Komplexný sprievodca pestovaním domácej pšenice: Od výsevu po zber

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pšenica je základná obilnina, ktorá má veľký význam pre výživu ľudstva.

Poľnohospodárstvo a s ním spojený spôsob života umožnil budovať ľudskú spoločnosť smerom k stabilite a rozvoju. Začalo sa to v období pomenovanom odborníkmi ako neolitická revolúcia. Ľudia začali kočovný spôsob života nahrádzať usadlejším, preto mohli lov a zbieranie dopĺňať a postupne nahrádzať pestovaním poľnohospodárskych plodín. Bolo to možné najmä vďaka objavu a cieľavedomému pestovaniu divokých tráv, najmä divokej pšenice a jačmeňa, ktoré vo svojich semenách obsahovali dôležité živiny pre mnoho živočíchov a nakoniec aj pre samotného človeka. Dialo sa tak všade, kde sa ľudia usádzali, pretože z hľadiska náročnosti pestovateľského prostredia obilniny vždy patrili medzi veľmi nenáročné. Dobre prosperujú v najrôznejších podmienkach a pritom majú potenciál poskytovať dobrú úrodu. Historici sú presvedčení, že hlavným dôvodom pestovania obilnín bolo oddávna ich používanie na pečenie chleba. Potvrdzujú to aj mnohé archeologické nálezy.

Dnes sa pšenica pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu. Zrno využívame na výrobu chleba, pečiva, krúp, cestovín a v cukrárenstve. Chemické zloženia zrna, najmä bielkovín, ktoré vytvárajú lepok, majúci pri pečení chleba mimoriadny význam, určuje vlastnosti pripraveného chleba a pečiva. Výrobky z pšeničného zrna spracovaného ako celozrnná múka majú aj vysokú dietetickú hodnotu. Pre živočíšnu výrobu znamenajú pšeničné šroty a otruby vysoko koncentrované krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Ani priemysel by sa dnes bez pšenice nezaobišiel. Je základnou surovinou, slúžiacou na výrobu celého radu dôležitých produktov, ako lepidlá, škrob alebo etanol. S náležitou starostlivosťou môžete dosiahnuť bohatú úrodu aj vo vlastnej záhrade.

Typy pšenice a ich delenie

Pšenica sa delí na pšenicu ozimnú a jarnú pšenicu. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice je bežné a tradične sa vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje. Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu.

Tvrdá pšenica (Triticum durum) - Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
Mäkká pšenica (Triticum aestivum) - Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
Jarná pšenica - Pestuje sa na jar a zberá sa v lete. Jarná pšenica je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. V niektorých oblastiach bývajú ozimné formy výrazne poškodzované lesnou zverou. Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Priaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod.
Ozimná pšenica - Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta. Ozimná pšenica bola a zostáva najdôležitejšou obilninou na Ukrajine.
Špalda (Triticum spelta) - Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.

V súčasnom globálnom svete sú niekedy označenia mätúce, pretože pšenica jarná sa seje v mnohých krajinách na jeseň (Austrália, India, Nový Zéland …). Jarná pšenica sa seje v mnohých krajinách na jeseň (Austrália, India, Nový Zéland …). Vo Veľkej Británii testujú pšenicu jarnú v oboch termínoch sejby ako na jar, tak na jeseň. Už v prvorepublikových učebniciach sa pšenice rozdeľovali podľa termínu sejby na ozimné, presievkové a jarné s tým, že „je treba dbať, aby sa ozimka s jarkou nezamenila, lebo ozimka vysiata na jar sa plazí po zemi a nevytvára žiadne steblá, alebo len zriedkavo a neskoro a jarka vysiata na jeseň ľahko vyzimuje“ (Pěstování rostlin, 1940).

Príprava pôdy a podmienky pre pestovanie

Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.

K tomu, aby ste vypestovali pšenicu, nepotrebujete nič špeciálne, potrebujete osivo na sadenie a kvalitnú pôdu, ktorá pripomína kompost, teda pôdu, ktorá je riadne a kvalitne pohnojená. Potrebné je vybaviť sa zemou, ktorá je svojou štruktúrou podobná kompostu, ktorý sa využíva na pestovanie paradajok, uhoriek a iných domácich plodín. Dnes si môžete kúpiť vlastný kompostér, ktorý vám spracuje pokosenú trávu, lístie a zvyšky jedál. Je to maximálne prírodné hnojivo, ktoré máte vyrobené zadarmo a nemusíte míňať zbytočné financie na kúpu drahej zeminy.

Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby si zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom. Jesennou prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 - 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny. Smykovanie s bránením a príprava lôžka pre osivo do hĺbky 50 - 60 mm kombinovaným kultivátorom po predchádzajúcom zapravení potrebnej dávky N, P, K hnojív a herbicídov je sled prác pred vlastnou sejbou. Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty. Táto podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy.

Výber predplodiny a osevný postup

Ozimná pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).

Čas výsevu a hustota osiatia

Odpoveď na otázku kedy začať so sadením pšenice nebude od nás jednoznačná, pretože existujú dva najznámejšie typy pšenice, a teda každý druh pšenice sa sadí v inom období. Dôležité je sadiť semiačka určené na to ročné obdobie, v ktorom chcete sadiť. Ozimná pšenica sa začína sadiť od jesene a približne tak do mája. Od jesene do približne polovice mája sa sadia oziminy. Jarná pšenica sa sadí na jar, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Ideálny čas na sadenie je jar a jeseň, kedy s istotou môžeme povedať, že budete môcť očakávať krásne mladé klíčky.

Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. Pri týchto podmienkach dokonca s očakávanou mierou odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m², berúc do úvahy odrody „typu klasu“ (najlepšie hlbšie) a typy hustoty zásob (najlepšie vyššie). Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechajte vzdialenosť 15-20 cm.

Výsevok priadnych ľanov je od 25 - 28 mil. klíčivých semien na 1 ha, pri olejných 10 - 15 mil.ha-1. Hmotnostne sa výsevok pohybuje od 100 - 180 kg.ha-1.

Pěstování zeleného krmení - Pšenice. Krátká ukázka. (Hydroponní automatická pěstírna).

Výživa a hnojenie

Pestovanie ozimnej pšenice nie je jednoduché, spomedzi všetkých obilnín je najnáročnejšia na dostupnosť živín v pôde. Ak sú dodržané termíny sejby, pôda má dostatok vlahy a všetkých potrebných minerálnych látok, potom pšenica ozimná začína klíčiť už 15 dní po vzklíčení. Agrárnik má záujem na tom, aby pšenica mala dostatok vlahy a živín. Ak nemá dostatok vlahy alebo minerálnych látok, rastlina vyhodí jeden klas s maximálnym možným počtom zŕn v danej situácii - je to geneticky naprogramované na reprodukciu.

Dusík (N)

Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Hnojenie dusíkom dávkami vyššími ako 60 kg.ha-1 už z ekonomického hľadiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna. Skúsenosti ukazujú, že nie je možné aplikovať celú dávku dusíka potrebnú pre ozimné plodiny na celé vývojové obdobie naraz - je potrebné ju rozdeliť do viacerých aplikácií. Pšenica spotrebuje až 90% všetkého dusíka na jar, po obnovení vegetácie. Hlavné množstvo dusíka si ozimná pšenica osvojí na jar až do začiatku klasenia. Nedostatok dusíka pred vyklíčením spiaceho púčika vedie k zastaveniu rastu tohto výhonku. Ak sa nedostatok dusíka zistí počas tvorby 4. a 5. listu na hlavnom stonku, je pravdepodobné, že rastlina už nestihne vytvoriť prvý a druhý výhonok. Na čiastočné vyriešenie situácie by sa mala použiť listová aplikácia dusíka.

Na jar, počas obnovenia vegetácie, sa oziminy dostávajú do situácie, keď je potreba živín vyššia ako kapacita koreňového systému, napríklad v dôsledku nízkej teploty pôdy. V tomto prípade je východiskom z tejto situácie listová aplikácia UAN-32. Účinná látka z kvapiek na listoch sa veľmi rýchlo objaví vo vnútri rastliny a poskytne ozimným plodinám zásoby dusíka. Nové výhonky sa prestanú objavovať na začiatku fázy rastu rúrky. Aplikácia dusíka na konci fázy vzchádzania z trubice zvyšuje obsah bielkovín v zrnách. Z dusíka asimilovaného rastlinami sa 70% odoberie z poľa ako výnos.

Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1.

