Príbeh legendárneho hitu Mira Žbirku: Od „Čierneho kvetu“ k „Bielemu kvetu“
Miroslav Žbirka, legenda slovenskej a českej hudobnej scény, má na svojom konte desiatky známych piesní, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v srdciach fanúšikov. Niektoré z nich vznikli vďaka inšpirácii láskou, iné zasa z nečakaných okolností, či dokonca pod tlakom. Jednou z takýchto piesní je práve „Biely kvet“, ktorej vznik sprevádzali nečakané prekážky a vynútené zmeny.
Miro Žbirka (67) začínal s kariérou na bratislavskom Račianskom mýte. Hrával tam piesne od Beatlesu či Elvisa Presleyho. Postupne sa vypracoval na uznávaného speváka a začal tvoriť vlastnú tvorbu. Jeho piesne boli často inšpirované láskou, ako napríklad skladba venovaná jeho manželke "Katka", alebo pieseň "Denisa" o jeho dcére. Avšak, nie všetky jeho hity mali takýto romantický pôvod. Niektoré piesne vznikli aj "z donútenia", ako sám priznal.
Z „Čierneho kvetu“ sa stal „Biely kvet“
Príkladom takejto piesne je práve "Biely kvet". Pôvodne totiž textár Kamil Peteraj napísal text s názvom "Čierny kvet", ktorý bol o smútku z rozlúčky. Táto pieseň mala byť pôvodne predstavená na Bratislavskej lýre v roku 1982. Vtedajšie texty piesní však podliehali prísnej kontrole zo strany štátnych orgánov. Pieseň o "čiernom kvete", ktorá mohla byť interpretovaná ako symbol smútku alebo melanchólie, však pre túto kontrolu neprešla.
"Čierny kvet bol neprijateľný," vysvetľuje Meky Žbirka. "Vtedy u nás ani náznak niečoho depresívneho nemal šancu preniknúť na verejnosť." Vtedajšia doba, známa ako "totalita", si vyžadovala umiernenosť a pozitívny obraz spoločnosti, a preto akékoľvek prejavy smútku alebo kritiky boli potláčané. Texty piesní schvaľovalo ministerstvo kultúry a Bratislavská lýra mala dokonca vlastnú, ešte prísnejšiu komisiu. Týmto okolnostiam sa museli autori prispôsobiť.
Kamil Peteraj musel cez telefón diktovať vynútené zmeny textu, a tak sa z "Čierneho kvetu" stal "Biely kvet". „Je fajn sa obzrieť a nezabudnúť,“ tvrdí Miroslav Žbirka, ktorý si dodnes odkladá pôvodný text piesne ako malú legendu. „Už je to taká malá legenda.“ Paradoxne, Žbirka si dnes vie predstaviť, že by dnešná schvaľovacia komisia mohla trvať na "Čiernom kvete", čím by sa situácia otočila. Vtedajšie zmeny neobišli len túto pieseň. Aj v skupine Atlantída, kde Žbirka pôsobil, sa museli meniť texty, napríklad "kríže vĺn" sa menili na "stĺpy vĺn".
Cesta k sláve a neočakávaný megahit
„Keď som ju spolu s Atlantídou prihlasoval na Bratislavskú lýru, tak som veril, že by mohla zarezonovať,“ spomína Žbirka. A jeho viera sa naplnila. Hoci "Biely kvet" nevyhral Bratislavskú lýru (cenu si Miro Žbirka odniesol za skladbu Atlantída, ktorá však svoju slávu získala až neskôr), rádiové stanice začali jeho súťažnú pieseň na druhý deň hrať, čo v dobách jediného celoštátneho rádia malo nebývalý účinok. "Biely kvet" priniesol Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale aj v Česku, a stal sa jedným z jeho najznámejších hitov.
Miro Žbirka - Biely kvet (Text, Lyrics)
Keď o niekoľko týždňov neskôr vystupoval v Prahe, bol o neho obrovský záujem a prvýkrát pochopil, čo je to mať megahit. "Keď som po Bratislavskej lýre prvýkrát prišiel do Prahy a vystúpil na Múzeu z metra, nemohol som vôbec prejsť Václavák - okamžite sa okolo mňa zhlukol dav ľudí a ja len rozdával a rozdával autogramy. Tenkrát som prvýkrát pochopil, čo to znamená mať megahit." Biely kvet mu v roku 1983 vyniesol premiérového Zlatého slávika, čím sa stal prvým slovenským umelcom, ktorý toto prestížne ocenenie získal.
Humorná spomienka a "V slepých uličkách"
Meky Žbirka mal na túto skladbu aj ďalšiu úsmevnú spomienku. Raz pred koncertom v Banskej Bystrici ju ako novú vec pustil kamarátovi. Jeho manželka si ju vypočula a zhodnotila: "dobre, toto je taká do počtu, pusti ďalšiu."
V tom istom roku, 1982, mal Žbirka na Bratislavskej lýre aj ďalšie želiezko v ohni - pieseň "V slepých uličkách", ktorá skončila na druhom mieste. Keby si mohol vybrať sám, neváhal by a uprednostnil by práve túto skladbu. "Všetka česť Bielemu kvetu, ale V slepých uličkách je ozajstné eso," vyhlásil. "Vzniklo nad ránom na Bodrockej ulici číslo 4 na bratislavských Dolných Honoch, kde som vtedy býval. Akoby tá melódia musela neodbytne z hlavy von. Zachrípnutý a unavený po koncerte som v kuchyni vybalil gitaru a skladal."
Život nie je len o spomienkach
Aj keď Miro Žbirka mal rád zaujímavé pesničky z minulosti, vždy zdôrazňoval, že "sa nedá žiť zo spomienok". „Nedá sa žiť zo spomienok. Je fajn sa obzrieť a nezabudnúť,“ tvrdí Miroslav Žbirka.