Pestovanie bez chémie: Tajomstvá zdravej a bohatej úrody
Pestovanie nemusí byť drina a rovnako nemusí byť úspešné len s použitím umelých hnojív a chemických postrekov. Efektívny záhradkár viac premýšľa ako drie. Čo to znamená, že viac premýšľa? Že je zvedavý a snaží sa prírode porozumieť. Nehľadá skratky a rýchle radikálne riešenia. V záhrade pracuje kontinuálne s vedomím, že nič v prírode nevznikne zo dňa na deň, ani les, ani lúka ani samočinná záhrada. Myslieť na to, aby sme neplytvali.
Ekologické poľnohospodárstvo sa označuje poľnohospodárstvo, ktoré vychádza z princípov založených na vylúčení škodlivých vstupov chemického priemyslu, ako sú umelé hnojivá, herbicídy, fungicídy, insekticídy a iné. Prírodné (permakultúrne) záhrady rešpektujú prirodzené procesy v prírode, podporujú biodiverzitu a tradičné spôsoby hospodárenia. Názov permakultúra bol prevzatý z anglického slova „permaculture“, čo je skratka pôvodného označenia „permanent agriculture“ (trvalo udržateľné poľnohospodárstvo). V prírodných záhradách sa nesmú používať pesticídy, herbicídy, ľahko rozpustné minerálne hnojivá a rašelina. Samozrejmosťou by malo byť pestovanie zmiešaných kultúr, striedanie plodín, mulčovanie, zelené hnojenie, využívanie dažďovej vody, materiálov a postupov, ktoré sú šetrné voči prírode.
V posledných desaťročiach sme sa mylne učili, že bez hnojenia a likvidácie rôznych škodcov agresívnymi chemickými prípravkami nebudeme mať žiadnu úrodu. Sčasti je na tom niečo pravdy. Na vyprahnutých poliach, ktoré sú roky bez prirodzených živín, sa naozaj urodí priam len životaschopná, nezničiteľná a prostredím a sparťanskými podmienkami ešte zocelená „burina“ (vďaka za ňu). Dá sa to aj inak? Pravdaže sa dá, my starší si to ešte aj pamätáme. Nielen na poliach, ale aj v babičkinej záhrade. V minulosti sa vedelo, že všetko, čo do pôdy pridáme, sa stáva súčasťou rastlín. Ich následnou konzumáciou sa tieto látky so všetkým, čo obsahujú, stávajú súčasťou našich telesných schránok. Kedysi sa hnojilo maštaľným hnojom, plodiny sa striedali a jeden rok sa nechávala pôda ležať ladom, teda bez pestovania len tak oddychovať a regenerovať. Dnes chceme maximálnu výťažnosť zo všetkého. Bez ohľadu na následky. Veľa záhradkárov pozná známe základné komplexné hnojivo NPK, čo v skratke znamená N ako dusík (nitrogen), P ako fosfor (phosphorus) a K ako draslík (kalium). NPK je priemyselné umelé hnojivo určené na základné hnojenie na zeleninu a ovocné stromy (a inú vegetáciu) pred sadením a na priebežné prihnojovanie v priebehu vegetácie. Hlavnou zložkou NPK je dusík (N) zastúpený v hnojivách hlavne vo forme dusičnanu amónneho (NH₄NO₃). Keďže ten je aj hlavnou zložkou výbušnín, zlé jazyky tvrdia, že dusíkaté hnojivá kedysi vznikli z prebytkov výbušnín, ktoré zostali vo vojenských skladoch po 2. svetovej vojne. V prírodnych záhradách sa synteticky pripravené a ľahko rozpustné hnojivá nepoužívajú, ale môžeme použiť prírodné zdroje zo záhrady. Dusík, nitrogen, značka N: je jedným z najdôležitejších prvkov z hľadiska výživy rastlín, spôsobuje rýchlejší a mohutnejší rast vegetácie a plodov. Vysoký obsah dusíka má napríklad pŕhľava, preto je veľmi vhodná priamo na hnojenie. Sama rastie na miestach bohatých na dusík, ktorý prijíma z pôdy. Môžeme ju zapracovať do pôdy pri sadení priesad alebo ju posekať na drobnejšie kúsky a zamulčovať nimi (rozloží sa aj s dusíkom).
