Legislatívny rámec pestovania energetických plodín na Slovensku

Pestovanie energetických rastlín na Slovensku je regulované komplexnou legislatívou, ktorá sa postupne vyvíjala a doplňovala v priebehu rokov. Táto legislatíva zahŕňa širokú škálu zákonov, nariadení vlády a vyhlášok, ktoré upravujú rôzne aspekty od registrácie, uvádzania na trh, až po používanie prípravkov na ochranu rastlín.

Zákonník slovenskej legislatívy

Kľúčové legislatívne rámce

Základným pilierom legislatívy v oblasti poľnohospodárstva a rastlinnej výroby sú zákony, ktoré stanovujú všeobecné pravidlá a rámce. V kontexte pestovania energetických rastlín je dôležité sledovať najmä:

  • Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý bol následne novelizovaný, napríklad zákonom č. 202/2008 Z.z.
  • Zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktorý bol menený napríklad zákonom č. 279/2007 Z. z.
  • Zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý bol novelizovaný viackrát, vrátane zákona č. 45/2009 Z. z. a zákona č. 405/2011 Z. z.
  • Zákon č. 597/2006 Z. z., ktorý bol menený napríklad zákonom č. 467/2008 Z. z.
  • Zákon č. 184/2006 Z. z., ktorý bol vykonávaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 69/2007 Z. z.

Okrem týchto základných zákonov je dôležité sledovať aj početné nariadenia vlády a vyhlášky, ktoré detailnejšie špecifikujú jednotlivé požiadavky a postupy.

Prehľad dôležitých predpisov v chronologickom poradí (výber)

Legislatívny rámec sa neustále menil a dopĺňal. Tu je výber niektorých kľúčových predpisov, ktoré sa týkajú pestovania energetických rastlín a súvisiacich oblastí:

Dátum účinnosti Číslo predpisu Názov predpisu
1.1.2000 Zákon č. 136/2000 Z. z. Zákon o hnojivách.
1.7.2003 Zákon č. 469/2003 Z. z. Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov.
1.1.2004 Predpis č. 64/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh.
1.1.2005 Predpis č. 177/2005 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z.
1.7.2005 Zákon č. 193/2005 Z. z. Zákon o rastlinolekárskej starostlivosti.
1.1.2007 Predpis č. 69/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 184/2006 Z. z.
1.1.2008 Predpis č. 160/2008 Z. z. Nariadenie vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 440/2006 Z. z.
1.7.2009 Zákon č. 45/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.
1.1.2011 Predpis č. 123/2011 Z. z. Vyhláška MPRV SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MP SR č. 364/2007 Z.z.
1.1.2013 Predpis č. 117/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 485/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 117/2013 Z.
1.2.2014 Predpis č. 22/2014 Z. z. Nariadenie vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z.

Registrácia a uvádzanie prípravkov na trh

Jedným z kľúčových aspektov legislatívy týkajúcej sa pestovania rastlín je regulácia používania prípravkov na ochranu rastlín. Táto oblasť je detailne upravená vo viacerých predpisoch. Nariadenia vlády, ako napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/2004 Z. z., a jeho následné zmeny (napr. nariadenie vlády SR č. 177/2005 Z. z.), špecifikujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na trh. Dovážať prípravky môžu držitelia registrácie, ktorí získajú príslušné osvedčenie. Toto osvedčenie sa vydáva na obdobie piatich rokov. Prípravky na ochranu rastlín musia spĺňať prísne kritériá týkajúce sa ich zloženia, účinnosti a bezpečnosti. Súčasťou procesu registrácie je aj predkladanie bezpečnostnej karty prípravku, ktorá obsahuje informácie o jeho zložení, toxicite, ekotoxicite a spôsoboch aplikácie.

Schéma schvaľovacieho procesu pre prípravky na ochranu rastlín

Registrácia odrôd pestovaných rastlín

Okrem prípravkov na ochranu rastlín je legislatíva zameraná aj na samotné odrody pestovaných rastlín. Táto oblasť je upravená napríklad v Nariadení vlády SR č. 491/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín v znení nariadenia vlády SR č. 315/2007 Z. Registrácia odrôd zabezpečuje ich kvalitu a vhodnosť na pestovanie v konkrétnych podmienkach.

