Pestovanie jarnej cibuľky: Kompletný sprievodca

Jar klope na dvere a s ním aj čas na pestovanie vlastnej jarnej cibuľky! Predstavte si, ako si napríklad na chlieb posypete čerstvo nazbieranú a nakrájanú cibuľku. Nič sa nevyrovná chuti vlastnoručne vypestovaných byliniek a zeleniny. A viete čo? Nie je to žiadna veda! Jarná cibuľka je skvelým spoločníkom v kuchyni. Je plná vitamínov, dodáva jedlu sviežu chuť a vôňu a navyše ju dokáže vypestovať úplne každý - aj keď nemáte záhradu veľkú ako futbalové ihrisko!

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia. Niet divu, cibuľa totiž nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy.

Cibuľa je dostupná v rôznych druhoch a farbách, ktoré sa líšia nielen chuťou, ale aj spôsobom použitia. Medzi najbežnejšie patria:

Žltá cibuľa: Najbežnejší druh cibule, ktorý sa využíva takmer vo všetkých receptoch. Má jemne sladkú chuť, ktorá sa po varení stáva ešte sladšou.
Biela cibuľa: Tento druh cibule má jemnejšiu a miernejšiu chuť v porovnaní so žltou cibuľou.
Červená cibuľa: Svojou fialovou farbou je ideálna do šalátov a na priamu konzumáciu.
Jarná cibuľka: Táto mladá cibuľa má jemnejšiu chuť a štruktúru. Používa sa najmä do šalátov, polievok a ako ozdoba. Je dôležité poznamenať, že jarná cibuľka nie je samostatný druh, ale názov pre mladú cibuľu.
Šalotka: Menšia cibuľka s jemnou, sladkou chuťou, často používaná v gurmánskej kuchyni. V minulosti bola považovaná za samostatný druh, dnes je však klasifikovaná ako variant cibule kuchynskej.
Cibuľa zimná: Najviac sa pestuje v Ázii.

Výber odrody

V záhradníckych centrách sú v ponuke rôzne odrody cibule jarnej, od tradičnej a overenej ‘Všetany’ alebo ‘Štutgardskej’, cez ‘Alicu’, ‘Zlatavu’, až po novšie odrody, napríklad ‘Elista’ s predĺženým tvarom, ktorá sa ľahko krája na kolieska, preto sa nazýva aj salámová cibuľa. Rovnako ‘Karmen’ je dlhoročne overená česká poloskorá odroda červenej cibule karmínovočervenej až fialovej farby s veľmi jemnou, pevnou, bielou dužinou. Má výbornú, pikantnú chuť, veľmi dobre sa skladuje. Vhodná je predovšetkým na konzumáciu v surovom stave.

Sortiment odrôd na vysievanie cibule zo semien zahŕňa cibule veľmi atraktívne nielen farbou, ale aj tvarom a chuťou. Príklady odrôd:

Karmen: Poloskorá odroda s plochým guľovitým tvarom, sýtočervenou šupkou a príjemne pikantnou chuťou.
Zebrune: Má výrazne pretiahnutý tvar, podobá sa bežnej cibuli aj šalotke, ale má väčšie plody.
Globo: Veľmi výnosná odroda s veľkými plodmi (až 750 g), svetlohnedou šupkou a bielou dužinou s jemnou, sladkastou chuťou.

Príprava pôdy a výsadba

Cibuľa potrebuje ľahkú, dobre priepustnú pôdu, bohato zásobenú živinami. Preferuje dobre priepustnú pôdu, ktorá nie je ťažká ani ílovitá, pretože taká pôda zadržiava vodu. Ideálna je pôda bohatá na organické látky. Pridanie kompostu alebo dobre zhnitého maštaľného hnoja obohatí pôdu o potrebné živiny a zlepší jej štruktúru. Cibuľa potrebuje slnko a záhrevné, skôr suchšie, piesčitejšie pôdy bohaté na humus. Ťažké, ílovité, kyslé a studené pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné a cibuľa v nich podlieha chorobám. Nemá rada ani vyššie polohy a vlhšiu klímu.

Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Vyhnite sa čerstvému hnoju: Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo.

Pred výsadbou je dobré sadzačky „otužiť“. Stačí ich umiestniť na chladnejšie miesto a prekryť napríklad vrecovinou alebo ľahkým plátnom.

Výsev semien

Semená cibule môžete začať vysievať už vo februári v interiéri do kvetináčov. Predpestovanie sadeníc je vhodné, aby boli rastliny na jar dostatočne silné na presadenie von. Semená zasejte do črepníka alebo nádoby s vlhkým kompostom, asi 1 cm od seba. Keď sú sadenice vysoké niekoľko centimetrov, vytiahnite ich a presaďte do čerstvého kompostu. Vonku sa semená vysievajú v prvej polovici marca až začiatkom apríla, záleží na počasí. Semená vysievajte do hĺbky 2,5 až 3 cm. Hustota výsevu sa odporúča približne 25 až 30 semien na bežný meter. Semená cibule: Semená vysievame priamo do pôdy alebo do predpestovaných misiek. Klíčia pomalšie, ale umožňujú pestovanie rôznych odrôd. Semená sejte do zeme veľmi plytko. Semená cibule vždy saďte do vopred pripraveného záhona. Ten by mal byť zbavený buriny, prekyprený a prihnojený vyzretým kompostom. Semená saďte do hĺbky 2 až 3 cm.

Výsadba sadzačiek

Sadzačky sú predpestované malé cibule, ktoré sa vysádzajú priamo do záhona. Rastú rýchlejšie a dávajú skorú úrodu, sú však citlivejšie na mráz. Sadzačky sa zvyčajne vysádzajú na jar, keď sa pôda ohreje na aspoň 10 °C, čo je zvyčajne v apríli. Pred výsadbou nie je potrebné sadzačky namáčať. Vysádzajte ich do hĺbky 2 cm, vo vzdialenosti 10-15 cm od seba, s medziriadkami 30 cm. Je dôležité, aby cibuľa nebola zasadená príliš hlboko, pretože to môže ovplyvniť jej vývoj. Sadzačky cibule vysádzajte na záhon koncom marca alebo v apríli, hneď ako to dovolí počasie a pôda je už trochu obschnutá, do riadkov vzdialených 30 cm, hlbokých 2 cm. Vzdialenosť rastlín v riadku má byť 6 - 10 cm. Po vysadení riadky zahrňte pomocou hrabličiek pôdou a utlačte. Aby sadzačky zo záhona nevyťahovali vtáky, prikryte ho králičím pletivom. Sadzačky vysádzajte korienkami nadol a vrch cibule nechajte jemne vyčnievať nad povrch pôdy. Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju zatlačte do pôdy. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať. Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju vtlačte do zeme. Tento spôsob trvá dlhšie a na začiatku sa pri ňom viac narobíte.

Rozostupy

Riadky natiahnite 20 až 25 centimetrov od seba. Ak záhon bežne okopávate motykou, nechajte si medzi riadkami aj 30 centimetrov, aby ste mali priestor. Cibuľky vkladajte do riadku 7 až 10 centimetrov od seba. Pri sadení dodržujte odstupy vyžadované konkrétnym druhom.

Stanovište

Cibuľa obľubuje slnečné stanovisko, avšak celodenné priame slnko nie je úplne vhodné. Záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku.

Predplodiny

Vhodnými predplodinami sú strukoviny alebo koreňová zelenina. Ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov.

Starostlivosť počas vegetačného obdobia

Zalievanie

Po výsadbe jemne zalejte, aby pôda obopla korienky. Pôdu udržujte vlhkú, ale nie premočenú. Pravidelné zalievanie je dôležité najmä v suchých obdobiach. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov. Počas dlhšieho obdobia sucha zalievajte cibuľu každých 14 dní, ale prestaňte polievať, keď cibuľky v polovici leta napučia. Polievanie plodín po polovici leta môže spôsobiť menej úspešné založenie. Na tento moment sme všetci čakali! Po výsadbe jemne zavlažte a v období rastu prvých listov pravidelne polievajte.

Odplevelovanie a kyprenie

Pôdu okolo cibule udržujte kyprú a bez buriny. Cibuľa nerastie dobre, ak konkuruje iným rastlinám, preto medzi nimi pravidelne plejte burinu. Pri používaní motyky dávajte pozor, aby ste nepoškodili cibuľky alebo lístie - preto burinu odstraňujte ručne. Po vzídení záhon okopte, vyplejte, ak je veľmi sucho, aj zalejte.

Hnojenie

Používajte hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú zdravý rast cibuliek. Vyhýbajte sa nadmernému používaniu dusíkatých hnojív, pretože príliš veľa dusíka môže spôsobiť, že cibuľa bude vytvárať bujný listový porast na úkor rastu cibuliek. Koncom zimy dajte cibuli vysadenej na jeseň hnojivo bohaté na dusík. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Príliš veľa dusíka: Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne však čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Škodcovia ako cibuľová muška a háďatká môžu spôsobiť značné škody. Na ochranu pred nimi odporúčame pred výsevom inokulovať semená bioinsekticídom, ako je Neem Azal alebo Spintor. Cibuľu môžu postihnúť aj hubové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach pestovania alebo pri zlom skladovaní. Pleseň cibuľová (Peronospora destructor) je hlavnou chorobou cibule. Po prvých mrazoch je vhodné aplikovať bio prípravky proti plesňovým ochoreniam, ako napríklad Prev-B2 a Polyversum. Kvitnutie (vybiehanie do kvetu), spôsobené nízkymi teplotami na jar, znamená, že cibuľky sa nebudú dobre usádzať. Cibuľu veľmi často napada peronospóra cibuľová (Peronospora destructor). Ak sa tak stane, porast ošetrite postrekom proti hubovým chorobám. Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová (odborne známa ako peronospóra cibule). Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Proti kvetárke cibuľovej (muche, ktorá vyžiera vnútro cibule) najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.

Ilustrácia peronospóry na listoch cibule

Žltnutie listov: Väčšinou signál nedostatku vody alebo živín.

Tenké výhonky: Rastliny potrebujú viac svetla.

Škodcovia: Najčastejšie sú to vošky.

Zber cibule

Zber úrody je vyvrcholením pestovania. Aby úroda zodpovedala nášmu úsiliu, musíme plody našej práce zbierať vo vhodnom čase. Značné škody si záhradkári spôsobujú oneskoreným zberom.

Určenie zrelosti

Zberovú zrelosť cibule spoznáme podľa toho, že vňať začne postupne žltnúť, klesať k zemi a zasychať v kŕčiku. Prvým vonkajším znakom žltnutia končekov listov (najmä pri cesnaku) je však málo výrazné. Pre kontrolu vytiahnite zo zeme niekoľko cibúľ, aby ste zistili, či majú správne zatiahnutý kŕčik a či ich šupy sú pevné a korene odumreté. Cibuľa je pripravená na zber, keď jej listy začnú žltnúť a usychať. Keď si tieto spoľahlivé náznaky všimnete u väčšiny cibúľ na hriadke - vtedy je najlepší čas na zber. Koncom júla až v auguste sa začína zber, a to vtedy, keď vňať v kŕčku je mäkká, listy žltnú a klesajú k pôde. Jarnú cibuľku môžete začať zbierať, keď dosiahne výšku 15-20 cm.

Postup zberu

Cibuľu nevyberajte z pôdy silným ťahaním za listy. Najlepším spôsobom je podoberať si cibuľu jemne rýľovacími vidlami alebo ju opatrne chytiť za vňať a vytiahnuť zo zeme. Zachytenú zeminu neoklepávajte nárazmi o seba, lepšie urobíte, ak ju očistíte rukami. Dozretú a dorastenú cibuľu vytiahnite z pôdy a uložte na suchom a vetranom mieste, aby doschla.

Sušenie a skladovanie

Sušenie a dosúšanie

Po vybratí zo zeme nechajte cibuľu aj s vňaťou dva až štyri dni voľne rozloženú na hriadke, aby sa presušila, ak je suché a slnečné počasie. Pri daždivom počasí alebo v horúčavách ju nechajte dosúšať na tienistom a vzdušnom mieste, napríklad pod strechou terasy, altánku, záhradnej chatky, či v stodole. Dôležité je dobré vetranie priestoru. Cibuľu môžete sušiť na stojanoch, sieťkach alebo na vrstvách novín. Sušenie môže trvať niekoľko dní až dva týždne. Na správne vysušenej cibuli šupka šuští a ľahko odkrútite suchú vňať aj korienky. Po vysušení vňať odrežeme asi 3 cm nad hlávkou, korienky skrátime na 0,5 cm a odstránime vrchné znečistené suknice (obaly), pričom na ochranu strúčikov nechávame 2 až 3 suknice.

