Komplexný sprievodca pestovaním a ošetrovaním viniča

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou.

Výber vhodného stanovišťa pre vinič

Pre úspešné pestovanie viniča je nevyhnutné vybrať vhodné stanovište, ktoré ovplyvní celkový rast, vitalitu a úrodnosť rastliny. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov, preto treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Všeobecne k nevhodnými miestami pre pestovanie patrí severná strana, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň.

Požiadavky na slnečné svetlo a ochranu

Vinič je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac svetla a tepla. Počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Ideálna je južná orientácia, okolo ktorej sa môže vinič obtáčať. Podmienkou je dostatok slnka a to, aby sa tu nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá.

Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vyberte si slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. K vinohradníckym oblastiam patrí prakticky celý juh Slovenska, na západnom Slovensku až po región Skalice, Vrbového, Radošiny, na východnom siaha po región Vinného. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Takzvaným "Globálnym otepľovaním" sa však hranica úspešného pestovania hrozna posúva aj vyššie, nie je nemožné dopestovať skoršie stolové odrody aj tam, kde sa predtým nepestovali. Treba však vybrať najvhodnejšie odrody s neskorým pučaním a odolnosťou na zimné mrazy.

Vhodná pôda pre vinič

Na pôdu nie je vinič až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Vinič najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Niektoré odrody tolerujú aj kyslejšiu pôdu (pH 5 - 6).

V prípade menej kvalitnej pôdy sa odporúča použiť kvalitný záhradnícky substrát alebo kompost. Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.

Príprava pôdy pred výsadbou

Prípravou pôdy pred výsadbou viniča zabezpečujeme dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budeme vinohrad pestovať, začneme pripravovať minimálne rok pred výsadbou. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit).

Výber odrody viniča

Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie.

Naši odborníci vyšľachtili paletu moderných odrôd od veľmi skorých až po veľmi neskoré, vhodné aj na krátkodobé skladovanie, aby sme pokryli čo najdlhšie obdobie konzumu čerstvého hrozna z vlastnej produkcie. Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. Aj medzi rezistentnými odrodami existujú kvalitné voľby.

Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové, no nenašli by sme ich medzi stolovými, ale medzi muštovými. Ak by ste chceli založiť väčší vinohrad, odporúčam navštíviť certifikovaných pestovateľov štepov, ako sú napríklad Oslavan Slovakia alebo Vinteko. V takom prípade sa určite finančne oplatí kupovať voľnokorenné sadenice.

Dostupnosť stolového hrozna počas sezóny

Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra. Aj muštové si vieme obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj.

Naši odborníci vyšľachtili paletu moderných odrôd od veľmi skorých až po veľmi neskoré, vhodné aj na dlhodobé skladovanie, aby sme pokryli čo najdlhšie obdobie konzumácie čerstvého hrozna z vlastnej produkcie.

Štepenie viniča

Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu. Pestovanie a množenie odolných odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.

Výsadba viniča

Načasovanie výsadby

Správne načasovanie výsadby a dodržanie odporúčaných vzdialeností medzi rastlinami sú kľúčové pre zdravý rast a bohatú úrodu hrozna. Na výsadbu viniča sa preferuje jar. Najlepší čas na výsadbu viniča je na jar alebo na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, podľa stavu pôdy a počasia. V tomto období sú rastliny menej náchylné na stres z presádzania. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť celoročne, pokiaľ nie sú mrazy. Obdobie výsadby si môžete prispôsobiť podľa vašej potreby a samozrejme počasia.

Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami

Správna vzdialenosť medzi kríkmi zabezpečí dostatok priestoru pre koreňový systém a nadzemnú časť rastliny, čo je nevyhnutné pre ich zdravý vývoj. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Vinič sa sadí vo vzdialenosti 1,2 - 1,5m od seba v riadku. Vzdialenosť medzi rastlinami v riadku by mala byť 1 až 1,5 metra, medzi radmi 2 až 3 metre.

Príprava sadenice a postup výsadby

Kvalitná sadenica a správny postup pri jej výsadbe sú základom pre úspešné zakorenenie a následný rast viniča. Pred samotným sadením je, samozrejme, dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Ak máte k dispozícii voľnokorenné sadenice, namočte ich pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberte a skráťte korene na 6 - 8 cm. Sadenica sa pripraví na výsadbu - korene zrežeme na 12 - 15 cm, ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká.

Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou.

Vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Takto pripravenú sadenicu vložíme do vykopanej jamy. Korene rozložíme do každej strany, prihrnieme zem a zalejeme vodou približne 3 - 5 litrov.

Sadenica do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Sadenica by mala vyčnievať nad úrovňou zeme cca 6 cm, aby nezakorenila z naštepenej časti, čo oslabuje rast a vitalitu celého kra. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku.

