Pečeňovník trojlaločný: Pestovanie, starostlivosť a liečivé účinky
Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis), známy aj ako jaterník podléška, je trváca rastlina z čeľade iskerníkovitých, ktorá vnáša do záhrad jemnosť a eleganciu hneď po roztápaní snehu. Ide o vďačné nevysoké trvalky, ktoré rozkvitajú ešte predtým, než vytvoria nové listy, čím sa stávajú jednými z prvých poslov jari. Pečeňovníky rastú hojne v lesoch, hájoch a krovinách miernej zóny od nížin až do horského pásma. V mnohých krajinách je tento rastlinný druh ohrozený, a preto zákonom chránený.
Charakteristika Pečeňovníka trojlaločného
Pečeňovník trojlaločný je trváca, čiastočne vždyzelená rastlina vysoká 10-15 cm. Má tmavohnedý šupinatý podzemok, z ktorého vyrastajú početné niťovité korienky. Z tohto podzemku vyrastajú najskôr modré (niekedy aj ružové alebo biele) kvety a neskôr po odkvitnutí aj trojlaločnaté hladké listy.
Listy a ich pomenovanie
Listy vyrastajú v prízemnej ružici na dlhých, často bielo chĺpkatých stopkách. Sú trojlaločné a jednotlivé laloky sú široko vajcovité, tupé až tupo končisté a celistvookrajové. Mladé listy sú hlavne zo spodnej strany bielo chlpaté až bielo vlnaté a mäkké, neskôr pevnejú, strácajú chĺpky, stávajú sa kožovitými a získavajú červenkastohnedú farbu. Tieto listy majú pečeňovitý tvar a prepožičali názov celému rodu - „hepar" = pečeň. Vedecký názov hepatica je odvodený z gréckeho pomenovania pečene (hepar), a triloba znamená trojlaločný.
Kvety a kvitnutie
Kvety vyrastajú jednotlivo na dlhých chlpatých stopkách skoro na jar. Sú pravidelné, obojpohlavné, majú 5 - 10 (ale väčšinou 6 - 7) korunných lupienkov výraznej modrofialovej farby, ktorá je na spodnej strane svetlejšia. Pod kvetom sú 3 vajcovité kalichovité listene. Zriedkavejšie sa vyskytujú rastliny aj s ružovou alebo bielou farbou kvetov. Podvečer, alebo pri zamračenej oblohe sú kvety zavreté a ovisnuté a rastlina je takmer prehliadnuteľná. Pečeňovník trojlaločný kvitne od marca do mája. V čase kvitnutia mu vyhovuje dostatok slnka.
Plody a rozmnožovanie
Plody sú nažky. Nažky sú početné, podlhovasté a chlpaté, majú krátky zobáčik a tvoria sa na pologuľovitom kvetnom lôžku. Zobáčik alebo výrastok na nažkách obľubujú mravce, ktoré ho konzumujú a prenášajú nažky do okolia. Rastlina sa môže pozvoľna šíriť semenami aj podzemkom.
Pestovanie Pečeňovníka trojlaločného v záhrade
Pestovanie tejto trvalky si vyžaduje určité pochopenie jej prirodzeného prostredia, ktorým sú predovšetkým listnaté lesy s dostatkom humusu. Ak chcete osviežiť svoju tienistú záhradu živými farbami, pečeňovník je výbornou voľbou. Pri ich pestovaní počítame s tým, že po výsadbe potrebujú určitý čas na zakorenenie a rozrastenie, až potom začnú bohato kvitnúť. Neraz to trvá 3 - 7 rokov.
Pěstování bylinek - Pěstování pro začátečníky 3. díl
Výber stanovišťa
Pečeňovníky obľubujú chlad a tieň. Obľubuje tienisté miesta, preto sa vyvarujte sadeniu na priamom slnku. Ideálne miesto pre výsadbu by malo pripomínať lesné prostredie, v ktorom sa jej tak úspešne darí rásť. Najlepšie sa jej darí pod korunami opadavých stromov, ktoré jej na jar poskytujú dostatok svetla a v lete potrebný tieň. Vhodné sú polotienisté stanovištia pod korunami listnatých stromov. Ak sa rozhodnete pre pestovanie v skalke, vyberajte miesta orientované na sever alebo východ, kde nebude rastlina vystavená priamemu úpalu.
