Pestovanie broskýň na Slovensku: Kompletný sprievodca

Broskyňový strom vysadený na slnečnom, chránenom mieste, ideálne priliehajúci k teplej stene, vás odmení pekným kvetom na jar a v lete úrodou sladkých, šťavnatých plodov. Broskyne (Prunus persica) sú kôstkovice, blízko príbuzné slivkám, čerešniam a marhuliam. Broskyňa je krásna na pohľad, mäkučká a zamatová na dotyk - len do nej zahryznúť.

Na výber je veľa typov broskýň, ktoré ponúkajú plody rôznych veľkostí, chutí a úrovní sladkosti. Zaoblené alebo mierne ploché plody dozrievajú na vonkajšej strane do rôznych odtieňov červenej, oranžovej a žltej farby, vo vnútri so zlatou, červenou alebo bielou dužinou. V závislosti od odrody bude úroda dozrievať v rôznych časoch od júla do septembra (označuje sa ako skorá, stredná alebo neskorá) a niektoré odrody sú odolnejšie a spoľahlivejšie. Niektoré ponúkajú určitú odolnosť voči kučeravosti listov broskýň.

Všetky odrody broskýň sú samoopelivé, takže pre dobrú úrodu potrebujete iba jeden strom. Broskyne sa zvyčajne kupujú ako mladé stromčeky, buď v kontajneri, alebo s obnaženými koreňmi. Aj keď je možné vypestovať si strom z kôstok ovocia, výsledné stromy nemusia byť vhodné pre naše podnebie.

Výber vhodného miesta a pôdy

Broskyne sa ľahko pestujú a najlepšie sa sadia, keď sú v kľude, medzi novembrom a marcom. Stromy pestované v kontajneroch možno vysadiť kedykoľvek, najlepšie sa však usadia od neskorej jesene do jari. Broskyne je najlepšie vysádzať pri múre alebo plote orientovanom na juh alebo juhozápad, kde sa dajú vytvarovať ako vejár, ktorý absorbuje teplo a bude mať čo najviac slnka, aby ovocie dozrelo. Úspešne budú plodiť len ako samostatne stojace stromy v najteplejších, najpriaznivejších polohách.

Broskyne majú rady hlbokú, úrodnú, vlhkosť zadržiavajúcu, ale dobre priepustnú pôdu. Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Broskyne a nektarinky nie sú náročné na pôdu: preferujú suchšiu, humóznu, vápenatú a živnú pôdu s pH okolo 6,5 - 8. Broskyne aj nektarinky sú pomerne bujne rastúce menšie stromy s typickým krovým rastom koruny. Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 300 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom. Pôda by mala byť suchšia, humózna, vápenatá a živná s pH 6,5-8, stredne ťažká až piesočnato-hlinitá.

Ideálne polohy na pestovanie broskýň sú v nadmorskej výške do 250 m. n. m., s priemernou ročnou teplotou 9 °C a s priemernými ročnými zrážkami 550 až 650 mm. Medzi najvhodnejšie regióny u nás patria Nové Zámky, Streda nad Bodrogom, Nitra, Komárno, Trnava, Bratislava, Lučenec a časti okresu Trebišov. Záhradkári sú však dnes, i vďaka meniacej sa klíme pri pestovaní broskýň čoraz úspešnejší aj v okrajových pestovateľských polohách. Dôkazom sú uspokojivé úrody až do nadmorskej výšky 400 m, ba niekedy i vyššie, pričom o týchto úspechoch rozhodujú vhodné mikrolokality.

Broskyne sú ovocný druh veľmi náročný na teplo a svetlo, a to nielen na priemernú ročnú teplotu, ale hlavne na rozdelenie teplôt v ročnom cykle a vo vegetačnom období. V zime znesú aj krátkodobý pokles teploty na -22 °C. Často namŕzajú hlavne pri väčších mrazoch, ktoré nastúpia po dlhšie trvajúcom teplom januári. A hoci k poklesom jarných teplôt sú v porovnaní s marhuľami odolnejšie, odrodové rozdiely bývajú veľmi výrazné. Broskyne s miskovitým typom kvetu poškodzujú predjarné teploty pod -3 °C, kým zvončekovité odrody vydržia na vhodnom stanovišti i pokles k -5 °C. Skoré odrody možno pestovať tiež v okrajových oblastiach na chránených stanovištiach, neskoré väčšinou len v najteplejších pestovateľských polohách.

Stromy majú pomerne vysoké požiadavky na vlahu. Ideálna je pôda ľahšia až stredne ťažká, hlinitopiesočnatá až hlinitá a veľmi dobre zásobená živinami. Vhodné sú neutrálne alebo mierne alkalické pôdy s obsahom uhličitanu vápenatého (CaCO3) do päť percent. Pri veľmi vysokom obsahu vápnika stromy výrazne trpia chlorózami, preto treba na zavápnené pôdy zvoliť menej citlivý podpník.

Hoci dostatok svetla v korune sa reguluje správnym a pravidelným rezom, vítané je vysádzanie stromov na pozemky s miernym sklonom a východnou, južnou alebo západnou expozíciou.

Výsadba a starostlivosť

Trpasličie broskyne môžete sadiť do nádob, ktoré umiestnite na slnečnom, chránenom nádvorí alebo dvore, ideálne vedľa slnečnej steny. Vyberte si veľkú nádobu s priemerom aspoň 45 cm. Na dno dajte štrk, aby ste zlepšili drenáž a stabilitu, potom použite pôdny kompost bez rašeliny a zasaďte strom tak, aby koreňový bal sedel na úrovni povrchu pôdy. Ponechajte medzeru medzi kompostom a vrchnou časťou kvetináča, aby ste ho mohli ľahšie zalievať. Broskyne v nádobách budú ale potrebovať pravidelné zavlažovanie a hnojenie, aby boli zdravé a dobre rodili.

Pred zasadením si strom pripravte tak, že odstránite odumreté a poškodené korene a namočíte ho na 2-4 hodiny do vody. Medzitým si pripravte jamu s rozmermi 1 x 1 x 0,7 m a na spodok dajte 30 cm vrstvu hnoja. Potom pridajte vrstvu zeme, či už záhradný substrát alebo pôdny kompost bez rašeliny, na zeminu umiestnite strom zvisle a doplňte zvyšok zeme. Ku stromu zatlčte oporný kolík, ktorý ale nesmie zasahovať do koruny. Zeminu dôkladne zalejte zhruba 15 litrami vody.

Ak si chcete v záhrade vysadiť viac broskyňových stromov, myslite aj na to, aby mal strom dostatok miesta. Novovysadené broskyne by sa mali pravidelne polievať aspoň prvý rok, kým sa dobre neusadia. Broskyne tvarované do vejáru vo všeobecnosti vyžadujú dodatočné zavlažovanie počas jari a leta, pretože múr alebo plot často znižuje množstvo zrážok, ktoré dostanú. Broskyne rastúce v nádobách vysychajú oveľa rýchlejšie ako stromy v zemi a dokonca aj v daždivom počasí môžu prijímať prekvapivo málo vody kvôli malej ploche zeminy.

Dávajte pozor, aby ste broskyne počas dozrievania nepreliali - nadmerné alebo nestále zalievanie alebo vlhké počasie môže spôsobiť štiepenie plodov. Je tiež dôležité nikdy nenechávať črepníkové broskyne stáť vo vode, najmä v zime, pretože im môžu korene začať hniť.

V polovici jari aplikujte mulč z dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu okolo základne broskýň rastúcich v zemi.

Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať.

Pri jarnej výsadbe prevedieme základný rez. Pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života dodatočnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzuje zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, pošliapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.

Veľmi dôležité je hnojenie po odkvitnutí, aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov. Dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Možno prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale chce to už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10kg hnoja, k päťročnému 20kg atď.). V súčasnej dobe možno zohnať už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia.

Najväčšie nároky na vodu majú broskyne hlavne v máji a v júni, a potom cca 3 týždne pred zberom.

Rez a tvarovanie

Väčšina pestovaných odrôd je spoľahlivo samoopelivá. Kvetné púčiky sa tvoria len na jednoročných výhonkoch, pričom z pohľadu rodivosti sú najlepšie rozložené na zmiešaných, dlhých 40 až 60 cm. Jednotlivé kvety kvitnú 4 až 5 dní.

Väčšina broskýň by sa mala strihať ročne, aby boli v dobrom stave, zdravé a produktívne, hoci niektoré prirodzene kompaktné odrody potrebujú len malý alebo žiadny rez. Strihanie broskýň do tvaru s otvoreným stredom sa odporúča pre maximálne vystavenie stromov slnečnému žiareniu, maximálny výnos a najlepšiu kvalitu.

Ihned po výsadbe zrežte strom na výšku 66 až 76 cm. Odrežte všetky bočné konáre, aby zostal len kmeň (výhonok bez bočných vetiev). Počas prvého roka odstráňte choré, zlomené a nízko rastúce konáre. Potom odstráňte silné vzpriamené výhonky, ktoré narástli na vnútornej strane hlavného poschodia. Počas druhého a tretieho roku odstráňte nízko rastúce, zlomené a/alebo choré konáre. Ak chcete zachovať tvar otvoreného stredu, odstráňte všetky silné vzpriamené výhonky vyvíjajúce sa na vnútornej strane stromu, pričom menšie výhonky ponechajte na produkciu ovocia.

Rez pred / po výsadbe: na stromčeku vyberieme 4-5 vhodne postavených výhonov s dostatočným uhlom odklonu od strednej osi, z ktorých potom zapestujeme hlavné vetvy. Prípadný terminál či konkurenčný výhon alebo výhony s ostrým uhlom odstránime. Vybrané výhony by mali byť dostatočne silné pre zapestovanie kvalitnej koruny.

Rez v druhom a štvrtom roku: opäť vykonáme skrátenie predlžujúcich sa hlavných vetiev o 1/3 - 2/3 a to zosadením (zrezaním) na nižšie otvárajúce sa výhony, ideálne tak, aby v nasledujúcom roku došlo rezom k zjednoteniu dĺžky hlavných vetiev. Odstránime výhony rastúce smerom dovnútra a výhony krížiace hlavné vetvy.

Rez v ďalších rokoch: zameriavame sa na redukciu a prebierku plodných výhonov a presvetľovanie vnútorných partií koruny. Najvhodnejším obdobím pre tento rez je jar, najlepšie v období pučenia púčikov až do rozkvetu.

Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Broskyne aj nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny. Typickou z nich je napríklad kučeravosť broskyne, kedy sa na listoch objavujú najprv žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Listy zasychajú a opadávajú.

Ako prevenciu využijeme na jeseň fungicídy s hydroxidom meďnatým, ako je Champion, Kocide ad. Keď vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálenie mrazom, pravdepodobne máte čo dočinenia s moniliovým úpalom. Preventívne strom ošetrujeme na začiatku kvitnutia a po odkvete, obzvlášť ak je na jar chladné a daždivé počasie.

Kučeravenie a žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové. Zároveň sú prenášačom ďalších vírusových chorôb.

Šarka broskýň (Plum pox) - je najničivejšie vírusové ochorenie, postihujúce kôstkové ovocie. Vírus prenášajú vošky.

Aby ste sa vyhli problémom s nadbytkom vápnika a nedostatkom železa v pôde, je dôležité dbať na správne zloženie pôdy a prípadne použiť vhodné hnojivá.

Zber a skladovanie

Plody broskyne sú pripravené na zber, keď sú úplne vyfarbené a dužina v blízkosti stopky je mäkká. Pri zbere uchopte ovocie do dlane a jemne nadvihnite - malo by ľahko odpadnúť zo stromu.

Broskyne, ktoré nemôžete okamžite skonzumovať alebo spracovať, by ste mali skladovať pri teplotách čo najbližšie k 0 °C a v atmosfére s vysokou vlhkosťou, aby sa zachovala ich kvalita. V mnohých prípadoch sa týmto skladovacím podmienkam najviac približuje domáca chladnička.

Odrody broskýň na Slovensku

Odrody podľa obdobia dozrievania Pomologicky sa odrody broskýň rozdeľujú na pravé broskyne (plstnatá šupka, dužina oddeliteľná od kôstky), tvrdky - cling, klingy - určené hlavne na konzervovanie (plstnatá šupka, dužina neoddeliteľná od kôstky), nektarinky (hladká šupka, dužina oddeliteľná od kôstky), bryňonky - brugnonky - (hladká šupka, dužina neoddeliteľná od kôstky) a sendviče - Peento - (sploštené plody).

Pravé skoré: ‘Harbinger’ (dozrieva už začiatkom júna, odolná proti mrazu), ‘Spring Time’ (dozrieva v druhej polovici júna), ‘Dixired’, ‘Favorita Morettini 3’, ‘Springcrest (odolná proti mrazu), ‘Sunhaven’ (odolná proti mrazu, dobrá odolnosť proti kučeravosti), ‘Royal Glory®’ (dobrá odolnosť proti kučeravosti), ‘Harnas’ (odolná proti mrazu).
Pravé stredne skoré: ‘Fairhaven’ (odolná proti mrazu), ‘Modřinka’, ‘Redhaven’, ‘Sočnaja’ (odolná proti mrazu), ‘Iskra’.
Pravé stredne neskoré: ‘Inka’ (odolná proti mrazu), ‘Suncrest’ (odolná proti mrazu), ‘Flamingo’, ‘Radosť (odolná proti mrazu).
Pravé neskoré: ‘Cresthaven’ (odolná proti mrazu), ‘Kernechter vom Vorgebirge’ (odolná proti mrazu), Roter Weinsbergpfirsiche’ (červená dužina), ‘O’Henry’.
Sendviče: ‘Belmondo’ (stredne skorá), ‘Ordigan’ (stredne skorá), ‘Saturn’ (stredne skorá, biela dužina), ‘Mesembrine‘ (neskorá), ‘Sandwich weiss®’ (neskorá, odolná proti mrazu, dobrá odolnosť proti kučeravosti).

Podľa dostupných historických zdrojov sa broskyne na Slovensku pestujú už od 16. storočia. Aby si štvorčlenná rodina zabezpečila čerstvé plody od konca júna až do septembra, mala by si vysadiť aspoň tri odrody s rôznym termínom dozrievania na konzumáciu broskýň v čerstvom stave a dve neskoršie na konzervovanie.

Dnes pestované odrody pochádzajú z broskyne obyčajnej, ktorá má však dva významné poddruhy, a to broskyňu obyčajnú pravú a broskyňu obyčajnú hladkú.

Broskyne sú pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce max. výšku 5 metrov (podľa zvoleného podpníka). V našej republike sa najčastejšie pestujú vo forme zakrpatených stromov, klasických kmeňov alebo štvrťkmeňov - jedine tak je zabezpečený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny.

TIPY NA PESTOVANIE BROSKYNÍ: Nerobte týchto 5 chýb!

tags: #pestovanie #broskyn #na #slovensku