Škodcovia bavlníkových fariem a ich ničenie
Bavlna je jednou z najdôležitejších plodín na svete, no jej pestovanie je spojené s mnohými výzvami, vrátane ničivého vplyvu škodcov. Títo škodcovia môžu spôsobiť obrovské straty na úrode a ohroziť živobytie miliónov farmárov, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde je bavlna hlavnou peňažnou plodinou.
V rámci Svetového dňa bavlny sa pozrieme na niektorých hlavných škodcov bavlny, ich symptómy a spôsoby, ako s nimi bojovať.
Hlavní škodcovia bavlníkových fariem
Škodcovia bavlny môžu mať zničujúci vplyv na komunity produkujúce bavlnu a spôsobiť obrovské straty na úrode.
Bavlníková červotoč (Helicoverpa armigera)
Tento škodca sa nachádza na celom svete, okrem Strednej a Severnej Ameriky. Larvy Helicoverpa armigera sú označené sivočiernymi pruhmi, ktoré sa tiahnu po tele. Zaberajú základ kvetných pukov, ako aj listy a výhonky bavlníka. Do dospelosti sú mory široké 35-40 mm, vyznačujú sa žltkastohnedým odtieňom.
Len dve alebo tri larvy na rastline môžu zničiť všetky vatové tobolky do 15 dní.
Existuje celý rad preventívnych metód, ktoré môžu poľnohospodári použiť proti tomuto škodcovi bavlny. To zahŕňa zníženie hustoty výsadby, výsadbu pascových plodín, ako je kukurica, a používanie odolných odrôd. Okrem toho poskytovanie biotopov pre prirodzených nepriateľov, ako sú vaječné parazitoidy a mravce, je tiež užitočnou taktikou prevencie.
Ďalšie informácie nájdete v Plantwise Knowledge Bank: Symptómy, diagnostika a liečba moru bavlníkovou.
Voška bavlníková (Aphis gossypii)
Celosvetovo rozšírený škodca bavlny, Aphis gossypii, je malý a prispôsobivý, čo znamená, že sa ľahko šíri a spôsobuje zmätok na bavlníkových plantážach. Môžu sa líšiť vo farbe; žltá počas teplých letných mesiacov a veľmi tmavozelená pri chladných jarných a jesenných teplotách.
Vážne škody na bavlne nastanú, keď sa veľké populácie zosilnia a kŕmia sa medovicou, ktorú plodiny vylučujú. To spôsobuje žltnutie a kučeravenie listov. To môže mať za následok obrovské ekonomické straty v dôsledku zníženia výnosov.
Poľnohospodári môžu zabrániť výskytu vošiek bavlníkových používaním odolných odrôd, striedaním výsadby bavlny s cibuľou alebo kukuricou a vyhýbaním sa používaniu širokospektrálnych insekticídov.
Ďalšie informácie nájdete v Plantwise Knowledge Bank: Príznaky, diagnostika a liečba vošiek bavlníkových.
Bavlníková múčnatka (Phenacoccus solenopsis)
Phenacoccus solenopsis je múčnatka pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorá je teraz rozšírená. Môže sa rýchlo množiť, ale je neefektívna pri rozptýlení, pokiaľ mu nepomáha vietor, zvieratá alebo stroje prechádzajúce plodinou. Pomocou asistovaného šírenia sa môže v relatívne krátkom čase rozšíriť do rozsiahlych oblastí, kde sa vyskytujú jej hostiteľské rastliny.
Tento bavlníkový škodca je dlhý 2 až 5 mm a je pokrytý práškovo bielym voskovým sekrétom. Ich kŕmenie spôsobuje predčasnú defoliáciu plodín, znížený rast rastlín a predčasnú smrť.
Jeho vitálni farmári hľadajú príznaky tohto druhu tým, že iniciujú pravidelné terénne prieskumy a pozorne skúmajú stonky, listy a kvety, či nehľadajú malý biely oválny hmyz. Jasným znakom napadnutia je aj prítomnosť nánosov medovice.
Na ďalšiu kontrolu rastúcich populácií poskytujú biologické metódy nákladovo efektívne, netoxické riešenie. Ďalšie taktiky zahŕňajú integrované systémy ochrany proti škodcom a zabezpečenie dezinfekcie zamorených oblastí.
Ďalšie informácie nájdete v Plantwise Knowledge Bank: Múčnatka bavlnená - symptómy, diagnostika a manažment.
