Geneticky modifikované rastliny: Veda, legislatíva a realita
V súčasnosti sa často v médiách preberá problém o škodlivosti geneticky modifikovaných rastlín. Na sociálnej sieti, internete i v médiách sa intenzívne diskutuje o nebezpečenstve, ktoré sa ukrýva v geneticky modifikovaných rastlinách (GMR). Málokto však vie, že genetické manipulácie so živými organizmami sa robia už niekoľko desaťročí a sú súčasť nášho každodenného života. Zamerali sme sa preto na spôsob ich výroby a opýtali sme sa odborníka, ako to vlastne je.
Vznik a účel geneticky modifikovaných organizmov (GMO)
Na zmenu či úpravu vlastností organizmov sa používajú technológie genetického inžinierstva a modernej biotechnológie. Ide o cielenú manipuláciu s génmi za účelom získania požadovaných vlastností rastliny. Zjednodušene povedané, z pôvodnej rastlinnej DNA sa vystrihne potrebný úsek a vloží sa do nej náhradný, ale už z iného organizmu. Iná možnosť je, že sa do nej vloží časť inej DNA a nový organizmus sa tak obohatí o požadované vlastnosti. Medzi tieto vlastnosti patrí zvýšenie obsahu zdraviu prospešných látok, rezistencia k chorobám i škodcom, ale aj zlepšenie chuti a kvality.
Čo viedlo vedcov k GMO?
Vieme, že krajiny tretieho sveta trpia hladom. Pre mnohých je zdrojom obživy práve pestovanie úžitkových rastlín, bez ohľadu na to, či tieto plodiny konzumujú alebo si zarábajú ich predajom. V poľnohospodárstve sa používa množstvo chemických látok na ochranu rastlín s účinkom proti škodcom a chorobám. Práve táto skutočnosť bola popudom k vyšľachteniu odrôd odolávajúcich týmto nástrahám s nižším počtom chemických ošetrení. Iným dôvodom je dopestovať plodiny s vysokým obsahom zdraviu prospešných látok. Napríklad zlatá ryža, ktorá dodá ľuďom s chudobnou stravou provitamín A, z ktorého si ich telo vyrobí vitamín A. Bez neho totiž človek môže oslepnúť, ale aj zomrieť. Alebo sója. Je zdrojom bielkovín, vyrába sa z nej tak syr tofu, ako i krmivo pre hospodárske zvieratá. Bez syra tofu sa síce zaobídeme, ale bez mäsa už ťažšie. GMO sója sa údajne do našej potravy nedostáva. Iným príkladom je výroba liekov a liečba smrtiacich ochorení. Aj tu treba prihliadať na to, že sa zasahuje do genetickej skladby organizmov, a nielen tých našich.
Nové pokročilé metódy šľachtenia rastlín založené na moderných biotechnológiách a genetických modifikáciách (biotech/GMO) sú prednostne uplatňované na ekonomicky najvýznamnejších plodinách. Z celosvetového hľadiska je najrozšírenejšia biotech/GM sója s toleranciou herbicídov (glyfosát, glufosinát), kukurica siata s rezistenciou proti vijačke kukuričnej a kukuričiarovi koreňovému s Bt génom (gén pre delta endotoxín baktérie Bacillus thuringiensis) alebo toleranciou herbicídov, repka olejka s toleranciou herbicídov a ďalšie druhy s rôznymi cudzorodými génmi, ako ryža siata, zemiak, bavlník, repa cukrová, tekvica, rajčiak, pšenica a iné.
Legislatíva a regulácia pestovania GMR
Pestovanie a spracovanie upravených plodín prísne definuje naša ako aj zahraničná legislatíva. Na trh sa však dostávajú výrobky z geneticky modifikovaných rastlín, ako je napríklad olej z takto upravenej repky. Vždy však platí, treba čítať čo je na etikete.
