Kompletný sprievodca pestovaním červenej repy: Od výsevu po bohatú úrodu
Medzi plodiny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov patrí jednoznačne cvikla. Cvikla, s ktorou sa môžete stretnúť aj pod názvom červená repa, nie je náročná na pestovanie. Je to populárna koreňová zelenina, ktorá je bohatá na živiny a má mnoho využití v kuchyni. Vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla považovaná za superpotravinu. Cvikla (Beta vulgaris Conditiva Group) je odolná koreňová zelenina s vysokým obsahom antioxidantov. Tak trochu zo zabudnutia sa znova dostala na výslnie, pretože je nielen zdravá, ale sa i ľahko pestuje a výborne chutí.
Pestovanie cvikly je pomerne jednoduché, a ak sa dodržiavajú správne postupy, môžete si dopriať bohatú úrodu počas celej sezóny. Vytvára poctivý vitamínový zásobník, ozvláštni každú záhradku i šalátový tanier. Cvikla je nenáročná zelenina na pestovanie a jej benefity ďaleko prevyšujú úsilie, ktoré musíte vynaložiť pri starostlivosti o ňu. Klíči pomerne rýchlo, dokáže vzísť už dva týždne po vysiatí.
Odrody červenej repy
Existuje niekoľko rôznych odrôd cvikly, ktoré sa líšia farbou, chuťou a spôsobom pestovania. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy. Najpestovanejšou odrodou je:
- Červená okrúhla repa: s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.
- Zlatá cvikla: Táto odroda má žltú alebo zlatú farbu a jemnejšiu, menej zemité chuť ako červená cvikla.
- Pruhovaná cvikla (Chioggia): Táto cvikla je známa svojimi krásnymi pruhovanými krúžkami, ktoré sa objavujú po prekrojení.
- Odroda Kahira: má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.
- Okrúhla repa Monopoly: má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.
- Poloneskorá až neskorá odroda Alexis: tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť.
- Mangold: Hoci sa pestuje primárne pre svoje listy a stonky, mangold patrí do rovnakej skupiny ako cvikla.
Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté. Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Na jej pestovanie sú vhodné ťažšie pôdy, dariť sa jej nebude len v priveľmi kyslej a kamenistej pôde. Pre cviklu je dôležitá ľahko priepustná pôda, ktorá podporuje rovnomerný rast koreňov. Cvikla obľubuje slnečné miesta, kde je pôda dobre priepustná a hlboká. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu, preto je dobré pred výsevom pridať do záhona kompost alebo organické hnojivo.
Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Cvikla patrí medzi zeleninu, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Zvládne aj ťažšiu pôdu, dlhšie sucho počas klíčenia a podnebie vo vyšších polohách. Priveľmi kyslé a kamenisté pôdy pre ňu nie sú vhodné. Pôdu pred vysievaním prekyprite a zbavte buriny. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôdu môžete prihnojiť kompostom v množstve približne 3 kg na 1 m2.
Vybrať môžete stanovisko, na ktorom ste v predchádzajúcej sezóne pestovali uhorky, cuketu, rajčiny, strukoviny, zemiaky, kapustu, kel, kaleráb, karfiol alebo papriku. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Vysievame ju na záhony, kde predtým rástli plodiny ako uhorky, cukety, rajčiny, papriky, strukoviny, zemiaky, kapusta, kel, kaleráb či karfiol.
Výsev a sadenie
Cvikla sa dá pestovať zo sadeníc, vypestujete ju však tiež priamym výsevom do záhrady. Najlepší čas na výsev cvikly je na jar, keď sa pôda zohreje na približne 10 °C, čo zvyčajne pripadá na jar, okolo marca alebo apríla. Semená vysievaj do riadkov vzdialených od seba približne 20-30 cm a do hĺbky asi 2 cm.
Vysievanie si naplánujte podľa požiadaviek konkrétnej odrody od konca apríla do júla. Riadky cvikly ba mali byť vzdialené 25 - 30 cm. Presný údaj odporúčaný pre konkrétnu odrodu nájdete na obale semien. Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte a zalejte. Následne ich možno prikryť bielou netkanou textíliou.
Cviklu vypestujete priamym výsevom na hriadku bez potreby predpestovania sadeníc. Ak chcete, môžete si ich predpestovať v skleníku alebo interiéri a neskôr vysadiť von. Celý proces viete urýchliť tak, že si semienka zasadíte najprv do kvetináča. Keď budete mať istotu, že mrazivému počasiu odzvonilo, vysadíte ich do záhradky. Posledné sadenie môžete uskutočniť na konci leta. Semienka cvikly môžete vysádzať aj vo vlastnom parenisku, fóliovníku či sadbovači.
