Kompletný návod na pestovanie kaktusov a sukulentov v akváriu

Pestovanie kaktusov a sukulentov je nielen esteticky príťažlivé, ale aj uspokojujúce, pretože tieto rastliny vyžadujú len minimálnu starostlivosť. Vďaka ich rozmanitosti, odolnosti a jedinečnému vzhľadu sa tešia veľkej popularite nielen medzi skúsenými pestovateľmi, ale aj začiatočníkmi. Dlhovekosť, minimálna starostlivosť, schopnosť zapadnúť do akéhokoľvek priestoru či ľahký spôsob pestovania, ktorý zvládnu aj začiatočníci, sú len niektoré plusy, ktoré sa spájajú s pestovaním kaktusov. Kaktusy a sukulenty sprevádzajú rôzne mýty o tom, aké ťažké je ich úspešné pestovanie. Hovorí sa, že veľmi ťažko kvitnú, resp. že kvitnú raz za sedem rokov, čo však nie je pravda. Kaktusy kvitnú pravidelne, každý rok, pokiaľ dosiahli dospelosť.

Čo sú sukulenty a kaktusy?

Sukulenty sú rastliny, ktoré majú schopnosť zadržiavať vodu v listoch, stonkách alebo koreňoch. Táto vlastnosť im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach, ako sú púšte alebo suché oblasti. Kaktusy sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Rozdiel medzi kaktusom a sukulentom - infografika

Pôvod kaktusov

Kaktusy pochádzajú prevažne z oblasti Mexika, USA a z niektorých krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Uruguaj, Čile). V prevažnej väčšine prípadov ide o púšte, konkrétne tie americké, ktoré sú už niekoľko storočí prirodzeným domovom kaktusov. Malá hŕstka druhov má domov aj na Srí Lanke a na Madagaskare, no z doposiaľ známych viac ako 2000 druhov ide o zanedbateľnú časť.

Rôzne druhy kaktusov a sukulentov

Z vyše 2000 druhov sa do našich zemepisných šírok dostali desiatky z nich. Jednotlivé druhy sa líšia tvarom, veľkosťou, prípadne aj sfarbením. Typickým odlišujúcim znakom je aj vzhľad kvetu a vek rastliny, kedy rozkvitá. Iná môže byť aj starostlivosť, pričom niektorým druhom stačí iba občasná zálievka, iné si potrpia aj na hnojenie, zazimovanie či ďalšie malé práce. Rôzne druhy sukulentov a kaktusov ponúkajú širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí. Medzi populárne druhy patria:

Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad.
Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.
Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi.
Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov.

Základné podmienky pre pestovanie kaktusov

Aby sme v pestovaní uspeli, musíme sa snažiť čo najviac napodobniť podmienky v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú (jar-leto-jeseň) a odpočinkovú (zima) s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.

Svetlo

Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac svetla počas celého roku. Preto ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa najviac slnka (južné okno, prípadne JV, JZ). V ich domovine je slnečné žiarenie násobne intenzívnejšie ako u nás, preto im doprajeme slniečka čo najviac. Ak máme napríklad stôl priamo pri južnom okne, znesie tento pichliač aj miesto vzdialené až 50 cm od okna. Juh alebo východ sú optimálne stanoviská pre kaktusy a sukulenty. Aj preto ho môžeme bez obáv umiestniť na priame slnko. V lete znesú kaktusy pobyt na parapete pri okne, na balkóne, kde im však nesmie hroziť premokrenie počas výdatných dažďov.

Ako pestovať KAKTUSY v zime?

Tienenie

V prípade tmavého zimovania ich na jar musíme zatieniť, aby ich ostré jarné slnko nepopálilo a nepoškodilo. Ako tienidlo sa používajú noviny, sieť na tienenie rastlín, sieť proti vtákom, zabielené sklo alebo plast, čokoľvek čo rozptýli prudké priame slnečné žiarenie. Po cca dvoch týždňoch tienidlo odstránime. Aké materiály použiť na tienenie? Používajú sa nátery na sklo vo forme vápenného mlieka, modrej skalice, rôzne rákosové, vrecovinové tienidlá, záclony.

Teplota

Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac tepla počas rastovej sezóny (od apríla do septembra). Platí priama úmera, čím viac tepla tým viac svetla. Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu sa do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje. Púštny pôvod prispôsobil kaktusy aj na extrémne horúčavy. Mnohé druhy obľubujú teploty od 25 do 30 °C, no bez problémov sa im bude dariť aj pri teplotách okolo 18 až 20 °C. V zime dokonca vydržia aj pri 7 až 12 °C, no potrebovať budú dostatok svetla. Existujú aj plne mrazuvzdorné rastliny, ktoré vydržia našu zimu, avšak musia byť chránené pred snehom a dažďom.

