Pestovanie húb v záhrade: Váš vlastný zdroj čerstvých plodov

Pre milovníkov voňavých hríbov a záhradkárčenia je pestovanie húb na záhrade ideálnou cestou, ako si dopriať čerstvú a voňavú úrodu priamo z vlastného pozemku. Vonkajšie prostredie, ako napríklad záhrada pri vašom dome, ponúka hubám prirodzené podmienky, ktoré simulujú ich rast vo voľnej prírode. Jednou z najväčších výhod pestovania húb v záhrade je ich čerstvosť. Nemusíte sa spoliehať na šťastie pri hľadaní v lese alebo na nákup v obchodných reťazcoch, kde je výber druhov veľmi obmedzený. Huby si jednoducho dopestujete sami. Ďalším prínosom je pestrosť druhov. Začať s pestovaním húb na záhrade nevyžaduje žiadne špeciálne znalosti. Stačí mať chuť, vhodné prostredie a správne vybavenie.

Huby potrebujú stromy. Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania húb na záhrade, je nutné, aby v nej rástli stromy, ktoré sú s nimi v symbióze. Odborne sa to nazýva mykorhiza. Spočíva v spojení koreňového systému s mycéliom a je určené na výmenu vzájomne prospešných látok. Každá huba sa vyskytuje v blízkosti určitého druhu stromu, napríklad kozák brezový rastie výhradne pod brezami a hríb smrekový pod smrekmi.

Výskyt určitého druhu huby je zvyčajne viazaný na konkrétny druh stromu. Takáto symbióza sa nazýva mykoríza. Čím sú stromy staršie, tým lepšie. Jednak majú podstatne väčší koreňový systém a svojou veľkosťou poskytnú potrebný tieň pred ostrým slnkom.

Výber správneho miesta a sadby

Pred samotnou výsadbou je najdôležitejší správny výber stanovišťa. Všetky lesné druhy (hríb smrekový, suchohríb hnedý, rýdzik pravý, kozák brezový, kozák osikový, masliak obyčajný) majú totožné či podobné pestovateľské nároky. Huby nemajú rady príliš veľkú intenzitu slnečného žiarenia, a preto je ideálne na výsev zatienené miesto zo západnej strany. Všeobecne sa odporúča huby vysadiť čo najbližšie k stromu (dub, buk, breza, hrab, osika, borovica, smrek, jedľa).

Voľba miesta na pestovanie je úpätie stromu obrasteného trávou či žihľavou, zatieneného zo západnej strany. Najvhodnejšia voľba miesta na pestovanie je úpätie stromu obrasteného trávou či žihľavou, zatieneného zo západnej strany. Vhodné podmienky sú aj pod cypruštekmi, ktoré chránite pred bežnými ochoreniami. Trávnik, áno, ale len za predpokladu, že je čo najmenej vystavený priamemu slnku. Vybrali ste pre huby biotop na trávniku? Viete, že podmienky na rast húb zabezpečíte aj v igelite, na kartóne, v mechu či na kuse dreva?

Pokiaľ chcete vsádzať na istotu, kúpte si pripravenú sadbu v e-shopoch alebo kamenných obchodoch. Je k dostaniu v dvoch podobách. Buď v práškovej zmesi z podhubia alebo spór a v suspenzii so živými zárodkami. Druhý spôsob sadby je charakteristický tým, že je v ňom obsiahnutých viac druhov húb. Najčastejšie sa jedná o hríb smrekový, kozák brezový, rýdzik smrekový, bedľu jedlú, kremenáč osikový, kĺzok obyčajný a líšky.

Sadba húb, s ktorou si vypestujete obľúbené druhy húb u Vás na záhrade! Ak máte do lesa ďaleko, alebo Vás nebaví skoro ráno vstávať a byť prvým hubárom v lese, je pre Vás sadba húb ideálnym riešením. Pestovanie zvládne aj úplný laik. V balení nájdete podrobný návod, ako si huby vypestovať aj tipy na to, aby bol výsledok čo najlepší. Sada obsahuje mix najobľúbenejších druhov húb vo forme naočkovaného obilia mycéliom. Lesné huby 8v1 sa vysádzajú po odznení mrazíkov od začiatku mesiaca marca/apríl až do novembra.

