Pestovanie čučoriedok a brusníc z lesa: Kompletný sprievodca
Pestovanie kyslomilných rastlín v záhrade nám umožní pochutnať si na ovocí, ktoré má výrazné liečebné vlastnosti. V klasickej pestovateľskej oblasti býva pôda zvyčajne menej kyslá, skôr vápenatejšia, naopak, v podhorských oblastiach ihličnatých lesov býva málo vápnitá, viac kyslá. Ak pôda rastlinám nevyhovuje z hľadiska kyslosti, treba ju upraviť - buď čiastočne, alebo celoplošne nahradiť vhodným kyslým substrátom.
Substrát pre rastliny, ktoré obľubujú kyslú pôdu, si buď zakúpime, alebo pripravíme sami. Je dobré vopred si preveriť používané zložky substrátu, najmä čo sa týka ich kyslosti a obsahu vápnika, lebo často kvalita deklarovaná predajcom nezodpovedá skutočnosti. Napríklad aj rašelina má širokú škálu obsahu vápnika i kyslosti - môže byť veľmi kyslá (najmä vrchovisková), čo nám vyhovuje, až neutrálna, dokonca alkalická. Vhodná je špeciálna rašelina Novobalt.
Najmä pri väčších výsadbách je pre nás cenovo výhodnejšie pripraviť si substrát svojpomocne. Podľa dostupnosti surovín si môžeme skombinovať substrát pre kyslomilné plodonosné rastliny z nasledujúcich zložiek:
- 1. typ substrátu - ak máme dostatok kyslej vrchoviskovej rašeliny, zmiešame jej 3 diely s 1 dielom nekarbonátového (nevápenatého) hrubozrnného piesku a na zhruba 1 m3 tejto zmesi pridáme jedno vedro kvalitnej humusovej nepovápnenej záhradnej pôdy;
- 2. Tento typ prichádza do úvahy najmä vtedy, ak máme prístup ku kyslej hrabanke z ihličnatého lesa.
Pri výsadbe niekoľkých rastlín je vhodné vysádzať ich do tzv. výsadbových jám, ktoré je nutné vyplniť špeciálnym kyslým substrátom. Ak pôda nie je vhodná na pestovanie kyslomilných rastlín, musíme ju z miesta výsadby vresoviska vyviezť a nahradiť špeciálnym kyslým substrátom a zároveň treba zabezpečiť odizolovanie kyslomilného substrátu, do ktorého rastliny vysádzame, od okolitej záhradnej pôdy. Pri závlahách, vzlínaní vody, ale aj pri obrábaní by mohol okolitý pôdny vápnik preniknúť do kyslého substrátu, čo by negatívne ovplyvnilo kyslomilné rastliny. Zvýšenie obsahu vápnika spôsobuje pri týchto rastlinách tzv. chlorózu.
Požiadavky na pestovanie kyslomilných rastlín
Kyslomilné rastliny, ako sú čučoriedky a brusnice, vyžadujú špecifické podmienky na rast. V prvom rade je to kyslá pôda s nízkym pH, ideálne v rozmedzí 3,5 až 4,8 pre čučoriedky a podobne aj pre brusnice. Pôda by mala byť zároveň priepustná, ľahšia a bohatá na organickú hmotu, najmä polorozloženú. Optimálna hĺbka substrátu pre pestovanie by mala byť 50 až 60 cm.
Čučoriedky si vyžadujú plne oslnené stanovisko a kyslý pestovateľský substrát. V zime znášajú teploty až −30 °C. Výsadby treba mulčovať, najlepšie hrubou vrstvou borovej kôry. Brusnica je skromná na živiny v pôde, ale zasa náročná na svetlo a pôdnu kyslosť. Požiadavky na pôdne a klimatické podmienky, ako aj na ošetrovanie a množenie sú rovnaké ako pri medvedici lekárskej.
Opad z ihličnatých stromov - smrekov, borovíc a okrasných konifer spôsobuje okyslenie pôdy. V ich blízkosti sa preto darí len máloktorým trvalkám. Tieto zákutia záhrady však možno využiť čisto prakticky na pestovanie drobného ovocia - kanadských čučoriedok.