Čo sa smie a čo nie
Slovenský právny poriadok nepovoľuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín hocikomu, takže sa nemusíte obávať, že si sused vyseje Bt-kukuricu bez toho, aby ste o tom vedeli. Každý pestovateľ je povinný písomne oznámiť svoj zámer Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu, ako aj majiteľom pozemkov v okolí záujmového územia. Okrem toho musí absolvovať špeciálne školenie o nakladaní s takýmto materiálom. Zákon mu vymedzuje podmienky pestovania, ktoré musí povinne dodržiavať. Patrí sem napríklad likvidácia burín rovnakého či príbuzného druhu k pestovanej plodine, dodržanie izolačných vzdialeností, ako aj skladovanie už pozberanej úrody.
Európska únia prísne kontroluje pestovanie ako aj dovoz komodít s obsahom geneticky modifikovaných organizmov (GMO), avšak ako vo všetkom, aj tu sa nájdu výnimky. V rámci EÚ musia byť produkty obsahujúce GMO označené, hoci sú povolené určité výnimky, ktoré nájdete na internete. Na rozdiel od EÚ sa v USA pôvod potravín vôbec neoznačuje.
V Slovenskej republike nie je povolené dávať do obehu iné druhy pestovaných rastlín okrem kukurice siatej (MON 810) a zemiakov. Jeden z prvých produktov biotech/GM na pultoch predajní v roku 1994 bol rajčiak FlavrSavr (flejvr sejvr) s významom ochranca vône. Úpravou bol deaktivovaný gén rajčiaka pre enzým polygalakturonázu podmieňujúci mäknutie plodov, takže mohli byť zberané v plnej zrelosti bez výrazného mechanického poškodenia, straty chuti a vône a umiestnené priamo na pulty predajní. Odroda sa v súčasnosti nepestuje. Pozornosť vzbudil biotech/ GM klinček záhradný (Dianthus cyryophyllus) odroda ‘IFD- 25958-3’ s fialovou farbou kvetov. Vložením génov tabaku, fialky, petúnky a úpravou génu klinčeka záhradného je docielená zmena metabolizmu pigmentov smerujúca k tvorbe zaujímavého sfarbenia kvetov. Odroda nie je určená na pestovanie v Európe, ale uvažuje sa o dovoze rezaných kvetov v malom množstve do EÚ, aj do Slovenskej republiky.
V roku 2012 bola na Slovensku osiata plocha 189 ha geneticky modifikovanou Bt kukuricou MON 810 s rezistenciou proti vijačke kukuričnej. Iné GM plodiny neboli a nie sú na Slovensku pestované. Päť krajín EÚ - Španielsko, Portugalsko, Česká republika, Slovensko a Rumunsko pestovali v roku 2012 Bt kukuricu na ploche 129 071 ha.
Pestovateľská plocha geneticky modifikovaných rastlín mierne klesá. V súčasnej správe agro-biotechnologickej agentúry ISAAA bolo v roku 2019 definovaných jedenásť krajín, v ktorých plochy GMO plodín presahujú jeden milión hektárov. Na čele je USA (71,5 milióna hektárov), za nimi nasledujú Brazília (52,8), Argentína (24), Kanada (12,5), India (11,9) a Paraguay (4,1). Rastúci trend má využívanie GMO plodín v Číne, Pakistane, Južnej Afrike, Uruguaji a Bolívii. V Európe sú v tomto smere rastúcimi krajinami iba Španielsko a Portugalsko. ISAAA uvádza na celom svete celkovo 29 krajín, v ktorých poľnohospodárstvo využíva GMO plodiny, čo je o tri viac ako v roku 2018. V USA poľnohospodári v roku 2019 vysadili o päť percent menej GM plodín ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sú USA so 71,5 miliónmi hektárov stále na čele všetkých krajín, ktoré pestujú GMO. Okrem sóje, kukurice, bavlny a repky sa v súčasnosti komerčne pestujú aj ďalšie GMO plodiny. V USA, Kanade a Argentíne je to lucerna (1,3 milióna ha), ktorá sa používa výlučne ako krmivo pre zvieratá. 2 300 ha.
