Pestovanie bavlny: Od semienka po vlákno
Bavlna je jednou z najstarších a najpoužívanejších textilných surovín na svete. Jej história siaha tisíce rokov dozadu a dodnes si udržiava svoje nezastupiteľné miesto v našich šatníkoch aj domácnostiach. V tomto článku sa ponoríme do sveta pestovania bavlny, od jej skromných začiatkov ako semienko až po mäkké vlákno, ktoré poznáme.
História a pôvod bavlny
Bavlnu už poznali starí Egypťania, ktorí ju používali na výrobu ľahkých textílií pre bohatých občanov. V Indii boli bavlnené tkaniny známe už pred viac ako 5000 rokmi. Najstaršie písomné zmienky o pestovaní bavlny pre predaj pochádzajú z Egypta, Indie a Peru. Až v stredoveku sa bavlna prvýkrát dostala do Európy a stáva sa najpoužívanejším prírodným vláknom. V 10. storočí sa pestovanie a spracovanie bavlny dostalo do Európy, konkrétne do Španielska. Od roku 1791 do konca 20. storočia sa celosvetová spotreba zvýšila takmer stonásobne. V dnešnej dobe sa bavlna pestuje v subtropickom pásme a prevažne sa dováža z Egypta, USA, Číny, Pakistanu a Indie.
Rod a čeľaď: Bavlník (Gossypium) patrí do čeľade slezovitých (Malvaceae). Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky, Afriky a Ázie. Na světe existuje přes 60 druhů bavlníků, ale na pěstování sa používá převážně bavlník keřovitý, který se pěstuje jako jednoletý keř a dorůstá do výšky 1,5 až 3 m.
Pestovanie bavlníka
Bavlník je rastlina pestovaná pre svoje mäkké vlákno, ktoré obklopuje semená rastliny. Pestuje sa v teplom podnebí s dostatkom slnečného svitu a vlahy. Bavlník najlepšie rastie vo voľnej pôde, na plne oslnených a výhrevných stanovištiach. Pôda by mala byť vzdušná a výživná. Rastliny vyžadujú pravidelnú závlahu a po odkvitnutí prvých kvetov je potrebné raz týždenne prihnojiť. Pôdny prísušok spôsobuje opadávanie najstarších listov. Premokrenie a nízke teploty vedú k opadávaniu kvetov.
Bavlník začína kvitnúť 80 až 120 dní od vysiatia a tobolky dozrievajú ďalšie 2 až 3 mesiace. Pri pestovaní v miernom pásme nemusí stihnúť dozrieť. V našich podmienkach sa najčastejšie pestujú dva druhy bavlníka - bavlník bylinný (lat. Gossypium herbaceum) a bavlník srstnatý (lat. Gossypium hirsutum). Bavlník môže dorásť do výšky 0,5 - 4 m. Listy rastú striedavo, sú laločnaté a z ich paždí vyrastá jeden či niekoľko stopkatých kvetov. Každý kvet má päť korunních lístkov, ktoré sú podľa odrody zbarveny bíle, žlutě nebo červeně.
Podmienky pestovania
Bavlník potrebuje dlhé vegetačné obdobie a veľa slnečného svitu. Priemerná teplota na pestovanie bavlny sa pohybuje medzi 25 - 30 °C. Najznámejšími producentmi bavlny sú ázijské štáty (India, Čína, Uzbekistan), ďalej krajiny Severnej a Južnej Ameriky či Egypt v Afrike. Experimentálne sa skúšalo vypestovať bavlnu aj na Slovensku v menšom množstve.
