Pestovanie cukrovej trstiny a bambusovej orchidey: Rozdielne podmienky a rozsiahle využitie

Cukrová trstina (Saccharum officinarum) a bambusová orchidea (Dendrobium nobile) sú fascinujúce rastliny, ktoré si získali popularitu vďaka svojej kráse a rozmanitému využitiu. Zatiaľ čo cukrová trstina je tropická rastlina kľúčová pre výrobu cukru a rumu, bambusová orchidea je čoraz obľúbenejšou interiérovou rastlinou s nenáročnou starostlivosťou. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma rastlinami, ako aj od rastliny "Lucky Bamboo" (Dracaena sanderiana), ktorá nie je pravým bambusom. Tento článok sa zameriava na ich pôvod, pestovanie, spracovanie a využitie.

Pole cukrovej trstiny v tropickej oblasti

Cukrová trstina (Saccharum officinarum)

S cukrovou trstinou ste sa už určite stretli vo forme trstinového cukru hnedej farby. Rastlina dosahuje výšku až 7 metrov a hrúbka stebla sa pohybuje okolo 5 cm. Okrem cukru, ktorý pochádza zo šťavy valcovitých stoniek, je získavaná melasa, ktorá sa následne využíva na výrobu rumu alebo ako sladidlo.

Pôvod a história cukrovej trstiny

Pôvod cukrovej trstiny nie je úplne jasný. Najpravdepodobnejšie vznikla z planého, 10 m vysokého druhu Saccharum robustum, ktorý rastie na Novej Guinei, okolitých ostrovoch a na brehoch riek. Poznáme však ešte jeden planý druh, a to Saccharum spontaneum, rastúci od severovýchodnej Afriky po Áziu až k Pacifiku. Táto vytrvalá tráva dorastá do výšky 8 m a dnes sa používa pri šľachtení na zlepšenie vlastností cukrovej trstiny, najmä jej odolnosti voči chorobám.

Historické záznamy dokazujú, že už v roku 327 pred n. l. v starovekej Indii jej obyvatelia „žuli úžasnú trstinu, ktorá bez pomoci včiel produkuje istý druh medu“. Šírenie trstiny západným smerom prebiehalo v predislamských dobách, v stredovekom arabskom svete a Európanmi v 15. storočí.

Asi v 14. storočí sa Benátčania naučili rafinovať cukor a obchodovali s ním aj v krajinách strednej Európy. V Čechách sa začal trstinový cukor užívať až v stredoveku po križiackych vojnách. Dovtedy sa u nás aj inde v Európe zladilo medom. Prvý dovážaný cukor bol veľmi drahý a bol skôr považovaný za liek.

Po objavení Ameriky priviezol Kolumbus cukrovú trstinu na Haiti, odkiaľ bola šírená ďalej na Kubu, do Mexika a Brazílie. Priaznivé podmienky, ktorými boli predovšetkým podnebie a lacná pracovná sila, umožnili pestovať trstinu na veľkých plochách a to viedlo k rýchlemu zvýšeniu produkcie lacného cukru. Cukor dovážaný z Ameriky zaplavil európsky trh a vytlačil pestovanie trstiny zo Stredomoria. Trstinový cukor dovážaný z Nového sveta bol hnedý a pripálený, a preto sa v Európe začali stavať špeciálne čistiarne zvané rafinérie. Prvá takáto rafinéria bola postavená v Holandsku v meste Leyden. Dovoz trstinového cukru zo zámoria trval až do konca napoleonských vojen, kedy Napoleon Bonaparte vydal zákaz dovážať anglický tovar. V tom čase sa začalo so šľachtením cukrovej repy a trstinový cukor bol postupne nahradzovaný cukrom repným.

Charakteristika cukrovej trstiny

Cukrová trstina (Saccharum Officinarum) patrí do čeľade lipnicovité (Poaceae). Jedná sa o mohutné trávy, kde z mohutného podzemku vyrastajú hladké 2-9 m vysoké a 2-5 cm široké steblá obsahujúce bielu, sladkú dreň. Steblo môže mať rôznu farbu od zelenej, cez žltú až po fialovú, ba dokonca čiernu s nerovnomernou voskovou vrstvou. Vo všeobecnosti sú odrody s farebnou stonkou odolnejšie voči chladu.

Steblá sú kolienkaté, z každého kolienka vyrastá list (čepeľ dlhá až 2 metre), a je tu jeden koreňový a jeden stopkový púčik. Spodné listy zasychajú a ostáva len výrazné kolienko. Listy sú len vo vyššej časti rastliny. Na vrchole vyrastá latovité kvetenstvo, ktoré sa však vytvára len vzácne a potom rastlina hynie. Plodom je oválne k obidvom koncom zašpicatené zrno.

