Pestovanie jahôd v záhrade: Kompletný sprievodca
Sladkým a šťavnatým plodom jahôd je ťažké odolať. Vhodné sú na tortu, do koláča, s ovsenými vločkami na raňajky alebo so smotanou a trochou cukru - jahody sú sladkou a osviežujúcou pochúťkou, a k tomu je ich pestovanie neuveriteľne jednoduché. Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Za väčšie rozširovanie pestovania jahôd sa prihovára ich vynikajúca chuť, aróma, možnosť rôznych spôsobov spracovania a konzervovania, ako i vysoký obsah nutričných látok.
V plodoch je najviac zastúpený vitamín C, v menšej miere provitamín A, vitamín B1 a vitamín P. Jahody obsahujú aj fosfor, vápnik, draslík a železo, navyše aj bielkoviny, organické kyseliny a vlákninu. Jahody sa oplatí pestovať v každej záhradke.
Kedy a ako sadiť jahody
Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli. V aktuálnej sezóne pravdepodobne nevykvitnú a neprinesú úrodu, prípadne bude úroda menšia. Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Používa sa zelená sadba. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať. V prvom rade si rozmyslite, v ktorom období, či na jar alebo na jeseň, budete chcieť rastliny vysádzať. A potom zvoľte vhodné sadenice. Skoro na jar, asi v polovici marca (pôda môže byť ešte zamrznutá), jahodovisko vyčistíme a prekryjeme priesvitným prenosným tunelom. Keď pôda pod tunelom rozmrzne, jahody prihnojíme obohateným kompostom, prekypríme a podľa potreby zavlažujeme odstátou vodou, ale zásadne podmokom, nie na kvety. Za slnečného dňa vetráme.
Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy. V takomto prípade zasychajú aj nové korienky vyrastajúce z koreňového krčka a rast celej rastliny sa spomaľuje. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť. Hrozilo by uhnitie a zničenie sadenice. Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy a polejte aj v prípade, že je pôda mokrá. Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne. Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte.
Ak ideme postupne, tak v marci počas pekných dní ostriháme škaredé listy. Väčšinou sú to hnednúce, suché listy, ktoré počas zimy omrzli. Vplyvom pôsobenia mrazu môžu občas sadenice jahôd akoby „vyliezť“ zo zeme, vtedy je potrebné zatlačiť ich späť do pôdy, alebo im prisypeme substrát. Počas jari ich tiež okopeme a odburiníme. Do záhona môžeme pridať aj kompost, ktorý zapravíme do vrchnej vrstvy pôdy.
Podmienkou úspechu každej, teda aj jarnej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom so špecializovaných pracovísk. Pre výsadbu a úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami. Aký spôsob výsadby si zvolíme, závisí od miestnych a klimatických podmienok, množstva a kvality sadby, od použitej odrody, času výsadby a aj od našich možností ich ošetrovania. Spon výsadby závisí, okrem zvoleného spôsobu výsadby, aj od vybranej odrody. Jamky do pôdy robíme buď lopatkou, alebo priamo rukou, pretože správne pripravená pôda má byť vo vrchnej časti taká kyprá, aby to umožňovala. Druhou rukou vkladáme do jamky sadenicu tak, aby boli korienky rovnomerne rozmiestnené. Jamky majú byť hlboké 10 - 15 cm a rovnako široké. V chudobnejších pôdach odporúčame dať do jamiek hrsť dobrého kompostu. Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme. Najčastejšia je riadková výsadba a pásová výsadba. Ostatné spôsoby sú len variantmi týchto dvoch spôsobov.
Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny bolo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.
Výber odrody a materiálu
Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať niekoľko odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku. Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia. Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy.
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skorších Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné.
Môžeme ich pestovať v riadkoch, ale v riadku môžeme vytvoriť dvoj- alebo trojspon. Čiže urobíme 2 až 3 riadky jahôd a potom vytvoríme 50 - 70 cm medzeru, ktorú používame ako chodníček. Potom opäť pokračujeme dvoj- alebo trojsponom. Sadenice vysádzame zhruba vo vzdialenosti 30 × 30 cm. Rozprávali sme sa o štandardných sadeniciach, ktoré bežne kúpime v obchode.
