Komplexný sprievodca pestovaním jedlého gaštana: Od semena po bohatú úrodu
Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) je majestátny strom, ktorý si na Slovensku vyžaduje špecifické klimatické a pôdne podmienky. Pre gaštan jedlý v našich klimatických podmienkach je charakteristický jeho roztrúsený výskyt, prevažne v oblastiach pahorkatín južného, juhozápadného a juhovýchodného Slovenska.
Gaštan je acidofilná drevina, čo znamená, že mu vyhovujú pôdy s pH 5 - 6. Ideálne sú hlinité, dostatočne hlboké pôdy bohaté na živiny s dostatkom vlahy. Gaštan jedlý obľubuje slnečné a teplejšie miesta, znáša nanajvýš polotieň a dostatočnú vzdušnú vlhkosť. Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné, nakoľko tu dochádza k veľkým výkyvom teploty vzduchu v priebehu roka a dňa, ako aj k veľkému vysušovaniu pôdy a vzduchu počas letných horúčav. Naproti tomu reliéfy pahorkatín vytvárajú podmienky na zmierňovanie teplotných rozdielov v rámci roka aj dňa, a preto je tu gaštan menej vystavený nepriaznivému vplyvu nízkych zimných teplôt ako aj letného sucha.
Výber miesta a podmienok pre výsadbu
Na pestovanie gaštana potrebujeme slnečné miesto, nie v tieni iných stromov a budov. Nie veľmi vo vetre, ale na mieste, v ktorom sa môže postupne rozvíjať. Počítame však pri ňom, že postupne môže rásť a dosiahnuť 3 metre až 6. Záleží od odrody a podmienok, ktoré stromu poskytneme. Gaštan jedlý je stredne veľký až veľký dlhoveký listnatý strom, ktorý môže dorastať do výšky až 25 metrov a dožíva sa stovky rokov. Kôra je v mladosti na dotyk hladká a červenohnedá, zatiaľ čo v neskoršom veku sa mení na tmavohnedú s prasklinami. Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo po troch až piatich listoch. Koruna má vajcovitý tvar.
Pri výbere miesta je dôležité mať dostatočne veľkú záhradu, pretože ide o mohutný strom. Ak sadíte niekoľko gaštanov za sebou, nechávajte rozstup aspoň 5 metrov, aby mali stromy vzájomne dostatok priestoru. Odporúčaný však bude skôr väčší rozstup, ak sadíte gaštany ako investíciu do budúcna pre budúce hospodárenie a produkciu.
Pôdne podmienky
Gaštan jedlý obľubuje v lete suchšie podmienky a naopak počas jari vyžaduje dostatok vlahy. Ľahká a stredne vlhká prevzdušnená pôda, zásobená živinami, neutrálneho, alebo mierne kyslého pH bude ideálna. Gaštan je tolerantný voči kyslým, štrkovým alebo kamenitým pôdam, neobľubuje vápenaté, ílovité a nepriepustné pôdy. Ak vám záleží na presných hodnotách, je možné otestovať pôdu na hodnoty pH pomocou záhradných testerov a podľa toho upraviť aj hnojenie pôdy pred výsadbou.
Rozmnožovanie gaštana jedlého
Úspešné pestovanie gaštana jedlého začína správnym výberom spôsobu jeho rozmnožovania a následnou dôkladnou výsadbou na trvalé stanovište. Tieto počiatočné kroky sú absolútne kľúčové a zásadne ovplyvňujú budúci rast, zdravotný stav a predovšetkým plodnosť stromu. Kým rozmnožovanie zo semena je fascinujúcim, no zdĺhavým procesom s neistým výsledkom, vegetatívne metódy, ako je vrúbľovanie, zaručujú prenos vlastností vybranej odrody.