Skúste už nadobro prestať používať chémiu v záhrade. Že to nejde? Ale budeme musieť zmeniť uhol pohľadu na to, čo je to zdravá a krásna záhrada. Niektorý rok sa nedaria koreňové zeleniny a iný rok idú priamo kráľovsky. Niekedy sa premnožia slimáci a iný rok je zase naším škodcom hraboš alebo zemná drepka. Alebo nie, aj zelenina odolá a aspoň pár tých kusov zostane aj na nás. Sú roky, kedy sa darí všetkému a vy ani neviete, ako to všetko spracovať a uskladniť. Začnime pôdou, pretože to je základ. Aj chémiu. Korene prepojili a fungovali s pôdou a živinami v nej. Rastliny si samé poradili a nebolo potrebné robiť nič. Zemiakové chipsy nedalo nakoniec len pár rastlín, ale ostatných sa to ani nedotklo. Chytrá huba. Verte, že nám už párkrát úrodu nielen rajčín zachránil. Príde normálne, prirodzené. Stromom, dajme šancu všetkému živému prežiť. Že to znie zvláštne? A čo vy?
Medzi základné princípy ekologického hospodárenia na pôde patrí správne naplánovaný a dodržiavaný osevný postup, hnojenie organickými hnojivami a zelené hnojenie, nechemické spôsoby regulácie zaburinenosti, preventívne opatrenia a biologické metódy regulácie živočíšnych škodcov a chorôb. Veľmi dôležitým preventívnym opatrením, ktoré dokáže redukovať zaburinenosť a potláčať výskyt chorôb a škodcov, je správne zvolený, pestrý osevný postup. Mali by sa v ňom striedať obilniny, krmoviny, okopaniny, ozimné a jarné plodiny. Odporúča sa minimálne šesťhonový osevný postup so zaradením ôsmich rôznych plodín vrátane medziplodín. Zaburinenosť a výskyt chorôb a škodcov je možné regulovať aj ďalšími preventívnymi opatreniami, napríklad používaním vyčisteného osiva, vhodne zvoleným termínom a spôsobom sejby a zberu, optimálnou hustotou porastu, používaním kompostovaných hospodárskych hnojív či správnou prípravou a obrábaním pôdy. Rozšíreniu nežiadúcich chorôb môže zabrániť výber odolných odrôd, správny výber stanovišťa pre ich pestovanie a aj primerané hnojenie. Ak nestačia preventívne opatrenia, na rad prichádzajú opatrenia priame. Spôsoby priamej regulácie chorôb a škodcov zahŕňajú výsadbu lákacích plodín, použitie návnad, pascí, rastlinných výluhov a anorganických látok, ktoré zvyšujú odolnosť rastlín, alebo pôsobia na škodcov toxicky. Medzi mechanické opatrenia patrí odstraňovanie napadnutých chorých častí rastlín, zber škodcov, ochrana plodín sieťami, drôteným pletivom.
Pri tvorbe prírodnej záhrady je nutné v maximálnej možnej miere rešpektovať prírodné podmienky pozemku, čiže miestnu mikroklímu, pôdne podmienky, pôvodnú vegetáciu. Pri výsadbe sa odporúča vybrať si domáce odrody krov a drevín, vysádzať nenáročné a zároveň užitočné trvalé viacročné rastliny, rastliny sadiť v spoločenstvách, ktoré sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú si. Okrem ovocných stromov a kríkov by v prírodnej záhrade nemali chýbať kvitnúce trvalky, zeleninové aj bylinkové záhony.
Pestovanie viacerých druhov zeleniny na jednom záhone nie je módny výstrelok, ale osvedčený princíp záhradníčenia. Medzikultúry a zmiešané kultúry lepšie využívajú priestor, odolávajú škodcom a chorobám. Stačí pochopiť, ako sa rastliny navzájom ovplyvňujú a využiť to vo svoj prospech. Medzikultúry využívajú priestor vertikálne alebo časovo, napríklad vysoké paradajky v strede s nižšou listovou zeleninou okolo nich. Zmiešané kultúry stavajú na synergii, kde rastliny sa chránia vôňami, tieňom či chemickými látkami pred škodcami a chorobami. Tieto metódy znižujú riziko prítomnosti chorôb, optimalizujú živiny a podporujú biodiverzitu v záhrade.