Dá sa to tak, že si zakúpime takzvané „frigo“ sadenice. Sú to sadenice, ktoré farmár alebo pestovateľ vybral z pôdy minulý rok v novembri, odstránil listy a ponechal iba rastové srdiečko. Znie to asi zvláštne, ale pointa je v tom, že tieto sadenice sa vyberajú na jeseň s už naozaj hustým koreňovým systémom. Frigo sadenice tak majú krajší a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, ktoré sú v ponuke na jar. Vďaka tomu majú frigo sadenice rýchlejší štart a sú schopné vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku.
Stanovište a pôda
Jahody majú rady úrodnú, dobre odvodnenú, mierne kyslú pôdu. Tradične sa pestujú v riadkoch na vyhradenom záhone. V chudobnej pôde je najlepšie pestovať ich vo vyvýšených záhonoch, ktoré poskytujú lepšiu drenáž a väčšiu hĺbku zakorenenia,“ opisuje P. Kelemen. Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Preto je vhodné do miesta výsadby zavčas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho s existujúcou zeminou. Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia. Ďalším krokom je jarná príprava záhonu. Zamerajte sa na dobré prekyprenie pôdy minimálne do hĺbky 20 cm.
Jahody nezaberajú veľa miesta, takže sa výborne hodia do nádob, kvetináčov, okenných boxov, a dokonca aj do závesných košíkov či pestovateľských vriec. V byte úplne nie. Jahody potrebujú priame slnečné žiarenie, ale na balkóne alebo terase sa im určite bude dariť. Môžeme na to použiť väčšie kvetináče. Skôr, ako sa pustíme do výsadby, si musíme vybrať vhodné stanovište. To sa týka aj záhrady aj balkóna. Pre jahody vyberieme vzdušné, ale nie príliš veterné slnečné stanovište. Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy, severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú. V teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody.
Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom.
Starostlivosť o jahody počas sezóny
Použite podložku pod jahody alebo okolo základne rastliny zastrčte slamu, aby sa nečistoty nedotýkali plodov. Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody. Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody. Odstráni sa tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky.
Nesmieme zanedbať zálievku, vďaka ktorej budú pekne kvitnúť, opelia sa a plody sa začnú nalievať. Plody bývajú pre tenké výhonky ťažké, rastlina má tendenciu výhonky skláňať a zelené plody sa často dotýkajú pôdy. V tej chvíli môžeme takmer s istotou očakávať, že sa na jahodách objaví pleseň. Preto je vhodné záhon namulčovať, napríklad slamou. Áno, mulčovanie a zálievka.
Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Mulčovanie: Slamou, smrekovou kôrou, netk. textíliou alebo čiernou fóliou. Hnojenie: Počas sezóny prihnojujte organickým alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Jahody potrebujú viac než niekoľkodenné kropenie výdatnú závlahu a to tak, aby sa voda dostala do hĺbky až ku koreňom. Ak ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou.
Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Chystáte sa pestovať jahody doma? Dajte si pozor na škodcov! V tomto prípade je najlepšie pestovať jahody z kvetináčov. Dôležité je, aby mali dostatok slniečka. Najlepšie sa im teda darí na plnom slnku, no znesú aj tieň.
Viackrát ste dnes spomenuli, že jahody sú náchylné na plesne a na škodcov. Asi najčastejšia choroba je pleseň sivá, ktorá sa vyskytuje aj na hrozne či malinách. Na jahodách sa prejavuje tak, že plody, ktoré často ešte ani nedozreli a sú zelené, obalí sivá pleseň. Ochorenie postihuje plody aj výhonky a objavuje sa prednostne vo vlhkom počasí. Ak však trvá daždivé počasie pridlho, pleseň zamorí takmer všetko a postreku sa nevyhneme. Snažíme sa zvoliť postrek na báze prospešných húb, ktoré jahody takpovediac obalia a patogén už nemá šancu dostať sa do pletív. Ďalšou pomerne bežnou chorobou je múčnatka. Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch a nájdeme ju tiež na iných druhoch ovocia. Objavuje sa za striedavého počasia - keď sa strieda sucho s vlhkom. Veľmi často sa tiež môžeme stretnúť so škvrnami na listoch. Je to škvrnitosť jahôd. Takto postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme.