Rozmnožovanie zo semien (generatívne rozmnožovanie)
Množenie gaštana semenom má však dve hlavné nevýhody. Prvá nevýhoda je, že semenáče gaštana začínajú plodiť až po 10 až 15 rokoch. Skoršia plodnosť sa vyskytuje iba pri medzidruhových hybridoch. Pri našich pokusoch, krížence získané po kontrolovanom opelení gaštana jedlého peľom gaštana japonského (Castanea crenata Sieb et Zucc.) začali plodiť už v štvrtom roku života. Ďalšou nevýhodou semenáčov gaštana je, že veľkosť ich plodov je vo väčšine prípadov rozdielna od veľkosti plodov z ktorých pochádzajú. Môžu mať plody menšie ale aj väčšie ako má materský jedinec.
Na výsev je potrebné použiť čerstvé, zdravé a dobre vyvinuté semená z poslednej úrody. Semená gaštana veľmi rýchlo strácajú klíčivosť, ak vyschnú, preto je kľúčové udržať ich vlhké od zberu až po výsev. Pred samotným výsevom musia semená prejsť procesom stratifikácie, čo je v podstate simulácia zimného obdobia. Semená sa zmiešajú s vlhkým pieskom alebo rašelinou a uskladnia sa v chlade pri teplote 3 až 5 °C po dobu 2 až 4 mesiacov. Výsev sa realizuje na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, buď priamo na záhon alebo do hlbokých kvetináčov či kontajnerov. Semená sa vysievajú do hĺbky približne 5-8 cm. Sadíme buď do záhona v ovocnej škôlke alebo priamo na mieste kde chceme mať štepenca - v sade alebo záhrade. Plody sadíme do dobre skyprenej pôdy do hĺbky 5 až 8 cm tak, aby klík resp. vrchol plodu smeroval do boku - vodorovne. Z miesta kde vychádza z plodu klík - primárny koreň vychádza neskôr aj primárna os a pri spomínanom spôsobe sadenia majú rovnako veľkú šancu na rásť správnym smerom. Pri sadení gaštanov v záhone je dobre zem nakopcovať a prikryť čiernou PET fóliou s otvormi na miestach sadenia plodov podobne ako sa to robí niekedy pri sadení uhoriek alebo inej zeleniny. V záhone sadíme plody v rade 15 až 20 cm od seba a medzi radmi 60 až 120 cm podľa toho aký spôsob ošetrovania semenáčikov zvolíme. Aj na cieľovom mieste budúceho štepenca sa odporúča sadiť dva až tri plody vzdialené od seba 15 až 20 cm, aby sme získali viac podpníkov a zvýšili pravdepodobnosť, že na danom mieste zostane nakoniec jeden ujatý štepenec.
Mladé semenáče si vyžadujú starostlivú opateru počas prvých rokov života. Je potrebné ich chrániť pred priamym poludňajším slnkom, silným vetrom a konkurenciou burín. Pravidelná zálievka a príležitostné prihnojenie podporia ich zdravý rast. Po vzídení mladých rastliniek gaštana sa odporúča ich časté zavlažovanie, aby dopestované semenáčiky boli dostatočne silného vzrastu, čo je jedna z podmienok kladených na podpník gaštana.
Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovanie a očkovanie)
Vegetatívne rozmnožovanie je preferovanou metódou v komerčnom ovocinárstve, pretože zaručuje, že nová rastlina bude mať identické vlastnosti ako materský strom, z ktorého bol odobratý materiál. Týmto spôsobom sa zachovávajú všetky cenné vlastnosti vybranej odrody, ako je veľkosť a chuť plodov, skorá rodivosť či odolnosť voči chorobám. Najbežnejšou a najúspešnejšou metódou vegetatívneho rozmnožovania gaštana jedlého je vrúbľovanie. Vrúbľované stromy vstupujú do rodivosti podstatne skôr, zvyčajne už na 3. až 5. rok.
Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie gaštana je jar, v období, keď začína prúdiť miazga. Vrúble sa odoberajú v zime, v období vegetačného pokoja, a uchovávajú sa v chlade, aby predčasne nevypučali. Existuje niekoľko techník vrúbľovania, pričom pri gaštane sa najčastejšie používa spojkovanie, vrúbľovanie do rázštepu alebo za kôru. Kľúčom k úspechu je zabezpečiť dokonalý kontakt kambiálnych pletív podpníka a vrúbľa, čo umožní ich zrastenie.
Okrem vrúbľovania sa v špecializovaných škôlkach využíva aj metóda očkovania, ktorá je v podstate formou vrúbľovania, pri ktorej sa ako vrúbeľ používa len jeden púčik s kúskom kôry. Očkovanie sa vykonáva v lete, zvyčajne v auguste, keď je kôra podpníka dostatočne pružná.
Zvládnutie štepenia kôry na veľkých podpníkoch vlašských orechov pre vysokú mieru úspešnosti túto jar
Autovegetatívne množenie - hrúženie so zaškrcovaním
Najefektívnejší a súčasne jediný spôsob autovegetatívneho množenia gaštana používaný v pestovateľskej praxi je hrúženie so zaškrcovaním. Tento spôsob množenia sa začal používať vo Francúzsku na lokalite Brive a preto sa často používa aj francúzsky názov tejto metódy - marcottage (markotáž). Množia sa takto najmä odrody gaštana hybridného pôvodu napr. ´Marigoule´, ´Maraval´ (C. crenata x C. sativa) ale aj niektoré odrody C. sativa. Medzi odrodami gaštana sú však veľké rozdiely v schopnosti zakoreňovania spomínanou metódou. Pri niektorých odrodách resp. genotypoch sa vytvárajú nad miestom zaškrtenia enormne veľké kalusy bez toho, aby sa vytvárali korene.
Výhonok, ktorý vyrastie zo štepu zrežeme na jar nasledujúceho roku na dva až tri očká. Vyrastú dva až tri výhonky, ktoré opäť zrežeme podobne ako pôvodný výhonok. Výhonky, ktoré ideme odnožovať musia byť ešte zelené, nezdrevnatené. Vhodné obdobie na odnožovanie je medzi 20. májom a 10. júnom. Vyberajú sa výhonky stredne silného rastu, aby zaškrtenie nebolo veľmi silné a jeho priebeh pomalší. Pri vybraných výhonkoch sa potom do výšky asi 20 cm odstránia listy a ich báza sa omotá dostatočne pevným oceľovým drôtom vo forme dvoch slučiek. Výhonky sa prihrnú jemnou zeminou, ktorej kyslosť by mala byť medzi 4,5 až 5,5 pH. So zväčšovaním priemeru výhonkov sa drôt začína zarezávať do kôry, dochádza k zastaveniu prenikaniu živín a auxínov z listov smerom dolu a nad miestom zaškrtenia sa vytvára kalus, z ktorého začínajú vyrastať korene. V neskorej jeseni, po opade listov, sa môže začať so zberom zakorenených výhonkov.
Výsadba sadeníc
Samotná výsadba sadenice gaštana je kritickým krokom, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu. Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jeseň (od októbra do zamrznutia pôdy) alebo skorá jar (marec, apríl). Jesenná výsadba umožňuje stromu lepšie zakoreniť ešte pred príchodom zimy a na jar tak môže začať rásť skôr. Pred výsadbou je potrebné korene sadenice, najmä ak ide o voľnokorennú, namočiť na niekoľko hodín do vody, aby sa rehydratovali.
Výsadbová jama by mala byť pripravená vopred a mala by byť dostatočne priestranná, minimálne dvakrát širšia a hlbšia ako koreňový bal sadenice (približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku). Na dno jamy sa umiestni vrstva kvalitného kompostu alebo záhradníckeho substrátu zmiešaného s pôvodnou zeminou. Do jamy sa pred výsadbou zatlčie aj oporný kôl, ktorý bude mladému stromu poskytovať stabilitu. Zatĺkanie kolu až po výsadbe by mohlo poškodiť korene. Sadenicu umiestnime do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (zhrubnutá časť na kmeni) zostalo minimálne 10-15 cm nad úrovňou terénu. To je veľmi dôležité, pretože ak by sa miesto vrúbľovania dostalo pod zem, ušľachtilá časť by mohla zakoreniť a strom by stratil vlastnosti podpníka. Korene rovnomerne rozprestrieme v jame a postupne zasypávame zeminou, ktorú priebežne jemne utláčame, aby sme odstránili vzduchové bubliny. Ihneď po výsadbe je nevyhnutné strom dôkladne zaliať, a to aj v prípade daždivého počasia. Výdatná zálievka zabezpečí dobrý kontakt koreňov s pôdou. Následne kmeň priviažeme k opornému kolu voľnou osmičkovou slučkou, ktorá zabráni zarastaniu úväzku do kôry. Okolie stromu je vhodné zamulčovať vrstvou kôry alebo iného organického materiálu. Hnojíme pravidelne hlavne mladé rastliny, aby sme dosiahli ich zdravý rast a nabratie sily.
Odrody gaštana jedlého
Výber správnej odrody gaštana jedlého je rozhodujúci pre budúcu úrodu a spokojnosť pestovateľa. Odrody sa líšia vo viacerých vlastnostiach, ako je veľkosť a chuť plodov, čas dozrievania, odolnosť voči chorobám (najmä voči rakovine kôry) a mrazuvzdornosti. Pre naše klimatické podmienky je dôležité vyberať odrody, ktoré sú dostatočne odolné voči zimným mrazom a ktorých plody stihnú dozrieť pred príchodom jesenných chladov.
Medzi odrodami gaštana sú však veľké rozdiely v schopnosti zakoreňovania spomínanou metódou. Pre gaštan nie sú vyšľachtené žiadne špeciálne podpníky tak ako je tomu napr. pri jabloniach. Spravidla sa ako podpníky pre určitú odrodu používajú jednoročné semenáče vypestované z plodov tejto odrody.
V krajinách Stredomoria, najmä v Taliansku, Francúzsku ale aj Španielsku, Portugalsku, Grécku a Turecku je gaštan významnou ovocnou drevinou a pestuje sa tu množstvo odrôd pochádzajúcich zo šľachtenia gaštana jedlého (Castanea sativa) ako aj ázijských druhov gaštana - gaštana japonského (Castanea crenata) a gaštana čínskeho (Castanea mollissima Blume) a z medzidruhových hybridov spomínaných troch druhov.
V rôznom období rozvoja šľachtiteľského umenia sa na trhu objavilo niekoľko odrôd klasického jedlého gaštana.
- Bouche de Bétizac - francúzska odroda s veľkými plodmi, zaujímavá svojou korunou, najmä ak je posadená na kmienku. Plody sú veľké, chutné, sladké.
- Marrone di Combai - talianska odroda s malými ale výrazne chuťovými plodmi.
- ´Bojar´ a ´Mistral´ - odporúčané odrody pre teplejšie oblasti Slovenska.
Starostlivosť o gaštan
Zálievka a hnojenie
Mladé stromy sadíme do odvodnenej pôdy bez zadržiavanej vody. Ideálne dobre vyživovaná pôda s pravidelnou zálievkou. Starší strom zvláda bežné „prírodné podmienky“ bez zásahu človeka. Počas tvorby plodov sa však odporúča sledovať strom a prirodzené zrážky doplniť aj vlastnou zálievkou. Docielime tak plnohodnotné plody a kvalitnú úrodu. Hnojíme pravidelne hlavne mladé rastliny, aby sme dosiahli ich zdravý rast a nabratie sily.
Rez a tvarovanie
Rez gaštanov je dôležitý na zabezpečenie zdravého rastu stromu a kvalitného plodenia. Najlepší čas na rez gaštanov je v neskorej zime alebo skoro na jar, keď strom nie je v aktívnom raste. Vyhnite sa rezu počas leta, lebo letný rez môže strom oslabiť, keďže počas aktívneho rastu je náchylnejší na infekcie a choroby. Gaštany sa v prvých rokoch nerežú, treba im ponechať voľný rast. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne.
Gaštany by mali byť tvarované do otvorenej koruny alebo vázovitého tvaru, ktorý umožní lepší prístup svetla a vzduchu do stredu stromu. Dôležité je ponechať dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami, aby sa zabránilo prehusteniu koruny. Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú kvalitné plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zamerajte na odstránenie starých a slabých vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Na škodcov a choroby zväčša netrpí. Mladé stromy však máme na dohľad. Niektorí škodcovia pre veľký dospelý strom nepredstavujú taký problém, ako pre mladé. Ak máme mladé pred očami a je ľahko ich skontrolovať, určite tomu venujme pozornosť a podľa toho aplikujme opatrenia. Používajte ochranné siete alebo obaly na kmene, aby ste chránili strom pred škodcami a zvieratami, ako sú zajace. Jedlé gaštany sú častokrát napádané parazitickými hubami, tie potom spôsobujú rakovinu kôry a následné vysychanie.
Zber a spracovanie plodov
Plody gaštanov sa objavujú po zhruba piatom roku po vysadení, niekedy skôr. Vrúbľované stromy začínajú rodiť okolo 10. roku, niektoré odrody aj skôr. Plody zberáme tie, ktoré odpadnú samé, nie zo stromu. Plody jedlých gaštanov dozrievajú koncom septembra a v októbri, kedy postupne padajú na pôdu v okolí stromu. Keďže pichajú, pri zberaní využite rukavice.
Po zbere rozložte gaštany v teplej miestnosti, aby obschli a dobre ich prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Sú na ňu totiž veľmi náchylné. Nasledujúci deň ich obráťte. Keď úplne vyschnú, uložte ich do pohárov medzi vrstvy piesku alebo ich môžete umiestniť v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach. Pri správnom uchovávaní v miestnosti bez mrazu vydržia až pol roka. Po zbere ich neskladujte uzatvorené, pretože by splesniveli. Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Ak si ich chcete uchovať dva alebo tri týždne, nechajte ich v šupke a uložte ich v papierovom vrecku do chladničky. Keď chcete mať gaštany poruke na dlhší čas, zmrazte ich.
Výživová hodnota a využitie gaštanov
Plody gaštana jedlého sú bohatým zdrojom vitamínov, a to najmä skupiny B, E a C. Z minerálnych látok je to draslík, vápnik, zinok, fosfor, horčík, železo alebo mangán. Nízky obsah tuku dopĺňa vyšší podiel cukru, preto by pri konzumácii dobrôt z jedlých gaštanov mali byť obozretní napríklad diabetici. Vynikajúco pomáhajú pri poruchách obličiek a problémoch s trávením. Majú antiseptický účinok a priaznivo pôsobia pri vyčerpaní, nechutenstve či chudokrvnosti. Liečivé však nie sú len plody.
Možností prípravy jedlých gaštanov je veľa a zďaleka sa nemusia konzumovať iba ako pečené gaštany. Najznámejšou formou využitia gaštanov je ich pečenie v rúre. Ideálne je nechať ich na pár hodín poležať vo vode. Najdôležitejším krokom je ich narezanie, aby v rúre „nestrieľali“. Následne ich pečieme po dobu 20-25 minút. Milovníci sladkého si určite radi pochutnajú na gaštanovom pyré či gaštanovom cheesecake. V cukrárskom priemysle je používaná gaštanová múka na výrobu kaší či placiek. Vyskúšať môžete gaštanovú roládu, tortu alebo chlieb. Plnku z jedlých gaštanov môžete využiť aj pri príprave netradičných palaciniek, dokonca pri výrobe zmrzlinových dezertov a sladkých krémov.
tags: #pestovanie #gastanu #jedleho #sadenie