Odborný pohľad na genetické modifikácie
Prof. RNDr. Milan Bežo, CSc. zo SPU Nitra vysvetľuje, že produkčné šľachtenie zamerané na tvorbu odrôd trvá niekoľko predchádzajúcich desiatok rokov a je zamerané na lepšie využitie pestovateľských podmienok rastlinami. Všetky pestované druhy sú výsledkom manipulácie s génmi technikami, ako sú výber, hybridizácia a mutácie. Práve mutácie, či už vznikli prirodzene alebo zásahom človeka, sa nedajú kontrolovať, sú nevyspytateľné. Biotechnologické metódy sú naproti tomu cielené, kontrolované. Všetky tieto zmeny prebiehajú na úrovni DNA. Je dôležité si však uvedomiť, že cudzorodá genetická informácia sa do rastliny môže dostať aj prirodzenou cestou, napríklad infekciou baktériou Agrobacterium tumefaciens.
Bezpečnosť génov a prenos genetickej informácie
Gény sú súčasť každodennej potravy človeka. Konzumáciou potravín z rastlín, zvierat, húb a všade prítomných baktérií prijímame miliardy génov bez vnímania ich nebezpečenstva pre náš organizmus. Každá molekula DNA, bez rozdielu jej funkčného významu (gén alebo iná oblasť DNA), je trávením enzymaticky štiepená na jej najmenšie štruktúrne jednotky. Informácia génu sa stráca. Štiepiace enzýmy nerozlišujú pôvod DNA, teda ani génu. Včlenený alebo cudzorodý gén v rastlinnej potrave je pre človeka rovnako prijímaný, ako ktorýkoľvek iný gén. Pre výrobcu je určené povinné označovanie v prípade výrobkov, ktoré obsahujú GMO v objeme viac ako 0,9 %. Všetky geneticky modifikované látky sa musia uviesť slovom „geneticky modifikované“.
Prenos génu rastliny prípadne cudzorodého génu v genetickej výbave rastliny potravou na človeka alebo na hospodárske zvieratá nie je pravdepodobný. V stolici človeka sa nachádzajú neporušené gény rastlín, pretože pevná celulózová bunková stena rastlín chráni genetický materiál v bunke pred rozkladom pri trávení. Prenos génov alebo fragmentov génov z rastliny do živočíšnej bunky je nepravdepodobný až na úrovni nemožnosti. Fragment molekuly DNA, napríklad gén z rastliny sa samovoľne nezačleňuje do bunky živočícha. Možný prenos uskutočňujú patogénne organizmy, baktérie alebo vírusy. Tie by však museli mať vo svojej výbave začlenený gén rastliny (minimálna pravdepodobnosť) a následne infikovať bunku živočíchov, kde by sa časť DNA začlenila.
Prenos genetickej informácie do prostredia
Peľové zrno je pri cudzoopelivých druhoch rastlín prenášané vetrom (kukurica) alebo hmyzom (repka olejka). Takto sa môžu cudzorodé gény šíriť do prostredia. Kukurica siata v podmienkach Slovenska nemá príbuzné druhy, preto sa cudzorodý gén môže preniesť len na iné odrody kukurice siatej. Samčie súkvetie má 15 miliónov peľových zŕn v jednej metline. Peľové zrná sú ťažké, rýchlo vysychajú a ich životnosť je 10 až 30 minút. Tvorba peľu trvá približne 14 dní. Opeľovanie je vetrom (desiatky až stovky metrov), včely a iný hmyz majú malý význam, cudzoopelenie je 95 % a samoopelenie len 5 %. Pestovaná kukurica stratila schopnosť uvoľňovať zrno zo šúľka a môže sa rozmnožovať len pomocou človeka. Pri pestovaní biotech/GM kukurice siatej je potrebné dodržiavať izolačnú vzdialenosť 200 m od konvenčne pestovanej kukurice a 300 m od organicky pestovanej kukurice, pre prípadné zabránenie prenosu cudzorodého génu peľom na iné odrody. Peľ kukurice však môže dopadnúť na listy rastlín v okolí porastu, čím môže prísť Bt gén a Bt bielkovina do priameho kontaktu s inými živočíšnymi druhmi, ktoré rastliny požierajú. Prenos génov v prírode peľom však nevyvoláva mutácie.