Semenné klbôčka, ktoré obsahujú 4 - 6 semien, vysejte, prihrňte pôdou a jemne zatlačte. V riadku dodržiavajte hustotu približne 3 cm od seba. Keď rastlinky dorastú do veľkosti aspoň dvoch pravých lístkov, hriadku jednoťte na vzdialenosť 6 - 8 cm pre menšie buľvy a 10 - 15 cm medzi jednotlivými rastlinami, ak chcete dopestovať väčšie buľvy.
Po dorastení do veľkosti dva pravé listy, môžete porast jednotiť, aby ste dosiahli potrebné vzdialenosti. Buľvy tak budú mať dostatok priestoru na svoj rast. Ak chcete dopestovať menšie buľvy, postačí vzdialenosť 6 - 8 cm. Keď sadenice dorastú do výšky 5-7 cm, je dôležité ich preriediť. Tento krok je nevyhnutný pre zabezpečenie dostatočného priestoru na rast koreňov.
Zálievka a hnojenie
Cvikla potrebuje dostatok vlahy najmä v čase sucha, inak by si mala vystačiť s prirodzeným prísunom vody. Pravidelné zavlažovanie: Cvikla potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období. Dbaj na to, aby bola pôda stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov.
Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a znížiť teplotné výkyvy v pôde. V prvom mesiaci rastu pamätajte na dôkladnú zálievku. Neskôr (za predpokladu, že nie je dlhšiu dobu sucho) nie je intenzívna zálievka tak nutná. Pôda by nikdy nemala byť premokrená. Počas rastu mladú cviklu pravidelne zalievajte, pôdu okolo rastlín kyprite a odburiňujte. Pôdu s vysadenou cviklou zalievajte pravidelne.
Hnojenie pred výsevom: Cvikla nepotrebuje veľa hnojenia počas rastu, no je dobré pripraviť pôdu ešte pred výsevom. Pridaním kompostu alebo organického hnojiva do pôdy obohatíš pôdu o potrebné živiny, čo podporí zdravý vývoj koreňov. Červená repa dobre reaguje na ošetrenie listovým hnojivom Biomit s viac ako 60 rastlinnými výťažkami v intervale raz za dva týždne. Nielenže bude lepšie rásť, no toto hnojivo veľmi pozitívne vplýva aj na obsah nutričných látok.
Ako pestovať repu (od semena až po zber) 🌱
Ochrana pred škodcami a chorobami
Záhon s cviklou budete musieť pravidelne kypriť a odburiňovať. Kontrola buriny: Pravidelná kontrola a odstraňovanie buriny je kľúčové pre správny rast cvikly, pretože burina môže konkurovať rastlinám o vodu a živiny. Záhon s červenou repou je na mieste pravidelne kypriť a zbavovať buriny. Čím je rastlina väčšia, tým je okopávanie menej potrebné.
Škodcovia cvikly: Najčastejšími škodcami cvikly sú vošky a slimáky. Slimáky môžu poškodzovať listy a mladé sadenice, takže je dobré umiestniť ochranné bariéry, napríklad v podobe pílín alebo popolového prachu. Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.
Plesňové ochorenia: Ak je počasie vlhké alebo príliš daždivé, môžu sa objaviť plesňové ochorenia, ktoré sa prejavujú žltnutím a vädnutím listov. Najrozšírenejšie ochorenie je tzv. verticíliové vädnutie repy spôsobené hubou Verticilium albo-atrum. Pri rozrezaní buľvy sú cievne zväzky sčasti hnedé až čierne. Často sa môže na koreňoch vyskytovať spolu s ďalšími pôdnymi hubami, ktoré spôsobujú totálnu hnilobu koreňov, ako sú napríklad huby Rhizoctonia solani a Fusarium solani. Choroba listov cerkospóra (Cerkospora beticola) sa prejavuje škvrnami na listoch. V rovnakom období je repa napádaná aj múčnatkou (Erysiphe betae). Pri prvom príznaku napadnutia rastliny hneď ošetíme prípravkom PlanTonic. Proti pôdnym škodcom už pri výseve nasypeme do osivového lôžka granulát SoilTonic G alebo SoilTonic E. Ide o prírodný pôdny kondicionér vo forme zeolitového granulátu s obsahom rastlinných extraktov a dôležitých stopových prvkov.
Po vzídení je tiež vhodné pôdu v prípade potreby jemne prekypriť. Následne okolo koreňov vysypeme prípravok SoilTonic, aby sme korene ochránili pred pôdnymi škodcami, ako sú drôtovce a pandravy.