Sadbu objednanú z overeného e-shopu, najlepšie priamo od výrobcu, pri ktorom máte záruku čerstvosti a životaschopnosti, po doručení uložte do chladničky. Najbežnejšia je takzvaná zrnitá sadba, keď je podhubie aplikované na obilie, ktoré slúži ako nosič. Do obdobia výsevu ju teda uchovávajte na tmavom a chladnom mieste, najlepšie pri teplote okolo 6 °C. Pri takejto teplote vydrží dva až štyri mesiace.

Výskyt húb podľa druhu drevín

Ako postupovať pri výsadbe

Začnite tým, že vytvoríte asi tak 20 cm hlbokú brázdu. Mala by byť zhruba ½ až 1 m od stromu v blízkosti koreňov. Zalejte ju vodou a nechajte ju vpiť. Až potom aplikujte sadivo. Keby ste to urobili naopak, stojatá voda by ju mohla zničiť.

Začnite tak, že rýľom vyryjete mačinu porastu čo najbližšie, najlepšie na úpätí vybraného stromu. Mala by mať rozmery približne 30 x 30 cm a hĺbku 15 až 20 cm tak, aby boli obnažené korene porastu (trávnika). Sadbu vyberte z obalu a rukou ju rozdrvte do vzniknutej jamy. Používajte pritom gumové rukavice. Vyrytú mačinu čo najrýchlejšie vráťte na pôvodné miesto a mierne prišliapnite. Táto operácia musí prebehnúť čo najrýchlejšie, aby nedošlo k vyschnutiu narušených koreňov a po návrate vyrytej mačiny na pôvodné miesto bola zaručená ich životaschopnosť. Sadbu nerozdeľujte, pretože jedno balenie je určené na vysiatie jedného miesta.

Vysiate miesto je dobré pohnojiť odležaným kravským hnojom, zasypať lesnou hrabankou, mulčovacou kôrou alebo starším rozpadnutým kompostom a pokropiť odstátou dažďovou vodou. Tento postup zaistí udržanie vlhkosti aj v horúcich dňoch. Prihnojovanie je vhodné len raz za rok a iba počas daždivého obdobia či v zime, keď je podhubie v pokoji. Umelé hnojivá určite nepoužívajte, došlo by k zničeniu podhubia!

Zálievku je potrebné vykonávať po výsadbe každý deň minimálne 14 dní alebo do príchodu pravidelných dažďových prehánok. Doprajte sadbe denne minimálne 10 litrov odstátej vody. Najlepšie je zavlažovať kropením, aby ste dokázali aspoň trochu imitovať prirodzený dážď. Zálievka silnejším prúdom vody by mohla totiž vyvíjajúce sa podhubie nenávratne poškodiť. Po dvoch týždňoch už zalievať nemusíte.

Proces výsadby húb

Očakávaná úroda a starostlivosť

Podhubie sa po mesiaci začne samovoľne rozrastať do okolia (obaľovať korene stromu). Prvé plodnice môžete očakávať v závislosti od času výsadby ten istý rok začiatkom jesene, ale aj o dva roky. Nasadenie plodníc nemožno nijako ovplyvniť. Rovnako ako v prírode, jeden rok je húb všade hojne a druhý rok jednoducho nerastú. Prvý zber príde v závislosti od podmienok a rýchlosti, ako sa podhubie rozrastie.

Neprepadajte skepse, keď sadivo nezačne plodiť prvý rok výsadby. Ak máte do lesa ďaleko, alebo Vás nebaví skoro ráno vstávať a byť prvým hubárom v lese, je pre Vás sadba húb ideálnym riešením. V prvom rade sa musí podhubie uchytiť a prerásť pôdou, čo nejaký čas trvá. Preto neprepadajte skepse, keď sadivo nezačne plodiť prvý rok výsadby. Ak máte do lesa ďaleko, alebo Vás nebaví skoro ráno vstávať a byť prvým hubárom v lese, je pre Vás sadba húb ideálnym riešením. V prvom rade sa musí podhubie uchytiť a prerásť pôdou, čo nejaký čas trvá. Preto neprepadajte skepse, keď sadivo nezačne plodiť prvý rok výsadby.