Na svetovej produkcii trstinového cukru sa najviac podieľa druh S. officinarum, aj keď komerčne sú využívané hlavne medzidruhové krížence. Medzi najväčších producentov cukrovej trstiny patria Brazília, India a Kuba.

Na získanie cukru sa pestujú aj iné druhy, napríklad:

Saccharum barberi - niekedy pestovaná v Indii a Pakistane. Má krátke šedavo zelené, prípadne biele krátke steblá.
Saccharum spontaneum - divo rastúci druh vyskytujúci sa hlavne v Bengálsku a Pandžábe. Je využívaný na kríženie pre získanie nových druhov.
Saccharum robustum - rovnako divo rastúci druh vyskytujúci sa na brehoch riek na Novej Guinei. Spolu s predchádzajúcim druhom sa využíva na získavanie nových krížencov.

Pestovanie cukrovej trstiny

Cukrová trstina je rozšírená vo všetkých tropických a teplých subtropických oblastiach. Teda pestovanie cukrovej trstiny na Slovensku nie je možné, teda aspoň voľne vonku. Pre pestovanie sú najvhodnejšie priepustné, výživné a na vlhkosť bohaté pôdy s vysokým obsahom dusíka. Pre rast a obsah cukru sú ideálne teploty 25 - 29°C. Pri 20 °C sa jej rast silne spomaľuje a pod 15 °C úplne zastavuje. Rastlina vyžaduje priepustnú pôdu bohatú na humus a živiny. Pokiaľ sa nachádzate v tropickej oblasti, pestovanie trstiny je pomerne jednoduché - miluje totiž teplo, vlhko a najlepšie sa jej darí pri ročnom úhrne zrážok okolo 1500 mm.

Rozmnožuje sa výhradne vegetatívne a to sadením stonkových odrezkov. Cukrovú trstinu nemožno skladovať, preto sa musí okamžite spracovávať. V posledných rokoch boli vyšľachtené vysoko výkonné odrody poskytujúce až 22 ton cukru z 1 hektára. Po zbere sa v pôde zanechávajú korene a časti stebiel, z ktorých potom vyrastajú nové rastliny.

Príklad pestovania na ostrove Maurícius

Ostrov Maurícius má ideálne podmienky pre pestovanie cukrovej trstiny. Sopečný pôvod ostrova mu zabezpečuje úrodnú pôdu bohatú na minerálne látky. Klimatické podmienky sú ako stvorené pre cukrovú trstinu. Obdobie od januára do marca je veľmi teplé a vlhké. V tomto čase mladé rastlinky rýchle rastú a koncom marca dorastajú do výšky 5 metrov. Šťastný nápad pestovať cukrovú trstinu na Mauríciu dostal holandský guvernér Adrian Van der Stelv roku 1639. Od tej doby sa trstina pestuje na ostrove nepretržite už takmer 350 rokov. V súčasnosti sa tento malý ostrov v Indickom oceáne radí medzi desať najväčších vývozcov cukru na svete.

Zber a spracovanie cukrovej trstiny

Zber nastáva zhruba po 7-15 mesiacoch v závislosti od odrody a klimatických podmienkach. Už 11 až 16 mesiacov po zasadení dosiahne tzv. technickú zrelosť - netvorí síce ešte semená, ale práve v tomto období má najvyšší podiel cukru. Vytvára 2,5 až 7,5 cm hrubé palice, ktoré sa zbierajú buď strojovo alebo ručne s pomocou mačiet. Aby bolo trstinisko dostupnejšie a prehľadnejšie, ešte aj dnes sa pred zberom plantáž zapáli, aby zhoreli suché listy. Je neuveriteľné, že na 1 hektári sa vytvorí asi 100 ton palíc.

Steblá sa odrezávajú tesne nad zemou, kde je obsah cukru najvyšší. Po tom sa odsekne zelený vrchol a steblo sa zbaví suchých listov. Spracovanie cukrovej trstiny začína tým, že sa opália spodné uschnuté listy. Následne sa použijú zberové stroje, v ťažko dosiahnuteľných polohách roľníci s mačetami. Od okamihu odseknutia stebla začína boj s časom, cukrová trstina sa totiž začína do 24 hodín kaziť. Preto je potrebné konať rýchlo. Rastliny sa teda rozrežú a lisujú. Získaná šťava sa následne niekoľkokrát povarí a nakoniec rýchlo schladí. Na povrchu šťavy vykryštalizuje jantárovo zafarbený trstinový cukor. Po oddelení cukrovej krusty zostane v nádobe melasa, teda hustá, tmavá a trochu horkastá látka, z ktorej sa potom môže vyrábať napríklad rum.

AKO SA VYROBÍ RUM - Z cukrovej trstiny k liehovine - 3D animácia

Environmentálne šetrná výroba na Mauríciu

Zber trstiny a výroba cukru na Mauríciu prebieha spôsobom, ktorý je ohľaduplný k životnému prostrediu. Tam sa pomelie a získa sa sladká trstinová šťava. Potom, čo sa z trstinovej šťavy odstránia mechanické nečistoty usadením a filtrovaním, šťava sa zahustí šetrným odparením. Zo vzniknutého hustého sirupu sa trojnásobnou kryštalizáciou získava cukor. Prírodné cukry sa vyrábajú pre priamu spotrebu a preto im musí byť pri výrobe venovaná veľká pozornosť. Akúkoľvek odchýlku od kvality by zákazník ihneď spoznal. Celý výrobný postup je detailne rozpracovaný v podnikových príručkách, ktoré obsahujú presné požiadavky na dodržovanie a kontrolu hygieny výroby a kvality výrobku.

Výroba rumu z cukrovej trstiny

Druhá možnosť, ako cukrovú trstinu využiť je práve výroba rumu. Melasa, resp. šťava, ktorá je získaná z čerstvo nasekanej trstiny ďalej fermentuje, prechádza destiláciou a dozrieva v dubových sudoch, až kým nezískate požadovanú kvalitu rumu. Táto melasa je následne zriedená vodou a prechádza filtračnými procesmi, kým nie je zmes dostatočne čistá a kým nie je dosiahnutá požadovaná hustota a kyslosť. Potom sa pridá kultúra z kvasníc a začína fermentácia. Tempo fermentácie, ktoré má veľký vplyv na vlastnosti výsledného produktu, je ovplyvňované teplotou.

Využitie a environmentálny dopad cukrovej trstiny

Chemické zloženie stebiel sa líši podľa odrody a samozrejme od pestovateľských podmienok. Priemerne steblá obsahujú 68-75% vody, 7-20% sacharózy, 0,4-1,4% fruktózy a glukózy, ale aj tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a minerálne látky. Cukrová trstina je využívaná na výrobu trstinového cukru, niekedy označovaného ako hnedý cukor. Pozberané steblá cukrovej trstiny sa v továrňach rozrežú na menšie časti, tie sa drvia a následne lisujú. Získaná šťava sa filtruje, odparuje až začne kryštalizovať a vznikne surový trstinový cukor. Ten sa následne rafinuje (teda čistí) a vzniká klasický biely kryštalický cukor. Trstinový cukor (takmer čistá sacharóza) sa využíva v potravinárstve.

Melasa, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe cukru je základom pre výrobu destilátu - rumu. Svoje využitie si nájdu aj zbytky po lisovaní (tzv. bagasa) a to na kŕmenie dobytka. Zbytky rastlín je možné použiť aj v papiernickom priemysle na výrobu papiera, prípadne ako palivo. Hnedý trstinový cukor obsahuje zbytky melasy a preto sa dá povedať, že je zdravší v porovnaní s bielym cukrom vďaka obsahu určitého množstva minerálnych látok v melase. Avšak z nutričného pohľadu je s cukrom bielym úplne rovnocenný.

Bagasa ako ekologický materiál

Pri spracovaní tejto viacročnej rastliny na cukor, pri drvení vzniká množstvo odpadu. Tento odpad sa v posledných rokoch spracováva do formy ekologických gastro obalov. Pri spotrebe takého veľkého množstva vzniká veľa odpadu, ktorý je pre nás užitočný. Zo vzniknutej suchej drti, tzv. bagasy, sa vyrába ekologické palivo, ktoré sa používa ako zdroj energie pri výrobe cukru.

Melasa je zvyšok po vycukornení cukrovej repy či cukrovej trstiny. Používa sa napr. v likérnictve, na výrobu liehu, kyseliny citrónovej, droždia, na ďalšie vycukornenie. Pre niekoho odpad, pre niekoho poklad. Tento odpad bol kedysi spaľovaný. V modernej histórii sa však ďalej využíva ako biopalivo na výrobu tepla, energie a elektriny, pri výrobe celulózy a stavebných materiálov alebo pre vytvorenie nového materiálu s názvom BAGASA. Bagasa je suchý dužinatý vláknitý materiál, ktorý zostáva po rozdrvení stoniek. Z biomasy je po úprave možné vytvoriť produkty.