Voda

S vodou treba šetriť, pretože kaktusy s ňou vedia dobre hospodáriť. Prísun vody závisí od teploty a ročného obdobia. Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny, čo znamená, že vo svojom tele dokážu zadržať vodu. V najsuchších oblastiach (Čile, Mexiko) v prírode nezaprší aj niekoľko rokov a kaktusy to prežijú. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia. Polievame ich vtedy, ak zem úplne vyschla. V zime zálievku úplne obmedzíme. Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla. Takto poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú.

Ako správne zavlažovať kaktusy?

Správne polievanie je kľúčom k zdravému rastu kaktusov. Polievajte kaktusy raz týždenne, aby sa zabránilo hnilobe koreňov. Množstvo vody podmokom, t. j. tak dlho, až uvidíme, že povrch zvlhol. Substrát navlhčíme, necháme odtiecť vodu, ktorú vylejeme i z podmisky a zasa týždeň nezalievame. Polievame odstátou vodou, najlepšie mäkkou. Odporúča sa odstátou vodovodnou vodou s prípadným pridaním za hrsť rašeliny na vedro vody. Rašelina totiž priaznivo vplýva jednak na rastliny a jednak upravuje niektoré vlastnosti vody. Taktiež šetrí pôdu, zabraňuje zrážaniu solí, tým pádom znehodnoteniu substrátu a presadeniu rastliny. Dažďová voda je v posledných rokoch nevyhovujúca, pretože je príliš kyslá, naopak studničná je príliš tvrdá. Vhodnými zásahmi sa však dajú upraviť. Polievať treba skoro ráno alebo ešte lepšie večer po západe slnka. Kaktusy nepolievajte pri zamračenom, oblačnom počasí.

Substrát

Pôda pre kaktusy a sukulenty by mala byť ľahká, dobre priepustná a schopná odvádzať nadbytočnú vodu. Domáce púštne podmienky im pripomenie zmes rašeliny a záhradného substrátu s pieskom a štrkom, prípadne špeciálny substrát určený na pestovanie sukulentov. Dôraz na využitie čo najpriepustnejšej pôdy sa kladie kvôli tomu, aby si kaktus udržal vlahu čo najdlhší čas. V takom prípade ho stačí poliať raz za 2 až 3 týždne. Pre dospelé rastliny platí, že neznášajú sústavne vlhký substrát, musíme sa snažiť, aby rastlinka načerpala dostatok vody, ale aby netrpela nadbytkom, pretože to by viedlo k jej záhube. Pamätajte, že 99 % kaktusov neuhynulo v dôsledku sucha, ale v dôsledku prílišnej vlhkosti. Volíme ho teda dostatočne priepustný. Takýto získame zmiešaním základných komponentov. Tým sú pre mňa vrchovisková rašelina, riečny piesok, antuka a štrk. Rašelina obsahuje rôzne percento živín a iných prvkov, je však príliš kyslá, musí sa zmiešať. Piesok jednak skypruje pôdu a vhodne vypĺňa medzery v póroch. Upravuje pH. Jazerný je menej vhodný, pretože má tendenciu zhlukovať sa a tým bráni vzdušnosti substrátu. Používame preto dobre premytý riečny piesok. Antuka má skvelú schopnosť nasať a istý čas aj udržať vodu, skypruje, upravuje pH, má aj estetické vlastnosti. Je veľmi vhodný pre rozvoj zdravej koreňovej sústavy. No a ako vyzerá príprava takého substrátu? Najprv preosejeme rašelinu na site, pretože je príliš hrudkovitá. Piesok preperieme, vyplaví sa z neho prach a rôzne nečistoty. Takisto antuku a štrk. Veľkosti častíc antuky a štrku vieme regulovať na site rôznych priemerov. Veľkosť volíme v závislosti od veľkosti a veku rastliny. Univerzálny pomer je u každého kaktusára vždy iný. U mňa je to 2:1:1:1- rašelina, piesok, antuka a štrk.

Hnojenie

Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka. Kaktusy hnojte raz za mesiac počas rastovej sezóny (jar a leto), v období keď rastliny aktívne rastú a potrebujú viac živín. Ak používame nejaké hnojivo, potom opatrne a podľa návodu, nie príliš často. Ak presádzame kaktusy pravidelne každý rok, nehnojíme ich, živiny prijímajú zo substrátu. Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže). Rastliny poškodzujú aj slimáky či myši.

Presádzanie a rozmnožovanie kaktusov

Presádzanie

Sukulenty a kaktusy by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém. Najlepšou dobou na presádzanie je jar, kedy štartuje vegetačné obdobie a presadený kaktus sa tak dokáže skôr uchytiť. V novom kvetináči nezabudnime na drenážne otvory na spodnej strane, ktorými bude odtekať prebytočná voda po polievaní. Ak sa chceme vyhnúť presádzaniu, ktoré kaktusy vôbec nemajú radi, musíme vsadiť na malé trpasličie odrody, ktoré rastú len do výšky niekoľkých centimetrov. Pri tých väčších druhoch sa tomuto kroku nevyhneme. Kaktusy presádzame najlepšie skoro na jar alebo v lete, počas stagnácie rastu. Rastlinu vyberieme, zbavíme starého substrátu, korene necháme niekoľko dní preschnúť, aby v novej pôde nehnili, potom ich zasadíme. Nádobu volíme len o trocha väčšiu než bola pôvodná.

Rozmnožovanie

Sukulenty a kaktusy sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami.

Množenie pomocou semien

Semená pred výsevom musíme očistiť, aby na nich neostali zvyšky dužiny, lebo kvôli nej by mohla vzniknúť hniloba. Môžeme ich jemne prepláchnuť v tečúcej vode. Potom ich necháme pri izbovej teplote preschnúť na vrstve servítok, ktoré pravidelne vymieňame.
Substrát na vysievanie kaktusových semienok použijeme ten istý, ako na dospelé kaktusy. Môžeme si namiešať vlastnú zmes, alebo použiť už predpripravený substrát pre kaktusy.
Semená nasypeme na vrch substrátu. Nádobku, ktorá obsahuje substrát a semienka musíme udržiavať vlhkú - vytvoríme si parenisko. Nádobu, kam sme vysievali, prikryjeme mikroténovým vreckom či priesvitnou fóliou. Ak máme plastový či sklenený mini sklenník, môžeme použiť aj ten. Ak máme kaktusy, ktoré majú väčšie semená, môžeme ich pri výseve trochu zasypať substrátom, maximálne do výšky 1 mm.
Výsevy kontrolujeme ideálne každý deň. Semiačka začnú klíčiť v závislosti od druhu, zväčša do 3 dní, niektoré to však môže trvať aj dlhšie.
Keď už semenáčiky nahodia prvé tŕne, je dôležité ich postupne začať privykať na prostredie, ktoré nie je teplé a vlhké, takže im začneme vetrať parenisko alebo sklenníček. Mini skleníky sú v tomto veľmi výhodné, pretože väčšinou majú uzatvárateľné otvory na vetranie. Sáčky alebo fóliu môžeme zase postupne prederavovať.

Vegetatívne rozmnožovanie

Pri vegetatívnom rozmnožovaní stačí zapichnúť bočné odrezky materskej rastliny do substrátu v pripravenom kvetináči. Ten má byť navlhčený, no nie veľmi premočený. Zasadený odrezok do mierne vlhkej pôdy necháme týždeň až dva v suchu a teple a až potom zasadíme. Prvých pár dní aj to veľmi mierne, lepšie je rosenie.

Vrúbľovanie kaktusov

Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Najčastejšie sa používajú Myrtilocactus geometricans, Eriocereus jusbertii, Trichocereus pasacana, Trichocereus pachanoi, Echinopsis eyriesii, rôzne druhy Hylocereusov. Niektorí kaktusári s obľubou používajú aj iné druhy, napr. ferokaktusy, astrofytá, stetsonie, či opuncie alebo echinocerusy. Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať.

Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní, rovnako ako pri výseve semien kaktusov. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. V polovici režeme preto, aby vrchná odrezaná časť podložky mala silu zahojiť ranu, zakoreniť a znova sa mohla použiť ako podložka v budúcnosti. Ak sa nám rez nepodarí viesť na jedenkrát, prípadne rovno, nevadí, ešte to môžeme v ďalších krokoch napraviť. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho. Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy kým je rez čistý bez škvŕn. Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa. Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou. Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Niektorí kaktusári zvyknú reznú plochu na podložke po umiestnení a zafixovaní vrúbľa ešte posypať vrstvou hliníkového či uhlíkového prášku ako prevenciu pred rôznymi chorobami. Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové tŕne. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Niektoré vzácne veľmi pomaly rastúce kaktusy rodu Ariocarpus, ktorým trvá viac ako 10 rokov kým od výsevu zakvitnú, dokážu po navrúbľovaní zakvitnúť ešte na jeseň toho istého roku, keď sme ich navrúbľovali.

Choroby a škodcovia

Ochorenia sa kaktusom zvyknú vyhýbať. Častejším problémom býva iba hniloba koreňov. Tej môžeme predchádzať vyššie spomenutými drenážnymi otvormi na spodnej strane kvetináča či používaním správneho druhu hnojiva v optimálnych dávkach. Pomerne väčším rizikom býva prítomnosť škodcov, ktoré zvyknú kaktusy napádať. Problémy spôsobujú najmä drobné vošky a roztoče. Veľkým rizikom sú aj tzv. koreňové červce, asi 1-2 mm veľká, larvy ktorej poškodzujú semenáčiky. Rastliny poškodzujú aj slimáky či myši.

tags: #pestovanie #kaktusov #v #akvariu