Asi sú to slizniaky. Tu je tiež najvhodnejšie použiť bio ochranu v podobe parazitických hlístic. Kvetárka je taká malá muška a roztočíky sú drobné bezstavovce, ktoré likvidujú plody. Veľmi sa mi páči, že v dnešnej dobe už vieme siahnuť aj po účinných ekologických prípravkoch. Práve pri jahodách je to veľmi dôležité - keďže ich zberáme povedzme obdeň.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.
Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom.
Srdcom záhradník - Nerobte chyby pri výsadbe jahôd!
Možnosti pestovania: Záhrada, balkón, kvetináč
Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Pýtate sa, kedy je najlepší čas na výsadbu domácich jahôd? Jahody nezaberajú veľa miesta, takže sa výborne hodia do nádob, kvetináčov, okenných boxov, a dokonca aj do závesných košíkov či pestovateľských vriec.
V byte úplne nie. Jahody potrebujú priame slnečné žiarenie, ale na balkóne alebo terase sa im určite bude dariť. Môžeme na to použiť väčšie kvetináče. Skôr, ako sa pustíme do výsadby, si musíme vybrať vhodné stanovište. To sa týka aj záhrady aj balkóna. Pre jahody vyberieme vzdušné, ale nie príliš veterné slnečné stanovište.
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda.
Skoro na jar si vysadíme do črepníkov, závesných kvetináčov, prípadne do zboku dierovaných nádob kontajnerované sadenice, najlepšie viaceré odrody - časť by mala byť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť remontantná (rodia od jari s malou prestávkou až do mrazov) a niekoľko ťahavých jahôd. Zavlažovanie nám uľahčia samozavlažovacie nádoby. Sadenice na balkónové pestovanie musia byť ozaj silné, dobre rozrastené s bohato založenými kvetnými pukmi.
Jahody môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode. Pripravili sme jednoduchý návod, podľa ktorého sa každý môže ľahko pustiť do pestovania jahôd doma.
Typy jahôd: Jednoročné, stále rodiace, mesačné
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom.
Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.
Kedysi sa u nás pestovali len raz rodiace jahody. Hlavné obdobie zberu úrody bolo v júni, kedy rastliny plodili naozaj veľmi intenzívne. Stále rodiace jahody sú zaujímavé tým, že prinášajú úrodu takpovediac v dvoch vlnách. Volajú sa síce stále rodiace, ale väčšiu úrodu prinášajú v júni a júli. Následne majú kratšiu pauzu a rodia opäť koncom augusta, v septembri, októbri až do prvých mrazov. Myslím si, že zbierať jahody až do prvých mrazov je celkom fajn, takže v záhrade určite majú svoje miesto.
Nielen záhradkári vie, že existuje viacero druhov jahôd. Tie, ktoré pestujeme v záhrade sú väčšie, v lese nájdeme maličké lesné jahody. Malé lesné jahôdky veľmi intenzívne odnožujú, majú však úžasnú chuť. Ak ich chceme pestovať doma, určite odporúčam vysádzať ich niekde pod stromy a pod kry - teda na miesto, kde nevadí, že ozelenia celú plochu. Existujú aj veľmi podobné jahody, ktorým sa hovorí mesačné jahody, a ako sme už spomínali, pestujú sa zo semien. Tieto jahody tak intenzívne neodnožujú a volíme pre ne slnečné stanovište.
Pestovanie zo semien, sadeníc a "frigo" sadeníc
Pestovanie zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu. Pestovanie semienok jahôd však ponúka širší výber odrôd a možnosť vypestovať rastliny od úplného začiatku, čo môže byť pre mnohých záhradníkov obohacujúca skúsenosť.
