Pestovanie hlivy ustricovej na Slovensku: Kompletný sprievodca

Hliva ustricovitá je drevokazná chladnomilná huba, ktorú nájdete voľne v prírode, od októbra do novembra, menej často aj v apríli. Je to jedna z najznámejších a tiež najviac pestovaných drevokazných húb u nás. Jej obľuba u konzumentov je veľká, najmä pre jej arómu a blahodárne účinky glukánu pleuranu, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu. Ak sa vám nechce chodiť do lesa, môžete si ju dopestovať aj sami. Je to jednoduché a nenáročné, aj potreby na pestovanie sú ľahko dostupné a nenákladné.

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Platia pre ňu všetky dietetické a liečivé vlastnosti popísané všeobecne u drevokazných húb. Hliva ustricovitá je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. K úrode sa môžete dopracovať doma, a to viacerými spôsobmi. Jedným z nich je pestovanie hlivy na dreve. Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach studenou cestou či použitím vriacej vody - v tom prípade si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú však dnes trošku ťažkopádne, aj keď niektorým môžu stále vyhovovať. Známejším a jednoduchším spôsobom je pestovanie hlivy zo substrátu, ktorý je zlisovaný v igelite. Je tu však aj tretia možnosť - pestovanie hlivy na dreve. Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.

Spôsoby pestovania hlivy ustricovej

Hliva ustricovitá je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricová stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.

Hliva ustricovitá je jedna z najznámejších a tiež najviac pestovaných drevokazných húb u nás. Jej obľuba u konzumentov je veľká, najmä pre jej arómu a blahodárne účinky glukánu pleuranu, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu. Plodnice vyrastajú strechovito nad sebou v trsoch. Klobúk je v priemere 5-15cm, mäsitý, svetlo hnedej, hnedej až hnedosivej farby. Hlivu zberáme najlepšie odlamovaním celých trsov. Plodnice je dobré skladovať vždy lupene hore. Čerstvá ponúka možnosť rozličného využitia v rôznych kuchynských úpravách. Pretože trenie majú vysoký obsah zdraviu prospešných látok a sú z hľadiska prípravy pokrmov pre ich väčšiu tuhosť nevhodné odporúča sa ich usušiť a rozomlieť na prášok. Hliva je možné pestovať extenzívne, aj intenzívne. Intenzívnym spôsobom ju pestujeme na slame vo vreciach, extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku. Taktiež potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Preto sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Intenzívne pestovanie hlivy (na slame, pilinách, kávovej usadenine)

Zaujímalo vás niekedy pestovanie húb v kávovej usadenine? My sme sa rozhodli, že vám pomôžeme a poskytneme návod ako si ich môžete vypestovať doma. Ide o pomerne jednoduchý spôsob sadenia hlivy ustricovej. Čistý Growkit (ak si kupujete nový Growkit u nás, tak sa nemusíte báť, že bude špinavý. Nič nepokazíte tým, ak ho ešte raz pred samotným používaním prelejete horúcou vodou. Dávajte však pozor na prelepené časti na vedierku aj vrchnáku. Nájdete ju na dne dopitej šálky, alebo v kávovom zásobníku. Ak si doma pripravujete kávu cez papierový filter, nevadí. Pokojne ho do Growkitu pridajte tiež. Ak však nemáte k dispozícii takéto množstvo kávového odpadu, skúste osloviť lokálnu kaviareň alebo pražiareň kávy. Určite vám kávovú usadeninu radi darujú. Základným pravidlom je, že kávová usadenina, ktorú budete do Growkitu pridávať nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku.

Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania. Založenie hlivy ustricovej môžete využiť aj ako skvelú aktivitu s deťmi. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote. A to je všetko, čo je na začiatok potrebné urobiť.

Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva - je to dobré. Hliva je na dobrej ceste. Znamená to, že začína rásť. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela “prikrývka”, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovaču. Určite sa vyhnite priamemu zalievaniu a už vôbec usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna.

Ako to vo vedierku pod vrchnákom vyzerá teraz? Hnedá usadenina by mala byť už celá biela. Nejde o žiadnu zlú pleseň, ktorá by usadeninu mala kontaminovať. To, čo možno niekomu môže pripomínať tvaroh, je len hliva ustricová, ktorá pomaličky prerastá cez kávovú usadeninu a tvorí si svoje vlastné podhubie. Teraz je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej, kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo. Predsa tak, ako doteraz. Jednoducho pridávajte 100 gramové vrstvy kávovej usadeniny, ako sme písali vyššie. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov.

Nikdy neodstraňujte mikroporéznu pásku na otvoroch vedierka. Je akurát priedušná, aby zaistila hlive ideálnu klímu na jej rast. Udržuje stálu vlhkosť v nádobe a zabraňuje vniknutiu plesni a hmyzu zo vzduchu. Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, teda napríklad zelenej, znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa dobre darí okolitým plesniam. A to nechceme. Vlákna hlivy tak nie sú dostatočne silné, aby tie farebné okolité plesne prerástli a týmto sa proces rastu sťažuje. Ak to je možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť. A kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača.

Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý GrowKit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak samozrejme nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr. Pamätajte však, že pestovanie hlivy ustricovej vyžaduje určitú trpezlivosť. Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nepodliehajte panike. Nie je to nič zlé. Práve naopak. Ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy.

Čo to znamená? Tiež sa nám stalo, že hliva uschla, a to v úplne poslednej fáze, po tom ako vykukla von z Growkitu. Niekoľko dní pekne rástla a potom uschla. Po približne piatich týždňoch od samotného začiatku, pridávate do vedierka pravdepodobne jednu z posledných vrstiev kávového gruntu. Alebo už len čakáte kedy hliva so svojimi vláknami prerastie cez usadeninu. Možno sa vám to zdá dlho ale verte nám, domáce pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine má mnoho výhod a účinkov na náš organizmus.

Ak každý deň zvládnete vypiť 2-3 šálky kávy, za týždeň po vás zostane cca 240 g kávovej usadeniny. Čo nie je málo. Kávová usadenina je plná vitamínov a minerálnych látok (napríklad dusík). Najideálnejšie je ju použiť do kompostu. Či už priamo z kávovaru, alebo po použití Growkitu. Kompost vďaka tomu viac prevzdušníte, čo ocenia najmä dážďovky. Kávová usadenina je tiež vynikajúce hnojivo, ktoré keď v tenkej vrstve rozsypete ku rastlinám, urobíte im veľkú radosť. Kávový grunt môžete využiť aj ako prírodné abrazívum napríklad na čistenie kuchynského drezu, alebo ako domáci telový peeling, či masku.

Hliva ustricová obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny.

Ak sa chystáte na niekoľko dní na výlet a hliva z Growkitu ešte “nevykukla”, vložte ho do chladničky. Spomalíte tým proces rastu a proces pestovania opäť začnete, keď sa vrátite domov. Pozor, ak už hliva začala vyrastať, určite ju už potom nedávajte do chladničky, pretože práve naopak, jej rast ešte podporíte.

Načo chodiť na huby do lesa? Odborník zodpovedal 10 najčastejších otázok o pestovaní hlivy!

1. Príprava substrátu na slame: Ak budete pestovať hlivu na slame, potrebná je pšeničná, žitná alebo repková slama, ktorú je vhodné narezať alebo podrviť. Ďalej si pripravte polyetylénové vrecia a sadbu hlivy ustricovitej. Suchú slamu bez prítomnosti plesní natlačte do pevného plastového (PE) vreca a zalejte horúcou vodou tak, aby bola úplne ponorená. Ak nemáte vrece, môžete slamu spariť vo veľkej nádobe. Vrece zaviažte špagátom a nechajte 12 hodín stáť. Potom urežte spodné rohy, aby voda vytiekla. Preparenú slamu vysypte na čistú fóliu a nechajte vychladnúť na teplotu asi 25 °C.

2. Očkovanie substrátu: Sadbu hlivy vo vrecku rukou rozdrobte. Vychladnutú slamu premiešajte so sadbou a všetko natlačte späť do vreca. Potom vrece opäť uzavrite špagátom. Jedným litrom sadby naočkujete asi 30 kg mokrej slamy (substrátu) - t. j. asi 3 vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm. Sadbu nekupujte zbytočne dlho dopredu.

3. Rast podhubia: Do vreca spravte asi dvadsať zárezov dlhých 1 až 2 cm. Vrece s takto pripraveným (naočkovaným) substrátom uložte do tmavej miestnosti s teplotou okolo 22 °C. Teplotu je potrebné kontrolovať, aby neklesla pod 13 °C a nepresiahla 30 °C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote prerastie za štrnásť dní, čo poznáte podľa rovnomerne zbeleného povrchu.

4. Podmienky pre plodenie: Prerastené vrecia postavte do miestnosti s teplotou od 8 °C do 18 °C, ideálna teplota je 13 °C. Vhodná je miestnosť s rozptýleným svetlom, v ktorej dokážete udržiavať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75 %) a zabezpečíte vetranie, napríklad pivnica s oknom, garáž, hala, bývalá stajňa, maštaľ, šopa. V chladnejšom období môžete hlivu pestovať aj vonku na severnej strane budovy, pod stromami alebo kríkmi.

5. Tvorba plodníc a zber: Cez otvory vo vreci začnú asi po 3 týždňoch od zaočkovania vyrastať malé plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. Každé obdobie rodenia trvá päť až desať dní. Potom nastáva útlm dva až tri týždne. V domácich podmienkach tak môžete pozberať tri až štyri úrody. Ak majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla. V prípade, že sa plodnice nezačnú tvoriť, je vhodné vrece premiestniť na dva až tri dni do chladnejšej miestnosti s teplotou 6 °C až 12 °C, prípadne nechať vrecia na tri chladnejšie noci vonku.