V našich podmienkach umožňujú vyššiu úrodu bez chémie, lepšie využitie pôdy a priestoru. Hustý porast chráni pôdu pred vysychaním, prehrievaním a eróziou, podporuje užitočný hmyz ako sú lienky či včely, ale blahodarne pôsobí aj na pôdny život. Rotácia plodín a starostlivé plánovanie záhrady podľa vegetačných období zlepšujú pôdnu úrodnosť.
Plánovanie záhrady s rozumom
Kým pôda pod snehom odpočíva, efektívny, permakultúrny záhradník premýšľa a plánuje. Myslieť na to, aby sme neplytvali. Stáva sa, že vysadíme viac cukín ako zjeme, pretože nie sú našim favoritom v kuchyni. Cukiny zabudneme alebo prestaneme zbierať. Nestihneme darovať alebo spracovať. Alebo vysadíme kopec paradajok a nestíhame sa o ne starať, zalamovať zálistky, viazať k opore a potom ich spracovať. Stáva sa, že zhnijú na záhonoch. Naopak, myslieť na to, aby nám nič nechýbalo. Pýtať sa samého seba, čo máme radi na tanieri. Čo sme minulý rok zabudli vysadiť a chýbalo nám to. Mne pred dvoma rokmi chýbala cvikla na záhonoch. Zabudla som ju vysiať. Nasledujúcu sezónu som ju mala medzi prvými rastlinami v zozname rastlín pre pestovanie. Myslieť na to, aby sme sa zo záhrady nezbláznili. Znamená to aj vyváženosť a premyslenosť. V prvom príklade som písala o rastline cukiny, ktoré si vyžadujú množstvo miesta. Miesta, ktoré by sme mohli radšej využiť pre iné rastliny. Nemrhať, nepostrádať a dbať na vyváženosť času, energie a peňazí.
Potrebujeme vedieť, aký potenciál má naša záhrada pre pestovanie: aká je veľká, aká je kondícia pôdy, a aké sú podmienky na pestovanie. Ďalšie informácie potrebujeme vedieť o sebe. Aké sú moje očakávania a môj jedálniček. Aký je môj priestor na pestovanie? Mám priestor na pestovanie 3×3 m2, teda 9 m2 alebo pestovateľskú plochu 40 m2? Na 9 m2 vieme vypestovať celú paletu zeleniny, ale z každého rožka troška na obohatenie nášho jedálnička. Chce to zapojiť intuíciu, kreativitu, koncepčnosť a držať sa kontinuálnosti. A potom to ide! Záhon je neustále zelený, plný plodov od skorej jari až po neskorú jeseň.
Pri „veľkých očiach“ vo veľkej záhrade je užitočné si povedať, koľko času chcem v záhrade stráviť. Mám predstavu, že chcem byť plne sebestačný, tak potom musím patrične k tomu aj vynaložiť úsilie, čo pri plnej potravinovej sebestačnosti znamená rozlúčiť sa so zamestnaním, pretože naša záhrada sa ním stane. Nezáleží na tom, či máte malý priestor na pestovanie alebo veľkú záhradu - kľúčom k úspechu je premyslený plán, správna kombinácia rastlín a neustála kontinuita výsadby.
Kondícia pôdy hovorí o tom, aká je jej kvalita, zapisujeme si choroby a škodcov, ak sme v záhrade už pestovali a nie je to naša prvá sezóna. Stav pôdy sa dá zlepšiť systematickou prácou na jej budovaní.
Aké mám podmienky? Pestujem na Orave alebo v Dunajskej Lužnej? Mám záhradu na veternom kopci, či v mrazovej doline alebo na chránenom južnom svahu? To všetko vplýva na to, aký systém pestovania si nastavíme. Druhá otázka je, pre koľko osôb potrebujem úrodu vypestovať? Pre rodinu s dvoma deťmi alebo pre tri generácie na jednom dvore? Pestujem na rýchlu spotrebu čerstvých potravín, alebo chcem uskladniť? Napríklad sušiť paradajky, vyrobiť si domácu vegetu. Chcem mraziť napríklad špenát, kôpor, brokolica, karfiol, ružičkový kel? Mám pivnicu?! Mať primerane, aby sme sa nezbláznili alebo naopak nepostrádali.
Učím robiť si o tom záznamy, napísať si to na papier. Mám tabuľky, ktoré vedú študentov k tomu, aby si vytvorili obraz o svojich potrebách a reálnych možnostiach záhrady. Dobré je spísať si do tabuľky veľkosť plochy, počet osôb a vytvoriť si zoznam obľúbenej zeleniny. Z toho sa dá vyvodiť počet kusov priesad či semienok. Čo bude výsledkom takéhoto plánovania? Váš pestovateľský zoznam. Vyhnete sa vyhodeným peniazom za nepotrebné priesady a semienka.
Zoznam zeleniny je užitočné vytvoriť si podľa nasledujúceho kľúča. Ako často varíme? Len cez víkendy alebo aj cez týždeň? Varíme len večere alebo aj obedy na dennej báze? Jeme ako prílohu iba zemiaky a ryžu, alebo je v našom jedálničku aj zemiakovo-tekvicová kaša, cukinové či cviklové placky. Skvelá príloha je cviklový šalát alebo zelerový. Zo zeleru môžeme robiť oškvarky, hranolky a zo stopkového zeleru napríklad smoothie. Výborné sú cukinové koláče i chlieb.
Čas je rozhodujúci. Pri plánovaní je dôležité myslieť na tempo rastu. Rýchlo rastúce druhy, ako reďkovka, špenát či šalát, môžete vysiať medzi pomalšie rastúce plodiny, napríklad kapustu alebo paradajky. Po zbere skorých druhov uvoľnia miesto teplomilným rastlinám, ako je fazuľa, paprika či rajčiaky. Záhon tak pracuje počas celej sezóny, pričom každý kúsok zeme je využitý na maximum.
Aké mám podmienky? Pestujem na Orave alebo v Dunajskej Lužnej? Mám záhradu na veternom kopci, či v mrazovej doline alebo na chránenom južnom svahu? To všetko vplýva na to, aký systém pestovania si nastavíme.
Vzájomná spolupráca rastlín
Ako sa rastliny dopĺňajú pod zemou? Vzájomná spolupráca rastlín sa však nekončí na povrchu pôdy. Rovnako dôležité procesy prebiehajú aj pod zemou, v koreňovej zóne. Niektoré druhy uvoľňujú do pôdy látky, ktoré potláčajú pôdnych škodcov alebo naopak podporujú rast susedných rastlín. Typickým príkladom (alelopatie) je nechtík lekársky, ktorý pôsobí proti háďatkám a zároveň má repelentný účinok proti viacerým škodcom. Preto sa osvedčil najmä v riadkoch medzi mrkvou, fazuľou či rajčinami, kde prispieva k zdravšiemu rastu bez potreby chémie.
Alelopatia: keď rastliny spolu „komunikujú“. Alelopatia je prirodzený jav, pri ktorom rastliny uvoľňujú do pôdy, vzduchu alebo cez korene chemické látky, ktoré ovplyvňujú rast iných rastlín. Môžu pôsobiť potláčajúco na škodcov, choroby či buriny, ale aj podporne na susedné druhy.
Inšpirácia z prírody
Princíp zmiešaných kultúr vychádza z jednoduchého pozorovania prírody. Na lúkach, v lesoch či na pasienkoch nikdy nerastie len jeden druh rastliny, ale tvoria ich pestré a vzájomne prepojené spoločenstvá. Práve táto rozmanitosť im dáva stabilitu a odolnosť. Zmiešané kultúry sa snažia tento prirodzený model preniesť do záhrady a vytvoriť funkčný, vyvážený systém, ktorý je menej náchylný na choroby, výkyvy počasia aj premnoženie škodcov.
Plocha musí byť odburinená a alebo vysadená tak, aby burina nemala šancu. K tomu Vám stačí vysadiť zeleninu a kvety v úzkom spojení, prípadne využiť vyvýšené záhony, vysádzať hustejšie, ale v rovnováhe a nakoniec mulčovať. Možno také prosté a jednoduché, ale aj zalievať je nutné vedieť. Radšej zalievajte intenzívnejšie a dlhšie, aj každý druhý deň ako plytko, len popraškom každý večer. Plytkou zálievkou rastliny aj plytko korenia. Zalievajte odstátou, najlepšie dažďovou vodou s ideálnou teplotou. Studničná voda je príliš studená a tvrdá. Pýr nepatrí na kompost, ale ani do komunálneho odpadu.