Technické požiadavky a postupy

Legislatíva tiež definuje technické požiadavky a postupy súvisiace s prípravkami a ich aplikáciou:

  • Prípravky musia byť označené v súlade s platnými predpismi.
  • Aplikácia prípravkov musí zodpovedať pokynom uvedeným v návode na použitie a bezpečnostnej karte.
  • Osobitné požiadavky sa môžu vzťahovať na morenie rastlín.
  • Skladovacia stabilita a doba použiteľnosti prípravkov sú dôležitými aspektmi, ktoré musia byť v súlade s legislatívnymi požiadavkami.
  • Metódy stanovenia zloženia prípravku musia spĺňať stanovené normy.
  • Tlak nasýtených pár a prchavosť sú fyzikálno-chemické vlastnosti, ktoré sa hodnotia pri registrácii.
  • Hodnoty LD 50 a LC 50 (letálna dávka a letálna koncentrácia) sú dôležitými ukazovateľmi toxicity prípravkov pre cicavce a iné organizmy.

Legislatíva tiež obsahuje zoznamy povolených účinných látok a prípravkov, ako aj zoznamy zakázaných látok.

Pestovanie rýchlorastúcich drevín

Z pohľadu bioenergetických plodín je regulované pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) a to za podmienok ustanovených v zákone o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa zákona sa rýchlorastúcou drevinou na poľnohospodárskej pôde rozumie porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy, na ploche väčšej ako 1000 m2, založený najviac na 20 rokov. Takýto porast možno založiť na menej kvalitnej poľnohospodárskej pôde, ktorá je podľa bonity - kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) - zaradená do piatej až deviatej kvalitatívnej skupiny. Tiež na kvalitnejšej pôde zaradenej aj do prvej BPEJ, avšak len ak je kontaminovaná rizikovými látkami. Potrebné je k tomu rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré vydáva na základe zákona o ochrane pôdy. Pestovať sa môžu aj na pôde zaradenej do tretej až štvrtej BPEJ, ak sa nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo je vystavená veternej erózii. Každý, kto chce pestovať rýchlorastúce dreviny na poľnohospodárskej pôde, musí na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu podať žiadosť o registráciu plochy. O pestovaní rýchlorastúcich drevín (RRD) formou plantáže na poľnohospodárskej pôde hovorí §18a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Plantáž rýchlorastúcich drevín je možné založiť na poľnohospodárskej pôde s bonitou 5. až 9. skupiny. Netreba pri tom žiadať o odňatie pozemku z poľnohospodárskej pôdy, teda zmeniť druh pozemku. Pri zakladaní a prevádzkovaní plantáže treba ale dodržiavať všetky pokyny podľa § 18a spomínaného zákona. Na založenie plantáže je potrebné predložiť žiadosť o registráciu plôch RRD. Všetky príslušné dokumenty, ktoré treba v tejto súvislosti predložiť sú uvedené v spomínanom § 18a. Čo sa týka druhového zloženia plantáže, nie je zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka obmedzenie. Nesmú sa však pestovať invázne druhy podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.

