Ako pestovať hlivu ustricovú na dreve
Hliva ustricová je jedlá, drevokazná huba, ktorá rastie na pňoch alebo kmeňoch listnatých stromov. Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba je drevokazná a vo voľnej prírode sa živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru.
Hliva ustricová sa stala vyhľadávanou jedlou hubou po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály. Má priaznivé účinky na zdravie, výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čím znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Pestovanie hlivy na dreve - extenzívna metóda
Pestovanie hlivy na dreve, známe aj ako extenzívne pestovanie, využíva jej prirodzený životný princíp drevného parazitizmu. Na tento účel budete potrebovať čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk) s priemerom 15 až 20 cm. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry.
Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.
Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.
Metódy očkovania drevených klátov
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať pník. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.
Kolíčková metóda
Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory s priemerom približne 8 mm. Vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčíte. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky).
Očkovanie zárezov alebo otvorov
Kmene narežte motorovou pílou do jednej tretiny, striedavo z jednej aj druhej strany, alebo vyvŕtajte otvory s priemerom 1,2 až 1,5 cm po obvode. Pred očkovaním rezné plochy polejte horúcou vodou, čím ich dezinfikujete. Do obvodových otvorov natlačte sadbu a otvor zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Do zárezov natlačte sadbu a prekryte ich štepárskou páskou tak, aby nevysychala.
Očkovanie koreňov
Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Príprava a umiestnenie klátov
Najvhodnejší čas na prípravu klátu je počas jesene a zimy, ale samozrejme aj počas jari či skorého leta. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar, pretože budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu.
Naočkované kmene alebo klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu.
Po prerastení (2-4 mesiace, v závislosti od vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva) vyberte klátiky z vreca a osadíte ich von do pôdy. Toto robte v teplej časti roka. Klátik zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberajte tienisté miesto s vlhšou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase umiera.
V čase sucha okolie kmeňov zalievajte a pôdu udržujte stále vlhkú.
Zber úrody z dreva
Trsy plodníc zbierajte vždy celé bez ohľadu na to, či sú v trse ešte malé plodničky. Zberáme vždy vylomením trsu z pňa.
Kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí tri roky, tvrdé drevo päť až šesť rokov. Potom môžete rozložené kmene kompostovať.
Na extenzívne záhradkárske pestovanie hlivy využijete jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 percent voči hmote použitého dreva.
Využitie a benefity hlivy ustricovej
Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na prášok.
Je to vynikajúca surovina pre polievky a omáčky, dobre chutí aj konzervovaná v rôznych nálevoch a kombináciách so zeleninou. Patrí medzi najzdravšie huby, ktoré možno nájsť na našom území, no jej význam nie je ešte docenený.
Hliva je nízkokalorická. Obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín D, C a K, železo, draslík a fosfor. Hliva obsahuje množstvo liečivých látok, čo ju zaraďuje medzi prírodné lieky.
Hliva Ružová ( Pleurotus Djamor ) - Navod na pestovanie prerasteného substrátu.
tags: #pestovanie #hlivy #na #strome