Permakultúrne pestovanie zeleniny: Udržateľný prístup k záhradníčeniu
Permakultúra je filozofia a systém návrhu, ktorý sa snaží vytvoriť udržateľné a sebestačné systémy v súlade s prírodou. Slovník by nám ponúkol spojenie udržateľné poľnohospodárstvo. Ide v skutočnosti o akési prepojenie prírody a ľudí - inými slovami, ekologický systém, ktorý nasleduje princípy prírody. Permakultúra predstavuje návrat k prírode, spolupatričnosti a v konečnom dôsledku sebestačnosti. Zameriava sa na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli. V súlade s prírodou hľadáme spôsoby ako ho poopraviť, čo na ňom vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré dokážeme urobiť, ale robíme ich správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam sa uberá a vieme ho poopraviť neskôr.
Permakultúra sa ako pojem prvýkrát objavila v austrálskej literatúre už v roku 1978. Základy permakultúrnej záhrady zadefinovali ekológ David Holmgren a odborník na životné prostredie Bill Mollison. Ide vlastne o udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré sa dokáže samoobnovovať, vzájomne chrániť pred škodcami a nákazami a to bez zásahu človeka, či nebodaj chémie. Permakultúra je spolupráca s prírodou a plnohodnotné uznanie každej jej časti od živočíchov, hmyzu, “škodcov”, cez stav pôdy, jej pH až po pôvodné rastliny na pozemku a podnebné pásmo. Cieľom permakultúry je vytvoriť harmóniu medzi tým, čo človek potrebuje pre prežitie a tým, čo dokáže vrátiť prírode.
Na prvý pohľad môže permakultúrna záhrada pôsobiť ako divoká a neupravená. Každý jeden krok ale má svoj dôvod. Vládne v nej veľmi sofistikovaný systém, ibaže na inom princípe. Je to systém inšpirovaný prírodou. Napríklad v lese rastú nielen stromy, ale pod nimi aj nízke byliny a kríky, ktoré sa navzájom podporujú a vytvárajú si vhodné podmienky. Jednou zo základných zásad permakultúrnej (alebo aj prírodnej) záhrady je fungovanie v súlade s prírodou. Využívanie rovnakých princípov, mechanizmov a vzťahov medzi rastlinami, živočíchmi a mikroorganizmami, ktoré sú si v prírode navzájom prospešné.
V permakultúrnom záhone za vás väčšinu „špinavej" roboty urobí príroda. Namiesto typických činností ako je trhanie buriny či okopávanie, je potrebné vykonávať inú prácu v inom čase. Jednou zo zásad permakultúrnej záhrady je, že pôda nesmie zostať holá. Preto je potrebné ju vhodne nastielať. Záhony nebudete musieť okopávať, ani na nich trhať burinu, no zato ich bude treba vhodne zamulčovať. Aby bol systém naozaj efektívny a udržateľný, budete na začiatku potrebovať plán. Výsadbu je potrebné rozvrhnúť tak, aby ste vo vzájomnej blízkosti vysádzali druhy, ktoré sa podporujú a navzájom chránia pred rôznymi škodcami.
Princípy permakultúrneho pestovania
K zásadám permakultúry patrí aj dôsledné využívanie toho, čo nám záhrada dáva, vrátane vracania zdrojov v čo najväčšej miere naspäť do záhrady. Napríklad živiny sa majú vrátiť do pôdy a klasické kompostovanie nie je jediná možnosť. V prírode vytvoria na jeseň opadané listy a odumierajúce rastliny vrstvu organického materiálu, preto sa aj v permakultúrnej záhrade pri zbere úrody nechávajú rastlinné zvyšky na hriadke - v zime chránia pôdu pred mrazom, ktorý by inak zničil pôdne baktérie, dôležité pre jej úrodnosť. Ani hmyz nemá vymrznúť. Príroda predsa nerozoznáva škodlivé a užitočné živočíchy či rastliny.
Tip č.1: Záhradu, od ktorej očakávame úrodu musíme sledovať, pochopiť ju a podporiť. V žiadnom prípade sa ju nesnažíme meniť podľa seba. Je potrebné vedieť, pre ktoré rastliny je vhodný váš typ pôdy, ktoré zákutia majú viac a naopak menej slnka, odlíšiť veternú stranu a tiež zohľadniť prípadný svah a zrážky.
Tip č.2: Plánovanie permakultúrnej záhrady je ako sen. V hlave a na papieri máte veľké množstvo druhov rastlín, farieb, vôní, chutí a tvarov.
Tip č.3: Recyklujte. Vdýchnite nový život všetkému, čo nájdete v garáži, pivnici či na povale. V permakultúrnej záhrade jednoducho využijete staré tehly, polámanú dlažbu, vyradenú vaňu alebo hrdzavé či deravé hrnce.
Tip č.4: Rozmanitosť. Vždy zvažujte správny výber plodín. Spoločne sadíme rastliny, ktoré priťahujú užitočný hmyz ako motýle, včely, osi, či lienky a naopak odpudzujú škodcov. Ak máte permakultúrnu záhradu neznamená to automaticky že v nej neuvidíte škodcov. Ak je ale výsadba prevedená správne a prostredie je pohostinné pre prirodzených predátorov, títo sa o nežiadúci hmyz postarajú. Dokonalá koordinácia od matky prírody.
Tip č.5: Prirodzená výživa pôdy bez umelých hnojív. Ako správne vyživiť pôdu bez kupovaných hnojív? No predsa tým, čo nám príroda sama ponúka. Použijeme teda lístie, drevnú štiepku, popoľ, slamu, kompost, kôru, ulity slimákov, hnoj. Všetko, čo nám príroda dala jej môžeme opäť vrátiť a tým začať nový kolobeh života. Napríklad, jesenné popadané lístie nikdy nezhŕňame na kompost. Naopak, necháme ho prirodzene pod stromom. Prečo je tento postup pre záhradný ekosystém vhodnejší? Vrstva lístia tvorí prirodzenú ochranu pred mrazmi a snehom pre veľké množstvo druhov užitočného hmyzu. A potom, pamätajte, že ani v lužných lesoch nikto neupratuje popadané lístie a vidíte, ako sa na jar les zazelenie medvedím cesnakom? Nechajme teda na prírodu, ako s lístím naloží.
Tip č.6: Sliepky, včely, indické bežce. Pomocnú ruku v správnej starostlivosti o záhradu bez chémie vám podajú zvieratá. Uhádnete, kto sa v našej permakultúrnej záhrade teší najviac? Ten, kto hádal veselé radavské včely, vyhráva! Veru, takéto ekologické pestovanie miluje včely a láska je vzájomná.
Metódy permakultúrneho pestovania
Permakultúrny spôsob pestovania je aplikovateľný nielen v záhrade veľkých rozmerov, ale pokojne môžete dobre mienené jednotlivé rady využiť aj v priestoroch malej záhradky, či na kúsku pôdy v okolí chaty v prírode. Ide o rastliny, ktoré majú podobné podmienky na rast, pozitívne sa ovplyvňujú a podporujú. Ich kombináciou sa vytvára aj účinná ochrana pestovaných plodín pred pôsobením škodcov. Vyššie rastliny poskytujú aj potrebný tieň. Napríklad kukurica vytvára oporu pre fazuľu. Tekvica zase pokrýva pôdu listami a chráni ju pred burinou a vysúšaním.
Je výhodné sadiť rastliny v takých kombináciách, aby si navzájom pomáhali - napríklad paradajkám sa darí s kukuricou, zelerom alebo s bazalkou. Veľmi užitočné je pritom kombinovanie zeleniny s bylinkami a kvetmi - napríklad aksamietnica odpudzuje háďatká z cibuľovitej zeleniny, kapucínka pomáha proti voškám.
V prírode vytvoria na jeseň opadané listy a odumierajúce rastliny vrstvu organického materiálu, preto sa aj v permakultúrnej záhrade pri zbere úrody nechávajú rastlinné zvyšky na hriadke - v zime chránia pôdu pred mrazom, ktorý by inak zničil pôdne baktérie, dôležité pre jej úrodnosť. Ani hmyz nemá vymrznúť.
Pre prírodu nie je normálne, aby bola pôda odhalená. Pre prírodu to znamená katastrofu! Eróziu pôdy. Otvorenú ranu, ktorej posiela na pomoc svojich výsadkárov, rýchlu pomoc - burinu. Ako mať takú krásnu jedlú záhradu u seba doma? Ak chceme s prírodou spolupracovať a nie bojovať s ňou, tak pôdu prikrývame - nastielame: slamou, štiepkou, lístím… Nástielka zároveň zabraňuje výparu vlahy zo záhona, nevytvára priestor pre burinu. Tá, ktorá sa v nej uchytí, sa dá ľahučko zo slamy či štiepky vytiahnuť.
V zakrytom záhone nedochádza k erózii pôdy, tej najúrodnejšej niekoľko milimetrovej vrstve, ktorá sa nachádza na jej povrchu.
V permakultúrnej záhrade je dôležité pracovať so slnkom a tieňom. Stavby môžu byť strategicky umiestnené tak, aby poskytovali tieň pre rastliny a vytvárali chladné zóny v záhrade. Napríklad, dom orientovaný na juh môže v lete tieniť zeleninovú záhradu a chrániť ju pred prehriatím. Pri plánovaní tienenia je dôležité zvážiť aj ročné obdobia a pohyb slnka. V zime, keď je slnka menej, môže byť žiaduce, aby slnečné lúče prenikali do záhrady a ohrievali ju. Naopak, v lete je potrebné zabezpečiť dostatok tieňa, aby sa rastliny a pôda neprehrievali.
Stromy a kríky sú v permakultúrnej záhrade nenahraditeľné. Nielenže dotvárajú jej estetický vzhľad, ale plnia aj mnoho praktických funkcií, aj v súvislosti s umiestnením stavieb. Výsadba listnatých stromov na južnej a západnej strane domu napríklad poskytuje v lete príjemný tieň a ochladzuje okolie, čím znižuje potrebu klimatizácie. V zime, keď opadajú listy, prepúšťajú slnečné lúče a umožňujú pasívne vykurovanie.
Živé ploty z kríkov a stromov sú skvelou alternatívou k plotom z neživých materiálov. Nielenže ohraničia váš pozemok a vytvoria súkromie okolo terasy či altánku, ale poskytnú aj útočisko pre vtáky, hmyz a drobné živočíchy, čím prispejú k biodiverzite v záhrade. Okrem toho živé ploty tlmia hluk z okolia, filtrujú prach a zlepšujú kvalitu ovzdušia.
V permakultúrnej záhrade sa snažíme o čo najefektívnejšie využitie všetkých zdrojov, a to vrátane dažďovej vody. Strechy garáží, prístreškov a záhradných domčekov sú ideálne na jej zber. Dažďová voda je cenným zdrojom, ktorý môžete využiť na zavlažovanie záhrady, čím šetríte pitnú vodu a znižujete záťaž na kanalizačný systém.
Zelené strechy na domoch a garážach sú ďalším skvelým spôsobom, ako využiť dažďovú vodu a zároveň zlepšiť mikroklímu a biodiverzitu. Zelené strechy sú strechy pokryté vegetáciou, ktorá zadržiava dažďovú vodu, znižuje teplotu v lete a izoluje v zime. Zároveň poskytujú biotop pre hmyz, vtáky a drobné živočíchy, čím prispievajú k biodiverzite v záhrade. Zelené strechy sa dajú realizovať nielen na domoch, ale aj na garážach či záhradných domčekoch. Pri ich realizácii je dôležité zvoliť vhodný typ vegetácie a zabezpečiť dostatočnú nosnosť strechy.
Nemecká kopa
Princíp zakladania je rovnaký ako pri zvýšenom záhone, no s tým rozdielom, že na začiatku sa vykope jama a do nej sa poukladá drevo a konáre a následne sa vrstvia ďalšie materiály (tráva, seno, lístie, stará slama, trávne mačiny). Vznikne tak kopcovitý záhon, ktorý celý možno vysadiť plodinami. Rozklad materiálu zaistí postupné uvoľňovanie tepla a živín do pôdy. Drevo funguje ako zásobáreň vody, časom sa rozloží tiež.
Praktické tipy: Nemecká kopa môže mať ľubovoľnú dĺžku, záleží len na vašich možnostiach. Podobne ako pri zvýšenom záhone, šírka by mala umožniť starostlivosť o plodiny bez nutnosti vstupovať do výsadby. Najvýhodnejšia je orientácia sever - juh, ale nemožno vylúčiť ani opačnú, ak to pozemok vyžaduje.
Kompostovací záhon
V podstate ide o zvýšený záhon a môžete ho poznať aj pod názvom „záhon v tvare kľúčovej dierky“. Celá pointa tkvie v tom, že má v strede voľné miesto na pridávanie čerstvého kompostu, čo uľahčí čas a prácu pri odburiňovaní, a zároveň zásobí pôdu živinami. Výhodný je kruhový tvar, v ktorého strede je vybudovaný valec z pevného pletiva s drobnými okami. Medzi valcom a bokmi záhona sú vrstvy ako pri nemeckej kope alebo klasickom zvýšenom záhone. Valec sa priebežne plní bioodpadom z kuchyne a zo záhrady. Ten sa vnútri záhona postupne rozkladá a živí pôdne živočíchy.
Praktické tipy: Ak vaša produkcia bioodpadu nie je príliš veľká, takýto záhon vám na jeho spracovanie určite postačí. Otvor kompostovacej časti možno prikryť poklopom, aby nelákal hmyz a iné zvieratá. Kompostovací záhon možno vytvoriť v menšom meradle i na terase vo veľkých pestovateľských nádobách.
Slnečná pasca
Toto je šikovný spôsob pestovania, ideálny pre teplomilné druhy rastlín. Záhon v tvare slnečnej pasce sa hodí predovšetkým do veterných a príliš otvorených záhrad. Možno si ho predstaviť ako podkovu, ktorá je otvorenou časťou orientovaná na juh. Zo severu je vysadená vyššími stromami alebo krami, ktoré chránia citlivejšie rastliny pred studeným vetrom. Aj zo západu a z východu je vegetácia vyššia a hustejšia, ale smerom na juh sa znižuje, aby nebránila rannému a poobedňajšiemu slnku. Chránené vnútro záhona je tou najúrodnejšou časťou.
Praktické tipy: Veľkosť a tvar slnečnej pasce možno prispôsobiť konkrétnym podmienkam. Slnečná pasca vzniká aj na južných stranách budov či múrikov, ktoré dokážu akumulovať teplo.
Vyvýšené záhony
Ten najjednoduchší systém na stavbu vyvýšených záhonov z recyklovaných materiálov. Keďže nerád od malička plejem, ako som spomínal, tak som si vytvoril z dosiek vyvýšené hriadky, kde na spodu sú konáre, drevo, pokosená tráva, lístie, papiere a rôzny odpad. V strede je pôvodná hnedá hlina a vo vŕchnej časti dobrá záhradná hlina-humus z obchodu, ale aj z blízkeho lesa. Okolie rastliniek vysteliem slamou, lístim, alebo senom až rastlinky zosilnia a vytiahnú sa a takto sa zbavím pletia buriny. Poviem Vám, že rastliny rastú vo vyvýšených hriadkach rýchlejšie a dokonca výnosy od bežného pestovania sú trojnásobne väčšie. Pre mňa najväčší bonus je zbavenie sa pletia ako som spomínal.