6. Zber a skladovanie: Zberajú sa celé trsy plodníc bez ohľadu na to, či sú v trsoch malé plodničky. Trs vytočte trsu z vreca tak, aby otvor po ňom zostal čistý bez zvyškov huby. Plodnice hlivy môžete skladovať v chladničke pri teplote do 4 °C maximálne päť dní. Plodnice ukladajte lupeňmi nahor. Upraviť ich môžete na rôzne spôsoby podobne ako iné huby.

Extenzívne pestovanie hlivy (na dreve)

7. Pestovanie na dreve: Keďže hliva je drevokazná huba, dá sa pestovať aj na dreve. Výhoda tohto spôsobu je dlhodobé rodenie, dekoratívnosť húb v záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Najvhodnejší je orech, topoľ alebo buk, použiť však môžete aj ovocné dreviny.

8. Potreby na pestovanie na dreve: Polyetylénové vrece alebo fóliu, parafín alebo štepársky vosk, štepársku pásku a vriacu vodu. Okrem toho čerstvo zrezané zdravé pne a ich kmene aj s kôrou, ktoré narežte na dĺžku 20 až 30 cm. Kratšie kmene a pne totiž skôr prerastú podhubím. Vyschnuté, staré alebo choré drevo nepoužívajte! Nevhodné sú aj celkom čerstvo zrezané stromy, z ktorých tečie miazga, keďže tá zabraňuje rastu plesní.

9. Očkovanie sadby do dreva: Sadba sa dá očkovať tromi spôsobmi - do rezných plôch pňov, do zárezov alebo do vyvŕtaných otvorov. Pri prvom spôsobe z pňa odrežte asi 10 cm kotúč. Na zrezanú plochu pňa naneste tenkú vrstvu sadby, prikryte odrezaným kotúčom a prichyťte klincami. Do zárezov sa očkuje tak, že do nich natlačíte sadbu a potom prekryjete štepárskou páskou, aby sadba nevysychala. Zárezy narežte motorovou pílou do 1/3 kmeňa striedavo z jednej aj druhej strany. Pri treťom spôsobe najprv navŕtajte po obvode pňa otvory o priemere 12 až 15 mm a dĺžke asi 50 mm, do nich natlačte sadbu a otvory zatrite štepárskym voskom alebo zalejte parafínom. Použiť môžete aj gumové zátky.

10. Prerastanie a plodenie na dreve: Naočkované pne zakryte fóliou a vrstvou zeminy, prípadne iným materiálom, aby ste zabránili prístupu škodcom a priamemu slnečnému žiareniu. Ak pripravujete pne na jar, nechajte ich prerastať päť mesiacov. V zimnom období je to šesť až osem mesiacov. Potom fóliu odstráňte a pne zakopte do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberte tienisté vlhké miesto. Pne rodia na jar a na jeseň, niekedy po výraznejšom ochladení aj v lete, ako aj počas miernej zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo rodí tri roky, tvrdé päť až šesť rokov.

Výhody pestovania hlivy ustricovej

Pestovanie vlastných húb sa stáva čoraz populárnejšie. Nie je to nič zložité a pri dodržaní správnych podmienok môžete čakať bohatú úrodu. Medzi záhradkármi sú obľúbené predovšetkým šampiňóny, no do popredia sa dostáva aj vitamínmi nabitá hliva ustricová. Dôvodov, prečo vsadiť práve na hlivu ustricovú, je hneď niekoľko. Táto nenápadná huba posilňuje imunitný systém, zvyšuje tvorbu červených krviniek a zároveň znižuje cholesterol v krvi, má vysoký obsah vlákniny, antiseptické účinky a slúži ako prevencia proti niektorým chorobám. S nízkou energetickou hodnotou je dokonca vhodná aj pri chudnutí.

Najjednoduchším riešením na vypestovanie chutnej hlivy je kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v už hotovom balíčku. Je ľahko dostupný, nájdete ho v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát si viete zaobstarať od 3 do 17 kilogramov. Musíte si však dať pozor na to, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok. S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si. Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, je to signál na začatie druhej fázy. Balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C. Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostačujúco veľké. Zistíme to aj vtedy, keď je už klobúčik narovnaný a má svetlejšiu farbu. So zberom netreba čakať, pretože plodnice časom strácajú kvalitu. Netreba ich nechávať prezrieť, aby zbytočne nezačali produkovať spóry. Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. dreva asi 200 kg plodníc. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtieť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo paríž-sky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.

tags: #pestovanie #hlivy #ustricovej #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Symbol priateľstva a úcty na Havaji
• všetko o predlohách na vyšívanie gobelínov
• Pozrite si náš podrobný návod na výrobu bavlneného kvetu
• Ako získať kvalitné sadenice na mieru
• Ako ochrániť azalku pred hnednutím listov