Skladovanie cibule

Po vysušení cibuľu skladujte na chladnom, suchom a tmavom mieste, mimo priameho slnečného žiarenia. Ideálna teplota je okolo 4-10 °C. Vhodná je garáž alebo nevykurovaná miestnosť v dome. Nemali by ste ju skladovať v pivnici, ak nie je dostatočne suchá, pretože vlhkosť môže spôsobiť hnilobu. Na skladovanie vyberajte len zdravé cibule s uzatvorenými suknicami a zatiahnutým krčkom. Poškodené cibule vyraďte na rýchlejšiu konzumáciu. Cibuľu môžete skladovať v sieťových vreckách, podnosoch v jednej vrstve, alebo ju zviazať do vrkočov a zavesiť. Cibuľu môžete vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy (s tou sa tiež ťažko pracuje). Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov. Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Pestovanie cibule ako takzvanej jarnej cibuľky je v podstate rovnaké ako u klasiky. Čo je odlišné je hlavne výber odrody a doba zberu. Jarné cibuľky sa obvykle pestujú zo semien, vysievame ich teda na jar. V rovnakom období ich tiež zberáme - semená by sme mali vysievať do záhona už v marci, aby bola vňaťová cibuľa do konca jari pripravená na zber. Jarnú cibuľku môžete vysiať aj do kvetináčov. Pred výsadbou zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.TIP: Skladovanú cibuľu môžete v zimných receptoch doplniť napríklad mrkvou, klasickými zemiakmi či batátmi. Pomohol vám tento článok? Ak chcete dostávať pravidelné pestovateľské tipy do záhrady, informácie o novinkách v sortimente a výhodné akčné ponuky, registrujte sa na odber nášho newslettera. Cibuľu sadzačku je ideálne sadiť na jar - od konca marca do polovice apríla. Ak chcete skorú úrodu, zasaďte ozimné odrody už na jeseň. Pôda a miesto: Vyberte slnečný záhon. Pôdu prekyprite, aby dobre prepúšťala vodu. Rozostupy: Riadky natiahnite 20 až 25 centimetrov od seba. Hĺbka: Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju vtlačte do zeme. Vlastná domáca cibuľa chutí oveľa lepšie ako tá z obchodu. Je chrumkavá, šťavnatá a ak dodržíte správny postup, vydrží vám v komore celú zimu. Cibuľa citlivo reaguje na pôdu, neznesie burinu a vyžaduje, aby ste ju včas vybrali zo zeme a dobre vysušili. Je to rýchlejšia a jednoduchšia cesta. Úrodu zozbierate skôr a rastliny lepšie zvládnu výkyvy jarného počasia. Tip z praxe: Do zeme dávajte stredne veľké cibuľky. Tento spôsob trvá dlhšie a na začiatku sa pri ňom viac narobíte. Ak sa preň rozhodnete, vyberte si kvalitné osivo. Semená sejte do zeme veľmi plytko. Výhodou tohto postupu je, že cibuľa zo semena vydrží dlhšie a lepšie sa skladuje cez zimu. Neriaďte sa kalendárom, ale tým, ako vyzerá pôda vo vašej záhrade. Na jar: Sadzačku vtlačte do zeme hneď, ako pôda na jar preschne a môžete ju rýľovať. Zvyčajne to stihnete v marci alebo začiatkom apríla. Jarný chlad cibuli neprekáža, naopak, v chlade si buduje silné korene. Na jeseň (ozimná cibuľa): Ozimné odrody zasaďte v októbri. Do zimy si vytvoria korene a na jar vám rýchlo vyženú zelenú vňať. Cibuľa zakoreňuje veľmi plytko. Potrebuje kyprú pôdu s pH od 6,0 do 7,0. Keďže jej koreňový systém je slabý, pri výsadbe jej výrazne pomôžu mykorhízne huby, napríklad prípravok Symbivit. Tieto užitočné mikroorganizmy sa napoja na korene, zväčšia ich plochu a pomôžu cibuli lepšie čerpať vodu a živiny. Vyhnite sa čerstvému hnoju: Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo. Ťažká pôda: V ťažkej a mokrej ílovitej zemi cibuľa trpí. Dodržte rozostupy: Riadky natiahnite 20 až 25 centimetrov od seba. Ak záhon bežne okopávate motykou, nechajte si medzi riadkami aj 30 centimetrov, aby ste mali priestor. Cibuľky vkladajte do riadku 7 až 10 centimetrov od seba. Sadzačku netlačte hlboko: Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju zatlačte do pôdy. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať. Pridajte do záhona mrkvu: Riadky cibule prestriedajte s mrkvou. Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Polievajte ju výdatne najmä vtedy, keď naberá na objeme. Príliš veľa dusíka: Na začiatkom rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne však čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová (odborne známa ako peronospóra cibule). Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Tip z praxe: Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol. Proti kvetárke cibuľovej (muche, ktorá vyžiera vnútro cibule) najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu. Potom ju preneste pod strechu, kde je teplo a prievan. Tam ju sušte ďalšie 2 až 4 týždne, kým vonkajšie šupiny nešuštia ako papier. A čo s prázdnym záhonom po letnom zbere cibule? Nenechávajte pôdu holú, aby ju nevysušilo slnko a neprerástla burina. Vysejte na ňu zelené hnojenie (ideálna je rýchlorastúca facélia alebo dusík-viažuca ďatelina), vďaka čomu si zem oddýchne a pripraví sa na ďalšiu sezónu. Cibule uložte do tmavej, chladnej (ale bezmrazej) a suchej pivnice.

Cibuľa v kuchyni a jej vplyv na zdravie

Cibuľa nie je len skvelým dochucovadlom či zeleninou, ale aj všeliekom na rôzne neduhy. Jej konzumácia má pozitívny vplyv na zdravie. Cibuľa je bohatá na obsah kyseliny listovej a vitamínu C. Okrem toho obsahuje množstvo minerálov, napríklad, mangán, zinok, vápnik, draslík či meď a rôzne zlúčeniny, veľmi dôležité pre telo. Konzumácia cibule tak pomáha predchádzať infekciám, posilňuje imunitný systém a pôsobí ako prevencia proti rakovine. Vedeli ste, že cibuľa obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C, E, karotény, z minerálov železo, zinok, síru, fosfor, horčík, draslík, vápnik, sodík, meď a jód?

12 zdravotných výhod konzumácie surovej cibule každý deň

tags: #pestovanie #jarnej #cibulky