Kompletný sprievodca pestovaním hlivy ustricovej: od dreva po kávový odpad s dôrazom na dezinfekciu
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je vyhľadávaná jedlá huba, ktorá si získala popularitu po celom svete nielen pre svoju lahodnú chuť, ale aj pre svoje mimoriadne zdravotné benefity. Hliva je vynikajúca v polievkach, ako príloha k mäsu, v omáčkach, rizote alebo s cestovinami. Jej pravidelná konzumácia navyše prospieva zdraviu, pretože obsahuje množstvo vitamínov (B, D, K, C), minerálov (fosfor, draslík, železo, meď, mangán, zinok, selén, horčík) a najmä beta-D-glukán, ktorý podporuje správnu funkciu imunity. Okrem toho hliva ustricová znižuje hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a zvyšuje „dobrý“ HDL cholesterol, čím znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Má tiež protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, čím sa radí medzi superpotraviny. Obsah cukrov je len 0,9 - 2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, len 45 kalórií na 100 g plodníc. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
Vzhľadom na to, že táto huba má nízku kalorickú hodnotu a mnoho vlákniny, je vhodná aj pre diabetikov. Hliva je jednou z najchutnejších a najzdravších húb, ktorú si môžeme vypestovať v záhrade alebo i doma. Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na prášok.
Extenzívne pestovanie hlivy na dreve
Pestovanie hlivy na dreve nevyžaduje veľa miesta v záhrade a úrodu vám bude prinášať niekoľko rokov. Hubová kultúra Hliva ustricovitá - Pleurotus ostreatus parazituje na dreve. Na extenzívne, jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus.
Výber a príprava dreva
Na pestovanie hlivy v dreve vyberte kus s priemerom minimálne 20 cm (pri menšom priemere drevo rýchlejšie vysychá, čo hlive neprospieva), výška by mala byť od 50 do 80 cm. Najvhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Pre klátikový spôsob pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20 - 30 cm dlhé.
Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Nevhodné na pestovanie hlivy sú kôstkoviny (okrem čerešne), hruška, agát, jaseň a ihličnany. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.
Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.
Metódy očkovania drevených klátov
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Najvhodnejší čas na prípravu klátu je počas jesene a zimy, ale samozrejme aj počas jari či skorého leta. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar, pretože budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu.
- Kolíčková metóda: Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky).
- Očkovanie zárezov alebo otvorov: Kmene narežte motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany, alebo vyvŕtajte otvory s priemerom 1,2 až 1,5 cm po obvode. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, čím ich dezinfikujete. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.
- Očkovanie koreňov: Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Pri klátikovom spôsobe pestovania podhubím očkujeme tak, že na hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3 - 4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Inkubácia a údržba klátikov
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.
Kláty uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Po prerastení (2-4 mesiace, v závislosti od vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva) vyberte klátiky z vreca a osadíte ich von do pôdy. Toto robte v teplej časti roka. Klátik zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberajte tienisté miesto s vlhšou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase umiera.
Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10 - 15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
Hliva Ružová ( Pleurotus Djamor ) - Navod na pestovanie prerasteného substrátu.
Zber úrody
Hliva ustricová prináša úrodu na jar a na jeseň. Dozreté huby majú mierne zvinuté okraje, ktoré sa začali postupne narovnávať. Znamená to, že sa pripravujú na vypúšťanie výtrusov. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí tri roky, tvrdé drevo päť až šesť rokov. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Potom môžete rozložené kmene kompostovať.
Intenzívne pestovanie hlivy na substráte
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.
Príprava prostredia a dezinfekcia
Pre pestovanie hlivy ustricovej je dôležité zabezpečiť vhodné prostredie. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu a stabilnú teplotu v rozmedzí 8 - 15 °C. Nevyhnutné je aj okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla, ktoré je možné nahradiť umelým osvetlením. Povrchy v miestnosti by mali byť ľahko umývateľné, napríklad keramická dlažba alebo leštený betón, bez drevených alebo iných drsných povrchov, kde by sa mohli usadiť spóry nežiaducich mikroorganizmov. Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice alebo garáže s oknom a prirodzeným svetlom.
Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať, je nevyhnutné dôkladne vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu a prípadne keramické obklady, a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu. Základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí totiž neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb. Tie totiž hlivu priamo ohrozujú, alebo znižujú výdatnosť substrátu.
Výber a príprava substrátu
Hliva ustricová rastie na širokom spektre organických materiálov, ako sú slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín. Z rozkladu týchto materiálov čerpá živiny.
Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok) a nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože to ovplyvňuje rýchlosť, akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, získavajú živiny a vytvárajú plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať, preto je ho vhodné zmiešať napríklad so slamou.
Sterilizácia substrátu
Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali alebo ju znehodnotili, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín.
Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený. Vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu približne 30 minút. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
Naočkovanie a inkubácia
Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi, aby vaša doterajšia práca nevyšla nazmar. Substrát je potrebné po pasterizácii nechať odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek. Preto ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu. Chladenie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu. Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5 % z objemu substrátu.
Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3 % k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.
Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1 - 2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.
Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C. Dôležitá je aj vysoká vlhkosť vzduchu (75 - 80 %), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou, a dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie. Vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny, čo je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.
Hliva Ružová ( Pleurotus Djamor ) - Navod na pestovanie prerasteného substrátu.
Tvorba a zber plodníc
Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2 - 3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia). Následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla). Intenzita svetla má efekt na ich rast - málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie. Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať, ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie. Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca 9 dňoch. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Pestovanie hlivy na kávovom odpade
Pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine je pomerne jednoduchý spôsob a má mnoho výhod. Kávová usadenina je plná vitamínov a minerálnych látok (napríklad dusík). Najideálnejšie je ju použiť do kompostu.
Príprava Growkitu a substrátu
Ak si kupujete nový Growkit, prelejte ho horúcou vodou, dávajte však pozor na prelepené časti na vedierku aj vrchnáku. Kávová usadenina nesmie byť ani sypká, ani tekutá, ideálna je vtedy, ak sa z nej dá vytvarovať guľôčka. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania.
Inkubácia a starostlivosť
Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote. Ak kávovú usadeninu začína pokrývať biela vrstva, znamená to, že hliva začína rásť. Ak sa biela „prikrývka“ neobjavuje, navlhčite usadeninu vodou z rozprašovača. Vyhnite sa priamemu zalievaniu a nemiešajte usadeninu, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna. Po niekoľkých dňoch by hnedá usadenina mala byť celá biela - to je mycélium hlivy. Potom je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej kávovej usadeniny. Hliva prerastie cez novú vrstvu za zhruba 5 - 6 dní. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit nenaplníte až po okraj, čo potrvá zhruba 4 - 5 týždňov. Mikroporézna páska na otvoroch vedierka zabezpečuje ideálnu klímu, udržuje stálu vlhkosť a zabraňuje vniknutiu plesní a hmyzu.
Riešenie problémov a zber
Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej (napríklad zelenej), znamená to nedostatok vlhkosti. Pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť a kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Proces rastu môžete urýchliť umiestnením GrowKitu do chladničky (ak nie je leto). Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy a nie je to nič zlé. Ak sa chystáte na výlet a hliva ešte „nevykukla“, vložte Growkit do chladničky, aby sa spomalil proces rastu. Ak už hliva začala vyrastať, nedávajte ju do chladničky, pretože to jej rast ešte podporíte.
Ďalšie metódy pestovania
- Pestovanie na slame a štiepkach studenou cestou či použitím vriacej vody: V tom prípade si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú však dnes trošku ťažkopádne, aj keď niektorým môžu stále vyhovovať.
- Pestovanie hlivy v igelitovom balíku s hotovým naočkovaným substrátom: Postavíme ho na svetlé miesto s teplotou medzi 20 až 25 °C. V prvých týždňoch v balíku prerastá mycélium a až po nejakom čase sa objavia prvé plodnice. Substrát sa nemusí nijako zalievať, nesmie sa dokonca ani zasahovať do igelitu, balenie sa jednoducho ponecháva bez zmeny po celý čas pestovania. Plodnice zberáme, keď sa ich okraje mierne zatočia dovnútra, no ešte z nich nevypadávajú výtrusy. Plodnice vydržia v plastovej nádobe alebo v igelitovom vrecku v chladničke pri teplote 3 °C aj dva týždne.
tags: #pestovanie #hlivy #dezinfekcia