Semienka vysievame v interiéri do výsevných nádob koncom februára alebo začiatkom marca. Semienka sú veľmi drobné, takže ich ani nemusíme zahŕňať pôdou, len ich jemne utlačíme. Kvetináč zakryjeme igelitom a substrát udržiavame vlhký. Mladé sadeničky pikírujeme, keď majú jahôdky dva prvé listy. Je to podobný postup ako pri paradajkách či paprikách. Niekedy sa uvádza, že semienka môžeme vysievať už v januári, no kvôli nedostatku svetla to môže byť príliš skoro.
Dá sa to tak, že si zakúpime takzvané „frigo“ sadenice. Sú to sadenice, ktoré farmár alebo pestovateľ vybral z pôdy minulý rok v novembri, odstránil listy a ponechal iba rastové srdiečko. Znie to asi zvláštne, ale pointa je v tom, že tieto sadenice sa vyberajú na jeseň s už naozaj hustým koreňovým systémom. Frigo sadenice tak majú krajší a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, ktoré sú v ponuke na jar. Vďaka tomu majú frigo sadenice rýchlejší štart a sú schopné vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku.
Všeobecne pri výsadbe jahôd je ešte veľmi dôležité dbať na to, aby sme srdiečko neponárali do pôdy.
Presádzanie a rozmnožovanie
Obľúbenou pestovateľskou metódou, vďaka ktorej si zaobstaráme nové sadenice, je aj pestovanie jahôd z poplazov. Klasické jahody sú typické tým, že tvoria pomerne intenzívne poplazy. Ak si chceme jahody namnožiť, môžeme prvý poplaz nechať zakoreniť priamo na stanovišti, alebo ich nasmerujeme do pripraveného kvetináčika, kde ho prichytíme ohnutým drôtikom. Táto metóda je veľmi vhodná vtedy, ak máme v záhrade naozaj výbornú odrodu, ale porast sa už blíži k štvrtému roku života.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie. Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte.
Pestovanie v nádobách a kvetináčoch
Jahody nezaberajú veľa miesta, takže sa výborne hodia do nádob, kvetináčov, okenných boxov, a dokonca aj do závesných košíkov či pestovateľských vriec. V tomto prípade je najlepšie pestovať jahody z kvetináčov. Dôležité je, aby mali dostatok slniečka. Najlepšie sa im teda darí na plnom slnku, no znesú aj tieň.
Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách. Môžeme si zároveň vybrať aj takzvané previslé jahody a pestovať ich v závesných nádobách. Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.
Skoro na jar si vysadíme do črepníkov, závesných kvetináčov, prípadne do zboku dierovaných nádob kontajnerované sadenice, najlepšie viaceré odrody - časť by mala byť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť remontantná (rodia od jari s malou prestávkou až do mrazov) a niekoľko ťahavých jahôd. Zavlažovanie nám uľahčia samozavlažovacie nádoby. Sadenice na balkónové pestovanie musia byť ozaj silné, dobre rozrastené s bohato založenými kvetnými pukmi.
Zimná starostlivosť a zazimovanie
V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších oblastiach a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime. Pri pestovaní jahôd v kvetináči je to trochu iné. Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.
V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.
Alergia na jahody a alternatívy
Často počúvame alebo čítame o tom, že ľudia majú na jahody alergiu. A pritom sa uvádza, že jahody sú veľmi chutné, zdravé, majú vysoký podiel vitamínu C a majú aj antioxidačné účinky. Možností, prečo sa alergická reakcia objaví, je viac. Jahody obsahujú červené farbivo, ktoré môže vyvolávať alergie, takže aj jahody z vlastnej záhrady nám môžu spôsobiť ťažkosti. V tom prípade má zmysel skúsiť aj žlto plodiace alebo bielo plodiace jahody, ktoré dnes už nájdeme aj v ponuke na Slovensku. Existuje teda možnosť, že sa jahôd vzdať nemusíme, vzdáme sa len tých červených.
Srdcom záhradník - Nerobte chyby pri výsadbe jahôd!
tags: #pestovanie #jahod #v #zahrade