Požiadavky na pôdu
Žiadajú zásaditejšiu, mierne vlhkú, priepustnú na humus bohatú pôdu. Pôda by mala byť kyprá, bohatá na organickú hmotu a predovšetkým dobre priepustná, aby korene nezačali hniť. Odporúčané pH je približne 6,5-7,5, znáša aj vápenitejšie pôdy. Pečeňovníky obľubujú vápencové podložia, preto sa im v kyslých pôdach nebude dariť podľa vašich predstáv. Ak máte v záhrade príliš kyslú zeminu, môžete ju upraviť pridaním mletého vápenca alebo drvených vaječných škrupín. Rastliny s koreňovým balom vysádzame do kvalitne pripravenej pôdy, dávame si pozor, aby v blízkosti nerástli ihličnaté dreviny, ktoré okysľujú pôdu. Hustý mulč z listovky výrazne obmedzuje rast nežiaducich rastlín.
Výsadba a starostlivosť
Výsadba z kontajnera sa vykonáva od marca do mája alebo od septembra do októbra. Rastliny sa obvykle vsádzajú do sponu 25-30 cm, čo zodpovedá zhruba 9-12 ks na m². Sadíme ich vždy trochu hlbšie. Čerstvo vysadené rastliny zavlažujeme dažďovou vodou a okolie namulčujeme hrubším kompostom alebo listovkou. Žiadne iné zásahy nie sú potrebné. Pečeňovník neznáša časté presádzanie a po delení sa obnovuje pomalšie, preto je vhodné zvoliť trvalé miesto.
Pokiaľ ide o zálievku, je dôležitá hlavne po výsadbe a na jar pri raste. V lete prospieva skôr mierne suchší režim ako trvalo vlhká pôda. Prihnojenie sa rieši tenkou vrstvou kompostu alebo listovky na jeseň. Tento mulč zároveň chráni korene pred výkyvmi teplôt. Mrazuvzdornosť vyzretých trsov je približne do -34 °C.
Na jeseň neodstraňujte všetko opadané lístie z okolia pečeňovníkov, pretože im slúži ako prirodzená izolácia aj zdroj živín. S príchodom mrazov listy často zhnednú, ale ich odstraňovanie si nechajte až na koniec zimy. Slúžia totiž ako ochrana pre citlivé rastové vrcholy ukryté tesne pod povrchom pôdy.
Omladenie a delenie trsov
Staršie a rozrastené rastliny môžeme po odkvitnutí vybrať z pôdy, rozdeliť na niekoľko samostatných častí a znovu vysadiť asi 20 cm od seba. Tento proces však robte len v nevyhnutných prípadoch a s vedomím, že nasledujúci rok nemusí kvitnúť.
Rôzne odrody
Na pestovanie v záhradách sa hodia hlavne krížence pečeňovníka trojlaločného a pečeňovníka sedmohradského (Hepatica transsilvanica). V záhradnom sortimente sú zastúpené jedince nielen s fialovými kvetmi, no aj s ružovými, so svetlomodrými, s bielymi či viacfarebnými. A práve tie sa stávajú obľúbeným zberateľským artiklom.
Liečivé účinky Pečeňovníka trojlaločného
Pečeňovník trojlaločný je liečivá, ale mierne jedovatá rastlina. Na liečebné účely sa zbierajú listy (Folium hepaticae) bez stopiek po odkvitnutí rastliny. Opatrne sa odrezávajú, aby rastlina nevyhynula, a sušia sa na dobre vetranom mieste v tieni.
Droga obsahuje saponíny, triesloviny a glykozid hepatrilobín. Ovplyvňuje funkciu vylučovacieho ústrojenstva, rozpúšťa žlčníkové kamene a má silný močopudný účinok. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri žlčníkových a pečeňových kolikách.
Spôsoby použitia
- Odvar: Z 1 čajovej lyžičky narezanej drogy na šálku vody sa pripravuje odvar a pije sa 2 až 3-krát denne.
- Výťažok (extrakt): Pripravuje sa zo 4 čajových lyžičiek drogy, ktoré sa nechajú 8 hodín vylúhovať v 1/2 litri vody. Tento extrakt sa užíva každý druhý deň.
- Kloktadlo: Odvar zo sušených listov sa používa pri zápaloch ústnych slizníc, pri krvácaní ďasien a aj ako kloktadlo.
Dôležité: Drogu z pečeňovníka možno užívať len po konzultácii s lekárom.
tags: #pecenovnik #trojlalocny #pestovanie