V mieste aplikácie sa neuchytia všetky druhy húb, ale len tie, pre ktoré je vybrané miesto najvhodnejšie. Ak pestujete zmes lesných húb, objaví sa vždy plodnica iba jedného druhu, a to tá, ktorej dané miesto vyhovuje. V prípade extrémneho priebehu počasia (premokrenie, vysoké teploty, extrémne sucho) môže byť sadba neúspešná.

Huby sa zbierajú vyrezávaním, tak by sa čo najmenej poškodilo podhubie v pôde.

Alternatívne metódy pestovania

Hliva patrí medzi najobľúbenejšie druhy húb, ktoré sa dajú pestovať priamo v záhone. Je dôležité dbať na to, aby boli záhony dobre pripravené, aby sa minimalizovali prípadné problémy s chorobami a škodcami. Okrem hlivy môžete týmto spôsobom pestovať aj ďalšie druhy húb, ako napríklad šampiňóny alebo shiitake.

Postup „výsevu“ húb je jednoduchý. V záhradníctve alebo na internete je k dispozícii tzv. zrnitá sadba, teda semená obilniny obrastené hubou.

Pestovanie húb na dreve v záhrade môže byť zaujímavým a náučným projektom. Huby sa pestujú na kmeňoch alebo doskách dreva, ktoré musia byť čisté a nesmú obsahovať žiadne škodlivé látky alebo chemikálie. Niektoré druhy dreva, ako napríklad dub, buk, breza alebo topoľ, sú na pestovanie húb najvhodnejšie. Huby rastú na dreve pomaly a môže trvať niekoľko mesiacov, kým budú dostatočne veľké na zber. Na trhu je množstvo druhov v podobe kolíčkovej sadby, teda kolíkov obrastených hubou. Tieto kolíky jednoducho vložíte do predvŕtanej diery v dreve a umiestnite na vlhkejšie miesto v záhrade, kde nesvieti priame slnko.

Napriek tomu, že pestovanie húb na slame môže byť náročnejšie, čo sa postupu týka, no bezpochyby ide o priestorovo najmenej náročný spôsob pestovania. Niekedy sa praktizuje aj v interiéri. Pri tradičnom postupe sa najskôr vrecko naplní vlhkou slamou zmiešanou s trochou konského hnoja, ktorý poskytne hube dobrý štart. Je dôležité udržiavať dostatočnú vlhkosť slamy. Keď je seno povlečené bielym povlakom, znamená to, že balík je pripravený na rast plodníc.

AKO PESTOVAŤ HRÍBY.wmv

Význam húb a ich zloženie

Huby hrajú kľúčovú rolu v kolobehu látok v prírode. Ich intenzívna vonkajšia enzymatická činnosť je zásadná pre rozklad organickej hmoty. Huby uvoľňujú uhlík do atmosféry, čím umožňujú jeho opätovné využitie rastlinami a udržujú tak kolobeh života. Drevokazné huby majú potenciál efektívneho získavania potravín, krmív a hnojív z priemyselných a poľnohospodárskych odpadov. Využitie lignocelulózového materiálu prostredníctvom pestovania húb by bolo omnoho efektívnejšie a racionálnejšie.

Huby síce nie sú primárne bielkovinovou surovinou, ale ich bielkoviny majú dobré aminokyselinové zloženie. Obsahujú málo tukov a sacharidov, ale sú bohaté na minerálne látky (vápnik, fosfor, železo, draslík) a vitamíny skupiny B. Majú tiež nestráviteľné zložky ako chinín a glykany, ktoré majú pozitívny vplyv na trávenie. Huby môžu v sebe koncentrovať niektoré prvky, vrátane ťažkých kovov. Sú však aj dobrým zdrojom vitamínov skupiny B (tiamín, riboflavín, biotín, kyselina nikotínová) a niekedy aj vitamínu C.

Mycélium húb, najmä hlivy ustricovej, je perspektívne na využitie v krminárstve. Substrát prerastený hubami, napríklad zo slamy, sa ukázal ako prospešný pre ošípané (prírastok hmotnosti, ukľudňujúci vplyv), hovädzí dobytok a ovce. Mäso zvierat prikrmovaných týmto substrátom má lepšie senzorické vlastnosti.

Výživová hodnota húb

tags: #pestovanie #hribov #v #zahrade

Populárne príspevky: