Pestovanie geneticky modifikovaných plodín a ich vplyv na súčasné poľnohospodárstvo
Téma GMO (geneticky modifikované organizmy) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. Skratkou GMO označujeme geneticky modifikovaný organizmus. GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. Genóm je celá dedičná informácia organizmu, ktorá je uložená v molekule kyseliny deoxyribonukleovej - DNA - a je to „návod“ na rast a vývoj organizmu a jeho reakciu na vonkajšie prostredie.
V rámci upevňovania potravinovej gramotnosti by sa každý uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie aj životné prostredie. „Zmeny dedičnej informácie - mutácie - sú hnacím motorom evolúcie,“ vraví rastlinný genetik Jaroslav Doležel. Človek si mutanta všimol, rastlinu začal pestovať a rozmnožil ju. To sa stalo aj pri banánovníkoch, kukurici a napokon všetkých hospodársky významných plodinách. Počiatky domestikácie sa datujú približne do obdobia pred 10-tisíc rokmi a až do 19. storočia sa na poliach pestovali iba plodiny, ktoré vznikli vďaka náhodným mutáciám a krížením medzi mutantmi.
História a vývoj genetického inžinierstva
Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch. V r. 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka Flavr Savr™. Táto paradajka bola geneticky upravená tak, aby jej plody nikdy celkom nedozreli, čím sa podarilo oddialiť ich starnutie. S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva sa rozsah ponúkaných plodín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta.
Čo sú geneticky modifikované potraviny? - BBC Čo je nové
Nové genomické techniky a revolúcia CRISPR
V roku 2020 si biochemička Jennifer Doudna a genetička Emmanuelle Charpentier prevzali Nobelovu cenu za objav, ktorý má priniesť revolúciu v inovácii poľnohospodárskych plodín. Sú ním takzvané genetické nožnice označované skratkou CRISPR-Cas9. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že s pomocou tejto metódy je možné v konkrétnom mieste „rozstrihnúť“ dvojzávitnicu DNA. Tieto postupy sú súhrnne označované ako nové genomické techniky (NGT). Zjednodušene je možné povedať, že NGT je podkategória GMO. V oboch prípadoch sú pomocou molekulárnych metód získané rastliny s upravenou dedičnou informáciou.
Návrh schválený európskym parlamentom rozdeľuje NGT rastliny do dvoch kategórií:
- NGT1: zahŕňa len také rastliny, pri ktorých by bolo možné požadované zmeny dedičnej informácie dosiahnuť aj klasickým šľachtením.
- NGT2: rastliny vyžadujúce prísnejšiu reguláciu kvôli komplexnejším genetickým zásahom.
Globálny stav a najčastejšie pestované plodiny
GMO plodiny sa dnes pestujú na miliónoch hektárov pôdy. Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín je USA, ktorá produkuje 40 % celosvetovej produkcie. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad krajín s najväčšou plochou GMO plodín podľa údajov z posledných rokov:
| Krajina | Plocha (v miliónoch hektárov) |
|---|---|
| USA | 71,5 - 73,1 |
| Brazília | 52,8 |
| Argentína | 24,0 |
| Kanada | 12,5 |
| India | 11,9 |
Medzi najčastejšie pestované GM plodiny patria sója, kukurica, bavlna, repka olejná, cukrová repa a lucerna. V r. 2014 predstavovala GM sója 82 % a GM bavlna 68 % celosvetovej produkcie. V USA predstavuje GM kukurica 93 % a GM sója 94 % celej ich produkcie.
Situácia v Európe a na Slovensku
Situácia v Európe je úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len malý počet krajín ich v posledných rokoch pestuje. Členské štáty EÚ majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území prostredníctvom mechanizmu „opt-out“.
Na Slovensku sa v súčasnosti komerčne pestuje GM kukurica MON 810, ktorá je ako jediná doteraz povolená na pestovanie v Európskej únii. Slovensko má platnú legislatívu vo forme zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín. Kontrolou dodržiavania pravidiel je poverený Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Argumenty pre a proti pestovaniu GMO
Názory na túto problematiku sa rôznia a v hlasovaní čitateľov Roľníckych novín sa 25 percent vyjadrilo za rozširovanie pestovania, zatiaľ čo väčšina bola proti alebo skeptická. Tu sú hlavné argumenty oboch strán:
Hlavné prínosy (Argumenty PRE):
- Odolnosť voči škodcom: Napríklad geneticky modifikovaná kukurica sa dokáže lepšie brániť proti Viačke kukuričnej.
- Ekonomické hľadisko: Efektívna eliminácia tlaku nárastu patogénov, ktoré ohrozujú hospodárske výsledky.
- Klimatická kríza: Potreba meniť vlastnosti rastlín smerom k odolnosti voči abiotickému stresu počas niekoľkých pár rokov.
- Zníženie chémie: Modifikované rastliny môžu potrebovať menej ošetrenia chemikáliami a minerálnymi hnojivami.
Hlavné riziká (Argumenty PROTI):
- Strata biodiverzity: GMO plodiny môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín.
- Neúmyselná kontaminácia: Peľ z týchto rastlín sa dokáže rozšíriť vetrom a kontaminovať organické polia.
- Monopolizácia trhu: Prístup k technológiám kontrolujú veľké korporácie, ktoré si odrody patentujú.
- Nedostatočný výskum: Obavy z dlhodobých dopadov na ekosystém a zdravie spoločnosti v rámci princípu predbežnej opatrnosti.
Legislatíva a ochrana spotrebiteľa
Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v Európskej únii dlhodobo a prísne regulované. Smernica 2001/18/ES upravuje správne konanie na udelenie súhlasu so zámerným uvoľnením GMO do životného prostredia. Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali obsah GMO, ak predstavujú viac ako 0,9 % daného výrobku.
Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín), sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a nespôsobujú zdravotné problémy pri bežnom používaní. Napriek tomu v EÚ existuje niekoľko organizácií, ako Greenpeace alebo Slow Food Europe, ktoré sú aktívnymi kritikmi a vedú kampane proti ich zavádzaniu. Okolité krajiny ako Rakúsko, Poľsko a Maďarsko sú už považované za GMO free, čo odzrkadľuje silnú pozíciu verejnej mienky v tomto regióne.
tags: #pestovanie #gmo #plodin