Vysievať bavlník na vonkajší záhon je možné v apríli. Predpestované rastliny sa vysádzajú až po 15. máji. Výsev vo vnútri je možný počas celého roka, pričom najlepší čas na siatie bavlny je január alebo február. Na zvýšenie klíčivosti je možné semená na pár hodín namočiť do teplej vody. Semená sa potom sadia asi 1 cm hlboko do vlhkého výsevného substrátu. Nádobu so semenami je vhodné zakryť bielou netkanou textíliou, aby sa zabránilo vysychaniu zeminy, pričom textíliu treba denne na 2 hodiny odokryť, aby sa predišlo tvorbe plesní. Nádobu so semenami umiestnite na teplé miesto (20°C - 25°C) a udržiavajte substrát vlhký, ale nie mokrý. Klíčenie zvyčajne trvá štyri až päť dní. Keď sú priesady vysoké asi 10 cm, presádzajú sa do kvetináča s priemerom minimálne 12-14 cm.
Stanovište: Najlepšie je jasné a slnečné miesto, napríklad na parapete. Rastlina môže byť otužovaná a v lete premiestnená von na slnečné miesto chránené pred vetrom a dažďom. Počas tvorby plodov má rastlina rada trochu chladnejšie miesto. Starostlivosť: Po vzídení sa odporúča používať kvalitnú výživnú pôdu. Po štyroch týždňoch by ste mali raz týždenne pridávať hnojivo.
Zber a spracovanie bavlny
Po odkvitnutí bavlník vytvára plody, tzv. tobolky vo veľkosti orecha, ktoré obsahujú 6 až 30 semien obrastených jemnými chĺpkami (bavlnené vlákno). Počas dozrievania sa vlákna zväčšujú, až tobolky prasknú a chumáčiky bavlny sa z nich uvoľnia. Dozretá bavlna sa zbiera a z jej chumáčikov sa odstraňujú semená a iné nečistoty. Na plantážach sa semena zbavená vláken vysévajú do dobre zpracované půdy. Semena sa zapravují do hloubky cca 5 cm. Jednotlivé řádky jsou od sebe vzdáleny přibližně 1 m.
Úroda prebieha ručne, alebo strojovo. Strojový zber nie je tak kvalitný a chumáčiky bavlny sa poškodzujú. Kedysi to bola veľmi náročná práca, dnes sa využívajú špeciálne stroje. Tento proces sa nazýva odsemeňovanie. Vhodnejšia by preto bola ruční sklizeň provedená ve více etapách, jenže kvůli velké náročnosti tohoto postupu se stále častěji přistupuje k mechanizované sklizni. Pred zberom sa pomocou defoliantov odstraňujú listy.
Po zbere sa z bavlny musia odstrániť nečistoty a zvyšné semená. Po jej odstránení sa bavlnené vlákna triedia podľa dĺžky určujúcej kvalitu a ďalšie použitie. Dlouhá vlákna se potom čistí, lisují do balíků a posílají do textilních továren na pradenie a tkanie. Najkvalitnejšie a najjemnejšie sú vlákna dlhé okolo 60 mm.
Vlastnosti a využitie bavlny
Vlákno bavlny tvorí jedna bunka, ktorá pod mikroskopom pripomína stočenú stužku so zosilnenými krajmi s ľadvinkovým prierezom. Bavlnené vlákno tvorí takmer čistá buničina - celulóza/rastlinný polysacharid (96 %), zvyšok sú rastlinné vosky, bielkoviny a prírodné farbivá. Bavlnené vlákno je tvorené 87% - 91% celulózy a zvyšok percent tvorí voda, bielkoviny, tuky, vosky a ich farba je biela až do tmavo hnedej. Pri špeciálnej úprave mercerácie dochádza k narovnaniu a pretočeniu vlákien. Pri mercerácii sa tkanina namáča do lúhu sodného za stáleho napínania az vlákien sa odstráni pretočenie a ich povrch je hladký. Oblečenie z mercerovanej bavlny je tiež pevnejšie a farby na ňom vynikajú o približne 25 % lepšie.