Záhon v tvare slnečnej pasce
Záhon v tvare slnečnej pasce sa vyznačuje vytvorením podkovy alebo písmena U, pričom otvorená časť smeruje na juh, severná strana je viac vyvýšená, pričom bočné strany záhona mierne klesajú. Do pôdy si zobrazíme tvar pripravovaného záhonu. Na trávu umiestnime kartón, ktorý ohraničíme drevom alebo kameňom. Kartón zalejeme vodou a postupne doplňujeme ďalšie prírodné materiály, ktoré nám vyformujú požadovaný záhon. V pridávaní jednotlivých zložiek postupujeme nasledovne: drevo a konáre, potom seno a slama a opäť miesto polejeme vodou. Slnečná pasca je vyvýšený záhon, ktorého zámerom je zachytenie slnečných lúčov a dopracovanie sa k bohatej úrode. Vrchnú časť záhona je možné využiť na pestovanie menej náročných rastlín na pôsobenie slnka ako aj rastlín vyššieho vzrastu.
Praktické výhody permakultúry
Permakultúrna záhrada je skvelým riešením aj pre tých najväčších lenivcov. Sledujte nás, postupne vás naučíme ako na to. Zaujíma vás niečo konkrétne z oblasti ekologického pestovania? Pokojne nám dajte vedieť, radi sa o všetky tipy a triky podelíme. Pretože permakultúra znamená lepšiu, zdravšiu spoločnosť.
Keď sa povie permakultúra, mnohí záhradkári si predstavia zelenú džungľu plodín pretkanú burinou. Azda preto ešte stále váhajú, či vyskúšať permakultúrne postupy. Pozrite si s nami osvedčené spôsoby pestovania zeleniny, ktoré pekne zapadnú aj do vzorne upravenej záhrady.
Zdravá zelenina bez pesticídov a umelých hnojív, dopestovaná aj pri vynaložení minimálnej námahy je želaním každého záhradkára. Nasledujúce spôsoby inšpirované permakultúrou vám tento sen pomôžu naplniť.
Napriek tomu, že v permakultúrnej záhrade odpadajú činnosti ako trhanie buriny či okopávanie, rozhodne nejde o spôsob pestovania pre lenivých. Namiesto týchto typických činností je potrebné vykonávať inú prácu v inom čase. Napríklad, jedna zo zásad permakultúrnej záhrady je, že pôda nesmie zostať holá. Preto je potrebné ju vhodne nastielať. Záhony nebudete musieť okopávať, ani na nich trhať burinu, no zato ich bude treba vhodne zamulčovať.
Ak si „poriadnu“ záhradu predstavujete ako dokonale rovné okopané hriadky bez stebielka buriny, potom vám správna permakultúrna záhrada bude naozaj pripadať bez systému. Opak je však pravdou. Vládne v nej veľmi sofistikovaný systém, ibaže na inom princípe. Je to systém inšpirovaný prírodou.
Permakultúra dokáže vhodne využiť tiež prítomnosť „burín“ ako v podstate potenciálne prínosného faktu a nie len ako niečoho nežiadúceho, čo treba za každú cenu eliminovať. Zaujímavé je, že takýto spôsob naozaj funguje.
Monokultúrne pestovanie (čiže pestovanie jedného druhu plodiny na jednom mieste a v rovnakom čase) má svoje nedostatky a je veľmi zraniteľné. Poskytuje ideálne prostredie pre výrazný výskyt škodcov, napríklad len jedného druhu škodcu, ktorý tak získava výbornú šancu zdecimovať celú úrodu, prípadne výrazne znížiť výnosy. Takéto primárne nastavenie systému automaticky vedie k vysokej miere sprievodných zásahov, ako napríklad používanie pesticídov.
Permakultúrna záhrada je na prvý pohľad divoká a neupravená. Každý jeden krok ale má svoj dôvod. Dnešný článok je určený každému, kto hľadá viac informácií o permakultúre a jej využití v našich, slovenských podmienkach.
Na záver, ak ste doteraz nič nezasadili, nebojte sa a skúste permakultúrne hriadky, ktoré sa ľahko obhospodarujú, stoja babku a máte celú sezónnu kvalitnú a chutnú bio-zeleninu.
Sebestačnosť je jednoduchšia vďaka týmto 12 princípom!
tags: #permakulturne #pestovanie #zeleniny