Čučoriedky: Druhy a pestovanie
Čučoriedkami voláme niekoľko odlišných rastlín. Všetky však patria medzi bobuľovité ovocie. Niektoré sú bežne známe, iné menej. Každá z nich, okrem toho, že sú chutné, má pozitívny prínos pre zdravie ľudí.
Čučoriedka lesná
Čučoriedka lesná s botanickým názvom brusnica čučoriedková (Vaccinium angustifolium), nájdete na našich horských stráňach. Dorastajú asi do výšky 40 cm s tmavofialovými plodmi veľkými ako hrášok a dozrievajúcimi v júli a auguste. Táto čučoriedka má najvyššie výživové i liečebné hodnoty, žiaľ, nie je vhodná na produkčné pestovanie v záhradách. Na toto sa využívajú veľkoplodé odrody, pôvodom hlavne z Ameriky.
Čučoriedka kanadská (veľkoplodá)
Známa veľkoplodá čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) s botanickým názvom brusnica chocholičnatá patrí medzi obľúbené bobuľovité ovocie našich záhrad. Podľa odrody dorastajú do výšky 1,5 až 3,5 m. Stopkaté zvonkovité kvety rastú zväčša v hroznovitom kvetenstve. Kvety sú od bielej cez ružovkastú až po ružovú farbu. Objavujú sa od apríla - mája. Plody kanadskej čučoriedky sú oveľa väčšie oproti plodom lesnej čučoriedky. Majú priemer od 6 - 20 mm podľa druhu odrody dozrievajú priebežne počas leta. Majú modrú až tmavofialovú farbu. Po prekrojení plodu je stred biely. Obsahujú vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie prospešné látky vo veľmi vysokej koncentrácii.
Kanadské čučoriedky potrebujú slnečné stanovisko. Znesú aj polotieň, ale môže sa to odraziť na množstve úrody a sladkosti plodov. Dôležitá požiadavka pre ich pestovanie predstavuje kyslú pôdu od 4,5 - 5,5 pH. Nie je pravda, že ich môžete vysadiť do neutrálnej pôdy a aj tak budú dobre prosperovať a prinášať dostatok úrody. A to ani vtedy, ak by ste im pridali mykorhízne huby. Tie sú skvelé, ale nenahradia potrebné pH pôdy.
Pri výsadbe kanadských čučoriedok odporúčame použiť špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny, kyslú rašelinu či hrabanku spod ihličnatých stromov alebo zeminu pre pestovanie kyslomilných rastlín. Môžete ich pestovať ako v záhrade, tak i v dostatočne veľkých kvetináčoch či nádobách. Potrebujú hĺbku 40 - 50 cm a priemer okolo 80 - 100 cm.
Pestovanie na balkóne: Čučoriedky a brusnice sa môžu pestovať aj v nádobách alebo hrantíkoch na balkóne, či terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast a úroda. Veľkosť črepníka: obsah od 20 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:3). Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Hnojenie: Plné hnojivo používame už od marca, vhodné dávky sú uvedené na obale. Balkónové čučoriedky: Podobne ako u ostatných rastlín v nádobách sa odporúča od mája do konca augusta týždenné hnojenie - najlepšie tekutým hnojivom.
Ochrana rastlín: Rastliny nevyžadujú špeciálnu ochranu.
Rez: Po 3 rokoch: Každoročne presvetliť počas obdobia vegetačného kľudu. Vyrežeme staré zdrevnatené výhony, aby bola rastlina v lete lepšie presvetlená.
Spon rastlín: Čučoriedky: 1 m.
Čas výsadby: Marec až máj, október až po mrazy. Vysadené v črepníku celoročne.
Odrody čučoriedok
Dnes je k dispozícii bohatá odrodová skladba, takže si môžeme vybrať napríklad podľa termínu dozrievania také odrody, aby sme mali na tanieri 3 až 4 mesiace stále čerstvé čučoriedky.
- Vynikajúcou najskoršie zrejúcou odrodou je ‚Duke‘, ktorú zberáme už koncom júna.
- Neskorou, až 2 m vysokou odrodou je ‚Elliott‘, dozrieva koncom septembra.
- Mimoriadne veľké plody má odroda ‚Chandler‘, ale i odrody ‚Darrow‘, ‚Herbert‘, ‚Bluecrop‘.
- Bohato rodí odroda ‚Herma‘, a to až tak, že jej plodmi obťažkané konáre musíme vyväzovať na oporu.
- Medzi najskoršie odrody patria ‚Chanticleer‘ a ‚Spartan‘; stredne skoro zrejúce sú ‚Bluecrop‘, ‚Chandler‘ a ‚Bluegold‘; neskoré sú ‚Darrow‘, ‚Liberty‘, ‚Elliott‘ a ‚Jersey‘.
Brusnice: Liečivé vlastnosti a pestovanie
Brusnica je skromná na živiny v pôde, ale zasa náročná na svetlo a pôdnu kyslosť. Požiadavky na pôdne a klimatické podmienky, ako aj na ošetrovanie a množenie sú rovnaké ako pri medvedici lekárskej. Tento drevitý pôdopokryvný kríček vysoký 25 cm rastie na oslnených stráňach našich hôr. Plodmi brusníc sú 6 až 8 mm veľké guľaté kôstkovice šarlátovo červenej farby. Zrejú od konca augusta. Možno ich načas skladovať v chladnej pivnici, kde sa môžu aj dofarbiť.
Veľkou prednosťou brusníc sú ich zdravotne preventívne i liečebné účinky. Obsahujú dobrú dávku horčíka a vitamínu C, pôsobia pri nachladnutí a horúčke. Sú výnimkou medzi ovocninami - sú kyselinotvorné. Brusnicové plody a šťava majú ojedinelé antiadhézne (protipriľnavé) vlastnosti pre viaceré baktérie, ktoré napádajú najmä urogenitálny systém, ba dokonca chránia našu žalúdočnú sliznicu pred baktériami (aj pred Helicobaterom pylori), a tým aj pred žalúdočnými vredmi. Podobne ochranne pôsobia aj na ďasná a zuby. Plody brusníc pôsobia silno antioxidačne, čo sa výborne uplatňuje pri prevencii i liečebnej podpore chorôb srdca, diabetu, ale i pri rakovine. Práve v brusniciach sa totiž našli ďalšie látky, ktoré sú toxické pre viaceré druhy rakovinových buniek.
Listy brusnice sa zbierajú na jar, keď majú najviac účinných obsahových látok, ale pri zbere sa nesmú potlačiť ani polámať, lebo by zhnedli. Musia sa rýchlo usušiť. Skladujeme ich v tme a chlade maximálne rok.
Spon rastlín: Brusnice: 30 - 40 cm.
Medvedica lekárska
Kríky medvedice lekárskej sú vysoké 15 až 25 cm. Plodom je tmavočervená päťsemenná kôstkovica zrejúca od konca augusta do októbra. Chuť plodov je múčna, slabo kyslá, menej výrazná. Keď však prejdú varom alebo mrazom, zosladnú. Na liečenie sa využívajú len jej listy, ktoré majú najvyšší obsah účinných látok od apríla do júna, keď sa zberajú a sušia na slnku (alebo umelo do teploty 55 °C).
Jednou z najúčinnejších látok nachádzajúcich sa v listoch medvedice lekárskej je fenolový glykozid arbutín, ktorý sa v obličkách hydrolyticky mení na účinný hydrochinón. Táto látka pôsobí výrazne antibakteriálne, čo sa využíva pri zápaloch močových ciest. Hydrolýza arbutínu sa však deje iba v alkalickom prostredí, teda keď nie je organizmus prekyslený. Bohatú škálu liečebných látok v medvedici farmácia úspešne využíva pri príprave čajových zmesí. Vnútorne je však vhodné používať medvedicu len krátkodobo, prípadne opakovane s prestávkami, a to najmä pre arbutín, ktorého dávkovanie treba sledovať. Medvedica pomáha pri akútnych, ale i chronických zápaloch celého močového ústrojenstva, aj v prípade ľadvinového piesku. Ako diuretikum sa využíva pri chudnutí, pri ženských problémoch so zadržiavaním tekutín pred menštruáciou, ale aj pri znižovaní krvného tlaku.