Fosfor (P)

Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn. V prípade nadmerného nedostatku dusíka a fosforu vo fáze klíčenia zrna dochádza k inhibícii rastu koreňov, čo následne znižuje úrodu. Absorpcia fosforu je nerovnomerná - 30% z celkovej dávky sa absorbuje pred fázou kultivácie a zvyšných 70% počas fázy kultivácie a vzchádzania rúr. Tento prvok sa asimiluje z pôdy už od prvých dní rastu. Jeho maximálne množstvo sa asimiluje vo fázach vzchádzania a klasenia. Pre fosfor je to už 80%. Ak bol fosfor na začiatku vegetácie (na jeseň) nedostatočný, koreňový systém je nedostatočne vyvinutý, listy sú menšie, tmavšie ako zvyčajne a zrno dozrieva neskôr. Pri nedostatku fosforu sa zhoršuje aj vývoj zrna. Celkový počet kláskov v rastline a počet kvetov na každom klásku sa znižuje.

Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1.

Draslík (K)

Draslík zvyšuje odolnosť voči chladu a posilňuje klíčenie. Zvyšuje odolnosť ozimín voči chladu, zvyšuje pevnosť stonky, čo je dôležité najmä pre odrody náchylné na poľahnutie, a zvyšuje odolnosť voči patogénom. V prípade nedostatku draslíka počas obdobia intenzívneho rastu sa najprv objavia žlté škvrny na horných listoch a potom zožltnú aj spodné listy a stonka. Ak sa nedostatok v tejto fáze neodstráni, zožltnuté listy zaschnú, počnúc hornou časťou stonky. Koreňový systém tiež trpí nedostatkom draslíka - objavia sa korene bočných výhonkov, ktoré však nerastú. Pre draslík je táto hodnota 10%.

Dávky K by mali byť podľa pôdnej zásoby od 30 - 80 kg.ha-1. Aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave. Aplikovať je možné aj podľa predpokladanej úrody, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5 kg a draslíku 20 kg na tonu predpokladanej úrody. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5.

Síra (S)

Molekula bielkovín sa skladá z viacerých makronutrientov, ale samostatne treba povedať o síre. Je to jeden z najdôležitejších "partnerov" dusíka - pri nedostatku síry sa zastavuje redukcia a asimilácia dusíka rastlinami. Preto by sa pri aplikácii dusíka mala aplikovať aj síra, aby sa zabezpečila správna asimilácia dusíka.

Ošetrovanie počas vegetácie

Počas obdobia sucha sa snažte aspoň raz denne jemne poliať políčko. Ak prší, nechajte to na prírodu, ona si s tým poradí sama. Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami. Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín.

Choroby a škodcovia pšenice

Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Ochrana pred chorobami: Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice. Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej miesto ozimnej k ich regulácii.

Zber a spracovanie po zbere

Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice. Pšenica dozrieva počas jesene a vtedy prichádza na rad aj žatva. Žatva je obdobie, kedy sa zbiera úroda, ktorá nám vyrástla, teda prichádza obdobie, vďaka ktorému uvidíme, akú máme úrodu a ako sme sa o naše obilniny starali. Žatva prebieha v rôznych intervaloch a je pri nej veľmi dôležité dbať na to, aby sa zbieraná úroda nepoškodila.

Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Po celom procese opatrne pozbierajte svoju úrodu a môžete začať chystať vašu vlastnú pšeničnú múku. Po zbere musíte pšenicu dôkladne vysušiť, aby ste zabránili vzniku plesní. Zrná pšenice môžete uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.

Pestovanie pšenice v malom meradle

Myslíte si, že na pestovanie pšenice je potrebné aby váš pozemok disponoval obrovskými rozmermi? Nie je to pravda, pšenica sa dá pestovať aj na omnoho menších políčkach alebo len v kvetináči. Chvíľku to však potrvá ale na druhej strane výsledok je nezameniteľný. Sadenie pšenice vyzerá potom nasledovne: osivo pšenice porozhadzujete rovnomerne po priestore, kde idete pšenicu zasadiť a následnej ju opatrne a jemne prehrabete tak, aby sa zakryla pôdou. Keď už máte vybraté miesto a pripravené hnojivo, jemne začnite rozhadzovať resp. rozsýpať semiačka pšenice. Následne sa snažte pomocou hrablí pozakrývať semiačka. Hlavné je, aby semiačka pšenice mali dostatočný prísun vody.

Po tomto celom období čakania a tešenia sa určite budete vidieť prvé malé výrastky, nazývané výhonky. Zo zelených výrastkov sa postupne stávajú hnedé steblá. Na konci stebielok začnú vznikať hlávky, čo znamená, že ste svoju úrodu perfektne doviedli do úspešného konca. Nie je nič lepšie ako keď si človek dokáže sám niečo krôčik po krôčiku vypestovať aj napriek tomu, že na začiatok je to len v malom množstve.

tags: #pestovanie #domacej #psenice