Paulownia domáce pestovanie časť prvá

Paulownia ako energetická plodina

Paulownia je energetická plodina, ktorá vyžaduje tzv „čapovanie“, výchovný rez na pník v prvom roku. Rez prevádzame po zime, povedie to k rastu kmeňa bez ohybov, dokonale rovného, najmenej 6 m dlhého, čím sa dosiahne maximálne množstvo dreva ako výrobný „typ A“. Výrub odporúčame v 8. roku. Paulownia svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami najlepšie vyhovuje výrobe ethanolu, vlákniny pre drevársky a papiernický priemysel, ale aj na výrobu biopalív a biomasy. Burzoví analytici predpokladajú, že cena Paulownie v EÚ a na svetových burzách čoskoro porastie, vychádzajúc z programovej orientácie EÚ na nasledujúce obdobie - potreby energetickej naviazanosti na biopalivá a energiu z obnoviteľných zdrojov. Paulownia svojimi širokými listami vynikajúco absorbuje oxid uhličitý a uvoľňuje kyslík - 900 metrov kubických na hektár za rok, čím je jedným z najlepších absorbérov oxidu uhličitého. Paulownia isopren neprodukuje vôbec, na rozdiel od vŕby, topoľa a iných rýchlorastúcich drevín, a navyše rastie oveľa rýchlejšie vďaka rovnakému typu fotosyntézy ako má napríklad kukurica. Na vytvorenie určitého množstva biomasy teda potrebuje výrazne menej dusíka a vody ako rastliny s bežným typom fotosyntézy, mala by teda oveľa lepšie prosperovať aj v sušších a dusíkom chudobných pôdach. Koreň a štiepka Paulownie sú veľmi cenené ako biomasa pre nízky obsah popola, chlóru a draslíka s absenciou oxidu kremičitého. Paulownia svojimi veľkými kvetmi prispieva v nesmiernej miere k „záchrane včelstva“. Med z Paulownie má pozoruhodnú chuť, svetlú farbu a je ho možné porovnávať iba s agátovým medom, s ktorým má rovnaké vlastnosti. Med sa tiež používa ako liek, pomáha liečiť zápal priedušiek a ochorení dýchacích ciest, zlepšuje trávenie. Odporúča sa pestovať v polohách do nadmorskej výšky 700 m nad morom. Drevina nie je síce veľmi citlivá na typ pôdy, ale je dôležité, aby pôda bola hlboká a dostatočne odvádzala vodu. Nevyhovujú jej ťažké ílovité pôdy ani veľmi kyslé pôdy. Stromy potrebujú veľa svetla. Ku spomaleniu rastu stromov môže viesť i koreňová konkurencia burín, preto je potrebné burinu obmedzovať čo najskôr po výsadbe a často ešte aj v 2. roku. Ťažiť je možné 3-krát bez jeho „preplantážovania“, tzn. že jeden jedinec má vhodné drevo pre ekonomické využitie len počas tohto obdobia. Projekt Paulownia je inovačným prvkom vnútroštátnej a medzinárodnej scény v prístupe k programu rozvoja vidieka v oblasti obnoviteľných zdrojov energie z biomasy, sekvestrácii CO2 v nábytkárskom a stavebnom priemysle. Odolnosť voči patogénom, vysoká odolnosť voči vysokým a nízkym teplotám predurčujú výber „klonu Pw 9501“ pre program „Európa 2020“, ako aj pre jednoduchosť pestovania samotného. Výhodou je jednoduchosť pri príprave pôdy, minimálne požiadavky na vodu a živiny.

Plantáž Paulownie

Agrivoltaika na Slovensku

Spoločné využitie pôdy na pestovanie plodín a výrobu elektriny zo slnka môže podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) posilniť slovenské poľnohospodárstvo aj energetiku. Čelí však legislatívnym bariéram, o ktorých jej zástupcovia rokovali s predstaviteľmi rezortov pôdohospodárstva a hospodárstva. Prínos pre poľnohospodársku výrobu podľa SAPI potvrdzujú skúsenosti z agrivoltickej elektrárne EWS Sonnenfeld v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha. Napríklad v roku 2024 boli výnosy poľnohospodárskych plodín na plochách zakrytých fotovoltickými panelmi až o 10 % vyššie ako na susediacich plochách bez nich. Agrivoltaika môže podľa asociácie zároveň významne prispieť k domácej výrobe zelenej elektriny bez toho, aby zaberala kvalitnú pôdu a znižovala biodiverzitu. Asociácia upozorňuje, že slovenská legislatíva zatiaľ výstavbu agrivoltických elektrární neumožňuje. Na Slovensku sú na výrobu elektriny zo slnka vhodné práve južné regióny s pôdou vysokej bonity. Poľnohospodári sa podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy musia rozhodnúť, či pôdu budú využívať na pestovanie plodín alebo na výrobu elektriny zo slnka. Tým, že ich štát núti vybrať si len jednu možnosť, oberá ich o príjmy z kombinácie oboch činností.

Agrivoltaický systém: panely nad poľnohospodárskou pôdou

tags: #pestovanie #energetickych #plodin #zakon

Populárne príspevky: