Pestovanie geneticky modifikovaných potravín: Grafy, informácie a legislatíva
Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch. Ľudské zásahy do genetického materiálu rastlín (ale aj zvierat) sa dejú už tisíce rokov, od čias domestikácie. Žiadúce znaky a vlastnosti ako väčšia úrodnosť, väčší objem plodu, rýchlejší rast, sa po generácie preferovali selektívnym zámerným krížením. Genetické modifikácie sa označujú aj ako transgénové. V poslednej dobe sa, aj v súvislosti s rokovaniami EÚ so Spojenými štátmi, v médiách objavujú informácie o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO).
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Genetické modifikácie spočívajú vo vkladaní nového génu (nových génov) do DNA cieľového organizmu. Tento postup je nepresný a náhodný, čo môže mať nepredvídané a nezámerné dopady. Vložené gény môžu narušiť funkciu pôvodných génov, môžu byť v novom prostredí nestabilné alebo môžu fungovať inak, ako sa očakáva.
Za posledné storočie nastal obrovský rozmach biologických vied, ktoré viedli k rozmachu nových technológií tzv. biotechnológií, ktorých podstata spočíva v príprave organizmov (baktérií, rastlín a živočíchov) na mieru.
Kedy boli prvýkrát pripravené prvé transgénne rastliny a kedy sa začali komerčne využívať v poľných podmienkach? Manipulovalo sa s génmi hovädzieho dobytka so snahou zvýšiť produkciu mlieka či s odolnosťou sóje. V súčasnosti 70 - 80 % tradične spracovaných potravín v USA obsahuje GMO.
Väčšina geneticky modifikovaných (GM) plodín je spracovaná na potraviny alebo ako krmivo pre zvieratá.
Regulácia a povolenie GMO v EÚ
V Európskej únii platia na svete najprísnejšie kritériá upravujúce GMO. Už 20 rokov je nastavený prísny proces schvaľovania takýchto plodín. Metodológia sa neustále vyvíja a aj sa pravidelne upravuje a sprísňuje. To všetko na základe vedeckých podkladov.
Geneticky modifikované organizmy sa schvaľujú pre použitie v potravinárstve, alebo ako krmovina. Existuje aj schvaľovanie za účelom pestovania, čo je omnoho zložitejší proces. V EÚ je povolených len malý počet GMO plodín na pestovanie. Na pestovanie je povolených len niekoľko GMO plodín, napríklad MON810 (kukurica).
Samotný proces schvaľovania začína tým, že spoločnosť, žiadajúca o autorizáciu GMO musí predložiť množstvo podkladov, ktoré posúdi Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento úrad následne vydá stanovisko, či je produkt na dané použitie v poriadku alebo nie. Pred schválením musí každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).
Schvaľovací proces by bez pripomienok prebehol aj za jeden rok. Často sa však stane, že sú vznesené pripomienky alebo sa objavia nové fakty, čo proces samozrejme predĺži. Po umiestnení autorizovaných GM potravín na trh sa ďalej skúmajú ich dopady na životné prostredie. Tento komplexný prístup zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia.
Európska komisia nedávno rozhodla o autorizácii piatich GMO na používanie v oblasti krmív a potravín. Takto schválených odrôd GMO máme v EÚ okolo 30.
Označovanie a dovoz GMO v EÚ
Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali, či obsahujú GMO (v prípade, že GMO predstavujú minimálne 0,9% daného výrobku). Podľa smernice EÚ musia byť označené všetky potraviny obsahujúce viac ako 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov a to isté sa týka aj krmív pre zvieratá. Nedostatkom tejto legislatívy však je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom už označené byť nemusia.
Prísny právny rámec EÚ platí aj pri dovážaní GMO na európsky trh. Musí byť preukázané, že plodina nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie. Aj v prípade dovážanej sóje sa uplatňujú prísne pravidlá pre udeľovanie povolení. To znamená, že importujeme len tie odrody GMO, ktoré sú povolené na trhu EÚ.
Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. V EÚ je používanie GMO zakázané v ekologickej poľnohospodárskej produkcii.
Nové genomické techniky (NGT)
NGT (New Genomic Techniques), ako CRISPR, sú aktuálne v legislatívnej diskusii. Tieto techniky otvárajú nové možnosti v úpravách rastlín a živočíchov, ale zároveň vyvolávajú diskusie o ich regulácii a bezpečnosti.
Globálne rozšírenie a rozdiely v prístupe
V USA sú GMO bežne povolené a rozšírené. Najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu. V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO zakázané, aj keď sú schválené na úrovni EÚ. Členské štáty EÚ majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území.
Za ostatných dvadsať rokov sa pestovanie geneticky upravených potravín výrazne rozšírilo napríklad v USA. Podobne je to aj v Brazílii, Kanade alebo v Argentíne. Podľa údajov z ostatného obdobia sa geneticky upravené plodiny pestovali približne na 160 miliónoch hektároch. Medzi najviac geneticky modifikované potraviny patrí sója.
Európske poľnohospodárstvo patrí do zóny bez možnosti pestovať geneticky modifikované plodiny. Iné je to v zámorí. 26 z 27 krajín EÚ používa GM plodiny ako zdroj bielkovín do krmovín. Sója aj kukurica sa dovážajú v obrovských množstvách. Na európskom trhu sa produkuje veľké množstvo mäsa a nie je možné dopestovať dostatok krmiva pre zvieratá.
EÚ potrebuje na svojom území sóju ako zdroj bielkovín na kŕmenie zvierat vrátane kurčiat, ošípaných a hovädzieho dobytka, ako aj na produkciu mlieka. V súčasnosti jej EÚ dováža približne 30 miliónov ton za rok, pretože nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvá.
Prínosy a riziká geneticky modifikovaných plodín
Prečo práve geneticky modifikované rastliny majú v súčasnosti tak veľa odporcov a súčasne aj obhajcov? Je pestovanie geneticky modifikovaných plodín pre ľudstvo nevyhnutné? Aké máme alternatívy? V čom sú prínosy a riziká geneticky modifikovaných plodín? Sú geneticky upravené plodiny bezpečné pre človeka a zvieratá, v prípade že sa využívajú ako potravina alebo krmovina? Môžu nejako ohroziť biologickú rovnováhu v prírode?
Argumenty zástancov GMO
Zástancovia vidia v genetických modifikáciách budúcnosť poľnohospodárstva. Umožňujú efektívnejšiu produkciu (napr. vytvorením nutrične bohatších plodín alebo zvýšenie ich odolnosti), znižujú ceny potravín zvýšením ich objemu, čím zároveň bojujú proti hladu vo svete. Umožnenie ľubovoľných kombinácií žiadaných znakov a vlastností tak otvára množstvo nových možností.
Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú WHO a EFSA, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a nespôsobujú zdravotné problémy pri bežnom používaní.
Kritika a obavy spojené s GMO
Hoci sa tvrdí, že GMO znižujú potrebu pesticídov, niektoré GMO plodiny sú navrhnuté tak, aby tolerovali konkrétne herbicídy (napr. glyfosát). V krajinách s nízkymi príjmami môže byť zavedenie GMO finančne náročné a malé farmy môžu byť vytlačené väčšími podnikmi, ktoré majú prístup k technológiám.
Existujú názory proti od iných inštitúcií a organizácií. Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov.
V EÚ existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO):
- Greenpeace: Jedna z najaktívnejších skupín proti GMO. Tvrdia, že genetická modifikácia predstavuje hrozbu pre biodiverzitu, ekosystémy a ľudské zdravie. Kritizujú napríklad, že sľubované výhody geneticky upravených plodín (vyššia úrodnosť, menej pesticídov, zdravá výživa) sú len čistou teóriou. Na rozdiel od toho sa môžu vyskytnúť nepredvídané vedľajšie účinky ako napríklad strata rôznorodosti úžitkových rastlín, škodlivé účinky na včely a ostatný užitočný hmyz, alebo v prípade ľudí to môžu byť rozličné alergie na novovzniknuté bielkoviny v potrave.
- Krajiny s obmedzeniami: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko majú buď úplný zákaz pestovania GMO plodín, alebo veľmi obmedzujúce pravidlá.
- Ekologické poľnohospodárstvo: Zástupcovia ekologického poľnohospodárstva (producenti bio potravín) neobľubujú geneticky modifikované rastliny v ich susedstve. Pri ekologickom poľnohospodárstve sú totiž genetické modifikácie vylúčené. Platí to pre rastliny s možným prenosom génov a živočíšne krmivá.
Nešťastná pravda o GMO | Geneticky modifikované potraviny
Zdravotné riziká GMO
Zástancovia GMO potravín, vrátane WHO, špecializovanej agentúry OSN, nepripúšťajú negatívne vplyvy na zdravie spotrebiteľov. Existuje však viacero prípadov z minulosti a vedeckých štúdií, ktoré toto tvrdenie minimálne spochybnili.
Spomínané manipulácie s génmi hovädzieho dobytka pravdepodobne viedli k prepuknutiu mastitídy u dobytka a následnému ohrozeniu spotrebiteľov, keďže predávané mlieko sa stalo karcinogénnym. Škótsky výskum z roku 1998 na potkanoch zase ukázal, že technológia zavedenia génu (odolnosti voči voškám do zemiakov) spôsobila, že žalúdky potkanov považovali zemiaky za cudzorodé prvky.
Závažný tieň pochybností na zdravotnú nezávadnosť GMO potravín vrhá najmä netransparentnosť pri testovaní. Dominantná americká firma na trhu s GMO produktmi opakovane zámerne zavádzala odbornú aj širokú verejnosť. Dochádzalo k manipulácii a falšovaniu údajov, používali sa praktiky nátlaku, vyhrážania a zastrašovania, korupcia.
Nedostatočné testovanie a alergény
Hoci sú zákony týkajúce sa GM potravín v jednotlivých krajinách odlišné, koncepcia „podstatnej zhody“ sa po celom svete stala základom úradných posudkov. Zjednodušene povedané ide o to, že sa GM potraviny porovnávajú s ich ekvivalentnými náprotivkami. Ak sa nepríde na žiadny významný rozdiel medzi týmito dvoma potravinami, je geneticky modifikovaná potravina prehlásená za nezávadnú.
Druhým problémom je značné obmedzenie systémov na zisťovanie alergénnosti alebo toxicity GM potravín. Cieľom genetických modifikácií je vložiť do rastliny gény pre produkciu nových bielkovín, ktoré sa v nej normálne nenachádzajú, a práve tie môžu alergie následne spôsobovať. Vloženie nových génov môže viesť tiež k nežiadúcim zmenám v pôvodných proteínoch rastlín, ktoré by tým mohli vzniku alergie napomôcť.
To či je niektorý proteín potencionálnym alergénom sa však nedá určiť so stopercentnou istotou. Prevádzané skúšky zisťujúce charakteristiku proteínov a porovnávajúce ich so známymi alergénmi, nie sú celkom spoľahlivé. Tieto proteíny nemohli byť nikdy predtým súčasťou ľudskej stravy, takže tu chýba skúsenosť, z ktorej by bolo možné vychádzať. Sporne sa môžu javiť aj GM plodiny, ktoré už boli schválené ako bezpečné.
Bezpečnostné skúšky prevádzané na GM plodinách pri hodnotení zdravotných dopadov sú len krátkodobé - prebiehajú iba počas pár dní alebo iba niekoľko týždňov. Neprevádzajú sa dlhodobé testovania ani testovania na prípadnú chronickú toxicitu alebo zmeny v živinách. Bolo by dôležité skúmať prípadný postupný vývoj alergických reakcií behom dlhšieho pôsobenia GM potravín.
