírovať.

Pikírovanie (presádzanie)

Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky. Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie. Sadenice podoberte napríklad vidličkou a opatrne vyklopte. Chytajte ich skôr za lístky a nie za stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíte hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.

Ďalšia starostlivosť o priesady

Svetlo: Priesady sú náročné na svetlo. Pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru a neboli príliš tenké a vysoké. Je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.
Teplota: Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.
Vlhkosť: Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.
Hnojenie: Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj. Pri pestovaní priesad myslite na vyvážený pomer živín. Samotný substrát ich má zvyčajne dostatok, preto s hnojivom zbytočne neexperimentujte. Ak sú rastliny dostatočne vyvinuté a prospievajú, hnojenie nie je nutné, pretože substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby.
Choroby a škodcovia: Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.

Ako vyrývať paradajky

Výsadba priesad do záhrady

Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia a má pevný koreňový bal. Neunáhlite sa s výsadbou. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Príprava pôdy a stanovište

Rajčiaky sadíme na slnečné miesta. Pôda by mala byť dobre prekyprená, hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Spôsoby výsadby

Do jamky: Rajčiaky sadíme do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody.
S oporou: Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Ku kolíkovým odrodám nezabudnite dať opory.
Hlboká výsadba: Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pri výsadbe môžeme pridať aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Vysadené sadenice dobre polejeme.

Starostlivosť o vysadené paradajky

Zálievka

Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody, nikdy nie na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. Rajčiaky potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch. V dobe kvetu polievame menej. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Hnojenie

Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady.

Vylamovanie zálistkov a spodných listov

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov, čo sú bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili, pretože sa na nich môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Rajčiaky sú ohrozované viacerými chorobami a škodcami. Prevenciou je opatrné zavlažovanie, dostatočné rozostupy medzi rastlinami pre cirkuláciu vzduchu a odstraňovanie porastov burín.

Medzi najčastejšie choroby a škodcov patria:

Pleseň zemiaková (fytoftóra): agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri počas daždivých období. Pomôžu preventívne postreky.
Bakteriálna bodkovitosť: bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody, prejavujúce sa drobnými bodkovitými škvrnami. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: napáda len listy a vňať, postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode.
Kladospóriová škvrnitosť: listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor, prejavuje sa žltými a neskôr hnedými škvrnami. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia napadnutých rastlín.
Hniloba špičiek plodov: spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou v období dozrievania plodov, najmä pri nadmernom hnojení draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal: dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, hlavne pri prudkej zmene počasia. Postihnuté sú stonky a plody.
Strapka západná: drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Pomôžu modré lepové doštičky, ochranné siete a chemické prípravky.
Pásavka zemiaková (mandelínka): žerie listy paradajok. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
Molica skleníková (biela muška): cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu. Vyžaduje opakované chemické ošetrenie.
Vošky: rýchlo sa premnožia, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

Zber paradajok

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

tags: #paradajky #pestovanie #priesad