Bavlna vyniká svojimi vlastnosťami. Medzi vlastnosti zaujímavé prevažne pre spotrebiteľov určite patrí dobrá hrejivosť, ktorá je spôsobená tvarom vlákna a udržaním dostatku vzduchu. Dobrou schopnosťou látky je prijímanie vlhkosti až 27%. Pokiaľ nie je látka vopred ošetrená špeciálnou úpravou mercerácií, dochádza u nej k veľkej zrážanlivosti. Medzi negatívne vlastnosti bavlny je vplyv slnečného žiarenia na látku, ktorá pomaly hnedne a znižuje sa jej pevnosť. Bavlna (zvlášť s kratším vláknom) bohužiaľ často žmolkuje a ľahko sa krčí. Pri praní sa časom farby z bavlny vymývajú a je potrebné počítať so zhruba 7% zrážanlivosťou materiálu.
Bavlnené látky majú veľkú škálu použitia. Menej kvalitné bavlnené vlákna sa používajú na výrobu papiera, hrubších priadzí, alebo na výrobu hodvábu. Kvalitné bavlnené látky sa používajú na výrobu odevných, dekoračných, technických textílií a nití. Bavlna má v súčasnej dobe 30% podiel na všetkej textilnej výrobe a nájsť ju môžeme skoro vo všetkých odboroch. Napriek veľkej škále polyesterových látok si bavlna stále drží svoje miesto nielen v našich šatníkoch. Názov kráľovná medzi látkami ju patrí právom a obchodoch, alebo e-shopoch ju nájdete pod skratkou ba.
The Secret of Mega Factory Turning Banana Stems Into Fiber You've Never Seen Before (Full Process)
Rozdiely medzi druhmi bavlny a ekologické aspekty
Existuje niekoľko hlavných druhov bavlníku, ktoré sa pestujú pre ich vlákna: Gossypium hirsutum (bavlník chlupatý): Najrozšírenejší druh s približne 90 % podielom na celosvetovej produkcii bavlny. Vyžaduje slnečné počasie a dobre odvodnenú pôdu. Gossypium barbadense (bavlník barbadoský): Oceňovaný pre jemnosť a pevnosť svojho vlákna, predstavuje asi 8 % svetovej produkcie. Potrebuje teplé klíma a dostatok vody. Gossypium arboreum (bavlník stromovitý): Vydrží menej ideálne podmienky, má menšie a otvorené kvety. Gossypium herbaceum (bavlník bylinný): Dobre sa mu darí v suchých podmienkach, zvyčajne sa pestuje ako jednoletá bylina.
Bio bavlna je pestovaná bez použitia syntetických pesticídov, herbicídov a hnojív. Pestovanie bio bavlny rešpektuje prírodné ekosystémy a podporuje biodiverzitu. Konvenčné pestovanie bavlny často zahŕňa intenzívne používanie pesticídov a chemických hnojív, ktoré môžu mať negatívny dopad na životné prostredie a zdravie ľudí. Masové používanie chemických pesticídov, umelých hnojív a látok na defoliácie rastlín pred zberom zamoruje pôdu a zdroje vody. Zavlažovanie bavlníka navyše vedie k vysychaniu zdrojov vody (Aralské more už takmer neexistuje).
Pri pestovaní bavlny sa čoraz častejšie využívajú ekologické poľnohospodárske techniky, napríklad precízne poľnohospodárstvo a integrovaná ochrana proti škodcom, s cieľom minimalizovať vplyv na životné prostredie. Týmito postupmi sa zabezpečuje zdravie pôdy, znižuje sa spotreba vody a podporuje sa biodiverzita, čím sa pripravuje pôda pre udržateľnú budúcnosť.
Bavlna má v súčasnej dobe 30% podiel na všetkej textilnej výrobe a nájsť ju môžeme skoro vo všetkých odboroch. Napriek veľkej škále polyesterových látok si bavlna stále drží svoje miesto nielen v našich šatníkoch. Oblečenie z bavlny je príjemné, šetrné k pokožke, ktorá pod ním dobre dýcha, priedušné a zároveň dostatočne hrejivé.
tags: #pestovanie #bavlny #srmena