Výsadba viniča pri stene

Výsadba viniča pri stene môže dodať záhrade estetický rozmer a zároveň poskytnúť rastline optimálne podmienky. Ak chcete zbierať hrozno aj v malej záhrade, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, južnej steny domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Vždy je potrebné dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu. Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.

Starostlivosť o mladý vinič

Prvé roky po výsadbe sú kľúčové pre formovanie rastliny a jej úspešné zakorenenie. Správna zálievka a starostlivosť o pôdu sú nevyhnutné.

Zálievka a starostlivosť o pôdu

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Sucho zvláda vinič dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej. Jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov. Ak neprší, stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca 10 - 15 litrov. V prípade extrémnych teplôt aj častejšie. Okolie sadeníc odburiňujeme. Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm.

Podpora rastu a tvarovanie

Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Výhonky priväzujeme ku kolíku (agátový, kovový), aby bol kmienik rovný. Ponechávajú sa dva najsilnejšie výhonky. Hlavný letorast počas vegetácie neskracujte, len vylamujte zálistky a rastliny pravidelne vyväzujte k opore. Ak má sadenica dva výhony, jeden silnejší vyväzujte a slabší zrežte, pričom z neho ponechajte jednu tretinu dĺžky. Na kmienku vyslepíme nepotrebné púčiky. Začíname tvarovať a vyväzovať kmienky a ramená rodivého dreva. Počas vegetácie pôdu kypríme 3 - 5 x.

Zimná ochrana

Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Odporúčame aj pri jarnej výsadbe sadenicu mierne zakopčekovať (kvôli neskorým mrazom) do 15. mája. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihrnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie - prerazí. Kopček do konca mája postupne odstránime.

Hnojenie a výživa viniča

Správne hnojenie a doplnenie živín sú nevyhnutné pre zdravý rast a produkciu kvalitného hrozna. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.

Potrebné živiny a ich aplikácia

Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Po výsadbe na povrch rozhoďte kravské granulované hnojivo, asi 1 hrsť na 1 rastlinu. Priamo do jamy hnojivo nedávajte, aby ste nespálili korene. Odporúčame však pridať mykorhízne huby, čo pomôže rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.

Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. V prípade, že sú sadenice nižšieho vzrastu, môžeme pridať raz za mesiac do vody jedno z týchto zálievkových hnojív. Hnojivá zapracujeme do pôdy na viackrát preto, aby boli rozmiestnené po celej hĺbke pôdneho profilu, v ktorom budú rásť korene viniča.

Hnojenie v prvom roku a v ďalších rokoch

Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík. V 2. roku na jeseň dávka 40 - 50 t. ha^-1. Hnojenie rodiacich vinohradov začína od 5. roku po výsadbe. Potrebné je dodávať živiny v správnom pomere, napríklad dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) a horčík (Mg).

Plán hnojenia viniča

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Vinič je náchylný na rôzne ochorenia a napadnutie škodcami, preto je dôležité poznať najčastejšie problémy a spôsoby ich riešenia. Z pohľadu ochrany rastlín patrí vinič skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez nášho zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody.

Najčastejšie choroby a ich prevencia

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu.

Múčnatka: Počas suchších klimatických podmienok napadá všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Prezimuje v spiacich púčikoch alebo v kleistotéciách. Ochrana sa začína už v štádiu pred kvetom alebo pri pučaní. Používajú sa prípravky na báze síry a prípravkov s obsahom bóru (BorOil). Odporúča sa ošetrenie už pred kvitnutím, pri náchylných odrodách alebo v rizikových oblastiach v čase pučania.

Peronospóra viničová: Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom.

Botrytída (pleseň sivá): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna.

Červená spála viniča: Postihuje listy, na ktorých vytvára škvrny.

Akarinóza: Spôsobená roztočom cicaním na nerozvinutých listoch a púčikoch.

Roztoče a škodcovia

Pri pučaní viniča je vhodný čas na ochranu proti roztočom. Odporúča sa použitie biologickej ochrany, napríklad dravého roztoča (Typhlodromus pyri). Chemické prostriedky sa aplikujú len po overení skutočného výskytu škodcu.

• Roztočec ovocný (Panonychus ulmi): Prezimujú vajíčka na jednoročnom dreve. Na jar škodia dospelé roztoče už v čase pučania. Poškodené listy zostávajú malé, môžu sa objaviť červenkasté sfarbenie, stočenie okrajov listov, čerňanie špičiek a žltnutie či usychanie listov.
• Vlnovník viničový (Colomerus vitis): Spôsobuje plstnatosť (erinózu). Poškodzuje hlavne listy, pri silnom napadnutí aj súkvetia. Na vrchnej strane listov sa objavujú malé nádorovité vyvýšeniny s bielym plstnatým povlakom na spodnej strane.
• Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis): Spôsobuje kučeravosť (akarinózu). Napadnuté mladé letorasty dorastajú maximálne do dĺžky dvoch až troch centimetrov, objavujú sa dvojité výhonky a vývin súkvetí je zhoršený.

Ošetrovanie v prvých rokoch

V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. V 1-2 roku kypríme pôdu, v blízkosti štepov odstraňujeme burinu a od V. do VIII. rosné korienky. Na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami. V 3. roku režeme tak, aby sme dosiahli aspoň 1/3 z predpokladanej úrody.

Ochrana úrody pred zberom

Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.

Rez viniča - kľúč k bohatej úrode

Správny rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

Význam a načasovanie rezu

Ideálnym obdobím, kedy strihať vinič, je koniec zimy, keď je hrozno ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a naopak ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše. Vyhnite sa akémukoľvek rezu už zelených častí viniča, pretože takéto zásahy rastlinu oslabujú. Včasné prerezávanie výrazne znižuje tok miazgy. Odporúča sa vykonávať rez na samom konci zimy, pred začiatkom vegetačného obdobia, najmä v južných oblastiach. V severných oblastiach sa vinič strihá na jeseň, tesne pred zakrytím na zimu.

Zimný rez

Koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, vykonávame zimný rez. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Prvým krokom každého rezu viniča je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva (minuloročných ťažňov) a staré drevo necháme len na kmeni, prípadne na kordónoch tj. na bočných ramenách kmeňa. Vyrodené minuloročné ťažne odstrihneme celé, čo najbližšie ku konáru/kmeňu. Staré vyrodené ťažne spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči.

Hlavnou úlohou každého rezu viniča je redukcia množstva jednoročného dreva tak, aby rastlina vytvárala optimálny počet strapcov hrozna (príliš veľa strapcov by nemalo energiu a živiny na správne dozretie a v prípade malého počtu strapcov by sme nevyužili potenciál rastliny). Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené a skrátime ich na 6 až 10 púčikov. Tieto výhonky (nazývame ich aj ťažne) nám prinesú počas sezóny úrodu (ťažne je potrebné očistiť aj od starých úponkov, ktorými boli prichytené o vedenie).

Okrem ťažňov môžeme na rastline nechať aj záložné jednoročné výhonky (čapíky), ktorých úlohou je zabezpečiť rast výhonkov na ďalšiu sezónu a tvoriť záložnú alternatívu pre prípad, ak by došlo k poškodeniu/chorobe časti viniča. Ak by k takejto situácii došlo, vinič môže ďalej rásť prostredníctvom čapíka. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky, pretože ich úlohou nie je prinášať úrodu, ale poskytovať záložný plán rastu viniča. Ťažne aj čapíky striháme vždy minimálne 2 cm nad púčikom a vždy šikmým rezom tak, aby mohla dažďová voda stekať z rezu preč (na stranu, kde nie je púčik, aby ho miazga nezaliala). Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka. Púčiky, ktoré necháme na ťažňoch a na čapíkoch, predstavujú pre vinič zaťaženie, ktoré by sme mali optimalizovať pre konkrétnu rastlinu. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.

Letný rez

Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Rez v lete obmedzte na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.

Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, sa odporúčania môžu líšiť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.

Typy vedenia a rezu

Ďalším účelom strihania hrozna je tvarovanie jeho vzrastu, tak aby ste vinič prispôsobili jeho opore (stĺpik, drôt, pergola a iné), priestorovým podmienkam a aby bol zber hrozna pre vás komfortný. V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu. Znamená to, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorievalo aj „kozlík“.

Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. vedenie na záves. V odbornej literatúre môžete nájsť viacero typov rezu viniča ako sú napríklad vedenie na záves, rýnsko-hessenské vedenie, kolíkové vedenie a iné formy pestovania viniča, no všetky typy rezov a foriem pestovania sú postavené na rovnakých princípoch. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.

Zber a skladovanie hrozna

Prvú úrodu po výsadbe môžeme ochutnať v 3. roku. Zber hrozna by mal byť načasovaný podľa stupňa dozretia a podmienok, pričom niektoré odrody umožňujú aj dlhodobé skladovanie.

Kedy a ako zbierať hrozno

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa. Zber hrozna, najmä stolového, vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr.

Možnosti skladovania hrozna

Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch, častokrát s viničovým prútom. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Niektoré odrody ako napr. Souvenír, Conkordia, Malverína, ak je vhodné počasie, vydržia na kroch až do Vianoc - neopadajú. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

Nutričné a zdravotné benefity hrozna

Hrozno nielenže poteší chuťové poháriky, ale zároveň ponúka aj cenné živiny a prospešné látky pre ľudské zdravie.

Obsah živín v hrozne

Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodáva energiu a podporuje sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna.

Priaznivé účinky na zdravie

Resveratrol je silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.

tags: #pestovanie #a #osetrovanie #vinica

Populárne príspevky:

• Ako pestovať tulipány
• Kvetináče pre mestské parky
• Vlastnosti a výhody poťahu s Aloe Vera
• Objavte Tajomstvo Dvojitého Kvitnutia Magnólie Genie
• Umenie krížikovej výšivky