Ide o viditeľne čistejší zdroj v porovnaní s fosílnymi palivami. Materiál je CO2 neutrálny a prebiehajúce výskumy sa zaoberajú využitím bagasy ako zdroj etanolu. Toto využitie by malo viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov oproti benzínu až o 85%. Dôležitou zmenou k prístupu k životnému prostrediu a udržateľnosti je používanie bagasy ako alternatíva k drevu pri výrobe papiera. Vznikajú tak výrobky v zachovanej kvalite. Vďaka dostatočnej odolnosti je možné nahradiť materiály ako polystyrén či plast, ktoré sa bežne používajú pri výrobe jednorazových obalov, kelímkov alebo príborov. Na rozdiel od klasického papiera bagasa nepotrebuje plastovú či inú ochrannú vrstvu proti presiaknutiu. Vďaka tomu je možné použité obaly skompostovať. Výrobky z bagasy vydržia teplotu okolo 220°C. Keďže je bagasa vytvorená z biomasy bez použitia plastovej ochrannej vrstvy je možné ju kompostovať. A to dokonca i v domácom komposte za niekoľko mesiacov. Priemyslený kompost túto dobu skracuje.

Environmentálne benefity pestovania cukrovej trstiny

Pestovanie cukrovej trstiny v brazílskych oblastiach, kde predtým rástli iné plodiny, alebo boli pasienky, ochladzuje miestnu klímu. Príčinou je jednak účinnejší odraz slnečného svetla späť do kozmického priestoru, jednak znižovanie teploty okolitého vzduchu vylučovaním vody z cukrovej trstiny. Brazília už pokrýva asi štvrtinu svojej spotreby pohonných hmôt pre automobily biopalivom z cukrovej trstiny, čo výrazne znižuje emisie oxidu uhličitého, ktoré by vznikli pri používaní benzínu. Teraz sa ukázalo, že táto plodina má ďalší environmentálne priaznivý účinok.

Tím Scotta Loariea ako prvý číselne vyjadril priame účinky na klímu, ktoré vyplynuli z expanzie pestovania cukrovej trstiny na plochách, kde predtým rástli iné plodiny, ako aj na pasienkoch, v oblasti tropických saván nazývanej cerrado v strednej Brazílii. Analyzovali údaje zo stoviek satelitných záberov, pokrývajúcich územie s rozlohou vyše 1,9 milióna kilometrov štvorcových. Merali teplotu, odrazivosť slnečného žiarenia (tzv. albedo) a evapotranspiráciu čiže stratu vody z pôdy a jej vylučovanie rastlinami. „Zistili sme, že výsledkom prechodu od prírodnej vegetácie k pestovaniu plodín alebo pasienkárstvu je lokálne oteplenie, lebo rastliny vydávajú menej vody. Cukrová trstina však odráža viac žiarenia a vydáva viac vody, v značnej miere podobne ako pôvodná prírodná vegetácia,“ povedal Scott Loarie. Premena prírodnej vegetácie na polia alebo pasienky v priemere oteplila cerrado o 1,55 stupňa Celzia. Následná ďalšia premena na plantáž s cukrovou trstinou však v priemere ochladila okolitý vzduch o 1,67 stupňa Celzia. Členovia tímu zdôraznili, že priaznivý efekt sa týka prechodu k pestovaniu cukrovej trstiny na bývalých poliach a pasienkoch v oblasti cerrada, nie na plantážach, ktoré vznikli priamo vyklčovaním plôch prírodnej vegetácie. Upozornili, že v súčasnosti sa pri úvahách o ekosystémových účinkoch klimatickej zmeny zohľadňujú najmä vplyvy emisií skleníkových plynov. „Je však čoraz jasnejšie, že pri priame vplyvy na miestnu klímu, vyplývajúce z rozhodnutí o využívaní krajiny, predstavujú významný faktor, ktorý treba zohľadniť ako jadrový prvok ľuďmi zapríčinenej klimatickej zmeny,“ povedal člen tímu Gregory Asner z Carnegieho vedeckého ústavu.

Cukrová trstina a Vanilkové ostrovy

K ostrovom Maurícius a Réunion, ktoré sú navštevované v rámci zájazdu Vanilkové ostrovy, neodmysliteľne patrí okrem kvalitnej vanilky aj poctivý lokálny rum. Zájazd teda môžete pojať aj ako takú tropickú rumovú cestu. K Vanilkovým ostrovom patria aj Seychely - tam sú však možnosti pestovania cukrovej trstiny obmedzené. Pôda je tu totiž legálne vyhradená na produkciu potravín a neexistuje tu miestny priemysel na spracovanie cukru. Zvyšné 2 ostrovy - Maurícius a Réunion - sú s pestovaním trstiny naopak späté už od čias holandských a francúzskych kolonistov. Počas presunov po ostrovoch míňame plantáže cukrovej trstiny a vysvetľujeme si, že nepochádza odtiaľto z Afriky, ale z Ázie. Vznikla kombináciou dvoch odrôd: Saccharum spontaneum, ktorá rastie najmä na Filipínach, v Malajzii a Indonézii; a Saccharum robustum, ktorú nájdete na Novej Guinei. Ani jedna z týchto „babičiek cukrovej trstiny" však neobsahuje také veľké množstvo cukru.

Rozdiel medzi bielym a hnedým cukrom

Ešte začiatkom dvadsiateho storočia platilo, že čím belší cukor, tým kvalitnejší. Trend prečisťovania potravín a zbavovania ich všetkých prebytočných látok pokračoval s prestávkami počas vojny, až do sedemdesiatych rokov. Sedemdesiate roky znamenali - najprv v USA a neskôr v Európe - začiatok návratu k prírodnej strave. Tajomstvo prírodného trstinového cukru spočíva vo vyššom obsahu zvyškovej melasy. Tá obsahuje cenné minerály, ktoré sa inak pri výrobe cukru strácajú. Na Slovensku sa pestuje cukrová repa a prakticky všetok bežne predávaný cukor je repného pôvodu. Cukrová trstina (Saccharum officinarum) je tropická rastlina, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výrobe trstinového cukru a rumu.

Bambusová orchidea (Dendrobium nobile)

Bambusová orchidea, známa aj ako Dendrobium nobile, je čoraz obľúbenejšou interiérovou rastlinou, ktorá si získava popularitu pre svoju krásu a relatívne nenáročnú starostlivosť. Hoci jej názov môže byť mätúci, je dôležité rozlišovať ju od rastliny "Lucky Bamboo" (Dracaena sanderiana), ktorá nie je pravým bambusom.

Charakteristika bambusovej orchidey (Dendrobium nobile)

Bambusová orchidea je epifytická rastlina, čo znamená, že v prírode rastie na iných rastlinách alebo predmetoch, pričom z nich nečerpá živiny, ale používa ich len ako oporu. Pochádza z Ázie a vyznačuje sa stonkami, ktoré pripomínajú bambus, a nádhernými kvetmi, ktoré sa objavujú pozdĺž týchto stoniek. Kvety môžu mať rôzne farby, od bielej a ružovej až po fialovú a žltú. Orchidea patrí do čeľade vstavačovité (Orchidaceae), ktorá je jednou z najväčších a najrôznorodejších čeľadí rastlín na svete, zahŕňajúcou vyše 30 000 druhov.

V minulosti boli orchidey označované ako parazity, čo nie je správne. Podobne ako bromélie či tilandsie, aj orchidey využívajú stromy ako podklad - sú to epifyty. Ich korene fungujú ako prichytávacie ústroje, pričom na povrchu majú vrstvu odumretých buniek nazývanú velamen. V prírodnom prostredí, najmä v korunách stromov v dažďových pralesoch, sú listy stromov často ich prirodzenou ochranou pred ostrým slnečným žiarením. Orchidey absorbujú vodu z vlhkého tropického vzduchu.

Kvitnúca bambusová orchidea Dendrobium nobile

Starostlivosť o bambusovú orchideu

Stanovište a svetlo

Orchidey najlepšie rastú a kvitnú na svetlej parapetnej doske, avšak bez priameho slnečného žiarenia, ktoré by mohlo spáliť ich listy. Bambusovej orchidei sa bude dariť na mieste s rozptýleným svetlom. Priame slnko môže spôsobiť popálenie listov, preto je vhodné uprednostniť polotienisté stanovisko s rozptýleným nepriamym svetlom. Vhodné sú okná orientované na východ, počas zimných mesiacov je možné orchideu presunúť aj na južné okná. V lete je potrebné okná mierne zatieniť, zatiaľ čo v zime zatienenie odstrániť. Svetlomilné orchidey ako Cattleya, Dendrobium alebo Vanda potrebujú priame umiestnenie na okne, zatiaľ čo rastlinám ako Phalaenopsis, Miltonia a Bulbophyllum lepšie vyhovuje miesto v druhom rade, v tieni iných rastlín.

Pri nadmernom množstve svetla sa jeho časť premení na teplo a listy sa môžu sfarbiť na červenkasto-hnedo, aby sa pigmentmi chránili pred nadbytkom svetla. Väčšina orchideí obľubuje polotienisté stanovištia, na akých rastú vo svojom prirodzenom prostredí. Kým v lete hrozí nebezpečenstvo nadmerného ožiarenia na oknách, v zime majú skôr málo svetla. Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stávajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Bambusová orchidea (Dendrobium nobile) uprednostňuje chladnejšiu izbovú teplotu a neznáša priame poludňajšie slnko.

Zálievka

Hlavným pravidlom je polievať orchideu raz za týždeň alebo raz za 10 dní. Substrát nemá byť príliš vlhký, najmä v zimných mesiacoch. Zalievať sa má vychladnutou prevarenou vodou alebo dažďovou vodou. Orchideu zalievajte zrána. Ak nemáte špeciálny kvetináč na orchidey, odporúčame ju v črepníku ponoriť do vody približne na 30 minút. Spravidla postačuje zalievanie raz týždenne. Na zabránenie zamokreniu by ste pol hodinu po zaliatí mali vyliať prebytočnú vodu z kvetináča. Ideálne je ponorenie bambusovej orchidey do vody, vždy keď je koreňový bal suchý. Substrát by však nemal úplne vyschnúť. Pri suchom vzduchu, napríklad následkom vykurovania a počas horúcich dní, by ste mali vzdušné korene ráno zľahka postriekať malým množstvom vody.

Orchidey polievajte striedmo - v lete dvakrát týždenne a v zimných mesiacoch raz týždenne. Voda by mala mať izbovú teplotu a nemala by obsahovať príliš veľa vápnika. Dažďová voda je ideálna, ale na polievanie je vhodná aj voda z vodovodu (filtrovaná). Ideálne je listy postriekať vodou a korene pravidelne vložiť na niekoľko minút do vodného kúpeľa. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k zamokreniu.

Obdobie odpočinku a kvitnutie

V ročných obdobiach s menším množstvom svetla, teda počas času odpočinku, znížte frekvenciu zalievania a optimálne zvoľte chladné miesto s teplotou 5 až 13 °C. To podporí vytváranie púčikov kvetov. Orchideu po odkvitnutí nemusíte okamžite ostrihať. Kvety, ktoré prechádzajú obdobím oddychu, po zostrihaní uložte na chladnejšie miesto a polievajte ich každých desať dní. Zvážte, či si zakúpite orchideu, ktorá kvitne pri veľmi nízkych teplotách, napríklad od 5 do 15 °C.

Čo s orchideou po odkvitnutí kvetov? Je úplne bežné a normálne, že orchidea z času na čas odkvitne, nemá to nič spoločné s nedostatočnou starostlivosťou. Existuje rýchly spôsob: stonku skráťte cca 1 cm nad druhým alebo tretím kolienkom (malé dužinaté hrbolčeky na stonke, zväčša bledšej farby ako samotná stonka). Spôsob hodný profesionálneho záhradníka: dajte rastlinke čas na načerpanie nových síl a stonku skráťte 1 cm nad prvým kolienkom. Aj týmto spôsobom orchidea v kolienku vyženie nový výhonok s kvetmi, bude to však trvať podstatne dlhšie (pár mesiacov až pol roka).

Hnojenie

Každé štyri týždne hnojte slabou koncentráciou bežne dostupného hnojiva na orchidey. Výživná kvapka pre orchideu obsahuje tiež dusík, oxid fosforečný a oxid draselný (3,6%) celkovo rozpustné vo vode a s mikroelementmi železa, mangánu a zinku. Rovnako ako zálievka, tak aj výber hnojív má podporovať lepšie rozkvitnutie. V zásade platí, že orchideu prihnojujeme počas rastu. Vyberajte profesionálne organické hnojivo na orchidey, ktoré spĺňa najvyššie nároky na aminokyseliny pre intenzívnejší rast a je ľahko prijímané listami a koreňmi. Dlhodobo vyživujte rastlinu s rovnomernou účinnosťou prospešných látok formou hnojivých tyčiniek.

Orchidey hnojte približne raz mesačne - aj po odkvitnutí. Použite na to špeciálne pripravené hnojivo na orchidey, ktoré im zabezpečí potrebné živiny. Dajte pozor, aby ste hnojivom nepokropili kvety, inak by ich mohli napadnúť plesne a škodcovia. Môžete si zvoliť tekuté hnojivo na orchidey alebo tyčinkové hnojivo. Minerálny substrát Lechuza PON obsahuje dlhodobé hnojivo, ak teda orchideu zasadíte do tohto minerálneho substrátu, nemusíte ju prihnojovať až po dobu jedného roka! Potom môžete použiť štandardné hnojivo na orchidey do zálievky.

Vlhkosť vzduchu

Bambusová orchidea obľubuje zvýšenú vzdušnú vlhkosť. Ideálne by sa mala vlhkosť vzduchu pohybovať v rozmedzí 50 až 75 %.

Substrát a presádzanie

Substrát na pestovanie je vhodný čo možno najviac vzdušný s prímesami perlitu. Nikdy nesaďte orchideu do obyčajnej pôdy či rašelinového substrátu. Používajte na to výlučne substrát na orchideu. Orchidey spravidla nerastú vo svojom prirodzenom prostredí v pôde. Pri sadení a presádzaní vždy použite špeciálny substrát pre orchidey. Takýto substrát je mimoriadne kyprý, vďaka čomu pomáha prevzdušniť korene a odvádza prebytočnú vodu.

Orchidey môžete presádzať len v období, keď nekvitnú. Taktiež musíte rešpektovať, ktorý z druhov orchideí máte. Presádzanie orchideí nepodceňujte a dobre sa naň pripravte. Robte ho každé dva až tri roky, najlepšie začiatkom jari. Použite substrát určený na pestovanie orchideí. Niekoľko dní pred presádzaním rastliny výdatne zalievajte a potom ich 7 až 10 dní iba roste.

Pri presádzaní monopodiálne rastúcich orchideí, napríklad rastlín rodu Phalaenopsis alebo Vanda, treba v niektorých detailoch postupovať inak ako pri sympodiálnych typoch. Rastliny vyberte z kvetináča a odstráňte substrát z koreňového obalu. Kvetináč má byť o niečo väčší len vtedy, ak sa koreňová sústava veľmi rozrástla. U rodu Phalaenopsis je lepšie zasadiť aj vzdušné korene. Vyššie rastliny priviažte o bambusovú paličku, aby boli stabilné.

Rozmnožovanie

V domácich podmienkach odporúčame rozmnožovať orchidey delením. To znamená, že by ste si mali všímať, či na zhrubnutej hlavnej stonke rastie z pahľúz nový výhonok. Musí sa na ňom utvoriť dostatok malých koreňov, aby sa začal postupne oddeľovať. Neunáhlite sa, ale zvýšte pozornosť, či sa na rastline, ktorú chcete rozmnožovať, neobjavujú plesne alebo hubovitý povlak. Najviac nákaz im hrozí z vody.

Vegetatívne rozmnožovanie je množenie pomocou častí tela rastlín, oddelením dcérskych rastliniek či delením trsov. Častejším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je oddeľovanie dcérskych rastlín - mladých rastliniek vytvorených na stonkách, pahlízach či kvetenstvách starších rastlín. Tieto rastlinky väčšinou už na materskej rastlinách vytvoria korene a dajú sa ľahko odlomiť alebo odrezať. Potom ich stačí zasadiť do rovnakého substrátu ako pre materské rastliny alebo (u epifytov) nadviazať na podložku. Ďalším veľmi obľúbeným, jednoduchým a pomerne produktívnym spôsobom množenia je delenie trsov. Používa sa u rastlín, ktoré z púčikov na oddencoch, koreňoch a na báze starších pahlíz vytvárajú nové odnože a rozrastajú sa do väčších trsov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Orchideu revitalizuje komplexný ochranný prípravok s insekticídnym a fungicídnym účinkom. Majte na pamäti, že orchidea miluje váš záujem a pozornosť. Nežiaducim „podnájomníkom“, ktorí môžu prejsť aj na orchidey, sa dá predchádzať. Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu.

Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch. Sú poukazom na to, že rastlina si aj v príliš suchom vzduchu musí udržiavať vodnú bilanciu, a preto pórmi vytláča rastlinnú šťavu, čo sa nazýva gutácia. Niekedy sa na listoch objavujú hnedé vrcholky. Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane.

Problémy s pôdou: Orchidey môžu byť ohrozené chorobami a plesňami, ktoré sa nachádzajú v pôde. Príčinou môže byť príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Optimalizujte podmienky a prípadne ošetrite fungicídmi. Postavte rastliny na podobločnici voľne, nie príliš husto, aby medzi nimi mohol dobre prúdiť vzduch.
Škodcovia na koreňoch: Medzi najbežnejšie škodce patria roztočce, napr. roztoč koreňový (Radicola) alebo roztoč hnilobný (Rhizoglyphus).
Škodcovia na listoch: Niektorí škodcovia sa môžu usadiť na listoch orchideí a spôsobiť poškodenie ich povrchu.