V prvom rade sa snažte použiť biologickú ochranu alebo bio prípravky vo forme výluhov, macerátov. Využívajte prírodný, vlastný kompost.
Obsah a program kurzu: Zmiešané pestovanie - čo je monokultúra, prečo ju v udržateľných záhradách nepoužívame - systém a výhody polykultúrneho pestovania. Trvalá zelenina - výhody a aké máme možnosti - aké druhy trvalej zeleniny sa osvedčilo pestovať - o viacročnom obilí (sibírske žito), trvalej kapuste a iné zaujímavosti. Vyvýšené záhony - charakteristika - budovanie - nemecká kopa, kľúčová dierka - spoločne si založíme jeden vyvýšený zmiešaný záhon. Pestovanie bez chémie a bez ryľovania - nastieľanie, výluhy, rezistentné odrody - čo je mulč ako ho získavať a ako ho používať - čo je ploskorez a ako s ním pracovať (budete si môcť aj vyskúšať). Vhodné kombinácie rastlín - čo sa navzájom podporuje a čo sa naopak nemusí - vhodní a nevhodní susedia. Pestovanie s lunárnymi cyklami - čo je Lunárny kalendár, ako ho používať - základné zjednodušenie pestovania podľa živlov. Neštandardné spôsoby pestovania a rastliny - zemiaky v slame, zemiaková veža - paradajková veža - kráčajúca cibuľa, pestovanie podzemnice olejnej (arašida), zemná mandľa, ačokča, zázvor a iné. Vlastné priesady - ako si jednoducho vypestovať vlastné priesady - najčastejšie chyby - čo sú to zdravé semená a kde ich získame. Huby v záhrade - aké huby v záhrade vítame, aké rešpektujeme a aké radšej zo záhrady vysťahujeme - spolupráca rastliny a huby - mykoríza - huby ako pomocníci - huby ako škodcovia - keď stihneme, ukážeme si ako si zaočkovať hlivu ustricovú do slamy. Prírodná ochrana pred škodcami - prirodzení predátori proti voškám, mravcom, slizniakom, hlodavcom, krtonôžke - vošky - ako si odvoškovať záhradu, postupy, pomocníci - slizniaci - čo pomáha proti slizniakom (nechemické postupy) - ako na inváziu mravcov, dotieravé osy, hladné hlodavce prirodzenými neinváznymi spôsobmi - kučeravosť broskýň - čo ju spôsobuje a ako znížiť jej pôsobenie bez chemických postrekov - hrdza hrušková, múčnatky a iné neplechy - rastlinné výluhy.
Rady do záhrady: AKO NA KUČERAVOSŤ LISTOV BROSKÝŇ?
Aj na balkóne môžete pestovať zeleninu ekologickým spôsobom. Prečítajte si náš článok ako vytvoriť eko-záhradu na balkóne.
Základné princípy pestovania bez chémie:
- Správny osevný postup
- Hnojenie organickými hnojivami a zelené hnojenie
- Nechemické spôsoby regulácie zaburinenosti
- Preventívne opatrenia a biologické metódy regulácie škodcov a chorôb
- Výber odolných odrôd
- Správny výber stanovišťa
- Primerané hnojenie
- Výsadba lákacích plodín, použitie návnad a pascí
- Rastlinné výluhy a maceráty
- Mechanické opatrenia (odstraňovanie chorých častí, zber škodcov)
- Chránenie plodín sieťami
- Používanie mulču
- Správne zalievanie (intenzívnejšie a dlhšie)
- Používanie odstátej alebo dažďovej vody
- Využívanie prírodného kompostu
Čo je dôležité pri plánovaní záhrady:
- Veľkosť záhrady a jej potenciál
- Kondícia pôdy
- Podmienky na pestovanie (klíma, poloha)
- Osobné očakávania a jedálniček
- Dostupný priestor na pestovanie
- Čas, ktorý chcete záhrade venovať
- Počet osôb, pre ktoré potrebujete úrodu vypestovať
- Možnosti uskladnenia úrody
Všetko, čo rastlina prijme, sa stáva súčasťou jej tela. Skonzumovaním rastliny alebo jej časti, sa jej zloženie stáva súčasťou nášho tela.
tags: #pestovanie #bez #chemie