Nové genómové techniky (NGT)
Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie, ktorý je prvým krokom k zmierneniu prísnych pravidiel pre takzvanú genetickú modifikáciu organizmov na území EÚ. V analýze vysvetľujeme dôležité súvislosti aj samotnú techniku genetickej mutácie. Múčnatka je choroba, ktorú spôsobujú rovnomenné parazitické huby. Iná huba - tentoraz pôdna - zase spôsobuje takzvanú panamskú chorobu banánovníkov a jej kmeň TR4 po celom svete masívne decimuje ich úrodu. V oboch prípadoch vedci využili prístup, ktorý má spoločného menovateľa - úpravu dedičnej informácie. Genóm je celá dedičná informácia organizmu. Táto informácia je uložená v molekule kyseliny deoxyribonukleovej - DNA - a je to „návod“ na rast a vývoj organizmu a jeho reakciu na vonkajšie prostredie. Väčšina DNA sa nachádza v jadre bunky, menšia časť potom v bunkových organelách - mitochondriách, ktoré produkujú energiu.
Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v Európskej únii dlhodobo regulované. Získať povolenie pestovať novú geneticky modifikovanú plodinu totiž trvá veľa rokov a stojí milióny eur. Po dlhom nátlaku zo strany expertov aj jednotlivých štátov sa Európska komisia v júli minulého roka rozhodla predložiť úpravu pravidiel regulujúcich použitie nových metód na modifikáciu dedičnej informácie rastlín, súhrnne označovaných ako nové genomické techniky (NGT). Hlasovanie vtedy nebolo také jednotné, ako by si niektorí mohli predstaviť. Predchádzal mu aj otvorený list špičkových svetových vedcov. V ňom vyzývali europoslancov, aby zvážili prínosy genomických techník a návrh Komisie prijali.
Skratkou GMO označujeme geneticky modifikovaný organizmus. Na tomto mieste je dobré pripomenúť, že dedičná informácia všetkých živých tvorov sa počas evolúcie menila a mení. Človek si mutanta všimol, rastlinu začal pestovať a rozmnožil ju. To sa stalo aj pri banánovníkoch, kukurici a napokon všetkých hospodársky významných plodinách. Medzi potomkami takto vybraných rastlín sa opäť náhodne vyskytli mutanty, ktoré mali ďalšie vlastnosti preferované človekom. Týmto procesom vznikli z planých druhov dnešné kultúrne plodiny. Počiatky domestikácie sa datujú približne do obdobia pred 10-tisíc rokmi a až do 19. storočia sa na poliach pestovali iba plodiny, ktoré vznikli vďaka náhodným mutáciám a krížením medzi mutantmi. Až odvtedy sa objavujú snahy o vedomé vylepšovanie vlastností plodín krížením vhodných rodičov. Mutácie je možné jednoducho vyvolávať napríklad ožiarením semien, ktoré sa potom zasejú a následne sa hľadajú rastliny s požadovanou vlastnosťou. Problém je predovšetkým v nemožnosti ovplyvniť, ktoré oblasti dedičnej informácie sa zmenia a ako sa to prejaví na vlastnostiach rastlín. Pravdepodobnosť, že sa medzi nimi vyskytne rastlina so želanou vlastnosťou, je veľmi nízka, no nie nemožná. Pôvodné metódy genetickej modifikácie, založené na vnášaní cudzorodej (k tomuto slovu sa o chvíľu ešte vrátime) DNA do kultúrnych plodín, boli vyvinuté v 80. Smernica Európskeho parlamentu, ktorá reguluje uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, bola schválená pred takmer štvrťstoročím. V roku 2020 si totiž prevzali biochemička Jennifer Doudna a genetička Emmanuelle Charpentier Nobelovu cenu za objav, ktorý má priniesť revolúciu nielen v základnej vede, ale aj v inovácii poľnohospodárskych plodín. Sú ním takzvané genetické nožnice označované skratkou CRISPR-Cas9. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že s pomocou tejto metódy je možné v konkrétnom mieste „rozstrihnúť“ dvojzávitnicu DNA. Hoci to znie ako sci-fi, je dôležité podotknúť, že k prerušeniu kontinuity molekúl DNA bežne dochádza pri všetkých živých organizmoch vrátane človeka. Čo to teda znamená? Nie v rádoch vyšších rokov či desaťročí, ako je to pri bežnom šľachtení, ale v omnoho kratšom čase. A to je v čase klimatickej krízy, ktorá zatiaľ prináša skôr problémy (azda okrem menšej spotreby plynu), obzvlášť dôležité.
Ako už bolo spomenuté, pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v Európskej únii v podstate zakázané. Odborníci často kritizujú, že tým Európskej únii oproti zvyšku sveta, kde je prístup ku GMO otvorenejší, uniká vlak. Zjednodušene je možné povedať, že NGT je podkategória GMO. V oboch prípadoch sú pomocou molekulárnych metód získané rastliny s upravenou dedičnou informáciou. „GMO a NGT rastliny sa líšia len tým, aká metóda bola použitá. V prípade GMO prenesieme kúsok dedičnej informácie z jedného organizmu do druhého a táto DNA sa stáva súčasťou jeho genómu. Návrh schválený európskym parlamentom rozdeľuje NGT rastliny do dvoch kategórií - NGT1 a NGT2. Prvá spomenutá bude zahŕňať len také rastliny, pri ktorých by bolo možné požadované zmeny dedičnej informácie dosiahnuť aj klasickým šľachtením. Také plodiny bude možné pestovať bez obmedzení, azda len s výnimkou ekologického poľnohospodárstva. Ak prevedieme teóriu do praxe, vezmime si ako ukážku pšenicu, ktorá patrí medzi najdôležitejšie plodiny sveta. Príklady GMO odrôd sú pšenica odolná voči hrdzi trávovej alebo odroda odolná proti hmyzím škodcom. Rastlinný genetik Jaroslav Doležel, jeden zo signatárov otvoreného listu europoslancom, pôsobí na olomouckom pracovisku Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR. „Zmeny dedičnej informácie - mutácie - sú hnacím motorom evolúcie. „Na čakanie na náhodne a vzácne sa vyskytujúce mutácie však nemáme čas. Zatiaľ čo domestikácia, ktorá bola na takých mutáciách založená, trvala stovky či tisíce rokov, my potrebujeme zásadne meniť vlastnosti rastlín, a teda ich dedičnú informáciu, počas niekoľkých pár rokov. S ohľadom na zmenu klímy je to napríklad odolnosť voči takzvanému abiotickému stresu,“ vraví Doležel.