Napriek tomu, že medvedica znesie až 45-stupňový mráz, nejde o typicky chladnomilnú rastlinu. Obľubuje miesta s plným oslnením. Rastie na skalnatých svahoch a v pôdach chudobných na živiny, často piesočnatých a relatívne suchých. V zime má rada snehovú prikrývku. Neznáša zaburinenie. Po dobrom zakorenení sa dožíva až 100 rokov. Medvedicu môžeme vysievať alebo rezkovať, jej zakoreňovanie však trvá dlho. Odporúčame zakúpiť si kontajnerované sadenice. Do pripraveného kyslého substrátu ich vysádzame do sponu 30 × 30 cm - tak sa porast skôr zapojí. Do pôdy okolo rastlín je vhodné pridať nevápenaté kamene, ktoré pomáhajú drenážovať substrát.
Spon rastlín: Medvedica lekárska: 30 - 30 cm.
Výroba čučoriedkového vína
Náplne do koláčov a knedlí, marmelády alebo rôzne sladké omáčky. To všetko sa dá z čučoriedok vyrobiť. Čo ale v prípade nadúrody fialového ovocia skúsiť čučoriedkové víno? Návodov je veľké množstvo, je potrebné ich vyskúšať a nájsť si ten osvedčený.
Na prípravu suchšieho ovocného vína si pripravíme 2 diely čerstvých alebo mrazených čučoriedok a 1 diel cukru. Na 4 l vína budeme potrebovať asi 1,5 kg čučoriedok a približne 0,6 až 0,8 kg cukru. Čučoriedky zbavíme všetkých nečistôt a uložíme ich do nádoby (zatiaľ nie do kvasnej, postačí obyčajné vedro). Môžeme ich rozdrviť, ale hlavne nemixovat - semienka musia zostať v celku, aby víno nezískalo nežiaduce horkastú príchuť. Niektoré návody odporúčajú umiestniť celé čučoriedky zvlášť do nylonového alebo gázového filtračného vrecka.
Čučoriedky zalejeme približne 2,5 až 3 l vriacej vody s rozpusteným cukrom. Zmes dôkladne premiešame a ak sú čučoriedky v sáčku, po vychladnutí vody ich pomačkáme, aby pustili šťavu. Tabletu disiričitanu (alebo metadvojsiričitanu) draselného. Enzým pektinázy brániace usadzovaniu kalu a zrážaniu pevných častí.
Po odležaní do zmesi pridáme vínne kvasinky pre červené víno (rozmiešané v šálke varom prejdenej grapefruitovej alebo pomarančovej šťavy). Kvasinky v šálke necháme rásť pri izbovej teplote, za 2 dni sa na povrchu vytvorí pena. Potom ich nalejeme do muštu zbaveného hrubých nečistôt. Ďalej pridáme jednu mletú tabletu disiričitanu draselného, čajovú lyžičku pektinázy, pol čajovej lyžičky kyseliny citrónovej a citrónovú kôru. Všetko dobre premiešame. Nádobu zakryjeme utierkou a opäť uložíme do temna na 3 až 7 dní. Po týždni vyberieme vrecúško s ovocím. Mušt precedíme cez jemné sitko a tekutinu nalejeme do demižóna. Demižón uzavrieme kvasnou zátkou a necháme približne 2 mesiace kvasiť pri izbovej teplote (21 až 23 °C). Po tejto dobe je víno hotové a môžeme ho rozlievať do vysterilizovaných fliaš. V tých by ešte víno malo pred konzumáciou minimálne 3 mesiace dozrievať.
Recept na domáce hroznové víno. Príprava, lisovanie, primiešanie cukru- tabuľka a kvasenie
Čučoriedky majú priaznivý účinok na náš organizmus. Vo svojom vnútri skrýva čučoriedka bohaté množstvo vitamínov A, E, C a skupiny B. 1 kg čerstvých čučoriedok dokáže radikálne posilniť imunitu. Šľachtené odrody zásadne rozmnožujeme len vegetatívnym spôsobom, pri ktorom si mladé rastliny zachovávajú vlastnosti materských rastlín. Čučoriedky môžeme teda rozmnožovať zelenými polodrevnatými olistenými odrezkami narezanými v lete. Ďalším spôsobom rozmnožovania je kopcovanie materských rastlín - materské kríky zostrihneme v predjarí od zeme na 3 až 4 puky a vyrastené výhony počas vegetácie postupne zasypávame rašelinou, ktorú udržujeme vlhkú.
tags: #pestovanie #cucoriedok #a #brusnic #z #lesa