Britská Kráľovská spoločnosť sa zaoberala možnými dopadmi GM potravín na zdravie dojčiat a detí. Alergie na potraviny sú u detí omnoho častejšie než u dospelých: „alergie na potraviny sa objavujú u 1-2% dospelých a 6-8% detí“. Deti sú preto omnoho zraniteľnejšie voči niektorým alergénom, ktoré mohli zostať u GM potravín nezistené.
Vplyv na životné prostredie a biodiverzitu
GMO plodiny môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť. Veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo ne-GMO polí.
Mnohokrát sa pokusy s pestovaním GM plodín prevádzajú len v jednej alebo dvoch sezónach a v záverečnom súhrne chýba vyhodnotenie dopadov na životné prostredie. Nepriaznivé dopady genetického inžinierstva sa nemusia prejavovať okamžite, ale môžu byť zrejmé až po niekoľkých generáciách a vplyv životného prostredia môže pozmeniť zloženie rastliny.
Kontaminácia bežných poľnohospodárskych plodín upravenými GMO plodinami môže viesť aj k iným nechceným dôsledkom. Kontaminácia GMO kukuricou špeciálne upravenou pre biopalivá, môže spôsobiť katastrofu pre kukuricu určenú na konzumáciu. Niektorí vedci varujú, že gén z GMO rastliny sa dostáva aj na bežnú rastlinu, ale na iné miesto ako v pôvodnej GMO rastline a ovplyvňuje jej fenotyp - vonkajší vzhľad.
Pesticídy a herbicídy
Genetické modifikácie v prípade väčšiny plodín sú zatiaľ zamerané na odolnosť voči postrekom proti škodcom a burinám. Až 30 % zo všetkých GMO plodín celosvetovo je zameraných na odolnosť voči pesticídom, pričom až 80 % má toleranciu voči herbicídom. Je dôležité spomenúť, že spoločnosť, ktorá vyvíja GMO plodiny je zároveň producentom svetovo najrozšírenejšieho postreku, ktorý ničí všetky rastliny okrem uspôsobených GMO rastlín.
Pokiaľ pri samotných GMO rastlinách boli zdravotné dopady otázne, používanie spomenutého silného hebicídu a pesticídu sú omnoho jednoznačnejšie. Kým výrobca uvádza na produkte, že ide o biologicky odbúrateľný hebicíd, v skutočnosti spôsobuje funkčné poruchy bunkoveho delenia, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny. Účinná látka herbicídu od tejto spoločnosti, vysoko toxický dioxid, ktorý vyvoláva genetické poškodenia a rakovinu, bola používaná vo Vietnamskej vojne.
Ďalším príkladom je Argentína. Krajina je lídrom v exporte sóje. Väčšina jej ornej pôdy je využívaná práve pre túto plodinu, pričom 95% výroby ide na export. Viac než 18 miliónov hektárov zaberá GMO sója, na ktorú sa používa až 300 miliónov litrov pesticídov. Postrekuje sa lietadlami a to aj v blízkosti obývaných oblastí. Až 12 miliónov ľudí bolo vystavených údajne neškodnému postreku. Od začiatku pestovania GMO sóje sa extrémne zvýšil v oblasti výskyt vrodených vád, kožných chorôb a rakoviny aj u detí. Neskôr bolo pred súdom preukázané spojenie medzi ochoreniami a postrekovaním, čo viedlo k jeho zákazu.
Množstvo veľmi silných chemikálií má niekoľko ďalších dopadov. Kontaminácia vôd a pôd pričom v prípade Argentíny sa odhaduje jej znehodnotenie už do 10 rokov. Dramatické zníženie biodiverzity, ktorá zaručuje dlhodobú udržateľnosť ekosystémov, hromadné úhyny hmyzu, ktorý nie je škodcom, ako sú včely, pred čím varuje aj WHO. Naopak, v dôsledku nechcenej transgénovej kontaminácie bežných rastlín sa rozširuje kontaminovaná tzv. super burina a super chrobáky, ktoré likvidujú len ešte silnejšie látky.
Monopolizácia trhu a duševné vlastníctvo
GMO môžu byť lacnejšie na pestovanie, ale prístup k ich technológiám je často kontrolovaný veľkými korporáciami, čo vyvoláva obavy o monopolizáciu trhu a závislosť farmárov, pretože bývajú patentované práve veľkými korporáciami.
V súčasnosti najväčšia americká firma zaoberajúca sa GMO plodinami pokrýva 90 % všetkej sóje v USA, a 70% všetkých GMO plodín celosvetovo. Celosvetovo len 6 spoločností kontroluje celý trh s GMO plodinami. Pred 30 rokmi si trh delilo tisíce spoločností a žiadna nekontrolovala viac než 1 % na trhu.
Pokiaľ príde ku genetickej modifikácii a vytvoreniu novej plodiny, túto je možné patentovať si a uplatňovať celosvetovo svoje práva duševného vlastníctva. V praxi to znamená aj vyberanie licenčných poplatkov. Spomínané spoločnosti preto skupujú najmä semenárske firmy. Kontrolou nad semenami tak robia farmárov celosvetovo závislými pomocou patentov od GMO plodín ako aj od svojich vlastných postrekov.
Navyše farmár, ktorému sa na polia dostala GMO plodina aj neúmyselne (napr. vetrom) stráca práva nad celou takto zasiahnutou úrodou, nakoľko sa nedá odlíšiť GMO od ne-GMO.
Biopalivá a zaberanie pôdy
Silný impulz dal pestovaniu GMO plodín nedávny dopyt po biopalivách. V roku 2011 začali v USA s pestovaním GMO kukurice práve na tento účel. Sója či kukurica sa tak pestujú nie len ako jedlo, ale v mnohých prípadoch najmä ako budúce palivo. Genetická modifikácia navyše vie ešte vylepšiť potrebné vlastnosti týchto plodín.
Pestovanie poľnohospodárskych plodín pre biopalivá spôsobuje zvýšený dopyt po pôde, čo vedie k odlesňovaniu, násilnému zaberaniu pôdy v krajinách globálneho Juhu, vyľudňovaniu vidieka. Len v spomínanej Argentíne sa za posledných 20 rokov zmenšila zalesnená plocha o polovicu. Navyše je potrebné značné množstvo pôdy na výrobu malého množstva paliva, ktoré neprodukuje výrazne menej skleníkových plynov.
Skryté procesy a denný kontakt s GMO
Ak hovoríme o génovom inžinierstve v potravinách, nejde vôbec o rajčiaky, ktoré nikdy nezhnijú, alebo klonovanie oviec. Všetko sa začína a končí pri zvieracom krmive. My sa s geneticky modifikovanými potravinami dostávame do styku najmä cez živočíšne produkty, pretože GMO potravinami sú kŕmené zvieratá.
V prvej línii je to cez geneticky modifikované krmivo pre úžitkové zvieratá. To sa týka tak dojných kráv, ako aj jatočného dobytka a nosníc. Sedemdesiat tri percent celosvetovo vyrobenej sóje je geneticky modifikovaných. Horšie je to už len s cukrovou trstinou. V jej prípade ide v celosvetovom meradle až o deväťdesiat percent.
Použitie geneticky modifikovaných alebo vyrobených prísad je bežné v celom spektre potravín. K tomu sa pridáva geneticky modifikované krmivo pre zvieratá. Nie vždy musia byť takto vypestované alebo vyrobené potraviny jasne označené.
Patrí k vašim raňajkám kávička s mliekom alebo müsli vysypané do misky? Potom je vysoká pravdepodobnosť, že ste v najširšom zmysle slova prišli do styku s génovým inžinierstvom. Ale nie je toho až tak veľa, ako mnohí strašia. Mnohokrát ide o skryté procesy, vďaka ktorým genetické inžinierstvo preniká do nášho života.
Tu sa dostávame do ďalšej oblasti, v ktorej sa genetické inžinierstvo udomácnilo v pomerne veľkej miere. Do tejto oblasti patria aditíva (konzervačné látky) a technické pomocné látky. Je jedno či ide o pivo, jogurty, žemle alebo klobásky. Takmer do každého typu potravín sa pridáva veľké množstvo prísad. Pri výrobe konvenčných potravín možno používať viac ako 300 konzervačných látok.
Pri bežnom postupe sa mikroorganizmy, baktérie, kvasinky alebo plesne upravia pomocou genetického inžinierstva tak, aby produkovali určité substancie, napríklad enzýmy, vitamíny alebo arómy. Či predstavuje genetické inžinierstvo pre ľudí a prírodu nebezpečenstvo, nevie dnes nikto jednoznačne posúdiť. A predsa sú ľudia skeptickí.
Dnes už výrobcovia biopotravín nemôžu garantovať stopercentnú čistotu. Podporujú preto zákon o zachovaní nulovej tolerancie obsahu geneticky upravovaných zložiek a prísad v potravinách.
Príklady skrytých GMO v potravinách
- Lecitín v kakaových produktoch: Aby boli produkty z kakaa vláčne, pridáva sa do nich lecitín. Tento emulgátor spája tuk a vodu a veľmi často pochádza z geneticky upravovanej sóje. To však musí výrobca uviesť na obale.
- Glutaman sodný: Posilňovač chuti Glutaman sodný nás núti opakovane siahať po ďalšom a ďalšom praženom zemiačiku. Ak je to dovolené, vyrába sa z geneticky modifikovaných mikroorganizmov.
- Cystein (E920) v pečive: O vzdušné cesto a chrumkavý efekt po dopečení sa v prípade žemličiek a ostatného pečiva stará Cystein (E920). O vzdušnosť a chrumkavosť cesta sa pôvodne starali prasacie štetiny, dnes sú to GMO baktérie.
- Slad v pive: Slad, ktorý predstavuje jednu zo základných zložiek na výrobu piva, nesmie byť v niektorých krajinách geneticky modifikovaný. To však neplatí celosvetovo.
- Kukurica pre sliepky: Sliepky milujú kukuricu. Tridsať jeden percent kukurice (celosvetový priemer) však pochádza z geneticky modifikovaného osiva.
- Syridlo v syroch: V minulosti sa na zretie syrov používala syridlo získavané z teľacích žalúdkov.
- Mliečne výrobky a krmivo: Génové inžinierstvo sa priamo pri výrobe mlieka neuplatňuje. Je ukryté v krmive pre zvieratá: geneticky modifikovaná sója pomáha našim kravám priberať. Materský koncern Campina už od roku 2008 nepoužíva pri chove kráv geneticky modifikované krmivá. Najskôr sa získavalo len mlieko. Spoločnosť Edeka Nord ponúka pod označením Naša domovina okrem mlieka aj smotanu a jogurty. Spoločnosť Rotkäppchen má v ponuke s ohľadom na bio filozofiu napríklad francúzsky mäkký syr Camembert, Zott mozzarellu a Grünländer plátkový syr. Spoločnosť Bauer prišla zas najnovšie s ovocným jogurtom. Týmto a ďalším výrobcom sa nedá odoprieť veľká odvaha - určité arómy alebo náhradné sladidlá sa dajú bez využitia genetického inžinierstva totiž len veľmi ťažko získať.
- Sladké nápoje: Tento obľúbený nápoj musí byť vždy sladký. Nositeľom sladkej chuti je glukózový sirup (podľa možnosti získaný z geneticky upravenej kukurice) alebo umelé sladidlo Aspartam (E 951) vyrobené s geneticky upravenými mikroorganizmami.
- Margarín: Potravinársky výrobok získaný z rastlinných tukov (napríklad geneticky modifikovanej repky olejnej). Napriek tomu, že z reklám môžete nadobudnúť opačný dojem, margarín medzi zdravé potraviny jednoznačne nepatrí.
- Klobásky: O tom, že sa prasiatka chovajú geneticky modifikovaným krmivom, sa na vyrobenej klobáske nedozviete.
tags: #pestovanie #geneticky #modifikovanych #potravin #graf