Chyby bavlníkových semien (Oxycarenus hyalinipennis)
Tieto chyby sa našli, že sa živia semenami. Sú identifikované ich hnedými hlavami a ružovo/oranžovými bruškami. Vážne ohniská môžu znížiť klíčivosť semien až o 88 percent.
Príznakom zamorenia je nepríjemný zápach, pretože hmyz je rozdrvený v bavlníkoch. Okrem toho sa veľké množstvo ľudí zhromažďuje v susedných budovách.
Aby sa zabránilo zamoreniu, poľnohospodári by mali z poľa odstrániť iných hostiteľov vrátane plodín, ako sú jablká, avokádo a hrozno. Okrem toho, použitie okry ako plodiny hraničnej pasce môže zabrániť škodcom dostať sa na pole.
Ďalšie informácie nájdete v Plantwise Knowledge Bank: Chyba bavlníkových semien - symptómy, diagnostika a manažment.
Čierna červotoč (Agrotis ipsilon)
Black cutworms sú malé, sivé húsenice, ktoré sa živia predovšetkým sadenicami bavlny. Larvy sa môžu zavŕtať do stoniek a spôsobiť vrty. Do dospelosti sú nočné motýle identifikované s čiernym dýkovitým tvarom na vonkajších okrajoch krídel.
Agrotis ipsilon sa nachádza na celom svete. Kľúčovou preventívnou metódou je vyhnúť sa pestovaniu bavlny na poliach, ktoré sa predtým používali na pestovanie alternatívnych hostiteľských plodín alebo pastvín. Ďalšou metódou je odstránenie buriny, aby sa znížila prítomnosť vajíčok počas vegetačného obdobia.
Pestovanie bavlny a ochrana proti škodcom
Pestovanie bavlny je zložitý proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú pozornosť venovanú detailom v každej fáze rastu. Od prípravy pôdy až po zber úrody zohráva každý krok kľúčovú úlohu pri určovaní úspechu plodiny.
1. Príprava a manažment pôdy
Pred výsadbou bavlníkových semien je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola pôda dostatočne pripravená na podporu zdravého rastu. Malo by sa vykonať testovanie pôdy na posúdenie hladiny živín a pH rovnováhy. Na základe výsledkov by sa mali aplikovať vhodné hnojivá a prísady na optimalizáciu úrodnosti pôdy. Hlboká orba alebo obrábanie pôdy je často potrebné na vytvorenie kyprého a dobre priepustného semenného lôžka pre bavlnu. To pomáha pri podpore rozvoja koreňov a umožňuje lepšiu infiltráciu vody. Okrem toho je správna kontrola buriny nevyhnutná na zabránenie konkurencie o živiny a priestor.
2. Výber odrody
Výber odrody bavlny zohráva významnú úlohu pri určovaní výnosu a kvality. Poľnohospodári by si mali vybrať odrody, ktoré sú vhodné pre ich klimatické podmienky, ako je teplota, zrážky a vlhkosť. Pri výbere odrody by sa mala zohľadniť aj odolnosť voči chorobám a škodcom.
3. Ochrana proti škodcom a chorobám
Škodcovia a choroby môžu predstavovať významnú hrozbu pre úrodu bavlny a viesť k stratám na úrode, ak sa s nimi dostatočne nezaobchádza. Mali by sa zavádzať postupy integrovanej ochrany proti škodcom (IPM), ktoré kombinujú kultúrne, biologické a chemické metódy kontroly. Pravidelné prieskumy a monitorovanie pomáhajú pri včasnom odhalení ohnísk škodcov a chorôb, čo umožňuje včasný zásah.
Striedanie plodín môže tiež pomôcť pri znižovaní tlaku škodcov, pretože niektorí škodcovia môžu mať špecifické hostiteľské rastliny. Okrem toho možno použiť rezistentné odrody a biokontrolné látky na minimalizáciu potreby chemických pesticídov.
"Efektívna ochrana proti škodcom je kľúčová pre udržanie výnosov bavlny a minimalizáciu vplyvu na životné prostredie." - Dr. John Smith, poľnohospodársky entomológ
4. Zavlažovacie techniky
Bavlna je plodina, ktorá vyžaduje dostatočnú vlhkosť počas celého obdobia rastu. Zavlažovanie zohráva kľúčovú úlohu, najmä v regiónoch s obmedzenými zrážkami alebo nepravidelným počasím. Účinné zavlažovacie techniky, ako je kvapková alebo brázdová závlaha, pomáhajú optimalizovať spotrebu vody a znižovať plytvanie. Monitorovanie pôdnej vlhkosti je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bavlníkové rastliny dostávali správne množstvo vody v správnom čase. Nadmerné zavlažovanie môže viesť k premočeniu a vyplavovaniu živín, zatiaľ čo nedostatočné zavlažovanie môže mať za následok spomalený rast a zníženie výnosu.