Vhodný kvetináč

Črepníky na orchidey sú spravidla vyššie, pretože rastliny neradi stoja vo vode. Vo vysokých kvetináčoch sa prebytočná voda zbiera na dne bez toho, aby dochádzalo k zamokreniu, ktoré by zničilo orchideu. Orchidey pestujte v priesvitných kvetináčoch. Ak vaša orchidea odkvitne, nezabudnite odstrihnúť stonku. Ideálnym miestom je miesto medzi tretím a štvrtým kolienkom. Z tretieho kolienka následne vyženie novú stonku a nové puky kvetov.

Výber črepníka závisí od druhu orchidey a veľkosti koreňového systému. Platí pravidlo: radšej menší, ktorý rýchlejšie preschne, ako neprimerane veľký, ktorého objem rastlina nie je schopná prekoreniť. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. Plastové nádoby sa odporúčajú uprednostniť pred terakotými, lebo neprepúšťajú vlahu.

Obľúbené druhy orchideí

Phalaenopsis: Najpopulárnejší druh orchideí, známy svojimi veľkými výraznými kvetmi v rôznych farbách a tvaroch. Je mimoriadne vhodný pre začiatočníkov.
Dendrobium: Tieto orchidey sú známe dlhou trvácnosťou kvitnutia a vysokým počtom kvetov.
Cymbidium: Vyznačuje sa veľkými, výraznými kvetmi s jemnou arómou, obľúbený vo výzdobe a parfumérii.
Oncidium: Typická malými kvetmi so zaujímavým tvarom pripomínajúcim lúčne kvety.
Macodes Petola (Jewel Orchid): Tento druh zaujme viac listami než kvetmi, ktoré sú unikátne a "elektrizujúce", avšak náročné na pestovanie.
Vanda: Jedna z najkrajších izbových rastlín, ktorá vytvára očarujúce zhluky kvetov v množstve farieb s dlhými kaskádovitými vzdušnými koreňmi.

Pravý bambus

Bambus je vždyzelená, odolná, väčšinou teplomilná exotická rastlina. Mnohé druhy znesú aj mráz a rastú aj v našich podmienkach vonku celoročne. Najväčšie druhy dorastajú do výšky až 40 metrov, ale existujú druhy bambusu vysoké len 20 cm. Za 24 hodín je schopný vyrásť o neuveriteľných 100 cm. Slúži ako všestranný materiál na podobné účely ako drevo, môže byť použitý na konštrukciu stavieb, výrobu nástrojov, nábytku, ale aj papiera a odevov, alebo tiež ako potravina. V Európe sa prvýkrát bambus objavil v 18. storočí a doviezli ho moreplavci, ktorí z Ázie dovážali korenie a tropické rastliny predovšetkým do Holandska, Anglicka a Portugalska, odtiaľ sa neskôr dostal aj k nám.

Typy bambusov podľa rastu

Bambusy podľa rastu môžeme rozdeliť na dve základné typové skupiny:

Trsovité bambusy: Obrastajú listami už od zeme, nepotrebujú koreňové zábrany proti nekontrolovanému rozrastaniu. Sú vhodné predovšetkým do menších záhrad.
Výbežkaté bambusy: Sa veľmi rýchlo rozširujú do svojho okolia, väčšinou vyžadujú vymedzenie priestoru špeciálnou protikoreňovou 1-2 mm hrubou fóliou siahajúcou do hĺbky 70 cm.

Pestovanie bambusu

Bambusy možno vysádzať od jari na začiatku pučania až do začiatku jesene. Hlavne mladé, bujne rastúce sadenice vyžadujú dostatok dusíka v pôde. Pri výsadbe pridávame pomaly rozpustné dusíkaté hnojivá alebo sušený hnoj, alebo rastliny pravidelne hnojíme. Na konci leta pohnojíme rastliny hnojivom s malým obsahom dusíka a zvýšeným obsahom draslíka a horčíka, čo podporí vyzrievanie mladých výhonov a dobrú prípravu rastlín na zimu. Zalievame ich pravidelne a bohato. Od jari do leta ich množíme delením trsov. Čerstvé výhonky obsahujú množstvo škodlivých látok.

tags: #pestovanie #bambusovej #trstiny #na #slovensku