Zber a uchovávanie
Po 60 - 120 dňoch od výsevu (podľa požadovanej veľkosti) budete môcť zberať úrodu. Vegetačná doba cvikly je od 60 do 120 dní. Závisí od toho, aké veľké buľvy chcete dopestovať. Malé buľvy vhodné na nakladanie do nálevu, môžete zberať už o dva mesiace. Na veľké si budete musieť počkať o niečo dlhšie.
Cviklu môžeš začať zbierať, keď korene dosiahnu priemer 5-7 cm, čo je ideálna veľkosť pre jemnú chuť a textúru. Väčšie korene môžu byť tvrdšie a menej chutné. Prvý zber zo skoršieho jarného sadenia môžete naplánovať na koniec júna až júl. Najneskôr je vhodné vysievať cviklu koncom leta so zberom pred príchodom prvých mrazov, na ktoré je citlivá. Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov.
Pri skorých odrodách s kratším vegetačným obdobím môžeme so zberom začať už asi o 10 týždňov. Keď buľvy z pôdy nevytŕčajú, prstami odhrnieme zeminu od hornej časti koreňa, aby sme zistili, či už sú dostatočne veľké na zber. Všeobecne platí, že čím skôr sa zbierajú, tým sú sladšie. Ak chcete mať buľvy so sladšou chuťou, zbierajte ich skôr, najlepšie v štádiu, keď majú veľkosť golfovej loptičky. Väčšie buľvy majú sklon k drevnateniu a ich chuť nie je až taká lahodná. Cviklu zberajte hneď, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Baby cvikla má maličké buľvy a je výborná do šalátov.
Uchovávanie úrody: Po zbere odstráň listy, aby si zabránil odoberaniu živín z koreňov. Cviklu môžeš uchovávať v chladnej pivnici alebo v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov. Ak si chcete uskladniť cviklu na zimu, odporúča sa vyberať plodiny, ktoré sú úrodou z neskoršieho vysádzania. Buľvy cvikly na zimu odporúčame uchovávať v chladnejšom a vlhkom prostredí, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice.
Použitie červenej repy v kuchyni
Cvikla sa najčastejšie využíva na spracovanie do sladkokyslého nálevu, v ktorom chutí vynikajúco ako príloha k rôznym jedlám. Môžete z nej však pripravovať tiež zeleninové šťavy a smoothies. Niektoré gazdinky ju využívajú dokonca ako farbivo do dezertov. Cviklu môžete ďalej piecť i variť na rôzne spôsoby ako súčasť zeleninových aj mäsitých pokrmov. Mladá cvikla dodá tiež vynikajúcu chuť šalátom. Vieme ju použiť surovú a nastrúhanú do šalátov, nakladanú v octe, k relatívne novším receptom v kuchyni patrí jej pečenie s olejom a bylinkami, prípadne aj inými zeleninami, čo je výborná náhrada prílohy. Jasne červené a žlté sfarbenie repy majú na svedomí špeciálne pigmenty - betalaín. Vďaka nemu má repa vysoký obsah antioxidantov a protizápalové účinky.
Okrem toho, že červená repa dodá vášmu tanieru chuťovú a vizuálnu šťavu, je vysoko výživná. Obsahuje veľa minerálov a vitamínov, je dobrým zdrojom vlákniny, ale zároveň má nízky obsah kalórií a tuku. Cvikla disponuje vysokým podielom dusičnanov, ktoré udržiavajú krvný tlak v norme. Repa je bohatá na dusičnany. Hoci dusičnany v spracovanom mäse majú škodlivé účinky na zdravie, tie, ktoré sa nachádzajú v repe, prinášajú výhody. Naše telo ich premieňa na oxid dusnatý, molekulu, ktorá uvoľňuje a otvára krvné cievy. Výsledok? Ak budeme pravidelne jesť repu, odzrkadlí sa to aj na zdravom krvnom obehu mozgu, čo znižuje riziko demencie a zlepšuje jeho funkcie. Okrem toho je to zelenina s vysokým obsahom vitamínov A a C. Vitamín A je dôležitý pre zrak, vitamín C podporuje zdravý imunitný systém a je nevyhnutný na boj proti vírusom.
Jedlá z repy sú u nás známe vo všetkých formách, v moderných receptoch prevláda okrem surovej, najmä pečená. Vyskúšajte tento netradičný recept na hummus nabitý kvalitnými živinami. Cícer, repu, citrónovú šťavu, tahini, olivový olej, cesnak, soľ, papriku, rascu a 2 lyžice vody rozmixujte v mixéri dohladka.
tags: #pestovanie #cervenej #repy