5. Postupy zberu úrody
Zber je poslednou fázou procesu pestovania bavlny a vyžaduje si starostlivé plánovanie a vykonávanie. Moderné mechanizované techniky zberu, ako sú vretenové zberače a odstraňovače úrody, do značnej miery nahradili manuálnu prácu vďaka svojej účinnosti a nákladovej efektívnosti. Načasovanie je pri zbere bavlne kľúčové, pretože príliš skorý alebo príliš neskorý zber môže ovplyvniť kvalitu vlákna a výnos. Bavlníkové tobolky by sa mali zberať v správnom štádiu zrelosti, zvyčajne keď sú úplne otvorené a vlákna dosahujú maximálnu dĺžku.
Udržateľné pestovanie bavlny
Pestovanie bavlny tradičným spôsobom vyžaduje veľa zdrojov a má negatívny dopad na ľudí aj životné prostredie. Preto je dôležité zvyšovať podiel bavlny, ktorá je pre ľudí a životné prostredie lepšia, ako je organická bavlna a „bavlna v premene“.
Organická bavlna
Biobavlna sa pestuje za použitia menšieho množstva vody a energie v porovnaní s konvenčnou bavlnou. Pestuje sa bez umelých hnojív, chemických pesticídov alebo geneticky modifikovaných bavlníkových semien. Pestovanie organickej bavlny prispieva k zdravým ekosystémom, podporuje biodiverzitu a zlepšuje pôdu, takže plodiny môžu ďalej rásť a ukladať CO2, čo je dobré pre klímu.
Iba asi 1 % produkcie bavlny na svete je organického pôvodu a pestovateľovi bavlny chvíľu trvá, kým premení svoje polia z konvenčnej na organickú bavlnu. Premena polí z konvenčného pestovania na organickú bavlnu vyžaduje pre pestovateľov bavlny trojročné prechodné obdobie. Aj keď je bavlna pestovaná plne ekologickými metódami, pôde trvá nejaký čas, kým sa zotaví z pestovania konvenčnej bavlny.
Bavlna v premene
„Bavlna v premene“ pochádza od pestovateľov bavlny, ktorí prechádzajú na organickú bavlnu. Tento proces trvá tri roky, počas ktorých sa už nepoužívajú chemické pesticídy a umelé hnojivá, ale pôda ešte nie je považovaná za plne organickú.
Recyklovaná bavlna
Namiesto pestovania novej bavlny môžeme ušetriť množstvo prírodných zdrojov opätovným použitím bavlny, ktorá už bola vyrobená. Recyklovaná bavlna má kratšie vlákna ako novo vyrobená bavlna, čo má vplyv na kvalitu. Pretože chceme, aby naše odevy vydržali a boli používané po dlhú dobu, často miešame recyklovanú bavlnu s inou bavlnou.
Alternatívne riešenia a udržateľná móda
Pestovanie bavlny je náročné na spotrebu vody a zároveň náchylné na škodcov, ktorým sa predchádza aplikáciou škodlivých pesticídov. V prieskumoch vychádza, že sa pri pestovaní bavlníka spotrebuje celosvetovo až 16 % pesticídov z celkovej spotreby ročne. V poľnohospodárstve sa ďalej používajú najrôznejšie umelé hnojivá a rastliny sú geneticky modifikované.
Bavlna s označením bio je pestovaná šetrným spôsobom, pri ktorom nie sú používané žiadne pesticídy, farmári využívajú prirodzené spôsoby ochrany rastlín proti škodcom a bavlna je pestovaná len v miestach, kam rastlina prirodzene patrí a nie je teda nutná enormná spotreba vody. Bio bavlna je zbieraná ručne a hnojená prírodným kompostom. Bio bavlna nebola pri pestovaní zaťažená chemickými procesmi, vďaka čomu je mäkšia a jemnejšia, než klasicky pestovaná bavlna.
Reklamy nás presviedčajú, že bavlna je úžasný prírodný materiál. Avšak masové používanie chemických pesticídov, umelých hnojív a látok na defoliácie rastlín pred zberom zamoruje pôdu a zdroje vody. V chudobných krajinách, kde sa táto plodina pestuje, sú navyše povolené a stále používané aj vysoko toxické prostriedky, ktoré sú v Európe či Amerike zakázané. Jedovaté látky vrátane preukázaných karcinogénov sa ukladajú v tkanivách rastlín, zvierat i ľudí.
Zavlažovanie bavlníka navyše vedie k vysychaniu zdrojov vody (Aralské more už takmer neexistuje).
Na pestovaní bavlny sú úplne závislé milióny chudobných poľnohospodárov, najmä z Ázie. Ak sa neurodí, neuživia svojej rodiny. Preto nakupujú prípravky, ktoré majú zaručiť čo najlepšiu úrodu. Často si ani neuvedomujú, s ako nebezpečnými chemikáliami prichádzajú do styku, a nepoužívajú žiadne ochranné prostriedky.
Chemikáliám z bavlny sú vystavení aj robotníci v textilných továrňach, kde sa surovina spracováva s použitím ďalších toxických látok (bielidlá, farbivá, formaldehyd pre fixáciu farby, prostriedky znižujúce krčivosť či horľavosť). V chudobných krajinách, ktoré bavlnu produkujú, často vôbec neexistuje bezpečnosť práce alebo ochrana životného prostredia. Toxické kaly z tovární nezriedka končia rovno v prírode.
Nebezpečné látky vrátane karcinogénov, ktoré sa používajú pri pestovaní a spracovaní bavlny, sa z hotového oblečenia len tak nikam nevytratia. Pri nosení sa uvoľňujú a vstrebávajú do tela cez kožu.
Geneticky modifikované organizmy vzbudzujú diskusie najmä v potravinárstve. O GMO bavlne sa v našich končinách zatiaľ toľko nehovorí. Aj v tomto prípade majú úpravy zabezpečiť vyššie výnosy a väčšiu odolnosť voči škodcom. V roku 2017 bolo už 93 % bavlny pestovanej v Indii GMO. Ukazuje sa, že táto upravená plodina potrebuje viac vody, hnojív a pesticídov ako pôvodné lokálne druhy bavlny.
Bavlna je najdôležitejšia surovina na výrobu oblečenia. Jej masové pestovanie a spracovanie ovplyvňuje veľký tlak na čo najnižšie náklady. Tvrdo pracujúci poľnohospodári a robotníci z textilných tovární pritom dostanú len percentá z celkovej predajnej ceny.
Prvá dobrá #004/2020 - Trvalo udržateľná móda; Greenwashing; Bratislavský Mestský bazár na Bazovej
Preto je pre nás dôležité vždy zvyšovať podiel bavlny, ktorá je pre ľudí a životné prostredie lepšia ako konvenčne pestovaná bavlna, ako je organická bavlna a „bavlna v premene“.
Mohlo by sa zdať, že keď je pestovanie a spracovanie bavlny zaťažené toľkými negatívami, je lepšie preorientovať sa na oblečenie z umelých vlákien. Aj tu existuje udržateľné riešenie - organická bavlna. Pri jej pestovaní a spracovaní sa dodržujú prísne pravidlá zaručujúce ochranu prírody (zákaz toxických chemikálií a GMO, prírodné hnojivá, ručné odstraňovanie buriny, menšie pole pre podporu biodiverzity, zdravotne nezávadné bielidlá a farbivá). Nezávislí audítori tiež garantujú prijateľné pracovné podmienky pre poľnohospodárov a robotníkov v textilných továrňach.
Textílie z organicky pestovanej bavlny neobsahujú toxické látky, ktoré môžu dráždiť pokožku a spôsobovať alergie. Sú preto vhodné aj pre ekzematikov, alergikov a najmenšie deti, ktorých pokožka je oveľa citlivejšia ako koža dospelých. Organická bavlna je tiež vhodná pre kontakt s potravinami (utierky, vrecká a tašky na nákup potravín, vrecká a obrúsky na desiatu). Dajú sa z nej ale ušiť aj ďalšie zaujímavé kúsky, ktoré sú praktické a keď doslúžia, jednoducho kompostovateľné (prateľné filtre na kávu, kuchynské hubky, batohy, kozmetické taštičky).
tags: #pesticidy #na #hubenie #skodcov #farmy #na