„Dohoda počíta s radikálnym znížením množstva chemických prípravkov používaných na ošetrenie rastlín a s obmedzením množstva minerálnych hnojív. V poslednom období však Európska komisia začína ustupovať od niektorých požiadaviek Zelenej dohody v reakcii na protesty poľnohospodárov. Príkladom je práve využívanie pesticídov. Doležel kritizuje prístup niektorých europoslancov: „Namiesto toho, aby sme hovorili o výsledkoch, ktoré môžu techniky genomických modifikácií priniesť, máme averziu voči metódam, ako to docieliť. „Poľnohospodárom, šľachtiteľom aj verejnosti sa tak často podsúva obraz, že budeme produkovať niečo škodlivé. Prijatie GMO chváli aj biológ František Baluška z nemeckej Univerzity v Bonne. Z pozície jedného zo zakladateľov odboru neurobiológie rastlín však upozorňuje, že je nutné sledovať potenciálne úniky modifikovaných sekvencií DNA do ekosystému, kde by mohli narušiť rovnováhu, o čom podľa neho stále vieme málo. Na to ostatne nedávno upozornila aj správa Francúzskeho národného úradu pre zdravie a bezpečnosť potravín. O tom, že by geneticky modifikované plodiny ohrozovali zdravie človeka aj iných organizmov, dosiaľ neexistuje žiadny dôkaz a názor vedcov sa dá zovšeobecniť - sú zajedno v tom, že GMO plodiny sú pre zdravie bezpečné.
Návrh Európskej komisie ráta s tým, že rastliny kategórie NGT1 nebude možné využívať v ekologickom poľnohospodárstve, čo niektorí vítajú. „Modifikované rastliny nebudú potrebovať ošetrenie chemikáliami a zároveň budú mať menšie požiadavky na hnojenie. Zároveň sa genetik zastáva kritizovaných poľnohospodárov. „Myslím si, že nikto z nich nechce škodiť životnému prostrediu. Sú však nútení vyprodukovať určité množstvo plodín za určitú cenu, aby mohli ekonomicky prosperovať či aspoň neskrachovali. Nedá sa však povedať, že by aj ekologickí poľnohospodári boli zajedno. Podľa niektorých je napríklad rezistencia voči škodcom a chorobám riešená „prirodzenejšími spôsobmi“. Pre iných - napríklad poľnohospodárov z Dánska - je dôležité môcť NGT plodiny využívať. Proti GMO všeobecne je napríklad organizácia Friends of the Earth (Priatelia Zeme). Rastlinný genetik Doležel však obavám o nejednoznačnom pôvode oponuje. „Naopak, budeme presne vedieť, čo pestujeme a jeme, pretože vďaka NGT vieme zmeniť napríklad len jedno jediné písmenko v genetickej informácii, na rozdiel od šľachtenia pomocou rádioaktívneho žiarenia a chemických mutagénov, pri ktorom sa dejú nekontrolované zmeny. Organizácia Priatelia krajiny sa tiež obáva, že legislatíva by umožnila si geneticky modifikované rastliny patentovať, čo by zásadne znevýhodnilo menšie šľachtiteľské firmy. V tomto ohľade však Európska komisia zatiaľ nechala otázku patentovania bez odpovede.
Nové metódy šľachtenia rastlín môžu zvýšiť potravinovú bezpečnosť a zmierniť účinky zmeny klímy. Už tisíce rokov sa ľudia snažia zlepšiť svoje rastliny tak, aby získali bezpečnú a výživnú potravu. V polovici 19. storočia opísal Gregor Mendel zásady dedičnosti, ktoré sú základom krížového šľachtenia rastlín. Súčasťou tejto techniky je kombinovanie vlastností dvoch rôznych rastlín toho istého druhu. Nové techniky šľachtenia rastlín môžu prispieť k vytvoreniu udržateľných agropotravinových systémov a pomôcť reagovať na výzvy, ako je celosvetová potravinová neistota a zmena klímy. To znamená prínos pre poľnohospodárov, spotrebiteľov aj pre životné prostredie. Pre rastliny získané novými genómovými technikami (NGT rastliny), ktoré obsahujú cudzí genetický materiál, naďalej platia právne predpisy o GMO. Dve odrody určitého rastlinného druhu sa krížia dovtedy, kým sa nezíska rastlina, ktorá má želané znaky (kríženie). Na tieto rastliny by sa nevzťahovali právne predpisy o GMO.
Geneticky modifikované plodiny | Genetika | Biológia | FuseSchool
Hybridné odrody zelenín sú tvorené hybridným krížením pre zvýšenie rezistencii voči širokému spektru chorôb a škodcov a pre zvýšenie lepšej prispôsobivosti voči teplotným a vlhkostným výkyvom. Pri šľachtení nových hybridných odrôd rôznych druhov zelenín nemôže dôjsť ku nepredvídateľným negatívnym vplyvom, pretože na rozdiel od geneticky modifikovaných plodín nedochádza ku genetickej zmene jednotlivých rastlín. Ide o hybridné kríženie dvoch línií (prenášanie peľu z otcovskej línie na materskú). Jednotlivé línie sú skupinou rastlín rovnakého rodu (z rajčiny na rajčinu; z papriky na papriku atď.), ktoré majú rovnaké špecifické vlastnosti, ktoré možno jednoduchým krížením vzájomne kombinovať. Výsledkom takéhoto kríženia sú odrody s prirodzenou rezistenciou voči najčastejším chorobám a škodcom, majú vrodenú vlastnosť lepšie sa vyrovnať s teplotnými a vlhkostnými výkyvmi. Spoločnosť ZELSEED spol. s. r. o. ako jediná na Slovensku, šľachtí hybridné odrody viacerých druhov zelenín. Odporúčame hybridné odrody papriky DILARA ZEL F1, ELINOR F1, JORGA F1, IVICA F1 A, rajčín MILICA F1, VELORIA ZEL F1, ŽOFKA F1, kukurice cukrovej ELAN F1, GUSTA F1… a supersladkej LUMINOX F1, RAMONDIA F1, LONGA F1, uhoriek TAMARA F1, DESANA F1 VANDA F1… Všetky hybridné odrody sú určené na rýchlené pestovanie, v skleníkoch a fóliovníkoch. GMO označuje geneticky modifikované organizmy, to znamená, že daným plodinám bola zmenená genetická výbava a tým im boli pridané požadované vlastnosti. Genetická modifikácia sa rozdeľuje na dva typy metód. Prvá predstavuje modifikáciu génov, ktoré sa v organizme prirodzene vyskytujú za pomoci použitia fyzikálneho alebo chemického činidla. Geneticky modifikované plodiny tým získajú určité výhody, ako napríklad odolnosť voči chorobám, škodcom, teplotným a vlhkostným výkyvom, či možnosť dosiahnuť vyššiu úrodu tej GMO plodiny. Táto skupina plodín je pomerne nová a medzi odborníkmi je na ňu nejednotný názor. Účinok zavedenia génov sa nedá predpovedať presne, nakoľko úroveň pochopenia génov a ich funkcie je stále nízka a aj tie najmenšie zmeny v genetickom kóde rastlín môžu mať významný vplyv. Nakoľko geneticky upravené rastliny si produkujú svoje vlastné pesticídy, časom to môže viesť k rezistencii hmyzu voči pesticídom a rovnako užitočný hmyz a pôdne organizmy môžu byť týmto poškodené. Geneticky modifikované plodiny sa používajú predovšetkým v Spojených štátoch, Argentíne, Brazílii, Kanade, Číne a Indii. V Európe na GMO rastliny platia značné obmedzenia vrátane povinnosti ich označovať. V Európskej únii je momentálne povolené pestovanie na potravinárske účely iba pestovanie kukurice MON 810, ktorá produkuje vlastný insekticíd Bt. Výnimkou je dovážaná geneticky modifikovaná sója RR, ktorá sa vo veľkom využíva pri výrobe kŕmnych zmesí používaných v európskych chovoch na kŕmenie zvierat, z ktorých vytvorené potraviny ako sú mlieko, mäso, či vajcia sa označovať nemusia a nedá sa odhadnúť nakoľko poškodzujú ľudské zdravie.
tags: #pestovanie #geneticky #modifikovanych #rastlin